Atos 2

Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Pentecostés ãmicʉrijãravʉ eaiyede, caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijidejaimad̶a cũinád̶ami cʉ̃rami jívʉi.
1 Pentecost ana veya na tit, etei’imak hiru’ay efan ta’imonamaim hima.
2 Cũiná jápiarejaimad̶a ʉrarõ bʉjinore yópe ũmevʉ parʉrõ japuinope. No bʉjino darejavʉ̃ya cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina dobarivʉ diñami jívʉi jápiarejaimad̶a no bʉjinore.
2 Naniyan meyemeye yaurabad nidun wowogabe marane rena bar hima’am imaim run awan karatan.
3 No yóboi, jã́rejaimad̶a ʉre toa quĩ́jino uruino yópe jemedope. Tubarejavʉ̃ya caivʉre, náre coapa.
3 Naatu abisa hi’i’itin i wairaf orot menan na’atube tamunimun na ta’ita’imon tafahimaim mara’ara’at.
4 Caivʉ ina põeva cʉvarejaimad̶a ñai Espíritu Santore. Náre yávaicõjenejamed̶a. Aru yávarejaimad̶a apecamua yávaicamua ne majibecamuare, yópe ñai Espíritu Santo yávare d̶aiyepe náre coapa.
4 Etei’imak Anun Kakafiyin iwanih menah botabir tur tata’amaim hio, Anun Kakafiyin fair bitih na’atube.
5 Nore Jerusalén ãmicʉriĩmaroi judíova caino joborõcavʉ cʉrejaimad̶a dijãravʉare. Ina judíova cainʉmʉa jídejaimad̶a mearore Jʉ̃menijicʉre.
5 Nati ana veya, Jew sabuw God ana bowayah orot gagamih etei tafaram tata’ane hiru’ay Jerusalemamaim hima’am.
6 Ne jápiaiyede iye vaiyede, obedivʉ ina judíova cójijidejaimad̶a. Aru jápiarejaimad̶a caivʉ na coapa Jesúre jʉ aipõeva yávaivʉre ne yávaicamuaque. Que baru pare cuecumarejaimad̶a na.
6 Iti nidun hinonowar ana maramaim sabuw rou’ay gagamin na’in hiru’ay hima’am, hai kasiy ra’at naatu hifofofor men kafaita, anayabin etei hai turamaim hio hinowar.
7 Cuecumari, pare dápiaivʉ arejaimad̶a na:
7 Kasiy gagamin maiyow isah matar naatu taiyuwih hibabatiyih. “Iti sabuw tur teo etei i Galilee oro’orot?
8 ¿Aipe teni caivʉ ñʉja jápiaivʉba náre yávaivʉre ñʉje yávaicamua coapa?
8 Naatu mi’itube’emih it ata turamaim hio tanonowar?
9 — ausente —
9 It i tafaram ta ta’ika tana, Partia, Media, Ilam naatu afa i Mesopotamia’ane hina, Judea, Kapadosia, Pontus naatu Asia,
10 — ausente —
10 Firigia, Pamfilia, Egypt naatu Libia wanawanan turin Sairini na’atune auman hina tema’ama. Naatu Romene nanawan auman hina Jerusalem tema’am. Nati i Jew sabuw naatu sabuw afa hai baitumatum hibotabir hina Jew sabuw himamatar auman.
11 Cʉrivʉbu apevʉ Cretacavʉ aru apevʉ Arabiacavʉ máre. Ʉbenita maja jápiaivʉbu náre yávaivʉre maje yávaicamua coapa. Coyʉivʉbu majare Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶ainore ʉ̃i parʉéque, arejaimad̶a ne bajumia.
11 It afa i Kurit naatu Arab sabuw. Baise God sawar gewasih maiyow sisinaf isan ata turamaim hio tanonowar!”
12 Cuecumaivʉ aru jápiarĩ eabevʉ cãreja, jẽniari jã́re cuivʉ barejáimad̶a ne bajumia:
12 Sabuw hifofofor naatu hai kasiy ra’at taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti sawar anayabin i abisa?” Peter sabuw rou’ay gagamin isah ebibinan|alt="Peter speaking to crowd" src="CN01892B.TIF" size="col" loc="Act 2.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2.12"
13 Ʉbenita apevʉ yʉrivʉ arejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare:
13 Baise sabuw afa hi’iyab hio, “Nati sabuw i harew fokarin, hitom imih teo kwanekwan!”
14 Dinʉmʉma Pedro nacajari, núri apevʉ once paivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque parʉrõreca coyʉrejamed̶a caivʉ ina obedivʉ põevare, ne jápiarĩ earãjiyepe ayʉ iye ne jã́iye báquede aru ne jápiaiye báquede máre.
