Atos 23
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs AAI
1 Pablo me jã́ri, ina cójijinocavʉre arejamed̶a:
1 Paul nuw Kaniser itihkikin naatu eo, “Taituwau ayu au yawas tutufin etei God matanamaim men kafa’imo erekasiy auman ama na iti boun titamih.” Paul Jerusalem kanisel nahimaimbat tibibabatiy|alt="Paul speaking to council in Jerusalem" src="cn01975B.tif" size="col" loc="Act 23.1" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="23.1-6"
2 Ʉ̃i que aiyeda, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ, ʉ̃i ãmiá Ananías, ina núrivʉre Pablo yebai, jara boaicõjenejamed̶a Pabloi jijecamure.
2 Iti na’at eo basit Firis Gagamin wabin Ananias orot iyab Paul sisibinamaim hibatabat awan roufoforamih iuwih.
3 Que teni Pablo arejamed̶a ʉ̃́re:
3 Baise Paul iu, “God o awa boro narufofoforen, yumat rah ana sis! O baibabatiyenayan orot wai, aisim o taiyuw ofafar ibai awau roufoforenamih sabuw kubiyunih!”
4 Apevʉ ʉ̃i yebai núrivʉ arejaimad̶a Pablore:
4 Orot Paul sisibin hibatabat hio, “O God ana Firis Gagamin isan men tur kakafih inao’omih!”
5 Que aivʉre, Pablo arejamed̶a:
5 Paul iyafutih eo, “Teutuwau ayu men aso’ob i Firis Gagamin. Buk Atamaninamaim eo, ‘O men tur kakafin a sabuw hai bonawiyenayan isan inao’omih.’”
6 Aru Pablo coreóvarejamed̶a apevʉ ina cójijinocavʉre saduceovacavʉre aru apevʉ fariseovacavʉre. Que baru arĩ cod̶oboborejamed̶a:
6 Imaibo nati ana maramain Kaniser sabuw Paul inanih, sabuw nati’imaim hiruru’ay afa i Sadducee afa i Pharisee, naatu Paul Kaniser sabuw isah fanan aumetawat eaf eo, “Teituwou! Ayu i Pharisee, naatu Pharisee orot natun. Ayu iti baibatiyen efanamaim abatabat anayabin abitumatum morobone misir maiye ana nuhufot abai ama’am isan!”
7 Ne jápiaiyede ʉ̃i coyʉiyede, jararĩ bʉ́rejaimad̶a na. Ina saduceova ina fariseovaque cũinátʉrʉ ãmenejavʉ̃ya ne ũme.
7 Iti na’atube eo ana maramaim, Pharisee naatu Sadducee bairi hitarayouw higam naatu kou’ay hikusib.
8 Ina saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaino cʉbevʉ, aru ángeleva, decova máre cʉbema”, ávad̶ama. Ʉbenita ina fariseova “Yainore jarʉvarĩ nacajaino cʉvʉ, aru ángeleva, decova máre cʉma”, ávad̶ama.
8 Anayabin Sadducee tibitumatum sabuw moroboyah boro men hinamisir maiye, naatu tounamatar men tema’am naatu afiy auman en. Baise Pharisee it sawar tounu etei isah tibitumatum.
9 Ina cójijinocavʉ pare jararĩ nʉivʉ, pʉeno baju cod̶oboboivʉ barejáimad̶a na. Que teni apevʉ fariseovacavʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉipõeva, nacajari, parʉrõreca arejaimad̶a:
9 Naatu gamin gagamin na’in matar, Ofafar bai’obaiyenayah iyab Pharisee ana kou’ay himisir fanah sib higam hio, “Paul i men abisa ta kakafin sinafumih, men taso’ob afiy o tounamatar ta na hairi hio.”
10 Pʉeno baju jaraivʉ barejáimad̶a na. Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ náre jã́ñʉ, arĩ dápiarĩ jidʉcʉ, “Pablore ãmeina d̶arãjichʉma” ayʉ, churaravare ina nʉicõjenejamed̶a Pablore cójijinocavʉre jocarĩ, ne nʉvarajiyepe ayʉ ʉ̃́re churaravai cʉ̃rami cojedeca.
10 Gamin ra’at sasa, naatu baiyowayah hai orot ukwarin bir eo, Paul boro hinarab hinatensisib, naatu baiyowayah iuwih hire hin kou’ay wanawanan hirun Paul umahine hiba’aruwih hibai hina hai bar hiyari’ay.
11 Diñamimareca Jesús cʉeteni núcʉ Pablo yebai arejamed̶a ʉ̃́re:
11 Nati gugumin Regah na Paul sisibinamaim bat eo “Koufair inab! Jerusalemamaim ayu isou i’orereb na’atube inan Rome imaim ef ta’imon inasinaf inaorerereb.”
