Lucas 22
Western Highland Chatino NT (CTP_WBT) vs NVT
1 Wa tiya ti taꞌa bra nu nchku neꞌ judío ska lo jaxlya nu ja loꞌo skwan tiyeꞌ ndyaꞌ; taꞌa pascua, ngwañaꞌan naan taꞌa kanꞌ.
1 A Festa dos Pães sem Fermento, também chamada de Páscoa, se aproximava.
2 Loꞌo sti joꞌo nu lka ndloo loꞌo mstru nu nduꞌu chaꞌ joꞌo kanꞌ, mnan ti ndaꞌan naan neꞌ sa ñaꞌan ka kujwi neꞌ ꞌin Jesús. Mnan ti yꞌni neꞌ chaꞌ kanꞌ, chaꞌ ntsen neꞌ ꞌin neꞌ kichen kanꞌ.
2 Os principais sacerdotes e mestres da lei tramavam uma forma de matar Jesus, mas tinham medo da reação do povo.
3 Bra kanꞌ ykwiꞌ kuneꞌ xaꞌan nu naan Satanás yten niꞌ kasiya ꞌin Juda Iscariote, ti kwiꞌ taꞌa neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin Jesús lka yu kanꞌ.
3 Então Satanás entrou em Judas Iscariotes, um dos Doze,
4 Kanꞌ lka nu ndyaa seꞌen ndiꞌin sti joꞌo nu lka ndloo la loꞌo neꞌ nu lka tñan niꞌ lyaa. Bra kanꞌ ykwiꞌ yu loꞌo neꞌ kanꞌ sa ñaꞌan nu kuꞌni yu chaꞌ ta yu ꞌin Jesús yaꞌ yu nu nduun kwan, chaꞌ tyaan loꞌo neꞌ ꞌin Jesús seꞌen ndiꞌin sti joꞌo kanꞌ.
4 e ele foi aos principais sacerdotes e aos capitães da guarda do templo para combinar a melhor maneira de lhes entregar Jesus.
5 Suꞌwe ꞌa ngwa tiye sti joꞌo kanꞌ. Loꞌo bra kanꞌ ndukwin neꞌ kanꞌ ꞌin yu chaꞌ ta neꞌ tñi ꞌin yu;
5 Eles ficaram muito satisfeitos e lhe prometeram dinheiro.
6 mskanꞌ yu chaꞌ loꞌo neꞌ, kanꞌ chaꞌ mdyisnan yu ngunaan yu sa ñaꞌan nu kuꞌni yu chaꞌ tyaan loꞌo yu ꞌin Jesús laja nu ja ndiꞌin nten kichen.
6 Judas concordou e começou a procurar uma oportunidade de trair Jesus, para que o prendessem quando as multidões não estivessem por perto.
7 Bra kanꞌ wa mdiya tsan taꞌa nu nchku neꞌ jaxlya tiji kanꞌ nu ja loꞌo skwan tiyeꞌ ndyaꞌ; ti kwiꞌ tsan kanꞌ ndiꞌin chaꞌ kujwi neꞌ slyaꞌ kuneꞌ chaꞌ ku neꞌ siin taꞌa pascua kanꞌ.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento, quando o cordeiro pascal era sacrificado.
8 Bra kanꞌ ngulo Jesús tñan ꞌin Xuwa loꞌo Tyu: ―Yaa lya wan chaꞌ kuꞌni xuꞌwe wan siin nu kuan chaꞌ ꞌin taꞌa pascua re ―ndukwin yu ꞌin neꞌ kanꞌ.
8 Jesus mandou Pedro e João na frente e disse: “Vão e preparem a refeição da Páscoa, para que a comamos juntos”.
9 Bra kanꞌ mnichaꞌ neꞌ kanꞌ ꞌin yu: ―¿La nde yaꞌ nchka tiiꞌ chaꞌ kuꞌni xuꞌwe ba siin kanꞌ a? ―ndukwin neꞌ.
9 “Onde o senhor quer que a preparemos?”, perguntaram.
10 Mxkwen Jesús ꞌin neꞌ bra kanꞌ: ―Bra nu sten wan tuꞌwa kichen ni, bra kanꞌ tyukwa taꞌa wan loꞌo ska yu kiꞌyu nu ndukwa ska teꞌén tyiꞌa skun yu ―ndukwin Jesús―. Tsaa ñaꞌan wan ꞌin yu sa ñaꞌan yaꞌ nu kala wan ska tunaꞌan seꞌen sten yu.
