João 20
El Nayar Presidio De Los Reyes Cora NT (CRN_WBT) vs NVT
1 Tɨ́ꞌɨj ari pɨ́tíꞌirɨjcaa ɨ́ tɨ jɨ́n teꞌutéꞌitɨeesin i itɨeeri, íiyaꞌata puꞌu aꞌuun pu áꞌume aꞌɨ́jna ɨ́ María, Magdala tɨ éꞌemeꞌecan aꞌujna aꞌu mej yeꞌaváꞌana. Aúcheꞌe pu huachuíjxaviꞌicaa. Tɨ́ꞌɨj aꞌuun aꞌaráꞌa, aj puꞌi raaseíj tɨ jaꞌatɨ́ raꞌantáꞌɨ́j ɨ́ tetej tɨ aꞌitémuaacaꞌa aꞌu tɨ aꞌutécun.
1 No primeiro dia da semana, bem cedo, enquanto ainda estava escuro, Maria Madalena foi ao túmulo e viu que a pedra da entrada tinha sido removida.
2 Aj puꞌi aꞌuun huaréꞌaraa. Tɨ́ꞌɨj i aꞌutɨéechejraa aꞌu mej aꞌutéꞌuucaꞌa aꞌɨ́jna ɨ́ Simón tɨ ajta iꞌi Pedro, ajta ɨ́ seɨ́j tɨ Jesús jamuan áꞌucheꞌecaneꞌe. Aꞌii pu aꞌɨ́ɨn púꞌeen ɨ́ tɨ Jesús raxɨ́ꞌeveꞌecaꞌa. Ayee pu tihuaꞌutáꞌixaa tɨjɨ́n: ―Muꞌuri hui yáꞌuchuii ɨ́ tavástaraꞌa, meꞌújna aꞌu mej yauutéj. Teajta iteen, catu ramuaꞌaree aꞌu mej yaúutuaa.
2 Correu e encontrou Simão Pedro e o outro discípulo, aquele a quem Jesus amava, e disse: “Tiraram do túmulo o corpo do Senhor, e não sabemos onde o colocaram!”.
3 Ajta aꞌɨ́ɨn ɨ́ Pedro, ajta ɨ́ seɨj tɨ Jesús jamuan áꞌucheꞌecaneꞌe, aꞌúu mú áꞌujuꞌun aꞌu mej yeꞌaváꞌana meꞌɨ́jna ɨ́ Jesús.
3 Pedro e o outro discípulo foram ao túmulo.
4 Naímiꞌi mú meꞌuun aꞌuruáachejraa. Ajta ɨ́ seɨj, aꞌɨ́ɨ pu jaítzeꞌe caꞌanín aꞌutɨéechejraa. Aꞌɨ́j pu jɨ́n ayén raꞌumuáꞌitɨ aꞌɨ́jna ɨ́ Pedro. Aꞌɨ́j pu jɨ́n, amuacaí pu aꞌuun aꞌaráꞌa.
4 Os dois corriam, mas o outro discípulo foi mais rápido que Pedro e chegou primeiro ao túmulo.
5 Tɨ́ꞌɨj aꞌuun aꞌaráꞌa, aj puꞌi aicaújtutzi. Ajta aꞌuun uténeerecaꞌa. Tɨ́ꞌɨj i raaseíj tɨ án áꞌujpiicaꞌa aꞌɨ́jna ɨ́ cɨ́ɨxuri tɨ meꞌesti ɨ́ mej jɨ́n racáꞌijcatacaꞌa. Ajta aꞌɨ́ɨn, capu aꞌuun uteájrupi.
5 Abaixou-se, olhou para dentro e viu ali as faixas de linho, mas não entrou.
6 Ajta aꞌɨ́ɨn Pedro, tɨ cujtaꞌan huatɨéejmeꞌe, ajta pu aꞌuun aꞌaráꞌa. Aꞌuu pu uteájrupi. Aj puꞌi raaseíj ɨ́ cɨ́ɨxuri tɨ meꞌesti tɨ aꞌuun áꞌujpiicaꞌa.
6 Então Simão Pedro chegou e entrou. Também viu ali as faixas de linho
7 Aꞌɨ́ɨ pu ajta raaseíj ɨ́ cɨ́ɨxuri ɨ́ mej jɨ́n raꞌaváꞌana ɨ́ muꞌúutzeꞌen. Naa pu tíꞌijiriꞌihuacaꞌa. Ajta rujɨ́ɨmuaꞌa pu án áꞌujpiicaꞌa.