12 Cõmiáijãravʉ javejĩnara apevʉ judíovacavʉ cójijivʉ yavenina, cũinátʉrʉ ne ũme, “Yópe d̶acarãjaramu Jʉ̃menijicʉre”, arejaimad̶a na.
12 Marto, marauman Jew sabuw afa hina hita’imon hiyakitifuw naatu omatanen hiwa’an harew o bay men hinaa hinatom hinama’am Paul hinarab namorobabo.
13 Cuarenta paivʉ pʉeno baju boaipõeva marejáimad̶a na.
13 Sabuw iyab Paul asabunin isan hiyayakitifuw nah etei i 40 na’atube tafanamaim auman.
14 Nʉrejaimad̶a na sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva yebai. Aru arejaimad̶a náre:
14 Imaibo hin firis ukwarih naatu regaregah ai’in biyah hitit hio, “Aki etei omatanen fokarin a’obaifaro bay boro men anaa anama nan Paul ana’asabun imaibo boro bay anaa.
15 Que baru mʉjavacari boro jarojarã ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉre, jẽniarajivʉ ʉ̃i daroquiyepe aivʉ Pablore mʉje cójijinoi cojedeca. Ajarã ʉ̃́re: “Pablore jẽniari jápiaiyʉrivʉbu ñʉja bedióva cojedeca”, ajarã. Aru ñʉjacapũravʉ yavenina coreni boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu ʉ̃́re ʉ̃i edaquiye jipocai mʉje yebai, arejaimad̶a na.
15 Isan imih boun aki akokok kwa naatu Kaniser bairi tur kwaniyafar Rome Baiyowayan isan Paul nab kwa isa nare nan. Kwanifuw taiyuwin biyanamaim nuwet gewas kwanarouw kwanao nare nan. Baise aki boro efamaim anawa’ir anama’am nanan ana’asabun.”
16 Ʉbenita Pabloi yʉicʉ iye borore ne d̶arãjiyede jápiarejamed̶a. Que baru churaravai cʉ̃rami nʉri, ecorĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃i jápiaiye báquede Pablore.
16 Baise Paul rubin babin natun hiyayanuw nowar basit na barik bar tit run Paul ana tur eowen.
17 Que teni Pablo órejarejamed̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ churaravai jabocʉre. Aru arejamed̶a ʉ̃́re:
17 Naatu Paul sorodiy orot ta isan eaf na iu, “Iti monokai kwabai kwan baiyowayan ukwarin biyan, i tur ta boro ana tur na’owen.”
18 Que baru ñai jabocʉ nʉvarejamed̶a ʉ̃́re ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ yebai. Aru arejamed̶a:
18 Baiyowayah hai orot gagamin monokai bai in baiyowayan ukwarin biyan tit eo, “Dibur orot Paul eaf arun orot iti abai o isa anan anayabin i boro tur ta nao inanowar.”
19 Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ ʉ̃i ãmuvede jẽni, ʉ̃́re nʉvari apevʉre jocarĩ, yavenina jẽniari jã́rejamed̶a ñai bojʉyore:
19 Baiyow hai ukwarin orot uman bai nawiy nabin akisihimo hin naatu ibatiy, “O abisa kukokok boro inao ananowar?”
20 Aru jʉ arejamed̶a ñai bojʉyo:
20 Orot iya’afut eo, “Jew orot gagagamih etei hibasit maras boro o hinifefeyani Paul inab inare Kaniser hai kou’ayomaim ana yare hinanuwetamih, baise nati i hai baifuwen.
21 Ʉbenita apevʉ, cuarenta paivʉ, yavenina coreni, jabʉrãjivʉbu ʉ̃́re. Na “Ãiyede ãmenajare aru ũcuiyede máre ũcumenajare”, arãma na Jʉ̃menijicʉque ne boarĩ́ jarʉvarãjiye jipocai Pablore. Caride coreivʉbu mi jʉ aiyede ne jẽniaiyede. Que baru jʉ abejacʉ diede, arejamed̶a Pabloi yʉicʉ.
21 Imih hai tur men inanowar, anayabin orot etei 40 tafanamaim auman boro efamaim hinawa’ir hinama hinakaif. Iti oro’orot i omatanen fokarin hio baifaro bay harew hairi boro men hinaa, hinama’am Paul hina’asabunibo bay hinaa harew hinatom. Etei i sinafumih hiyabuna sawar o anot abisa inao’o i hima tekakaif.”
22 Aru ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ ñai bojʉyore coyʉicõjemenejamed̶a apevʉre iye ʉ̃i coyʉiye báquede ʉ̃́re.