10 Ele respondeu: “Logo que vocês entrarem em Jerusalém, um homem carregando uma vasilha de água virá ao seu encontro. Sigam-no. Na casa onde ele entrar,
11 Bra kanꞌ chkwiꞌ wan loꞌo neꞌ nu lka naꞌan tyi kanꞌ: “Nde lka chaꞌ nu ndukwin mstru chaꞌ jñan ba ꞌiin: ¿La nde yaꞌ ndukwa kwartu seꞌen kaǎn chaꞌ ku siinǎn loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌñaǎn, chaꞌ kuꞌni ba taꞌa pascua re a?” nchkwin wan ꞌin yu.
11 digam ao dono: ‘O Mestre pergunta: Onde fica o aposento no qual comerei a refeição da Páscoa com meus discípulos?’.
12 Bra kanꞌ kwaꞌu yu ska kwartu ꞌwan, ska kwartu tlyu nde kwan la nu wa lka ngwa suꞌwe. La kanꞌ kuꞌni xuꞌwe wan siin kanꞌ ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ.
12 Ele os levará a uma sala grande no andar superior, que já estará arrumada. Preparem ali a refeição”.
13 Mdoꞌo neꞌ kanꞌ ndyaa neꞌ bra kanꞌ; sa ñaꞌan nu ndukwin Jesús ꞌin neꞌ chaꞌ ka, ngwañaꞌan ngwa chaꞌ kanꞌ. Bra kanꞌ yꞌni xuꞌwe neꞌ siin seꞌen nu kuꞌni neꞌ taꞌa pascua kanꞌ.
13 Eles foram e encontraram tudo como Jesus tinha dito, e ali prepararam a refeição da Páscoa.
14 Bra wa mdiya bra chaꞌ ku siin neꞌ, ndyaa tukwa Jesús tuꞌwa msaa loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu bra kanꞌ.
14 Quando chegou a hora, Jesus e seus apóstolos tomaram lugar à mesa.
15 Loꞌo ykwiꞌ yu loꞌo neꞌ kanꞌ: ―¡Ti sꞌni nchka tiǎnꞌ chaꞌ ku siinǎn taꞌa pascua re loꞌo wan, bra nu ti ji kajaǎn! ―ndukwin Jesús―.
15 Jesus disse: “Estava ansioso para comer a refeição da Páscoa com vocês antes do meu sofrimento.
16 Nchka tiǎnꞌ katsaǎnꞌ ꞌwan chaꞌ xiyaꞌ ti kuꞌniǐn taꞌa re loꞌo wan sa ñaꞌan bra nu tsaa tii chalyuu, loꞌo bra kanꞌ kuǎn ꞌin ran xiyaꞌ bra nu ka Ndiose ndloo la ꞌin nchga nten.
16 Pois eu lhes digo agora que não voltarei a comê-la até que ela se cumpra no reino de Deus”.
17 Bra kanꞌ msñi Jesús ska basu mñun, ndyaa yu xuꞌwe ꞌin Ndiose bra kanꞌ. Nde lka chaꞌ nu ykwiꞌ yu loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu bra kanꞌ: ―Koꞌo wan mñun nu nsuꞌwi niꞌ basu re, kwiꞌ ngwañaꞌan ta wan mñun re koꞌo nchga neꞌ taꞌa wan ―ndukwin Jesús bra kanꞌ―.
17 Então tomou um cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois, disse: “Tomem isto e partilhem entre vocês.
18 Chañi chaꞌ nu katsaǎnꞌ ꞌwan, chaꞌ ja koꞌoǔn ꞌaǎn mñun loꞌo wan sa ñaꞌan bra nu ka Ndiose ndloo la ꞌin nchga nten.
18 Pois não beberei vinho outra vez até que venha o reino de Deus”.
19 Bra kanꞌ msñi Jesús ja xlya, ndyaa yu xuꞌwe ꞌin Ndiose, msuꞌwe yu jaxlya kanꞌ, chaꞌ ta yu ꞌin neꞌ. Bra kanꞌ ykwiꞌ yu loꞌo neꞌ: ―Nde lkaǎn, tyukwi ñaꞌaan ykwiǐnꞌ lka re. Nan wa nda Ndiose Stiǐn ꞌñaǎn chaꞌ kajaǎn chaꞌ ka suꞌwe chaꞌ ꞌwan. Tyaa yuꞌwi tiꞌ wan ꞌñaǎn bra nu ku wan jaxlya re.
19 Tomou o pão e agradeceu a Deus. Depois, partiu-o e o deu aos discípulos, dizendo: “Este é o meu corpo, entregue por vocês. Façam isto em memória de mim”.
