Atos 4

Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Pedro aru Juan máre yópe yávaiyedeca ina põevare, apevʉ sacerdotevacavʉ, aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevai jabocʉ, aru saduceovacavʉ máre nʉrejaimad̶a ne yebai. Saduceo ãmicʉriyajubo judíovacavʉ barejáimad̶a na. Dápiarejaimad̶a nacajaino cʉbenore yainore jarʉvarĩ.
1 Firis afa naatu Tafaror Bar gagamin kaifenayah hai ukwarih, Sadducee bairi hiyen hina Peter, John hairi hibat sabuw hai tur hi’owen biyah hitit.
2 Jararejaimad̶a Pedrojãre ne bueiye boje. Pedrojã arĩ buedejaimad̶a:
2 Ya so’ar yen bufutih, anayabin Peter John hairi sabuw hi’obaiyih hio, “Sabuw karam boro morobone hinamisir maiye, Jesu morobone mimisir maiye na’atube.”
3 Jaraivʉ Pedrojãre, ina saduceovajã náre jẽni, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami nʉvaicõjenejaimad̶a churaravare. Jave nainú marejávʉ̃ya. Que baru cõmiáijãravʉita jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami nʉvarajivʉ barejáimad̶a náre.
3 Peter, John hairi hibuwih hifatumih hin dibur bar hiyariyih imaim hi’in, anayabin veya re mar fo.
4 Ʉbenita obedivʉ põeva, ne bueiyede jápiaivʉcavʉ bácavʉ, jʉ arejaimad̶a Jesúre. Ina põeva mamarʉmʉ jʉ aivʉ Jesúre dijãravʉre cũinápʉrʉpe paimil paivʉ baju ʉ̃mʉva marejáimad̶a na. Obedivʉ nomiva máre jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re.
4 Baise sabuw iyab nati rou’ay gagamin wanawanan hima binan hinonowar, hitumatum naatu orot nati kou’ay wanawanan hibiyab yena 5,000 bai.
5 Cõmiáijãravʉ ina judíovai jabova, aru bʉcʉva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bueipõeva máre cójijidejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
5 Marto marauman sabuw hai bonawiyenayah, ai’in naatu Ofafar bai’obaiyenayah etei Jerusalemamaim kou’ay hibai.
6 Apevʉ ina jabovacavʉ barejáimad̶a sacerdotevare jaboteipõecʉ ʉ̃i ãmiá Anás, aru Caifás, Juan, Alejandro, aru apevʉ Anás jinacavʉ.
6 Annas Firis Gagamin na nati’imaim, Kaiafas hairi, John, Alexander naatu orot afa iyab Firis Gagamin ana nibur wanawananamaim hima’am auman hina.
7 Cójijivʉ bácavʉ, davaicõjenejaimad̶a Pedrojãre ne yebai aru núicõjenejaimad̶a náre ne coricai. Que teni cũinácʉ nácacʉ jẽniari jã́rejamed̶a Pedrojãre:
7 Peter John hairi hibuwih hina nahimaim hibat naatu hibusuruf hibabatiyih hio, “Kwa mi’itube kwasinaf orot igewasin? Naatu fair menane kwabai iti kwasinaf? O yait wabinamaim kwasinaf?”
8 Dinʉmʉ ñai Espíritu Santo Pedrore d̶aicõjeñʉ, yávaicõjenejamed̶a ʉ̃́re ʉ̃i jʉ aiyede náre.
8 Imaibo Peter Anun Kakafiyin iwanasum batabat iyafutih eo, “Sabuw bonawiyenayah naatu regaregah ai’in.
9 —Mʉja jabova, mʉja bʉcʉva máre, caride mʉja jẽniari jã́ivʉ ñʉjare ñʉje mead̶acaino mácarõre ñai cuiye majibecʉ bácʉre. Mʉja majiyʉvʉ aipe d̶arĩ mead̶aimʉ mácʉre.
