2 Coríntios 2
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs ARIB
1 Yʉ nʉñʉ maru mʉje yebai caride, jarajebu mʉjare. Aru jararu mʉjare, chĩojebu mʉja. Ʉbenita nʉiyʉbevʉ yʉ mʉje yebai, mʉjare chĩore d̶acʉyʉ bedióva cojedeca. Que baru copainʉmetevʉ yʉ cãreja nore.
1 Mas deliberei isto comigo mesmo: não ir mais ter convosco em tristeza.
2 Mʉjarecabu torojʉre d̶aivʉ yʉre. Que baru yʉ chĩore d̶ayʉ baru mʉjare, yʉ máre chĩojebu. Caivʉ maja chĩojebu, yʉ nʉñʉ maru mʉje yebai caride.
2 Porque, se eu vos entristeço, quem é, pois, o que me alegra, senão aquele que por mim é entristecido?
3 Que baru toivaicõjecacʉ apecʉre mʉjare apeyoca paperayoca bácarõre, jaracʉyʉ mʉjare, mʉje mead̶arãjiyepe ayʉ mʉje d̶aiyede ji nʉquiye jipocamia, ji jaraiyʉbe boje mʉjare mʉje jivateinoi. Ji jaraiyede mʉjare, torojʉbevʉ yʉ. Ʉbenita mʉjarecabu yʉre torojʉre d̶ájʉrorivʉ baju. Que baru yʉre chĩore d̶aiye jaʉbevʉ mʉjare. Me coreóvaivʉ yʉ iyede. Mʉje torojʉbedu, yʉ máre torojʉbevʉ.
3 E escrevi isto mesmo, para que, chegando, eu não tenha tristeza da parte dos que deveriam alegrar-me; confiando em vós todos, que a minha alegria é a de todos vós.
4 Chĩoñʉ baju ji orique toivaicõjecacʉ apecʉre no paperayoca bácarõre. Pare ñájicacʉ yʉre jaraiye jaʉé boje mʉjare. Ʉ̃́re toivaicõjemetecacʉ, chĩore d̶acʉyʉ mʉjare. Quénora ʉ̃́re toivaicõjecacʉ, mʉje majinajiyepe ayʉ pare ji ʉede mʉjare.
4 Porque em muita tribulação e angústia de coração vos escrevi, com muitas lágrimas, não para que vos entristecêsseis, mas para que conhecêsseis o amor que abundantemente vos tenho.
5 Ñai mʉje yebai cʉcʉ ãmecoroyʉ bácʉ yʉre chĩore d̶abeteame yʉre cũinácʉva. Quénora mʉjare máre chĩore d̶aquemavʉ ʉ̃. O, “Apevʉ mʉjacavʉre chĩore d̶aquemavʉ”, aiye jaʉvʉ yʉre, ji cõmaje ãroje jã́iye boje ʉ̃́re.
5 Ora, se alguém tem causado tristeza, não me tem contristado a mim, mas em parte {para não ser por demais severo} a todos vós.
6 Iye mʉjacavʉ obedivʉ mʉje ñájine d̶aiye báque ʉ̃́re, ʉ̃i ãmeina teiye boje, ʉrarõ bajubu. Ape ñájiye jaʉbevʉ ʉ̃́re. Quénora dajocajarã mʉje ñájine d̶aiyede ʉ̃́re.
6 Basta a esse tal esta repreensão feita pela maioria.
7 Que baru caride ãrʉmetejarã ʉ̃i ãmeina teiyede. Ʉ̃́re cad̶ateni, parʉre d̶ajarã ʉ̃i ũmei. Que d̶aru, ʉ̃ dajocabecʉyʉme ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre, ʉ̃i pare chĩoiye boje mʉje ñájine d̶aiyede ʉ̃́re.
7 De maneira que, pelo contrário, deveis antes perdoar-lhe e consolá-lo, para que ele não seja devorado por excessiva tristeza.
8 Parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare mʉje coyʉiyede aru mʉje jã́d̶ovaiyede máre bedióva cojedeca ʉ̃́re mʉje ʉmʉre.
8 Pelo que vos rogo que confirmeis para com ele o vosso amor.
9 Toivaicõjecacʉ apecʉre no paperayoca bácarõre, majicacʉyʉ mʉjare ñájine d̶aiye jaʉrõre ñai ʉ̃mʉre. Mʉja cainʉmʉa jʉ aivʉre yʉre majiyʉtecacʉ yʉ. Torojʉvʉ yʉ, majicʉ mʉje d̶aiye báquede yópe ji majicaiye báquepedeca.
9 É pois para isso também que escrevi, para, por esta prova, saber se sois obedientes em tudo.
10 Mʉje ãrʉmetedu ʉ̃i ãmeina teiyede, yʉ máre ãrʉmetecʉyʉmu ʉ̃i ãmeina teiyede. Yʉre ãrʉmeteiye jaʉéde apecʉi ãmeina teiyede, ãrʉmeteyʉbu diede mʉjare boje, caivʉ mʉja mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me mʉje baju, aru Cristore boje, ʉ̃i jã́iye boje caiye ji d̶aiyede, aru ji dápiaiyede máre.