14 Tur Abarayah etei 11 hai founamaim Peter misir fanan aumetawat sabuw rou’ay gagamin na’in isah eo, “Taitu tuwai’inah Jew sabuw naatu kwa iyab Jerusalem wanawanan kwama’am, akokok tain kwanarub gewas sawar iti mamatar anayabin anakubuna kwananowar.
15 “Pacovabebu”, arĩ dápiaivʉbu apevʉ mʉjacavʉ ñʉjare. Ʉbenita javejĩnamu, nueve baji caride. Que baru pacova ãmevʉ ñʉja.
15 Kwa kwanotanot iti orot i harew fokarin hitom tibikoko’aw, baise, boun i nine korok mar auman.
16 “Pacovabebu”, arĩ dápiabejarã mʉja ñʉjare. Que baru põecʉ cʉbebi pacoteyʉ javejĩnare. Quénora ñʉje d̶aiyede yópe coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Joel.
16 Imih i men harew hitomamih, baise dinab orot Joel ana Bukamaim Atamaninamaim kirum eo,
17 Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ: “Yópe d̶acʉyʉmu yʉ ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéna. Darocʉyʉmu ji Espíriture caivʉ põevare. Mʉjemara, aru mʉjemaromiva máre, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarãjarama. Mʉjacavʉ ʉ̃mʉva bojʉvʉ apʉrivʉre yópe decoboainope majide d̶acʉyʉmu yʉ. Aru mʉjacavʉ ʉ̃mʉva bʉcʉvare majide d̶acʉyʉmu yʉ decoboainoque.
17 ‘Mar ana yomaninamaim God eo,
18 Jãve ãnijãravʉa baquiyéna darocʉyʉmu ji Espíriture yʉre memecaipõevare, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre, ne coyʉcarãjiyepe ayʉ ji yávaiyede.
18 Isa’amih, nati ana veya ayu au akir wairafih, oro’orot naatu baibin etei,
19 D̶acʉyʉmu yʉ põeva ne jã́mene cavarõi aru ne d̶arĩ majibede joborõi. Aru põeva jã́rajarama jivede, toare, aru bicore máre, caino jidojarõ, ji jã́d̶ovaquiye jipocare náre.
19 Ayu boro maramaim baifofofor ana sinaf
20 Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinó jipocare põevare, ne ãmeina teiye boje, ñai aviá pẽomecʉyʉme. Quédata ñemitecʉyʉme ʉ̃. Aru aviá ñamicacʉ máre jũatecʉyʉme yópe jivepe. Yópe vaiquíyebu maje jabocʉ Cristo ʉ̃i daquijãravʉ baquinó jipocare. Põeva jã́rajarama ʉrarõ ne d̶arĩ majibede. Aru ne jã́iyede diede pare cuecumarajarama na.
20 Veya matan boro nagugum
21 Dijãravʉa baquiyéna mead̶acʉyʉmu caivʉ ina órejaivʉre yʉre ji cad̶atequiyepe aivʉre náre. Ĩcʉyʉmu náre abujuvai jabocʉi parʉéde jocarĩ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, coyʉcarejaquemavʉ Joel bácʉ.
21 Orot yait
22 ’Mʉja, Israecavʉ, me jápiajarã ji coyʉquiyede mʉjare. Jʉ̃menijicʉ jãve jã́d̶ovaquemavʉ mʉjare ʉ̃i daroimʉ mácʉre, ʉ̃i me jã́imʉre, Jesús Nazarecacʉre. Que baru Jesús d̶áme ʉ̃i d̶aiye báquede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, põeva ne jã́mene, aru ne d̶arĩ majibede, aru ape parʉéque d̶aiyede máre mʉje jẽneboi. Que baru mʉjavacari majidivʉbu caiye iye jãvene.
22 “Israel sabuw tur iti kwananowar! Jesu Nazareth mowan i God rubin naatu i wanawanamaim ina’inan yumatah ta ta, baifofofor ta ta God kwa biyamaim sinaf kwa’itin kwaso’ob.
23 Ñai Jesúre Jʉ̃menijicʉ javede jẽni jícõjenejaquemavʉ, yópe ʉ̃i ʉrõpe aru ʉ̃i majiéque máre. Que baru jẽni jíquemavʉ ʉ̃́re mʉjare. Aru mʉja boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ʉ̃́re, ãmeina teivʉre ne pẽvarajiyepe aivʉ ʉ̃́re jocʉcʉjaravena.
23 Iti orot hibai kwa umamaim hiyai kwa’a’asabun i God ana kok naatu marasika yakitifuw inu’inumaim matar, naatu kwa sabuw kakafih hai baibaisamaim Jesu kwabai onaf afe’en kwa’onaf morob.
24 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Jesús yaiyʉ́ bácʉvacari, mautebeteame yaiyʉ́ bácʉpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ jebequemavʉ ʉ̃i ñájiye báquede ʉ̃i yainore.
