2 Coríntios 10
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs VC
1 Caride yʉ́vacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ, coyʉyʉbu mʉjare, ãmecoroivʉre yʉre. Yópe Cristoi coyʉiyepe põevare, náre cad̶ateni aru pued̶arĩ meacʉ põecʉpe, nopedeca coyʉiyʉvʉ mʉjare. Que baru mʉjare pued̶arĩ meacʉ põecʉpe aru mʉjare cad̶ateiyʉrĩ, paredeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe ayʉ mʉje ãmecoroiyede yʉre. “Pablo jidʉcʉ jararĩ bʉojabebi ʉ̃i cʉede majaque. Ʉbenita ʉ̃i cʉede joai majare jocarĩ, jidʉbecʉva jararĩ bʉojaibi ʉ̃i toivaicõjeiyede apecʉre paperayocare majare”, ʉbenina arĩduivʉbuya mʉja.
1 Eu, Paulo, vos exorto pela mansidão e bondade de Cristo, eu que me mostro humilde quando estou entre vós, mas, quando longe, sou ousado convosco.
2 Yʉrecabu jararĩ bʉojayʉ mʉjare ji cʉede mʉjaque máre. Que baru jẽniaivʉ mʉjare. Jarare d̶abejarã yʉre ji eaquiyede mʉje yebai. Mʉjacavʉ yópe arĩ, “Pablojã dápiarĩ cõmajivʉbu yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ, Espíritu Santore cʉvabevʉ, ne dápiarĩ cõmajiyepe. Que baru nápe d̶arĩ cõmajivʉbu Pablojã”, ʉbenina arĩduivʉbuya. Ina nópe arĩduivʉre jaracʉyʉmu yʉ jãve.
2 Peço-vos que, quando eu estiver presente, não me veja obrigado a usar de minha autoridade de que pretendo realmente usar com certas pessoas que imaginam que nós procedemos com intenções humanas.
3 Jãve ñʉjatamu ijãravʉi cʉrivʉ. Ʉbenita ijãravʉi cʉrivʉvacari, maucʉvabevʉ ñʉje mauvare yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ, ne maucʉvaepe.
3 Porque, ainda que vivamos na carne, não militamos segundo a carne.
4 Yópe churarava ne maucʉvaepe ne mauvare boaicaroveaque, nopedeca ñʉja maucʉvarivʉbu ñʉje arĩ dápiarĩ coyʉiyeque. Ʉbenita arĩ dápiarĩ coyʉrĩ majibevʉ ñʉja põeva ne arĩ dápiarĩ coyʉiyeque. Quénora Jʉ̃menijicʉ ñʉjare majide d̶aibi ʉ̃i parʉéque, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ ina ʉ̃́re maucʉvarivʉre ʉ̃i yávaiyede jãvene, ne majinajiyepe ayʉ ʉbenina ne arĩ dápiaiyede. Ñʉja, Jʉ̃menijicʉi parʉre d̶aimara ʉ̃i majiéque, jã́d̶ovaivʉbu borocʉede ñʉje mauva ne ãmecoroiyede ñʉjare.
4 Não são carnais as armas com que lutamos. São poderosas, em Deus, capazes de arrasar fortificações.
5 Cainʉmʉa ina mʉjacavʉ “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩduivʉ, “Jãve ãmevʉ”, ʉbenina ne arĩduiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye ména, põeva ne coreóvabenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde, ñʉja coyʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi parʉéque, jã́d̶ovarajivʉ ʉbenina ne arĩ dápiaiyede. Que teni yópe churarava ne vainí tʉrĩ jẽni jacoiyepe ne mauvare, jʉ are d̶arãjiyepe aivʉ náre ne baju jabocʉre, ʉ̃i cõjequiyepe aivʉ náre, nopedeca maje jabocʉ Cristore dápiaicõjene d̶aivʉbu ñʉja ñʉje mauvare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ ʉ̃́re ñʉje coyʉvaiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque.
