2 Coríntios 8
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs NVI
1 Mʉja, jívʉ, caride mʉjare coreóvare d̶aiyʉrivʉbu ñʉja ina Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne mearo d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye boje náre bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
1 Agora, irmãos, queremos que vocês tomem conhecimento da graça que Deus concedeu às igrejas da Macedônia.
2 Návacari pare ñájivaivʉbu. Ʉbenita ñájivʉvacari, jã́d̶ovad̶ama Jesúre jʉ aivʉre jãve. Ñájivʉvacari, cainʉmʉa me torojʉma ne ũmei. Aru návacari ʉre cʉve cʉvabevʉtamu. Ʉbenita cʉve cʉvabevʉvacari, jecʉbevʉva jívaivʉbu ina Judea ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉve cʉvabevʉre yópe cʉve cʉvarivʉ ne jíjʉroepe.
2 No meio da mais severa tribulação, a grande alegria e a extrema pobreza deles transbordaram em rica generosidade.
3 Jãve coyʉivʉ yʉ mʉjare. Caino ne oainope jíma na. Aru pʉeno baju yópe ne jíye bʉojabejʉroepe jíma na. Jíbeteima ne cʉvaequede náre jaʉbede quénora. Ʉbenita náre jaʉéquede máre jíma na. Aru põecʉ cʉbeteame jícõjeñʉ mácʉ náre. Quénora návacari “Jínajarevʉ, cad̶atenajivʉ ina cʉve cʉvabevʉre”, aquemavʉ.
3 Pois dou testemunho de que eles deram tudo quanto podiam, e até além do que podiam. Por iniciativa própria
4 Parʉrõreca ñʉjare jẽniaivʉ bateima, ñʉje ĩni nʉvarajiyepe aivʉ ne tãutʉrare ina Judeacavʉ Jʉ̃menijicʉi põeva cʉve cʉvabevʉre.
4 eles nos suplicaram insistentemente o privilégio de participar da assistência aos santos.
5 Ñʉje coreiye báque pʉeno baju, jíma na. Mamarʉmʉre “Yópe mi ʉrõpe d̶arãjaramu ñʉja”, aquemavʉ maje jabocʉ Cristore. Aru no yóboi, “Yópe mʉje ʉrõpe d̶arãjaramu ñʉja”, aima ñʉjare, Jʉ̃menijicʉi nópe aicõjeiye báque boje náre.
5 E não somente fizeram o que esperávamos, mas entregaram-se primeiramente a si mesmos ao Senhor e, depois, a nós, pela vontade de Deus.
6 Ñʉje jã́iye boje ina Macedoniacavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne pare cad̶ateiyʉede ina cʉve cʉvabevʉre, Titore jẽniacarã ñʉja paredeca, ʉ̃i copainʉquiyepe aivʉ mʉje yebai. Javede Tito cójijovarĩ bʉ́quemavʉ mʉje jíyede. Que baru jẽniacarã ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare, mʉje cójijovarĩ bʉojarãjiyepe aivʉ tãutʉrare, mʉje jínajiyede ina cʉve cʉvabevʉre.
6 Assim, recomendamos a Tito, visto que ele já havia começado, que completasse esse ato de graça da parte de vocês.
7 Mʉja jʉ aivʉbu Jesúre apevʉ pʉeno. Mʉja coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne apevʉ pʉeno. Mʉja coreóvaivʉbu iye yávaiyede jãvene apevʉ pʉeno. Maumena corebevʉva mʉja memecaiyʉrivʉbu apevʉre apevʉ pʉeno. Mʉja ʉrivʉbu põevare yópe ñʉje ʉepe apevʉ pʉeno máre. Que baru quédeca pʉeno baju jíjarã mʉje cʉvaequede máre, cad̶atenajivʉ cʉve cʉvabevʉre.
7 Todavia, assim como vocês se destacam em tudo: na fé, na palavra, no conhecimento, na dedicação completa e no amor que vocês têm por nós, destaquem-se também neste privilégio de contribuir.
8 Ji coyʉiyede mʉjare diede, jícõjemevʉ mʉjare. Quénora coreóvare d̶ayʉbu mʉjare apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ne ʉrarõ jíyena, ne pare ʉe cad̶ateiyʉe boje cʉve cʉvabevʉre, mʉje jã́d̶ovarajiyepe ayʉ mʉja máre jãve ʉrĩ cad̶ateiyʉrivʉre náre mʉje jíyeque jecʉbevʉva.
8 Não lhes estou dando uma ordem, mas quero verificar a sinceridade do amor de vocês, comparando-o com a dedicação dos outros.