7 e notou que o pano que cobria a cabeça de Jesus estava dobrado e colocado à parte.
8 Tɨꞌɨj jí ɨ́ seɨj tɨ Jesús jamuan áꞌucheꞌecaneꞌe, tɨ amuacaí aꞌuun aꞌaráꞌa, aꞌɨ́ɨ pu ajta aꞌuun aꞌuteájrupi. Jɨ́meꞌen puꞌu raaseíj, aj puꞌi téꞌantzaahua.
8 O discípulo que havia chegado primeiro ao túmulo também entrou, viu e creu.
9 Majta aꞌɨ́ɨme, camúu xɨ yaúꞌitɨée muáꞌaraa aꞌij tɨ huataujmuajcaa meꞌɨ́jna tɨ ayén téꞌeyuꞌusiꞌi ɨ́ yuꞌuxari jetze tɨ nuꞌu ayén ruxeꞌeveꞌecaꞌa tɨ aꞌɨ́ɨn Jesús ayén aꞌitáraꞌani huáꞌa tzajtaꞌa ɨ́ mej meri huácuii tɨ ij ajtahuaꞌa huatarún.
9 Pois até então não haviam compreendido as Escrituras segundo as quais era necessário que Jesus ressuscitasse dos mortos.
10 Majta aꞌɨ́ɨme ɨ́ mej Jesús jamuan áꞌujujhuaꞌaneꞌe, matɨ́ꞌɨj mi meꞌuun aꞌucɨ́jxɨ u ruche.
10 Os discípulos voltaram para casa.
11 Ajta aꞌɨ́ɨn María, aꞌuun pu aꞌuteájturaa á puaꞌacɨé, aꞌájna vejliꞌi aꞌu mej yeꞌaváꞌana. Aꞌɨ́ɨ pu ruyeinecaꞌa. Tɨ́ꞌɨj auj ruyeinecaꞌa, aꞌɨ́ɨ pu aicaújtutzi, aꞌuun pu aꞌuténeerecaꞌa.
11 Maria estava do lado de fora do túmulo. Chorando, abaixou-se, olhou para dentro
12 Aj puꞌi huaꞌapuaca huaseíj ɨ́ mej júteꞌe tíꞌivaɨreꞌe. Cuaiínaviꞌin mú tiꞌitéchejcaꞌa. An mú eꞌejtéꞌecaꞌa aꞌu mej yaꞌujté. Seɨ́j pu án áꞌujcatii aꞌu tɨ áꞌujmuꞌucaa. Ajta ɨ́ seɨ́j, aꞌu tɨ aꞌucáꞌɨ́ɨcajmeꞌecaa.
12 e viu dois anjos vestidos de branco, sentados à cabeceira e aos pés do lugar onde tinha estado o corpo de Jesus.
13 Matɨ́ꞌɨj mi miyen tiraataꞌíhuaꞌuriꞌi tɨjɨ́n: ―Múꞌee, ꞌɨ́itaꞌa, ¿aꞌiné yeehui ꞌeen jɨ́n piyen ayein? Aj puꞌi ayén tihuaꞌutáꞌixaa tɨjɨ́n: ―Aꞌɨ́ɨ mú yeehui yáꞌuchuii ɨ́ nevástaraꞌa. Neajta inee, canu ramuaꞌaree aꞌu mej yaúutuaa.
13 Os anjos lhe perguntaram: “Mulher, por que você está chorando?”. Ela respondeu: “Porque levaram o meu Senhor, e não sei onde o colocaram”.
14 Jɨ́meꞌen puꞌu ayén tiuꞌutaxájtacaꞌa, aj puꞌi pɨ́ aꞌuréꞌeve. Tɨ́ꞌɨj i raaseíj tɨ aꞌɨ́ɨn Jesús aꞌuun aꞌutéveecaꞌa. Mɨ́ ajta aꞌɨ́ɨn María, capu raamuáꞌa tɨ aꞌɨ́ɨn púꞌeeneꞌe ɨ́ Jesús.
14 Então, ao virar-se para sair, viu alguém em pé. Era Jesus, mas ela não o reconheceu.
15 Aj puꞌi ayén tiraataꞌixaa tɨjɨ́n: ―Múꞌee ꞌɨ́itaꞌa, ¿aꞌiné ꞌeen jɨ́n piyen ayein? ¿Aꞌatajni pehuauhuau? Aꞌɨ́ɨ pu ayén tíꞌimuaꞌatzejcaꞌa tɨ aꞌɨ́ɨn púꞌeeneꞌe tɨ rɨ́ꞌɨ aꞌuun teꞌuruurée áꞌayeꞌi aꞌujna ɨ́ huastari. Aꞌɨ́j pu jɨ́n ayén tiraataꞌixaa tɨjɨ́n: ―Nevástaraꞌa, tɨ puaꞌa múꞌee piyen yáꞌuchuii, patáꞌaj piyen yeehui tinaatáꞌixaateꞌen aꞌu pej yáꞌuruu nej ni neꞌuun u áꞌumeꞌen nej ni ráꞌanchueeni.