24 Baise God morobone iyawas maiye misir, naatu morob ana biyababanane rufam tit, anayabin morob ana fair men karam boro diburamaim tabotan tama.
25 Javede ñai jabocʉ David bácʉ, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ Jesúrã:
25 David nati orot isan eo,
26 — ausente —
26 Isan imih ayu dogorou ebiyasisir
27 — ausente —
27 Anayabin o boro men ininatbuhuruwu rahemaim ana’in,
28 Mʉ jã́d̶ovaivʉ yʉre ye d̶aiye jaʉrõre cʉcʉyʉre mʉ́que. Aru mi cʉe boje yʉ́que cainʉmʉa, ʉrarõ torojʉvʉ yʉ mʉre, arĩ coyʉcarejaquemavʉ David bácʉ Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉre.
28 O yawas ana ef i’obaiyu, naatu o ataragub wanawananamaim aiyasisir boro iniwansumu.’”
29 ’Mʉja, jívʉ, jãve coyʉiyʉvʉ mʉjare majeñecu mácʉ David bácʉi borore. Ʉ̃ mácʉ yaidéjaquemavʉ. Aru jarʉvarejaquemavʉ ʉ̃i baju bácarõre cʉ̃racobei. Maja cari cʉrivʉbu joabenoi dicobede.
29 “Taituwau Jew, bebeyan a tur ao’owen aiwob orot David ata agir wabin gagamin, morob hiyai naatu ana rah i iti biyatamaim inu’in.
30 Ñai David bácʉ apʉcʉ cãreja, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ barejaquémavʉ. Majidejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ jãve d̶acʉyʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ David bácʉre, “Yópe jãve d̶acʉyʉmu” arĩ: “Mʉ, David, yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉre. Cũinácʉ mipãramenacacʉre jaboteicõjecʉyʉmu yʉ, yópe ji jaboteicõjeiyepedeca mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ David bácʉre.
30 Naatu David i dinab orot God omatanen ana obaifaro auman yayare i so’ob, veya ta David ana rara’ane i uwan ta boro ni’aiwob.
31 David bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ barejaquémavʉ. Que baru majidejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyede. Die majiéque coyʉrejaquemavʉ ñai Cristoi borore, yópe arĩ: “Jʉ̃menijicʉ dajocabecʉbe ʉ̃́re yaivʉ bácavʉ ne cʉrõi. Ʉ̃i bajure máre pojeicõjemecʉbe ʉ̃́re”, arĩ coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede David bácʉ.
31 God mar boro nanan abisa nasisinaf David i so’ob, Keriso morobone misir maiye isan ana tur i nowar.
32 Ñaineca Jesúre Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ yainore jarʉvarĩ. Aru caivʉ ñʉja ʉ̃́re jã́carã apʉcʉre cojedeca ʉ̃i yainíburu yóbore.
32 “God iti Jesu i boun morobone iyawas maiye misir, naatu aki i iti sawar himamatar ana sif robonayah.
33 Jʉ̃menijicʉ nacovari Jesúre epequemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉi. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Aru jípacʉ Jʉ̃menijicʉ daroquemavʉ ʉ̃́re ñai Espíritu Santore, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. “Darocʉyʉmu mʉre ñai Espíritu Santore”, jipocamia aquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Jesúre. Aru Jʉ̃menijicʉ Jesúre daroicõjeimi ñai Espíritu Santore ñʉjare máre. Que baru Jesús d̶aibi caiye iye mʉje jã́iyede, mʉje jápiaiyede máre cari jãravʉre.
33 God iti Jesu bora’ah yen uman asukwafune mare, naatu Tamah biyanane Anun Kakafiyin eo’omatan bai aki tafai yan isuwai re’er boun iti kwa’i’itin naatu kwanonowar.
34 Ʉbenita David bácʉ mʉri nʉmenejaquemavʉ cãreja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi yópe Jesús ʉ̃i mʉiye báquepe. Que baru David bácʉ arejaquemavʉ yópe:
34 Naatu David i men au mar yenamih, baise iti tur i eo,
35 Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
35 Inama’am a kamabiy sabuw ana bow
36 ’Caivʉ mʉja Israecavʉ jãve majijarã iyede: Ñai Jesúvacaribe mʉje jocʉcʉjaravena pẽvaicõjeimʉ mácʉ, ji coyʉimʉ mʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ epeibi ñai Jesúre maje jabocʉva. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, arejamed̶a Pedro ina põevare.
36 Isan imih kwa Israel sabuw iti tur ao i kwanaso’ob gewas. God iti Jesu kwabai kwao’onaf i bai yen ata Regah naatu ata Roubininenayan matar!”