9 Mʉja me coreóvaivʉbu iyede. Maje jabocʉ Jesucristo, ʉ̃i pare ʉe boje majare, pʉeno baju mearo d̶acarejaquemavʉ majare bojecʉbeda. Ñai cʉve cʉvacʉvacari caivʉ pʉeno, ʉ̃i cʉvae boje caiye majepacʉ Jʉ̃menijicʉi parʉéde, põecʉpe teni cʉve cʉvabecʉpe caivʉ pʉeno tedejaquemavʉ ʉ̃. Aru ʉ̃i nópe teiye báque boje, cʉve cʉvarivʉpebu maja, maje cʉvae boje caiye iye Jʉ̃menijicʉi méne. Que baru ʉ̃i nópe cad̶ateiye báque boje majare, apevʉre cad̶ateiye jaʉvʉ majare máre.
9 Pois vocês conhecem a graça de nosso Senhor Jesus Cristo que, sendo rico, se fez pobre por amor de vocês, para que por meio de sua pobreza vocês se tornassem ricos.
10 Yʉ jícõjeiyʉbecʉvacari, majicaiyʉvʉ mʉjare. Ji dápiaru, meavʉ mʉjare mʉje bʉojaru iye tãutʉra cójijovaiye mʉje bʉiye báquede apeʉjʉ barede. Mʉjarecabu jíni bʉivʉ bácavʉ caivʉ apevʉ jívʉ ne jínajiye jipocai. Aru pʉeno baju mʉjarecabu “Jínajarevʉ” aivʉ bácavʉ máre caivʉ apevʉ “Jínajarevʉ”, ne arãjiye jipocai.
10 Este é meu conselho: convém que vocês contribuam, já que desde o ano passado vocês foram os primeiros, não somente a contribuir, mas também a propor esse plano.
11 Que baru maumena corebevʉva bʉojajarã iye mʉje bʉiye báquede. Mʉja pare bʉiyʉrivʉ bácavʉ iye tãutʉra cójijovaiyede, cójijovarĩ bʉojajarã máre maumena corebevʉva. Jíjarã yópe mʉje oainope, mʉje cʉvaecarõque.
11 Agora, completem a obra, para que a forte disposição de realizá-la seja igualada pelo zelo em concluí-la, de acordo com os bens que vocês possuem.
12 Maje jãve jíyʉru, cad̶atenajivʉ apevʉre, Jʉ̃menijicʉ torojʉcʉ me jã́ñʉme maje jíyede. Jʉ̃menijicʉ ʉbi maje jíyede yópe maje oainope, maje cʉvaecarõque. Jẽniamecʉbe majare maje jíyede maje cʉvabede.
12 Porque, se há prontidão, a contribuição é aceitável de acordo com aquilo que alguém tem, e não de acordo com o que não tem.
13 Yʉ ʉbevʉ mʉje jínajiyepe ayʉ apevʉre jaʉéde, pʉ mʉje cʉvabeta mʉjare jaʉéde.
13 Nosso desejo não é que outros sejam aliviados enquanto vocês são sobrecarregados, mas que haja igualdade.
14 Quénora ʉvʉ yʉ caivʉ ne cʉvarãjiyepe ayʉ cũinátʉrʉra. Que baru caride mʉjacapũravʉ, cʉvarivʉ caiye mʉjare jaʉéde aru mʉjare jaʉé pʉeno máre, jíjarã, cad̶atenajivʉ ina cʉvabevʉre. Aru apenʉmʉre nácapũravʉ, cʉvarãjivʉ caiye náre jaʉéde aru náre jaʉé pʉeno máre, jínajarama, cad̶atenajivʉ mʉja cʉvabenajivʉre. Que teni caivʉ cũinátʉrʉ cʉvarãjivʉbu.
14 No presente momento, a fartura de vocês suprirá a necessidade deles, para que, por sua vez, a fartura deles supra a necessidade de vocês. Então haverá igualdade,
15 Quédeca yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ñai ʉrarõ ĩñʉ mácʉ pʉpʉiyede cʉvabedejaquemavʉ. Aru ñai quĩ́jino ĩñʉ mácʉre jaʉbedejaquemavʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
15 como está escrito: "Quem tinha recolhido muito não teve demais, e não faltou a quem tinha recolhido pouco".
16 Jʉ̃menijicʉ Titore cad̶ateiyʉre d̶aibi mʉjare yópe ʉ̃i cad̶ateiyʉre d̶aiyepe yʉre. Que baru torojʉede jívʉ Jʉ̃menijicʉre.
16 Agradeço a Deus, que pôs no coração de Tito o mesmo cuidado que tenho por vocês,
17 Tito pare cad̶ateiyʉbi mʉjare. Apecʉ copaicõjemecʉva ʉ̃́re mʉje yebai, ʉ̃́vacari “Corintoi copaiyʉvʉ yʉ”, áme. Que baru ji jẽniaiye báquede ʉ̃́re paredeca, ʉ̃i copainʉquiyepe ayʉ mʉje yebai, maumena corebecʉva jʉ áme yʉre.
17 pois Tito não apenas aceitou o nosso pedido, mas está indo até vocês, com muito entusiasmo e por iniciativa própria.