15 “Mulher, por que está chorando?”, perguntou ele. “A quem você procura?” Pensando que fosse o jardineiro, ela disse: “Se o senhor o levou embora, diga-me onde o colocou, e eu irei buscá-lo”.
16 Aj puꞌi Jesús ayén tiraataꞌixaa tɨjɨ́n: ―Múꞌee, María. Aj puꞌi pɨ́ aꞌuréꞌeve ɨ́ jemin. Ajta ayén tiraataꞌixaa aꞌɨ́jna jɨmeꞌe ɨ́ huáꞌa niuuca aꞌɨ́ɨme ɨ́ Hebreo tɨjɨ́n: ―Raboni. (Raboni, ayée pu huataújmuaꞌa aꞌɨ́jna ɨ́ niuucari tɨjɨ́n Mɨ́ Pej Tíꞌimuaꞌata.)
16 “Maria!”, disse Jesus. Ela se voltou para ele e exclamou: “Rabôni!” (que, em aramaico, quer dizer “Mestre!”).
17 Aj puꞌi Jesús ayén tiraataꞌixaa tɨjɨ́n: ―Capej xɨ́ɨ nemuarɨꞌe aꞌiné naúcheꞌe aꞌatzu aꞌamua jamuan seíireꞌe naꞌame. Aj nu ni hui neꞌuun aꞌujnéjsin ɨ́ niyáꞌupua jemi. Patáꞌaj peꞌuun áꞌuraꞌani huáꞌa jemi ɨ́ neꞌihuaamuaꞌa. Patáꞌaj piyen tihuaꞌutáꞌixaateꞌen yee nej nuꞌu neajtahuaꞌa neꞌuun aꞌujnéjsin jemin aꞌɨ́jna tɨ niyáꞌupua púꞌeen, tɨ ajta áꞌamuayaꞌupua púꞌeen, jemin ɨ́ tɨ niꞌiDioj, tɨ ajta aꞌamua Dios púꞌeen. ―Ayee pu tiraataꞌixaa.
17 Jesus lhe disse: “Não se agarre a mim, pois ainda não subi ao Pai. Mas vá procurar meus irmãos e diga-lhes: ‘Eu vou subir para meu Pai e Pai de vocês, para meu Deus e Deus de vocês’”.
18 Ajta aꞌɨ́ɨn María tɨ Magdala éꞌemeꞌecan, aꞌúu pu áꞌume huáꞌa jemi ɨ́ mej Jesús jamuan áꞌujujhuaꞌaneꞌe. Aj puꞌi ayén tihuaꞌutáꞌixaa tɨjɨ́n: ―Nee nu hui neri raaseíj ɨ́ tavástaraꞌa. Tɨꞌɨj jí ayén tihuaꞌutáꞌixaa aꞌij tɨ aꞌɨ́ɨn Jesús ayén tiraataꞌixaa.
18 Maria Madalena encontrou os discípulos e lhes disse: “Vi o Senhor!”. Então contou o que Jesus havia falado.
19 Aꞌajnáꞌɨmua, tɨ́ꞌɨj ari aꞌájna pɨ́tíꞌirɨjcaa ɨ́ seɨ́j jetze i itɨeeri, tɨ́ꞌɨj ari huachúmuaꞌancaa, aꞌúu mú eꞌeréꞌeteꞌecaa aꞌɨ́ɨme ɨ́ mej Jesús jamuan áꞌujujhuaꞌaneꞌe. Majta miyen aiteújna u chiꞌita aꞌu mej anúꞌujteꞌecaꞌa meꞌɨ́jna jɨmeꞌe mej huáꞌatziɨɨneꞌecaꞌa aꞌɨ́mej ɨ́ mej meꞌuun tíꞌaijtacaꞌa u teyujtaꞌa. Aj puꞌi Jesús ayén eꞌiréꞌene huáꞌa jemi. Aꞌuu pu huáꞌa tzajtaꞌa aꞌutéechaxɨ. Aj puꞌi ayén tihuaꞌutáꞌixaa tɨjɨ́n: ―Chéꞌe hui amuaꞌanpuáꞌajteꞌen ɨ́ aꞌamua tzajtaꞌa.