20 Ti kwiꞌ ngwañaꞌan yꞌni Jesús loꞌo basu kanꞌ bra wa mdyii yku neꞌ. ―Bra nu koꞌo wan mñun re tyaa yuꞌwi tiꞌ wan ꞌin chaꞌ kwi nu wa skanꞌ ti Ndiose loꞌo wan ―ndukwin Jesús bra kanꞌ―. Bra nu kajaǎn lo wsi, bra kanꞌ kalu tneěn chaꞌ ka suꞌwe chaꞌ wan.
20 Depois da ceia, Jesus tomou o cálice de vinho e disse: “Este é o cálice da nova aliança, confirmada com o meu sangue, que é derramado como sacrifício por vocês.
21 ’Loꞌo ni, ndiya yu nu kujwiꞌ xuꞌwa ꞌñaǎn yaꞌ neꞌ xaꞌan; suꞌwa ti ndukwaǎn loꞌo yu kanꞌ tuꞌwa msaa re ―ndukwin Jesús bra kanꞌ―.
21 “Mas aqui, partilhando da mesa conosco, está o homem que vai me trair.
22 Loꞌo naꞌ nu wa ndijyaǎn chaꞌ kaǎn nten, ndiꞌin chaꞌ tsaꞌaǎn tuwiin seꞌen ndukwin Ndiose Stiǐn chaꞌ tsaꞌaǎn. Bra kanꞌ, ¡tꞌnan ꞌa yu nu wa yjwiꞌ xuꞌwa ꞌñaǎn yaꞌ neꞌ xaꞌan kanꞌ!
22 Pois foi determinado que o Filho do Homem deve morrer. Mas que aflição espera aquele que o trair!”
23 Bra kanꞌ mdyisnan neꞌ nchkwiꞌ neꞌ loꞌo taꞌa ndukwa neꞌ kanꞌ: ―¿Ti ka lka nu ta ꞌin mstru ꞌñaan yaꞌ neꞌ xaꞌan a? ―ndukwin neꞌ.
23 Os discípulos perguntavam uns aos outros qual deles faria uma coisa dessas.
24 Bra ti mdyisnan neꞌ ngiꞌni siyeꞌ neꞌ loꞌo taꞌa ngiꞌni xaꞌan neꞌ, nchkwiꞌ neꞌ ti ka nu ka ndloo la ꞌin taꞌa neꞌ.
24 Depois, começaram a discutir entre si qual deles era o mais importante.
25 Laja bra kanꞌ xiyaꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ: ―Nchga lo xꞌnan chalyuu, suꞌwe ꞌa ndlo neꞌ tñan ꞌin nten ꞌin neꞌ; nten nu suꞌwe ꞌa ngiꞌni lka nu lka ndloo kanꞌ, ngwañaꞌan nchkwiꞌ neꞌ bra kanꞌ.
25 Jesus lhes disse: “Neste mundo, os reis e os grandes homens exercem poder sobre o povo e, no entanto, são chamados de seus benfeitores.
26 ꞌWan ni, ja ndiꞌin chaꞌ kuꞌni wan ngwañaꞌan loꞌo taꞌa nten wan. Nde ka tñan nu kuꞌni wan suꞌwe la. Bra nu nchka tiꞌ wan chaꞌ ka ndloo la chaꞌ ꞌwan ke taꞌa nten wan, bra kanꞌ ndiꞌin chaꞌ kuꞌni wan sa ñaꞌan si lka wan nu xuwe la ꞌin neꞌ taꞌa wan ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ kanꞌ―. Ngwañaꞌan ꞌwan nu nchka tiꞌ wan kulo wan tñan ꞌin taꞌa nten wan, ndiꞌin chaꞌ kuꞌni wan tñan chaꞌ ꞌin nchga neꞌ taꞌa wan.
26 Entre vocês, porém, será diferente. Que o maior entre vocês ocupe a posição inferior, e o líder seja o servo.
27 ¿Ti ka nu ngiꞌni la chaꞌ ꞌin sikwa a? ¿Nu ndukwa tuꞌwa msaa chaꞌ ku a? ¿O ta msu nu nxku ꞌin yu a? Chañi chaꞌ yu nu ndukwa tuꞌwa msaa, kanꞌ lka nu ngiꞌni la chaꞌ ꞌin, chaꞌ kanꞌ lka xꞌnan neꞌ. Naꞌ ni, sa ñaꞌan si lkaǎn ska msu ꞌwan, ngwañaꞌan ndiꞌiǐn laja wan ―ndukwin Jesús―.