9 Aki kwa’afi orot an kafikafirin biyanamaim sawar gewasin iti matar kwa’i’itin isan naatu mi’itube bigewasin isan kwabibatiyi,
10 Que baru coyʉyʉbu mʉjare, mʉje majinajiyepe ayʉ, aru caivʉ Israecavʉ máre, ne majinajiyepe ayʉ. Jesús Nazarecacʉ ʉ̃i parʉé boje, ñai ʉ̃mʉ númi yui mʉje jã́inoi, meacʉ baju. Ñainecabe Jesús mʉje pẽvari boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ.
10 i boro iti na’atube atao, kwa naatu sabuw tutufin etei Israel wanawanan kwama’am kwataso’ob, orot boun iti namaim biyan tutufin etei igewasin ebatabat, i Jesu Keriso Nazareth mowan kwabai onaf afe’en kwa’asabun naatu morobone God bora’ah maiye mimisir i wabinamaim iti orot yawas.
11 Aru Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede yópe Jesúi borore: “Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Nopedeca Jesús, mʉje ʉbemʉ mácʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉme. Apevʉ pʉeno jabocʉ parʉcʉbe ñai Jesús.
11 Iti orot isan Bukamaim hikirum hio,
12 Que baru ʉ̃́recabe cũinácʉ põevare mead̶aipõecʉ. Ijãravʉre apecʉ cʉbebi. Quécʉra Jesús, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, põevare mead̶ayʉ bʉojaibi, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro cójijinocavʉre.
12 Yawas boro men yait ta biyanamaim tanatita’ur, anayabin tafaram tutufin wanawanan men yait ta wabin nati na’atube ema’ama boro imaim niyawasitamih.”
13 Ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ, ina cójijinocavʉ cuecumarejaimad̶a, ne jã́iyede Pedrore aru Jũare máre yávaivʉre jidʉbevʉva, ne coreóvaiye boje náre ʉbeni cʉrivʉre aru buebevʉ bácavʉre máre. Ʉbenita majidejaimad̶a Jesúi yóvaimara mácavʉre.
13 Naatu Peter John hairi hibitafofor hi’itin ana veya hi’inanih iti orot i kirumatih, orot maiyow bar ma’anih, naatu hifofofor men kafaita, imaibo hi’inanih hiso’ob iti orot i Jesu bairi hima hireremor.
14 Jã́rejaimad̶a ñai ʉ̃mʉ mead̶aimʉ mácʉre ne jẽneboi Pedro aru Jũaque máre. Que baru coyʉrĩ majibeni, bi arejaimad̶a na.
14 Naatu iban maiye orot hibiyawas i bairi hibatabat hi’i’itin hai tur etei sawar.
15 Dinʉmʉ etaicõjenejaimad̶a Pedrojãre ne cójijitucubʉre jocarĩ. Ne etarĩburu yóboi, ina jabova yávaivʉ barejáimad̶a ne bajumia, yópe arĩ, jẽniari jã́rejaimad̶a:
15 Imih hi’uwih Kaniser hai efan hihamiy ufun hitit naatu i taiyuwih hibabatiyih ef hinuwet hio.
16 —¿Aipe d̶arãjidica maja náre? D̶arãma na ʉrarõ põeva ne d̶arĩ majibede. Caivʉ Jerusalẽ́cavʉ majima ne d̶aiye báquede. Que baru maja jʉ abeni majibevʉ.
16 “Abisa boro tanasinaf iti orot isah? Sabuw etei Jerusalem wanawananamaim tama’am hiso’ob iti sawar gagamin ta hisinaf, naatu it boro men karam tanibun wa’irimih.
17 Ʉbenita ne buebenajiyepe aivʉ apevʉre ne bueiyede, aru ne d̶abenajiyepe aivʉ põeva ne d̶arĩ majibede cojedeca, yávaicõjemenajarevʉ cojedeca Jesúi borore, arejaimad̶a ina cójijinocavʉ, ne bajumia yávaivʉ.
17 Baise iti sawar tasasar tit sabuw wanawanah run isan, it boro tana’otanih naatu tanimatnuwih iti orot wabinamaim men sabuw hini’obaiyihimih.”