37 Aru ina põeva, ne jápiaiyede caiye ʉ̃i coyʉiyede náre, cãrijinejaimad̶a. Que baru arejaimad̶a Pedrojãre:
37 Sabuw iti tur hinonowar ana veya dogoroh rusib Peter naatu Tur Abarayah hibatiyih, “Taitu tuwai’inah aki boro mi’itube ana sinaf?”
38 Pedro arejamed̶a náre:
38 Peter iyafutih eo, “Kwa etei dogor hinikitabir naatu Jesu Keriso wabinamaim bapataito kwanab, saise a bowabow kakafih nanotawiyen, naatu God ana usar Anun Kakafiyin boro kwanab.
39 Mʉjare, mʉjemarare, mʉjepãramenare máre, aru caivʉ ina joai cʉrivʉre máre darocʉyʉme cãreja Jʉ̃menijicʉ ñai Espíritu Santore yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caivʉ ʉ̃i cutuiyʉmarare mead̶acʉyʉme ʉ̃, arejamed̶a Pedro.
39 Iti omatanen i kwa isa naatu kwa natunat isah, na’atube sabuw tutufin etei iyab ef yok tema’am ata Regah God boro na’a’afih isah.”
40 Aru Pedro coyʉre nʉrejamed̶a náre parʉrõreca, ʉrarõ ʉ̃i coyʉiyede, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre.
40 Peter tur maumurih na’in imaim imatnuwih naatu ifefeyanih eo, “Sabuw tafa’asarih wanawanah kwama’am saisewat kwanatit kwaniyawasi!”
41 Que ayʉre jápiarĩ, obedivʉ ina põevacavʉ jʉ arejaimad̶a iye ʉ̃i coyʉiyede. Aru Pedrojã jã́d̶ovarejaimad̶a náre Jʉ̃menijicʉre ocoque. Que teni, dijãravʉre cójijidejaimad̶a apevʉ yóbecʉrimil paivʉ baju Jesúre jʉ aipõevaque.
41 Sabuw maumurih na’in iti tur hinonowar hitumatum naatu bapataito hibai, nati ana veya’amaim sabuw etei 3000 na’atube nati kou’ayamaim hirun.
42 Yópe d̶are cuivʉ barejáimad̶a jãravʉa coapa. Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara bueivʉ barejáimad̶a náre. Cad̶ateivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Ne cʉvaede jívʉ barejáimad̶a ne bajumia. Caivʉ ãivʉ barejáimad̶a cũináromia. Aru caivʉ jẽniaivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉque máre cũinátʉrʉ.
42 Naatu hai veya hiya’asair Tur Abarayah biyahine tur hinowar bairi hibita’ay, rafiy himseseb hifaram hi’aa naatu hiyoyoyoban.
43 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara d̶are cuivʉ barejáimad̶a ʉre põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede máre. Aru iye ne jã́d̶ovaiyede jã́ri, caivʉ cuecumarejaimad̶a pare.
43 Tur Abarayah wanawanahimaim ina’inan naatu baifofofor maumurih maiyow hisisinaf sabuw awah ha’e.
44 Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva, cũinátʉrʉ ne ũme, cad̶ateivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Nácavʉ cʉve cʉvarivʉ jívʉ barejáimad̶a apevʉ nácavʉre jaʉéde, cʉbenajiyepe aivʉ cõmaje ãrojarivʉ ne jẽneboi.
44 Bai’ufununayah mar etei hina hita’imon sawar i nowah etei nena hifafarambonen.
45 Cũinácʉ nácacʉre jaʉru, apevʉ nácavʉ bojed̶arĩ ne cʉvaede, jívarejaimad̶a ñai cʉvabecʉre jaʉéde.
45 Naatu hai sawar was arin, roumukur arin etei hibow hin hitobon kabay hibai hina wanawanahimaim sabuw iyab hai kok abisa isan hibiyababan etei ana fofonin hifafarambonen.
46 Caijãravʉa cójijivarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru cójijivarejaimad̶a ne cʉ̃ramia coapa, ãrajivʉ. Torojʉrĩ ã́varejaimad̶a na ne ũme méque.
46 Veya matan hiyi Tafaror Bar gagaminamaim hiruru’ay. Naatu hai baremaim bay himseseb dogoroh ere yasisir auman hi’aa,
47 Jívarejaimad̶a mearore Jʉ̃menijicʉre. Que baru caivʉ apevʉ põeva me jã́rejaimad̶a náre. Pued̶arejaimad̶a náre, ina Jesúre jʉ aipõevare. Aru caijãravʉa Jʉ̃menijicʉ cójijovarejaquemavʉ apevʉ ʉ̃i mead̶aimarare.
47 God hibobora’ara’ah naatu sabuw etei tur abarayah isah i hibiyasisir. Naatu veya ta’ita’imon ana fofonin sabuw iyab God biyawasih Regah bow ana kou’ay wanawanan yababar rara’at.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.