27 Quem é mais importante, o que está à mesa ou o que serve? Não é aquele que está à mesa? Mas não aqui! Pois eu estou entre vocês como quem serve.
28 ’ꞌWan ni, wa ndiꞌin wan loꞌoǔn nchga tsan nu ndiꞌiǐn ndijiǐn nu tiꞌí lo chalyuu re,
28 “Vocês permaneceram comigo durante meu tempo de provação.
29 kanꞌ chaꞌ taǎn ska tñan suꞌwe nu kuꞌni wan chaꞌ ka wan tñan loꞌoǔn; tñan kanꞌ ka sa ñaꞌan lka tñan nu nda Stiǐn ꞌñaǎn, chaꞌ kaǎn ndloo.
29 E, assim como meu Pai me concedeu um reino, eu agora lhes concedo o direito de
30 Loꞌo suꞌwa ti ku wan koꞌo wan loꞌoǔn bra kanꞌ; kwiꞌ suꞌwa ti tyukwa wan loꞌoǔn bra nu kuꞌni biyaǎnꞌ ꞌin nchga nten; loꞌo ngwañaꞌan kuꞌni biyaꞌ wan ꞌin taꞌa nten wan, nu tii tyukwa ta neꞌ Israel taꞌaan.
30 comer e beber à minha mesa, em meu reino. Vocês se sentarão em tronos e julgarão as doze tribos de Israel”.
31 Bra kanꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo Tyu Simón kanꞌ: ―Simón ―ndukwin―, sa ñaꞌan lka chaꞌ ꞌiin ni, ñaꞌan tiꞌ si wa mjñan Satanás chabiyaꞌ chaꞌ ta nu tiꞌí ꞌin nchga wan; wa nchka tiꞌ yu kuꞌni biyaꞌ yu ꞌwan, chaꞌ xitsen yu ꞌwan. Sa ñaꞌan lka xa nu nskwian mta trigu chaꞌ tyuwi ran, ngwañaꞌan kuꞌni yu loꞌo wan, nchka tiꞌ yu.
31 Então o Senhor disse: “Simão, Simão, Satanás pediu para peneirar cada um de vocês como trigo.
32 Bra kanꞌ wa mjñaǎn ꞌin Ndiose Stiǐn chaꞌ ꞌiin, Tyu, chaꞌ ja tsaa tii chaꞌ tsaa ñaꞌan tiiꞌ ꞌñaǎn. Bra wa mdijin chaꞌ kuxi kanꞌ ꞌiin, chaꞌ xiyaꞌ chkwiiꞌ chaꞌ ꞌñaǎn, bra kanꞌ ka tayaaꞌ ꞌin xka la taꞌa wan chaꞌ suꞌwe la xñi neꞌ chaꞌ ꞌñaǎn.
32 Contudo, supliquei em oração por você, Simão, para que sua fé não vacile. Portanto, quando tiver se arrependido e voltado para mim, fortaleça seus irmãos”.
33 ―Yu kula ―ndukwin Simón bra kanꞌ―, ja nꞌni chaꞌ ni siya tsaꞌaǎn loꞌoo niꞌ ñaꞌan chkwan, ni siya kajaǎn loꞌoo ―ndukwin yu ꞌin Jesús.
33 Pedro disse: “Senhor, estou pronto a ir para a prisão, e até a morrer ao seu lado”.
34 ―Nde lka chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌoo ni, Tyu ―ndukwin Jesús ꞌin yu―, chaꞌ bra nu ti ji xiꞌya la kwiꞌe tla ndaꞌa, bra kanꞌ snan yaꞌ chkwiiꞌ chaꞌ ja nsuꞌwi lyoo ꞌñaǎn.
34 Jesus, porém, respondeu: “Pedro, vou lhe dizer uma coisa: hoje, antes que o galo cante, você negará três vezes que me conhece”.
35 Bra kanꞌ mnichaꞌ Jesús ꞌin neꞌ: ―Bra nu nguloǔn tñan ꞌwan chaꞌ tsaa wan xka kichen nu ja loꞌo kwijin tñi ꞌwan, ja loꞌo xka kwijin, ja loꞌo kanan ꞌwan, ¿ta wa yuꞌwi nan nu lyiji ꞌwan bra kanꞌ a? ―Ja ska nan lyiji ꞌwa bra kanꞌ ―mxkwen neꞌ ꞌin yu.
35 Em seguida, Jesus lhes perguntou: “Quando eu os enviei para anunciar as boas-novas sem dinheiro, sem bolsa de viagem e sem sandálias extras, alguma coisa lhes faltou?”. “Não”, responderam eles.