10 E a quem perdoardes alguma coisa, também eu; pois, o que eu também perdoei, se é que alguma coisa tenho perdoado, por causa de vós o fiz na presença de Cristo, para que Satanás não leve vantagem sobre nós;
11 Maje ãrʉmetedu apecʉi ãmeina teiyede aru cad̶atedu ʉ̃́re, ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, majare ye bʉojabebi dápiaicõjeñʉ aru d̶aicõjeñʉ máre, yópe ʉ̃i d̶ájʉroepe maje ãrʉmetebedu apecʉi ãmeina teiyede aru cad̶atebedu ʉ̃́re. Me majivʉ maja aipe ãrojae ñai jʉjovayʉ ʉ̃i d̶aiyede.
11 porque não ignoramos as suas maquinações.
12 Ji coyʉcʉnʉiyede Cristoi yávaiye méne, eacacʉ Troas ãmicʉriĩmaroi. Obedivʉ nócavʉ jápiaiyʉrĩduima diede. Que baru maje jabocʉ Cristore memecayʉ bʉojarĩducacʉ.
12 Ora, quando cheguei a Trôade para pregar o evangelho de Cristo, e quando se me abriu uma porta no Senhor,
13 Ʉbenita pare cãrijiñʉ batecácʉ mʉjare. Majecʉ Titore, ji jaroimʉ mácʉre mʉje yebai, “Ʉ̃́re copʉcʉyʉmu yui”, arĩ dápiarĩduyʉ batecácʉ. Ʉbenita ʉ̃́re eabetecacʉ nore. Que baru, “Nʉñʉmu” ji arĩburu yóboi nócavʉre, etacacʉ nore jocarĩ, vocʉnʉcʉyʉ Titore Macedonia ãmicʉrijoborõi.
13 não tive descanso no meu espírito, porque não achei ali irmão Tito; mas, despedindo-me deles, parti para a Macedônia.
14 Torojʉede jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, cainʉmʉa majare vainí tʉre d̶ayʉbe Jʉ̃menijicʉ maje mauvare, ina majare coyʉicõjemeniduivʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Coyʉre d̶ayʉbe Jesús ʉ̃i yávaiye méne caino maje nʉino, obedivʉ põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, yópe põecʉi bicovaiyepe mumijʉede, eaquiyepe ayʉ cainoi.
14 Graças, porém, a Deus que em Cristo sempre nos conduz em triunfo, e por meio de nós difunde em todo lugar o cheiro do seu conhecimento;
15 Jʉ̃menijicʉ me baju jã́ñʉme maje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne cainoi. Yópe caivʉ põeva ne vĩ́yepe mumijʉede ne bicovaiyede, nopedeca caivʉ põeva jápiaivʉ maje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne coreóvaivʉbu diede. Apevʉ diede jápiaivʉ mead̶are nʉivʉbu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, aru apevʉ bíjare nʉivʉbu Jʉ̃menijicʉre jocarĩ toabo cũiméboi.
15 porque para Deus somos um aroma de Cristo, nos que se salvam e nos que se perdem.
16 Ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne jápiarĩ jʉ abevʉ ʉbema maje coyʉiyede yópe põeva ne vĩ́yʉbepe ãme corajʉede. Maje coyʉiye boje, nácapũravʉ coreóvaivʉbu ne baju yainájivʉre aru bíjare nʉrajivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ toabo cũiméboi. Ʉbenita ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne jápiarĩ jʉ aivʉ ʉma maje coyʉiyede yópe põeva ne vĩ́yʉepe mumijʉede. Maje coyʉiye boje, nácapũravʉ coreóvaivʉbu ne baju apʉrãjivʉre aru mead̶are nʉrajivʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Põecʉ cʉbebi ʉ̃i baju coyʉiye majicʉ iye yávaiyede, yaidé d̶ayʉ apevʉre aru apʉre d̶ayʉ apevʉre máre. Quénora maja coyʉivʉbu diede, Jʉ̃menijicʉi cad̶ateiye boje majare.
16 Para uns, na verdade, cheiro de morte para morte; mas para outros cheiro de vida para vida. E para estas coisas quem é idôneo?
17 Obedivʉ põeva coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ tãutʉrare yópe cʉvede jíni bojed̶aipõevape. Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare nápe paivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. Quénora ñʉja Jʉ̃menijicʉi daroimaramu. Ʉ̃i coyʉicõjeimaramu ʉ̃i yávaiyede ãmeno cʉbevʉva ʉ̃i jã́inore, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
17 Porque nós não somos falsificadores da palavra de Deus, como tantos outros; mas é com sinceridade, é da parte de Deus e na presença do próprio Deus que, em Cristo, falamos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.