22 Baiyowayan ukwarin eo, “Men yait ta ana tur ina’owen abisa io anonowar.” Naatu orot iyafar tit in.
23 Dinʉmʉma ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ daicõjenejamed̶a pʉcarã churara jabovare ʉ̃i yebai, aru arejamed̶a náre:
23 Baiyowayah hai orot gagamih rou’ab eafih hina iuwih eo, “Baiyowayah 200 kwanabow, horse ana orot etei 70, naatu 200 ahay bowayah, kwanabobuna boun gugumin nine korok iti tafaram kwanihamiy kwanan Caesarea kwanatit.
24 Mead̶acajarã Pablore máre ʉ̃i caballovare. Me nʉvajara ʉ̃́re pʉ ñai jabocʉ Félix yebai Cesareai, arejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ.
24 Horse ta Paul kwanitin afe’en namare naatu kwanatafafar gewas kwanab kwanan Gawan Felix biyan kwanatit kwanitubar.”
25 Aru ʉ̃, yópe arĩ, toivarejamed̶a paperayocare:
25 Imaibo baiyowayah hai ukwarin mare fef kirum eo.
26 “Yʉ, Claudio Lisias, toivacaivʉ mʉre, ji jabocʉ Félide. Me cʉjacʉ mʉ.
26 “Ayu Claudius Lysias, O Felix gawan orot gewas
27 Apevʉ judíova tatorĩ jẽma ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i ãmiá Pablo. Boarĩ́ jarʉvarãjivʉ batemá ʉ̃́re ji nʉiyede ne yebai churaravaque, ji jápiaiye báque boje Pablo Roma jaboteinocacʉre. Ʉ̃́re ĩvʉ ñʉja, ne boarĩ́ jarʉvabenajiyepe aivʉ.
27 Iti orot i Jew sabuw hibai kafa’imo
28 Aru coreóvaiyʉcacʉ yʉ aipe teni jaraivʉre ʉ̃́re. Que baru nʉvacarã ʉ̃́re ne cójijinoi.
28 Ayu akok i ataso’ob yabin
29 Jarama ʉ̃́re judíova ne d̶aicõjeiye boje. Ʉbenita ʉ̃i d̶aiye báque boje ʉ̃i yaiquíno jaʉbevʉ, ʉ̃́re bʉorãjino máre.
29 Anunuwet men abisa kakafin iwa’an
30 Aru ji jápiaiyede apevʉ jã́ri coreni, boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre ʉ̃́re yavenina, cũiná jaroivʉ ʉ̃́re mi yebai. Aru coyʉicõjeivʉ ʉ̃i mauvare mi jipocai, ne boro coyʉrĩ ad̶arãjiyepe aivʉ”, arĩ toivarejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ.
30 Naatu
31 Dinʉmʉ ina churarava, ne jabocʉi d̶aicõjeiye báquepe, nʉvarejaimad̶a Pablore ñami pʉ Antípatris ãmicʉriĩmaroita.
31 Baiyowayah hai bowabow hibitih na’atube hisinaf, Paul hibai gugumin wanawanan hinawiy hin kakafih hai wawa’ir ana sou Antipatris imaim hitubar.
32 Cõmiáijãravʉ ina cuivʉ copainʉrejaimad̶a churaravai cʉ̃rami. Ʉbenita ina caballovarã tubarivʉ yóvarejaimad̶a Pablore cojedeca.
32 Naatu marto baiyowayah ahiwat himatabir maiye hina yarir bar hitit, baise horse hai orot i Paul hinawiy bairi hin.
33 Ne eaiyede Cesarea ãmicʉriĩmaroi, ñai jabocʉ Félix yebai nʉri, jídejaimad̶a ʉ̃́re diyoca paperayocare aru Pablore máre.
33 Hinawiy hina Caesarea hitit fef gawan hitin naatu Paul auman hibai hirun umanamaim hiyai.
34 Diyocare jã́ri boroteniburu yóboi, ñai jabocʉ jẽniari jã́rejamed̶a ã́rocacʉre Pablore. Aru ʉ̃i coreóvaiyede Cilicia ãmicʉrijoborõcacʉre, arejamed̶a ʉ̃́re:
34 Gawan fef iyab naatu Paul ibatiy ana tafaram menane na, naatu Paul ana tafaram Silisia’ane rouw eo nonowar ana maramaim
35 —Jápiaquijivʉ mi coyʉiyede mi mauva ne edaiyede, arejamed̶a Félix Pablore.
35 eo, “Ayu boro a kamabiy sabuw hinanabo inao anowar.” Imaibo iuwih hibai hin gawan ana bar gagaminamaim dibur bar hiyari’y.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.