36 Bra kanꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ: ―Ngwañaꞌan ngwa bra kanꞌ, loꞌo ni, xka ñaꞌan ndiꞌin chaꞌ kuꞌni wan ni. ꞌWan nu nsuꞌwi kwijin tñi ꞌwan, loꞌo kanꞌ kwiꞌya wan tsaa wan, loꞌo xka kwijin; si ja nsuꞌwi xtyi wsuun ꞌwan, ndiꞌin chaꞌ kujwiꞌ wan steꞌ wan chaꞌ xiꞌi wan xtyi kanꞌ.
36 Então ele disse: “Agora, porém, peguem dinheiro e uma bolsa de viagem. E, se não tiverem uma espada, vendam sua capa e comprem uma.
37 Nde lka chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌo wan chaꞌ ndiꞌin chaꞌ tyoꞌo tukwa chaꞌ kuxi nu nchkwiꞌ kityi kula chaꞌ ka ꞌñaǎn. Ngwañaꞌan ndukwa chaꞌ: “Sa ñaꞌan nu ngiꞌni nten loꞌo neꞌ kuxi, ngwañaꞌan kuꞌni neꞌ loꞌo ykwiꞌ Krixtu.” Nchga chaꞌ nu ndiꞌin chaꞌ ka ꞌñaǎn, chañi chaꞌ ka chaꞌ kanꞌ ꞌñaǎn ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ.
37 Pois é necessário que se cumpra esta profecia a meu respeito: ‘Ele foi contado entre os rebeldes’. Sim, tudo que os profetas escreveram a meu respeito se cumprirá”.
38 Bra kanꞌ ndukwin neꞌ kanꞌ ꞌin yu: ―Yu kula, nde ndiya tukwa xtyi wsuun ―ndukwin neꞌ. ―Yaꞌ la sikwa ―ndukwin Jesús bra kanꞌ.
38 Eles responderam: “Senhor, temos aqui duas espadas”. “É suficiente”, disse ele.
39 Bra kanꞌ mdoꞌo Jesús ndyaa yu nde lo kiꞌya Olivos, sa ñaꞌan nu ngiꞌni ti yu. Loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu, mdoꞌo ñaꞌan neꞌ ꞌin yu bra kanꞌ.
39 Então, acompanhado de seus discípulos, Jesus foi, como de costume, ao monte das Oliveiras.
40 Bra nu mdiyan neꞌ la kanꞌ, bra kanꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ: ―Chkwiꞌ wan loꞌo Ndiose Stiǐn chaꞌ ja kwiñi lyoꞌo kuneꞌ xaꞌan ꞌwan ―ndukwin.
40 Ao chegar, disse: “Orem para que vocês não cedam à tentação”.
41 Bra kanꞌ mdoꞌo tsuꞌ Jesús nde seꞌen ndiꞌin neꞌ sa ñaꞌan yaꞌ nu tiya ska kee kuun neꞌ, la kanꞌ mduun xtyinꞌ Jesús chaꞌ chkwiꞌ yu loꞌo Ndiose.
41 Afastou-se a uma distância como de um arremesso de pedra, ajoelhou-se e orou:
42 ―Stiǐn ―ndukwin yu―, ¿ja nsuꞌwi chinꞌ xka ñaꞌan nu ka kuꞌniǐn tñan tnun re, chaꞌ ja kaja la nu tiꞌí ꞌñaǎn? ―ndukwin Jesús ꞌin Ndiose Sti yu―. Ni siya ngwañaꞌan, nchka tiǎnꞌ kuꞌniǐn nchga tñan sa ñaꞌan nu nchka tiiꞌ chaꞌ kuꞌniǐn.
42 “Pai, se queres, afasta de mim este cálice. Contudo, que seja feita a tua vontade, e não a minha”.
43 Bra kanꞌ mdoꞌo tukwa ska angajle nu mdoꞌo nde seꞌen ndiꞌin Ndiose niꞌ kwan, chaꞌ kuꞌni chaꞌ talo la Jesús tñan kanꞌ.
43 Então apareceu um anjo do céu, que o fortalecia.
44 Xa nu lye ꞌa tiꞌí Jesús, bra kanꞌ lye la ykwiꞌ yu loꞌo Ndiose. Loꞌo lye ꞌa ngulo rta Jesús ñaꞌan mdsuꞌ lo yuu; sa ñaꞌan lka ska mdsuꞌ tnen ykwiꞌ, ngwañaꞌan ñaꞌan ran.