18 Ne yávarĩburu yóboi, órejaicõjenejaimad̶a Pedrore aru Jũare máre ne cójijitucubʉi cojedeca. Aru parʉrõreca yávaicõjemenidurejaimad̶a náre Jesúi borore.
18 Imaibo hi’af maiye hirun naatu hiofafarih Jesu wabinamaim men hinabinan naatu men yait ta hini’obaiy maiye’emih.
19 Ʉbenita Pedrojãcapũravʉ arejaimad̶a ina judíovai jabovare:
19 Baise Peter, John hairi hi’awar foten hio, “Kwa taiyuw kwafufun kwa’itin, God nanamaim kwa fana anabaib i gewasin o God fanan anabaib i gewasin?
20 Jave dápiarĩ majivʉ ñʉja aipe d̶aiye jaʉrõre ñʉjare. Jʉ aiye jaʉvʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede. Que baru apenore d̶aiye majibevʉ ñʉja. Quénora d̶aivʉbu yópe iye ñʉje jã́iye báquepe, aru yópe ñʉje jápiaiye báquepe máre, arejaimad̶a.
20 Aki taiyuwi abistan a’itin naatu anonowar iti tur boro men anihamiy.”
21 Ina cójijinocavʉcapũravʉ cojedeca yávaicõjemenidurejaimad̶a náre parʉrõreca.
21 Obiruwen tur afa hio ufunamaim hibotaitih hin, baikwatutunen ana ef men ta ma’am boro hititih, anayabin sabuw etei’imak abisa mamatar isan God hibobora’ara’ah.
22 Aru ñai ʉ̃mʉ, ne mead̶aimʉ mácʉ põeva ne d̶arĩ majibeno d̶aiyeque, cuarenta paiʉjʉa pʉeno baju bʉcʉcʉ barejámed̶a ʉ̃.
22 Naatu orot nati yayawas ana kwamur i 40 tafanamaim.
23 Maumejiena etarĩburu yóboi cójijinore jocarĩ, Pedro aru Jũamaque copainʉrejaimad̶a ne yóvaimara yebai. Aru coyʉrejaimad̶a náre caiye ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina judíova bʉcʉva máre ne coyʉiye báquede náre.
23 Hibobotaitih ufunamaim Peter, John hairi hin hai sabuw biyah firis ukwarih naatu regaregah ai’in mi’itube hi’u’uwih etei hai tur hi’owen.
24 Ina Jesúre jʉ aipõeva jápiaivʉ bácavʉ Pedrojãi borore, cũinátʉrʉ yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre:
24 Iti hinonowar etei’imak auta’imon yoyobanamaim fanah hibora’ah God isan hio, “Regah fair matuwanin, mar, tafaram naatu riy baimatarenayan, naatu wanawanahimaim sawar etei auman ana baimatarenayan.
25 Mʉ yávaicõjenejaquemavʉ ñʉjeñecu David bácʉre, mʉre memecaipõecʉ bácʉre, mi Espíritu Santo majiéque. Que teni David bácʉ arejaquemavʉ:
25 Anun kakafiyinamaim a’akir orot, aki uwai David awanamaim eore eo,
26 Ijãravʉcavʉ jabova mead̶arãjarama na ne baju. Aru ina ĩmaroare cõjeipõeva cójijinajarama, maucʉvarãjivʉ Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃i epeimʉ Cristore máre, arejaquemavʉ David bácʉ.
26 Tafaram ana aiwob baiyow isan teyayabuna,
27 ’Yópe David bácʉ ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báquepe d̶aiyede jã́vʉ ñʉja. Yo ĩmaroi ina jabova Herodes aru Poncio Pilato cójijiquemavʉ judíova ãmevʉque aru apevʉ Israecavʉque máre, maucʉvarãjivʉ Jesúre, mʉre memecaipõecʉ meacʉ bajure, ñai mi epeimʉ Cristore.
27 Turobe Herod, Pontius Pilate hairi Ufun Sabuw naatu Israel sabuw bairi iti bar merar gagaminamaim hibobaita’ay o a Roubininenayan orot wabin Jesu, o a’akir wairafin kakafiyin isan hiyakitifuw.