19 Ao entardecer daquele primeiro dia da semana, os discípulos estavam reunidos com as portas trancadas, por medo dos líderes judeus. De repente, Jesus surgiu no meio deles e disse: “Paz seja com vocês!”.
20 Tɨ́ꞌɨj ayén tihuaꞌutáꞌixaa, aj puꞌi ayén huaꞌutaseíjrate ɨ́ rumuájcaꞌa, ajta ɨ́ ruꞌítzaꞌapua aꞌu mej tíyaꞌupuaíj aꞌɨ́ɨme ɨ́ mej ráꞌutatai ɨ́ cúruu jetze. Majta meꞌɨ́n ɨ́ mej jamuan áꞌujujhuaꞌaneꞌe, huápɨꞌɨ mú huataújtemuaꞌave matɨ́ꞌɨj raaseíj ɨ́ tavástaraꞌa.
20 Enquanto falava, mostrou-lhes as feridas nas mãos e no lado. Eles se encheram de alegria quando viram o Senhor.
21 Aj puꞌi ayén tihuaꞌutáꞌixaa tɨjɨ́n: ―Chéꞌe hui amuaꞌanpuáꞌajteꞌen ɨ́ aꞌamua tzajtaꞌa. Aꞌiné niyáꞌupua pu yen nejaꞌutaꞌítecaꞌa ineetzi, ayée nu cheꞌatá nenaꞌa tejámuaataꞌítii inee.
21 Mais uma vez, ele disse: “Paz seja com vocês! Assim como o Pai me enviou, eu os envio”.
22 Jɨ́meꞌen puꞌu ayén tiuꞌutaxájtacaꞌa, aj puꞌi ayén huaꞌutajɨ́ꞌɨtze. Ayee pu tihuaꞌutáꞌixaa tɨjɨ́n: ―Setáꞌaj hui raꞌancuréꞌan seꞌɨ́jna ɨ́ xɨéjniuꞌucareꞌaraꞌan ɨ́ Dios.
22 Então soprou sobre eles e disse: “Recebam o Espírito Santo.
23 Tɨ́ puaꞌa hui aꞌɨ́ɨn xɨéjniuꞌucareꞌaraꞌan ayén caꞌaníjraꞌa amuaatáꞌan sej si siyen tiraatáꞌuuniꞌi jaꞌatɨ́ tɨ naꞌa ɨ́ tɨ jɨ́n auteájturaa ɨ́ Dios jemi, Dios pu xaa ayén tiraatáꞌuuniꞌira, naꞌari caí, tɨ puaꞌa aꞌɨ́ɨn xɨéjniuꞌucareꞌaraꞌan caí caꞌaníjraꞌa amuaatáꞌan sej si caí siyen tiraatáꞌuuniꞌi, capu xaa Dios ayén tiraatáꞌuuniꞌira. ―Ayee pu Jesús tihuaꞌutáꞌixaa.
23 Se vocês perdoarem os pecados de alguém, eles estarão perdoados. Se não perdoarem, eles não estarão perdoados”.
24 Ajta aꞌɨ́ɨn Tomás ɨ́ mej miyen ratamuáꞌamua tɨjɨ́n ɨ́ mej huaꞌapua, aꞌɨ́ɨ pu huáꞌa jetze ajtémeꞌecantacaꞌa ɨ́ mej tamuáamuataꞌa japuan huaꞌapua aráꞌasecaꞌa. Aꞌɨ́ɨ pu ajta caí aꞌuun huáꞌa jemi aꞌutéveecaꞌa tɨ́ꞌɨj Jesús ayén huáꞌa jemi huataseíjre.
24 Um dos Doze, Tomé, apelidado de Gêmeo, não estava com os outros quando Jesus surgiu no meio deles.
25 Matɨ́ꞌɨj miyen tiraataꞌixaa meꞌɨ́jna ɨ́ Tomás mej nuꞌu miyen raaseíj ɨ́ tavástaraꞌa, aj puꞌi ayén tiuꞌutaniú tɨjɨ́n: ―Canu yeehui jaꞌanáj téꞌantzaahuateꞌesin tɨ puaꞌa necaí raaseíj ɨ́ muájcaꞌareꞌaraꞌan jetze aꞌu mej yéꞌenajtze, tɨ puaꞌa neajta caí anáxɨteta aꞌu tɨ claavu aꞌanáꞌupuꞌujmeꞌecaa, tɨ puaꞌa neajta caí ajtéjmeini ɨ́ ítzaꞌapuareꞌaraꞌan jetze.