5 Nós aniquilamos todo raciocínio e todo orgulho que se levanta contra o conhecimento de Deus, e cativamos todo pensamento e o reduzimos à obediência a Cristo.
6 Mʉje jã́d̶ovarajiyede me jʉ aiyʉrivʉre Jʉ̃menijicʉre jaʉbevʉva, ñájine d̶arãjaramu ñʉja mʉjacavʉ caivʉre mʉje jʉ abedu.
6 Estamos prontos também para castigar todos os desobedientes, assim que for perfeita a vossa obediência.
7 Mʉja jã́ivʉbu aipe ãrojarivʉre ñʉje bajure. Ʉbenita majibevʉ aipe ãrojarivʉre ñʉjare ñʉje ũmei. Cũinácʉ mʉjacacʉ “Jãve yʉ́bu Cristo jicʉ” ayʉ, coreóvajacʉrĩ ñʉjare máre Cristo jinare.
7 Julgais as coisas pela aparência!... Quem se gloria de pertencer a Cristo considere que, como ele é de Cristo, assim também nós o somos.
8 Ji coyʉiyede ñʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarava ñʉje parʉé cʉvaede, yópe “¿Meara márica?” aivʉpe coyʉyʉvacari, yópe yʉre coyʉiye jaʉbepe, ye cʉyebecʉbu yʉ. Maje jabocʉ Cristo ñʉjare coyʉicõjememi mʉjare ʉ̃i yávaiye méne, ñʉje dajocare d̶arãjiyepe ayʉ mʉjare mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. Quénora ñʉjare coyʉicõjeimi mʉjare diede, ñʉje parʉre d̶arãjiyepe ayʉ mʉjare mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. Que baru cʉyebecʉbu yʉ ji coyʉiyede.
8 Ainda que eu me orgulhasse um pouco em demasia da autoridade que o Senhor nos deu, para vossa edificação e não para vossa ruína, não teria de que envergonhar-me.
9 Mʉjare cuavaiyʉbevʉ yʉ yo paperayocare ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare parʉrõreca.
9 Não quero, porém, dar a impressão de querer aterrar-vos com minhas cartas.
10 Cũinácʉ mʉje jẽneboi cʉcʉ, “Pablo parʉéque majicayʉbe majare yópe majicʉpe ʉ̃i paperayocare, ʉ̃i toivaicõjeiyede apecʉre. Ʉbenita ʉ̃i cʉede majaque parʉbecʉ majicarĩ bʉojabecʉbe majare. Quénora coyʉyʉbe yópe majibecʉpe”, ʉbenina arĩduibiya.
10 Suas cartas, dizem, são imperativas e fortes, mas, quando está presente, a sua pessoa é fraca e a palavra desprezível.
11 Ʉbenita ñai que arĩduyʉ coreóvajacʉrĩ iyede. Yʉ́capũravʉ cũinátʉrʉreca coyʉcʉyʉmu mʉjare ji cʉquiyede mʉjaque, yópe ji toivaicõjeiyepe apecʉre paperayocaque ji cʉede joai mʉjare jocarĩ.
11 Quem assim pensa, fique sabendo que quais somos por escrito nas cartas, quando estamos ausentes, tais seremos também de fato, quando estivermos presentes.
12 Jãve ñʉja cũinátʉrʉpe teiyʉbevʉ ina mʉje jẽneboi cʉrivʉ “¿Meara márica maja apevʉ pʉeno?” arĩ dápiaivʉpe. Aru nápe paivʉ máre jẽvari coyʉiyʉbevʉ ñʉja. Nácapũravʉ majibevʉtamu. Corevaicõjeivʉbuya ne d̶aiyede yópe ne ʉrõpe. Aru jẽvari coyʉivʉbu ne baju.
12 Em verdade, não ousamos equiparar-nos nem comparar-nos com alguns que se preconizam a si próprios. Medindo-se eles conforme a sua própria medida e comparando-se consigo mesmos, dão provas de pouco bom senso.