28 Cójijiquemavʉ, d̶arãjivʉ yópe “D̶arãjarama”, mi aino mácarõpe, mi majiéque, nópe arĩ, yávarejaquemavʉ mʉ.
28 Iti sabuw i marasika o a kok abisa mataramih a fairamaim iyayakitifuw i nonowatin hisinaf emamatar.
29 ’Aru mʉ, ñʉje jabocʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, ne ñájine d̶aiyʉe boje ñʉjare. Jidʉbevʉva yávare d̶ajacʉ ñʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
29 Naatu boun Regah, aki teo’obiruwi kunowar, aki o a’akir wairafi kwibaisi fair kwiti, saise ana batkikin a tur anabinan.
30 Ijimarare mead̶ajacʉ náre coapa. Parʉre d̶ajacʉ ñʉjare ñʉje ũmei, ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede máre, mʉre memecaipõecʉ Jesús ʉ̃i ãmiái, ʉ̃i parʉéque, arĩ jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre na, Jesúre jʉ aipõeva.
30 Uma kuru’atayan o a’akir kakafiyin Jesu wabinamaim yawas kwiyafar etit naatu ina’inanen fokarih, baifofofor, kusinaf.”
31 Jẽniari bʉojaiyede, ne cʉrõ cújidejavʉ̃ya pare Jʉ̃menijicʉi parʉéque. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjeñʉ, yávaicõjenejaquemavʉ náre. Que teni jidʉbevʉva coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
31 Yoyoban hibisawar ufunamaim, efan nati hima’ama’amaim busuruf ibiguw, naatu Anun Kakafiyin iwanih hitafofor hitit hibusuruf God ana tur hibinan.
32 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva ne ũme aru ne dápiaiye máre cũinátʉrʉ barejáimad̶a na. Nácacʉ cʉbedejamed̶a “Yo jínomu” ayʉ. Quénora caiye ne cʉvaede “Majemu”, arejaimad̶a na, Jesúre jʉ aipõeva.
32 Baitumatumayah hai not naatu dogoroh etei na ta’imon matar. Men yait ta ana sawar akisin nowan rouwamih, baise hai sawar etei hifafarambonen.
33 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara parʉrõreca coyʉrejaimad̶a apevʉre: “Jã́carã ñʉja Jesúre nacajañʉre yainore jarʉvarĩ”, arejaimad̶a. Aru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarejamed̶a náre pare.
33 Tur Abarayah fair gagamin maiyow iwanih hibat Regah Jesu ana misir maiye hiorerereb, naatu manaw kabeber Godane gagamin maiyow tafahimaim isuwai ra’iy.
34 — ausente —
34 Naatu nati kou’ay wanawananamaim men yait ta sawar isan biyababanamih, anayabin sabuw iyab isah me hima’am naatu bar hima’am i hiyateten hitobon kabay hibow hina,
35 — ausente —
35 tur abarayah nahimaim hiyaraiyen naatu i hibow sabuw hai yababan ana fofoninamaim hifafaramih.
36 Cũinácʉ nácacʉ yópe d̶arejamed̶a, ʉ̃i ãmiá José. Ñai José levita ãmicʉriyajubocacʉ barejámed̶a. Aru põetedejamed̶a Chipre ãmicʉrijiavʉi. Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ãmidorejaimad̶a ʉ̃́re Bernabé, “cad̶ateipõecʉ” aivʉ.
36 Iti na’atube mamatar ana veya baitumatumayan orot ta wabin Joseph Levite ana bowabow orot ta, Cyprus imaim tufuw, naatu tur abarayah wabin ta Barnabas hiwab (anayabin Koufair Ana Orot).
37 Ʉ̃ cʉvacʉ bácʉ joborõare, aru cũináro ʉ̃i joborõre bojed̶arejamed̶a ʉ̃, Bernabé. Bojed̶arĩburu yóboi, bojed̶ainore nʉvari, jídejamed̶a diede Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ne coavarãjiyepe ayʉ. Que d̶arejamed̶a Bernabé.
37 Ana me ya’atait hitubun naatu kabay bai na tur abarayah itih.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.