44 Ele orou com ainda mais fervor, e sua angústia era tanta que seu suor caía na terra como gotas de sangue.
45 Mdyii ykwiꞌ Jesús loꞌo Ndiose Sti yu, bra kanꞌ mxitukwi yu ndyaan yu seꞌen ndiꞌin neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu. Bra kanꞌ ndyija neꞌ ꞌin yu, ndiꞌin neꞌ lajaꞌ neꞌ chaꞌ ja mdalo ꞌa neꞌ, chaꞌ xiꞌin ꞌa tiꞌ neꞌ.
45 Por fim, ele se levantou, voltou aos discípulos e os encontrou dormindo, exaustos de tristeza.
46 Bra kanꞌ ykwiꞌ yu loꞌo neꞌ: ―¿Ni chaꞌ lka ndiꞌin wan lajaꞌ wan ni? Tyituun lya wan chaꞌ chkwiꞌ wan loꞌo Ndiose, chaꞌ ja kwiñi lyoꞌo kuneꞌ xaꞌan ꞌwan.
46 “Por que vocês dormem?”, perguntou ele. “Levantem-se e orem para que não cedam à tentação.”
47 Ti nchkwiꞌ la Jesús loꞌo neꞌ kanꞌ, bra kanꞌ mdiyan kaꞌan ꞌa nten. Nu naan Juda kanꞌ, ska yu nsuꞌwi laja tii tyukwa neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin Jesús, ngwaꞌu yu tuwiin ꞌin nten kaꞌan kanꞌ. Yan yu seꞌen nduun Jesús chaꞌ chkwichaꞌ yu skaꞌ Jesús.
47 Enquanto Jesus ainda falava, chegou uma multidão conduzida por Judas, um dos Doze. Ele se aproximou de Jesus e o cumprimentou com um beijo.
48 Bra kanꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo yu kanꞌ: ―Juda ―ndukwin―, ¿ta kujwiiꞌ xuꞌwa ꞌñaǎn yaꞌ neꞌ xaꞌan, kanꞌ chaꞌ nchkwichaaꞌ ꞌñaǎn a?, naꞌ nu wa msuꞌwa Ndiose ꞌñaǎn ndijyaǎn chaꞌ kaǎn nten.
48 Jesus, porém, lhe disse: “Judas, com um beijo você trai o Filho do Homem?”.
49 Bra wa naꞌan neꞌ nu nduun loꞌo Jesús sa ñaꞌan ngwa chaꞌ kanꞌ, bra kanꞌ mnichaꞌ neꞌ ꞌin yu: ―Yu kula ―ndukwin neꞌ―, ¿ta kulaa ba ꞌiin loꞌo xtyi, chaꞌ ja kan ꞌa neꞌ kwa a?
49 Quando aqueles que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: “Senhor, devemos lutar? Trouxemos as espadas!”.
50 Bra kanꞌ mskwen ska taꞌa neꞌ kanꞌ xtyi ꞌin yu, msiꞌyu kuꞌ yu jin nxkan laꞌa seꞌen kwin ꞌin ska msu ꞌin xꞌnan sti joꞌo.
50 E um deles feriu o servo do sumo sacerdote, cortando-lhe a orelha direita.
51 Bra kanꞌ ndukwin Jesús ꞌin neꞌ: ―Yaꞌ la sa kwa ti. Kulaa sti wan xtyi ꞌwan. Bra kanꞌ ylaꞌ Jesús jin nxkan msu kanꞌ, xiyaꞌ ngwa suꞌwe jin nxkan yu bra kanꞌ.
51 Mas Jesus disse: “Basta!”. E, tocando a orelha do homem, curou-o.
52 Bra ti ykwiꞌ Jesús loꞌo sti joꞌo nu lka ndloo, loꞌo neꞌ nu lka tñan niꞌ lyaa, ngwañaꞌan loꞌo nchga neꞌ kula kichen nu mdiyan chaꞌ tyaa loꞌo ꞌin yu: ―¿Ta nan mdiyan wan loꞌo xtyi ꞌwan, loꞌo yka ꞌwan, chaꞌ jwiꞌin yka wan ꞌñaǎn sa ñaꞌan nu njyiꞌin neꞌ ꞌin ska yu nu yꞌni kunan a?
52 Então Jesus se dirigiu aos principais sacerdotes, aos capitães da guarda do templo e aos líderes do povo que tinham vindo buscá-lo: “Por acaso sou um revolucionário perigoso para que venham me prender com espadas e pedaços de pau?