13 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ “¿Meara márica?” aivʉ baru, coyʉjebu ñʉje d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque no joborõre quéno, ã́rore ñʉjare memecaicõjeame ʉ̃́re. Ñʉjare ʉ̃́re memecaicõjeino mácarõre jocarĩ, ye arĩ coyʉbejebu, yópe apevʉ ne coyʉiyepe. Aru no joborõ jívʉi cʉrivʉbu mʉja, ñʉjare memecaicõjeinoi ʉ̃́re.
13 Nós outros não nos gloriaremos além da medida, mas permaneceremos dentro do campo de ação que Deus nos determinou, levando-nos até vós.
14 Jʉ̃menijicʉ ñʉjare coyʉicõjeame mʉjare Cristo yávaiye méne mamarʉmʉre caivʉ ne jipocai. Que baru d̶abetecarã ñʉja yópe ʉ̃i memecaicõjemenope ñʉje copaiyede mʉje yebai.
14 Não passamos além dos limites. Estaríamos passando, caso não houvéssemos chegado até vós. Ora, realmente temos chegado até vós, pregando o Evangelho de Cristo.
15 Ñʉja “¿Me d̶aivʉ bárica maja?” arĩ coyʉbevʉ apevʉ ne d̶aiyena, yópe ñʉje d̶ájʉroepe o ne Jʉ̃menijicʉre memecaicõjeijoborõ ñʉje memecaicõjejʉrorõpe ʉ̃́re, yópe apevʉ ne d̶aiyepe. Quénora ñʉja napini coreivʉbu mʉjare pʉeno baju jʉ arãjivʉre Jesúre, memecarãjivʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju mʉje yebai, yópe ʉ̃́re memecaicõjeino mácarõpe ñʉjare.
15 Não nos ufanamos além da medida, cobrindo-nos de trabalhos alheios. Esperamos que, com o progresso de vossa fé, nossa obra cresça entre vós dentro do quadro de ação que nos foi determinado.
16 Nópe d̶arĩburu yóboi, ñʉja napini coreivʉbu, coyʉrĩ bʉojarãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i mead̶aiyena põevare apenoa ĩmaroai Corinto apepũravʉi, ã́roa põeva ne jápiabenoai cãreja diede. No joborõtamu máre Jʉ̃menijicʉre memecaicõjeijoborõ mácarõ ñʉjare. Que teni, “¿Me d̶aivʉ bárica maja?” arĩ coyʉbenamu apecʉ ʉ̃i d̶aiyena yópe ñʉje d̶ájʉroepe, yópe apevʉ ne arĩ coyʉiyepe.
16 Assim esperamos levar o Evangelho aos países que ficam além de vós, sem nos gloriarmos das obras realizadas por outros dentro do domínio reservado a eles.
17 Que baru yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ ‘¿Jʉ̃menijicʉre memecayʉ meacʉ bárica?’ arĩ coyʉiyʉcʉ baru ʉ̃i baju, nópe arĩ coyʉbejacʉrĩ. Quénora ‘Meacʉ bajube maje jabocʉ cavarõ mearocacʉ’, arĩ coyʉjacʉrĩ ʉ̃”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
17 Ora, quem se gloria, glorie-se no Senhor.
18 Ñai “¿Jʉ̃menijicʉre memecayʉ meacʉ bárica?” ayʉre ʉ̃i baju, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ “Yʉre memecayʉ meacʉbu”, arĩ coyʉbecʉbe. Ʉbenita ñai “Jʉ̃menijicʉ yʉre cad̶ateibi ji memecaiyede ʉ̃́re” ayʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, “Yʉre memecayʉ meacʉbu”, arĩ coyʉcʉyʉme.
18 Pois merece a aprovação não aquele que se recomenda a si mesmo, mas aquele que o Senhor recomenda.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.