25 Eles lhe disseram: “Vimos o Senhor!”. Ele, porém, respondeu: “Não acreditarei se não vir as marcas dos pregos em suas mãos e não puser meus dedos nelas e minha mão na marca em seu lado”.
26 Tɨ́ꞌɨj ari teuuméꞌeca aꞌachú cumu sei itɨeeri, majtáhuaꞌa mú meꞌuun eꞌeréꞌeteꞌecaa u chiꞌita. Ajta aꞌɨ́ɨn Tomás, aꞌúu pu huáꞌa jamuan aꞌutéveecaꞌa. Ajta teꞌiteánamiꞌihuacaꞌa ɨ́ puéerta jetze. Aj puꞌi Jesús aꞌuun eꞌiréꞌene. Ajta aꞌutéechaxɨ huáꞌa tzajtaꞌa. Ayee pu tihuaꞌutáꞌixaa tɨjɨ́n: ―Chéꞌe yeehui amuaꞌanpuáꞌajteꞌen ɨ́ aꞌamua tzajtaꞌa.
26 Oito dias depois, os discípulos estavam juntos novamente e, dessa vez, Tomé estava com eles. As portas estavam trancadas, mas, de repente, como antes, Jesus surgiu no meio deles. “Paz seja com vocês!”, disse ele.
27 Aj puꞌi ayén tiraataꞌixaa aꞌɨ́jna ɨ́ Tomás tɨjɨ́n: ―Casiꞌi, huaseíj i nemuajcaꞌa. Patáꞌaj piyen anáxɨteta. Patáꞌaj pajta mé véꞌemeiini muáꞌamuajcaꞌa jɨmeꞌe pej pi ajtéjmeini íiyej neꞌítzaꞌapua jetze. Pecáj chéꞌe piyen seɨcɨé tíꞌimuajca sino patáꞌaj téꞌatzaahuateꞌe.
27 Então, disse a Tomé: “Ponha seu dedo aqui, e veja minhas mãos. Ponha sua mão na marca em meu lado. Não seja incrédulo. Creia!”.
28 Aj puꞌi Tomás ayén tiuꞌutaniú tɨjɨ́n: ―Múꞌee pej peꞌɨ́n púꞌeen ɨ́ nevástaraꞌa, pajta ɨ́ neDioj.
28 “Meu Senhor e meu Deus!”, disse Tomé.
29 Aj puꞌi Jesús ayén tiraataꞌixaa tɨjɨ́n: ―Múꞌee pepuꞌu piyen téꞌatzaahuateꞌe peꞌɨ́jna jɨmeꞌe pej yeehui piyen neseij. Michéꞌe huaújtemuaꞌaveꞌen ɨ́ mej caí naaseíj, ɨ́ mej majta maúcheꞌe miyen téꞌatzaahuateꞌe. ―Ayee pu tiraataꞌixaa.
29 Então Jesus lhe disse: “Você crê porque me viu. Felizes são aqueles que creem sem ver”.
30 Jéihua pu máàj ayén huarɨ́j ɨ́ Jesús tɨ ayén huápɨꞌɨ ruxeꞌeveꞌe, mejseíiracaꞌa aꞌɨ́ɨme ɨ́ mej jamuan áꞌujujhuaꞌaneꞌe, ɨ́ tɨ caí áꞌayuꞌusiꞌi aꞌíjna jetze i yuꞌuxari.
30 Os discípulos viram Jesus fazer muitos outros sinais além dos que se encontram registrados neste livro.
31 Mɨ́ ajta aꞌíjna jetze i yuꞌuxari, ayée pu ꞌeen jɨ́n téꞌeyuꞌusiꞌi sej si siyen ráꞌantzaahuateꞌen tɨ Jesús aꞌɨ́ɨn púꞌeen ɨ́ Cɨríistuꞌu tɨ Dios raꞌantíhuaꞌu, tɨ ajta aꞌɨ́ɨn púꞌeen ɨ́ yaujraꞌan ɨ́ Dios. Ayee pu ajta ꞌeen jɨ́n pɨ́ téꞌeyuꞌusiꞌi sej si siyen ruurican jɨ́n huateáturan tɨ́j naꞌa rusén jɨmeꞌe seꞌɨ́jna jɨmeꞌe sej siyen ráꞌastijreꞌe.
31 Estes, porém, estão registrados para que vocês creiam que Jesus é o Cristo, o Filho de Deus, e para que, crendo nele, tenham vida pelo poder do seu nome.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.