53 Nchga tsan mdiꞌiǐn loꞌo wan niꞌ lyaa tnun kanꞌ, ja siyaꞌ mskwen yaꞌ wan ꞌñaǎn bra kanꞌ. Loꞌo ni, wa mjwi chinꞌ tyempu ꞌwan chaꞌ kuꞌni wan chaꞌ kuxi re, chaꞌ wa mda kuneꞌ xaꞌan chabiyaꞌ ꞌwan; ti kwiꞌ kanꞌ lka nu ndlo la tñan ꞌwan.
53 Por que não me prenderam no templo? Todos os dias eu estava ali, ensinando. Mas esta é a hora de vocês, o tempo em que reina o poder das trevas”.
54 Loꞌo msñi neꞌ ꞌin Jesús chaꞌ ka presu, ndyaa loꞌo neꞌ ꞌin nde tuꞌ naꞌan ꞌin xꞌnan sti joꞌo bra kanꞌ. Loꞌo Tyu ni, ndyaa ñaꞌan yu ꞌin neꞌ tijyuꞌ ti bra kanꞌ.
54 Então eles o prenderam e o levaram à casa do sumo sacerdote. Pedro o seguiu de longe.
55 Kanꞌ mxuꞌu tukwa neꞌ chinꞌ kiiꞌ jluꞌwe liyaꞌ naꞌan ꞌin sti joꞌo, mdyoꞌ tiꞌin neꞌ tuꞌwa kiiꞌ kanꞌ bra kanꞌ; loꞌo Tyu ndukwa yu laja neꞌ.
55 Os guardas acenderam uma fogueira no meio do pátio e sentaram-se em volta, e Pedro sentou-se com eles.
56 Bra kanꞌ naꞌan ska nu kunaꞌan nu lka msu ꞌin sti joꞌo chaꞌ loꞌo Tyu ndukwa tuꞌwa kiiꞌ kanꞌ. Naꞌan kwiꞌya ꞌa nu kunaꞌan kanꞌ ꞌin yu, bra kanꞌ ykwiꞌ loꞌo neꞌ: ―Loꞌo yu kiꞌyu re ndaꞌan loꞌo Jesús kanꞌ ―ndukwin ꞌin neꞌ.
56 Uma criada o notou à luz da fogueira e começou a olhar fixamente para ele. Por fim, disse: “Este homem era um dos seguidores de Jesus!”.
57 Bra ti mxkwen Tyu ꞌin nu kunaꞌan kanꞌ: ―Neꞌ kula, ja nsuꞌwi lyoǔn ꞌin yu kwa ―ndukwin Tyu bra kanꞌ.
57 Mas Pedro negou, dizendo: “Mulher, eu nem o conheço!”.
58 Chunꞌ ndiꞌin la chinꞌ naꞌan xka nten ꞌin yu. ―Loꞌo yu re lka yu taꞌa ndaꞌan neꞌ kwa ―ndukwin nten kanꞌ. ―Siꞌi naꞌ ―ndukwin yu―. Ja lkaǎn taꞌa ndaꞌan neꞌ kwa ―ndukwin Tyu ꞌin neꞌ.
58 Pouco depois, um homem olhou para ele e disse: “Você também é um deles!”. “Não sou!”, retrucou Pedro.
59 Chunꞌ ndiꞌin la, bra kanꞌ ykwiꞌ xka nten loꞌo taꞌa ndaꞌan yu: ―Chañi chaꞌ loꞌo yu kiꞌyu re ndaꞌan loꞌo presu kwa, chaꞌ loꞌo yu re lka yu neꞌ Galilea ―ndukwin yu bra kanꞌ.
59 Cerca de uma hora mais tarde, outro homem afirmou: “Com certeza esse aí também estava com ele, pois também é galileu!”.
60 ―Che ―ndukwin Tyu bra kanꞌ―, ja jlyo tiǎnꞌ ni chaꞌ lka nchkwiꞌ wan ngwañaꞌan. Ti kwiꞌ bra nu ti nduun Tyu nchkwiꞌ, bra kanꞌ msiꞌya ska la kwiꞌe.
60 Pedro, porém, respondeu: “Homem, eu não sei do que você está falando”. E, no mesmo instante, o galo cantou.
61 Bra kanꞌ mxinaꞌan Jesús seꞌen nduun yu niꞌ ñaꞌan, chaꞌ ñaꞌan yu ꞌin Tyu. Bra ti ndyaa yuꞌwi tiꞌ Tyu chaꞌ nu wa ykwiꞌ Jesús loꞌo yu ti kulo la. Nde ñaꞌan ngwa chaꞌ kanꞌ: “Bra nu ti ji xiꞌya la kwiꞌe tla ndiꞌa, bra kanꞌ snan yaꞌ chkwiiꞌ chaꞌ ja nsuꞌwi lyoo ꞌñaǎn” ndukwin Jesús ti bra kanꞌ.