18 Que baru jã́cʉnʉcʉyʉme mʉjare bedióva. Aru ʉ̃́que jarocʉyʉmu yʉ apecʉ majecʉre, majape jʉ ayʉre Jesúre. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva me pued̶ad̶ama ʉ̃́re, ʉ̃i coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶aiyede põevare.
18 Com ele estamos enviando o irmão que é recomendado por todas as igrejas por seu serviço no evangelho.
19 Obedivʉ ne pued̶aimʉvacari ʉ̃i coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, pʉeno baju ne pued̶aimʉme Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ, ne beoiye báque boje ʉ̃́re, ʉ̃i yóvaquiyepe aivʉ ñʉjare, ñʉje nʉvarajiyede iye tãutʉrare Judea ãmicʉrijoborõi. Cad̶atecʉyʉme ñʉjare, ñʉje jã́ri corenajiyepe ayʉ me iye mʉje jíyede. Me jã́ri coreiyʉrivʉbu ñʉja diede, põeva ne mearore jínajiyepe ayʉ maje jabocʉ Jesucristo ne pued̶aimʉre aru jã́d̶ovarajivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva maumena corebevʉva cad̶ateiyʉrivʉre majevʉ cʉve cʉvabevʉre.
19 Não só por isso, mas ele também foi escolhido pelas igrejas para nos acompanhar quando formos ministrar esta doação, o que fazemos para honrar o próprio Senhor e mostrar a nossa disposição.
20 Ʉ̃́re yóvaicõjeivʉbu ñʉjare, ñame ne ãmeina yávarãjiyepe aivʉ ñʉjare, ñʉje nʉvaiye boje iye ʉre tãutʉrare, mʉje jíyede. Ñamene ye ãmeno jã́icõjeiyʉbevʉ ñʉjare yópe ne jã́iyepe ãmeina teivʉre. “Ñʉje tãutʉrare ñavaivʉbebu”, ʉbenina arĩ coyʉbejarãri põeva.
20 Queremos evitar que alguém nos critique quanto ao nosso modo de ministrar essa generosa oferta,
21 Que teni ʉrivʉbu ñʉja põeva ne jã́rajiyepe aivʉ mearo ñʉje d̶aiyede cainʉmʉa, yópe Jʉ̃menijicʉi jã́iyepedeca mearo ñʉje d̶aiyede. Jʉ̃menijicʉ coreóvayʉbe ñʉja jínajivʉre caiye iye tãutʉrare ina cʉve cʉvabevʉre. Ʉbenita ʉrivʉbu ñʉja põeva máre coreóvaivʉre diede.
21 pois estamos tendo o cuidado de fazer o que é correto, não apenas aos olhos do Senhor, mas também aos olhos dos homens.
22 Aru náque jarocʉyʉmu yʉ apecʉ majecʉre, majape jʉ ayʉre Jesúre. Ñʉja bʉojaivʉbu majidivʉ ʉ̃́re pare cad̶ateiyʉcʉre apevʉre, ñʉje jã́iye boje aipe d̶arĩ cõmajiyʉre. Ʉ̃i jápiaiye boje mʉje borore, jãve napini coreyʉbe mʉja jínajivʉre jecʉbevʉva, cad̶atenajivʉre me ina cʉve cʉvabevʉre. Que baru pʉeno baju jã́cʉnʉiyʉcʉbe mʉjare.
22 Além disso, estamos enviando com eles o nosso irmão que muitas vezes e de muitas maneiras já nos provou que é muito dedicado, e agora ainda mais, por causa da grande confiança que ele tem em vocês.
23 Põecʉ ʉ̃i jẽniari jã́ru ñamejare aru ye parʉéde cʉvarivʉre, yópe arĩ, coyʉjarã mʉja: “Titobe Pablore yóvayʉ, Jesúre memecayʉ aru majare Jesúre jʉ aipõevare cad̶ateyʉ”, arĩ coyʉjarã Tito ʉ̃i borore. Aru apevʉ ina pʉcarã ʉ̃mʉva ne borore, yópe arĩ, coyʉjarã: “Macedoniacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ne jaroimaramu, nʉvarajivʉ ne jíye báquede Judeacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉve cʉvabevʉre, põeva ne mearore jínajiyepe aivʉ maje jabocʉ Jesucristore ne pued̶aimʉre”, arĩ coyʉjarã mʉja.
23 Quanto a Tito, ele é meu companheiro e cooperador entre vocês; quanto a nossos irmãos, eles são representantes das igrejas e uma honra para Cristo.
24 Náre me copʉ etarĩ, pued̶arĩ, cad̶ateni, jã́d̶ovajara náre aru náre daroivʉ bácavʉre máre jãvene ji coyʉiye báquede náre mʉje borore. Ñʉjare torojʉre d̶aivʉbu mʉja.
24 Portanto, diante das demais igrejas, demonstrem a esses irmãos a prova do amor que vocês têm e a razão do orgulho que temos de vocês.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.