61 Então o Senhor se voltou e olhou para Pedro. E Pedro se lembrou das palavras dele: “Hoje, antes que o galo cante, você me negará três vezes”.
62 Bra kanꞌ mdoꞌo Tyu nde liyaꞌ, lye ꞌa ynan yu chaꞌ ngwa xiꞌin ꞌa tiꞌ yu.
62 E Pedro saiu dali, chorando amargamente.
63 Loꞌo neꞌ nu nduun kwan ꞌin Jesús, mstyi lyoꞌo ꞌa neꞌ ꞌin Jesús, mjiꞌin neꞌ ꞌin yu.
63 Os guardas encarregados de Jesus começaram a zombar dele e a bater nele.
64 Mskanꞌ neꞌ ska teꞌ tloo Jesús, mykwanꞌ neꞌ tloo yu. Bra kanꞌ ykwiꞌ neꞌ loꞌo yu: ―¿Ta jlyo ka tiiꞌ ni, ti ka nu yjwi ꞌiin a? ―ndukwin neꞌ.
64 Vendaram seus olhos e diziam: “Profetize para nós! Quem foi que lhe bateu desta vez?”.
65 Ngwañaꞌan kaꞌan la chaꞌ chen ñaꞌan ykwiꞌ neꞌ kanꞌ loꞌo Jesús bra kanꞌ.
65 E o insultavam de muitas outras maneiras.
66 Ngwiꞌya xaa, bra kanꞌ mdyoꞌ tiꞌin neꞌ kula ꞌin neꞌ judío, loꞌo sti joꞌo nu lka ndloo, loꞌo mstru nu nduꞌu chaꞌ joꞌo; ndyaa loꞌo neꞌ ꞌin Jesús tloo nchga neꞌ wsiya kanꞌ. La kanꞌ mdyisnan neꞌ mnichaꞌ neꞌ ꞌin yu:
66 Ao amanhecer, todos os líderes do povo se reuniram, incluindo os principais sacerdotes e os mestres da lei. Jesus foi conduzido à presença desse conselho,
67 ―Katsaaꞌ lya ꞌwa si lkaa Krixtu ―ndukwin neꞌ ꞌin yu. Mxkwen Jesús ꞌin neꞌ bra kanꞌ: ―Ni siya kuniǐn ꞌwan ngwañaꞌan, ja tsaa ñaꞌan tiꞌ wan ꞌñaǎn.
67 e eles perguntaram: “Diga-nos, você é o Cristo?”. Jesus respondeu: “Se eu lhes disser, de modo algum acreditarão em mim.
68 Ni siya ndiya ska chaꞌ nu kunichaǎnꞌ ꞌwan, ja xkwen wan ꞌñaǎn. Wa jlyo tiǎnꞌ chaꞌ ja kulaa wan ꞌñaǎn.
68 E, se eu lhes fizer uma pergunta, não responderão.
69 Kanꞌ chaꞌ, chunꞌ ndiꞌin la naꞌ nu ndijyaǎn chaꞌ kaǎn nten, tyukwaǎn nde laꞌa seꞌen kwin ꞌin Ndiose nu nchka ꞌin nchga tñan.
69 Mas, de agora em diante, o Filho do Homem se sentará à direita do Deus Poderoso”.
70 Bra ti mnichaꞌ nchga neꞌ tnun ꞌin yu: ―¿Nuꞌwin lkaa Sñiꞌ ykwiꞌ Ndiose sikwa a? Bra kanꞌ mxkwen Jesús ꞌin neꞌ xiyaꞌ: ―Chañi chaꞌ nu ykwiꞌ wan, chaꞌ ndukwin wan chaꞌ kanꞌ nu lkaǎn ―ndukwin yu ꞌin neꞌ.
70 Todos gritaram: “Então você afirma que é o Filho de Deus?”. E ele respondeu: “Vocês dizem que eu sou”.
71 ―Ja nchka tianꞌ kunaan xka nten nu jlyo la tiꞌ ―ndukwin neꞌ bra kanꞌ―. Taꞌaan wa ynaan chaꞌ nu ykwiꞌ yu re. Tuꞌwa ykwiꞌ yu re wa mdoꞌo chaꞌ kwiñi ―ndukwin neꞌ.
71 “Que necessidade temos de outras testemunhas?”, disseram eles. “Nós mesmos o ouvimos de sua boca!”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.