Mateus 5

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Tɨꞌɨj huoꞌséj ɨ tyeɨ́tyee maj jéehua ajaꞌtyúusɨɨriaꞌcaꞌaj, Jesús pu antyíraj ɨ jɨríj japua, tɨꞌquij ooyíxɨj. Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jamuán huacɨ́j, aꞌɨ́ɨ mu ajtyáxɨɨriacaꞌ,
1 Vendo Jesus as multidões, subiu ao monte, e, como se assentasse, aproximaram-se os seus discípulos;
2 aj puꞌij huatyóochej tɨ tyihuóꞌmuaꞌtyej, aꞌyaa puꞌij tyihuóꞌixaaj tɨjɨn:
2 e ele passou a ensiná-los, dizendo:
3 —Micheꞌ huatóotyamuaꞌveꞌen ɨ maj jamuaꞌreej maj quee jeꞌej tyéejviicueꞌ ɨ Dios jimi, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ mu aꞌɨ́jna jɨn antyúumuaꞌreeriaj ɨ tajapuá tɨ tyajáꞌmaꞌcan.
3 Bem-aventurados os humildes de espírito, porque deles é o reino dos céus.
4 ’Micheꞌ huatóotyamuaꞌveꞌen ɨ maj juxaamuɨjrityeꞌ, jiꞌnye Dios pu tyámuaꞌ tyihuoꞌtyéjeevij.
4 Bem-aventurados os que choram, porque serão consolados.
5 ’Micheꞌ huatóotyamuaꞌveꞌen ɨ maj quee óotzaahuatyeꞌ, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ mu jaꞌancuriáaꞌsij aꞌɨ́jna ɨ chuéj ɨ tɨ jɨmeꞌ ɨ Dios tyaꞌtóoratziiriꞌ tɨ huoꞌtáꞌan.
5 Bem-aventurados os mansos, porque herdarão a terra.
6 ’Micheꞌ huatóotyamuaꞌveꞌen ɨ maj aꞌɨ́jna jɨn tajcuj, majta aꞌɨ́jna jɨn iꞌcuj maj aꞌyan huárɨnyij jeꞌej tɨ tyíꞌxaꞌpuɨꞌ ɨ Dios jimi, jiꞌnye aꞌɨ́ɨjma pu jimi tyámuaꞌ tyeꞌmej.
6 Bem-aventurados os que têm fome e sede de justiça, porque serão fartos.
7 ’Micheꞌ huatóotyamuaꞌveꞌen ɨ maj huaꞌcuꞌvej ɨ juxaꞌaj tyeɨ́tyee, jiꞌnye Dios pu ajta huaꞌancuꞌvajxɨꞌɨj aꞌɨ́ɨjma.
7 Bem-aventurados os misericordiosos, porque alcançarão misericórdia.
8 ’Micheꞌ huatóotyamuaꞌveꞌen ɨ maj tyámuaꞌ een ɨ juxɨéjnyuꞌcaa tzajtaꞌ, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ mu jaséjran ɨ Dios.
8 Bem-aventurados os limpos de coração, porque verão a Deus.
9 ’Micheꞌ huatóotyamuaꞌveꞌen ɨ maj jahuoo mej mij quee nyoꞌsaꞌaj, jiꞌnye Dios pu aꞌyan huoꞌtámuaꞌsij tɨjɨn: “Nyiyóojmuaꞌ.”
9 Bem-aventurados os pacificadores, porque serão chamados filhos de Deus.
10 ’Micheꞌ huatóotyamuaꞌveꞌen ɨ maj jajpuéjtzij aꞌɨ́jna jɨmeꞌ maj aꞌyan rɨcɨj jeꞌej tɨ tyíꞌxaꞌpuɨꞌ, jiꞌnye néijmiꞌi pu tyihuáꞌcɨꞌtyij ɨ tajapuá tɨ tyajáꞌmaꞌcan.
10 Bem-aventurados os perseguidos por causa da justiça, porque deles é o reino dos céus.
11 ’Siataꞌaj huatóotyamuaꞌveꞌen, matɨꞌɨj ɨ tyeɨ́tyee jeꞌej puaꞌaj tyajaꞌmuaxajtaj, ajta matɨꞌɨj nye jitze maꞌcan hueꞌtzij jɨn tyajaꞌmuaxajtziꞌraj.
11 Bem-aventurados sois quando, por minha causa, vos injuriarem, e vos perseguirem, e, mentindo, disserem todo mal contra vós.
12 Siataꞌaj huatóotyamuaꞌveꞌen, caxu juxaamuɨjrityaꞌaj, jiꞌnye jéehua pu tyajáꞌmuacɨꞌtyij ɨ tajapuá tɨ tyejéꞌsejreꞌ, jiꞌnye aꞌyaa majta huóꞌruuj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj aráꞌtyeej ɨ Dios jitze maꞌcan tyíꞌxajtacaꞌaj.
12 Regozijai-vos e exultai, porque é grande o vosso galardão nos céus; pois assim perseguiram aos profetas que viveram antes de vós.
13 ’Aꞌyaa xu muaꞌaj tyíꞌhuɨɨreꞌ huaꞌ tzajtaꞌ ɨ tyeɨ́tyee tɨꞌɨj ajta tyíꞌhuɨɨreꞌ ɨ unáj ɨ cueꞌráj jitze. Ajta tɨpuaꞌaj huatyájruꞌnaj, aj puꞌij ráxɨꞌsij ɨ táꞌancatzaj. ¿Jiꞌnye ooj tyíɨꞌrij tɨꞌij ajtáhuaꞌaj áancatzaj táꞌraꞌnyij? Capu ij cheꞌ tyiꞌtɨ́j huɨɨreꞌ, aꞌɨ́j mu jɨn majúuraxɨj, mej mij ɨ tyeɨ́tyee jatzíinajyiꞌcan.
13 Vós sois o sal da terra; ora, se o sal vier a ser insípido, como lhe restaurar o sabor? Para nada mais presta senão para, lançado fora, ser pisado pelos homens.
14 ’Aꞌyaa xu muaꞌaj een huaꞌ tzajtaꞌ ɨ tyeɨ́tyee tɨꞌɨj ɨ tɨéj tɨ áꞌtaa tɨ ajta aꞌɨ́jna jɨn aꞌ ɨmuáj atányeeriꞌcɨj ɨ cháanacaj japua. Aꞌɨ́jna ɨ chájtaꞌnaj jɨríj jitze tɨ jáꞌsejreꞌ, capu ɨꞌríj tɨ huatyóoꞌavaaj.
14 Vós sois a luz do mundo. Não se pode esconder a cidade edificada sobre um monte;
15 Capu ajta aꞌtɨ́j cantyíij antyíteeraj tɨꞌij áan yoꞌtyárujtyeꞌen ɨ utáatzij jityej, sulu ánɨmuaj pu yoꞌojchesij tɨꞌij aꞌ ɨmuáj atányeeriꞌcɨrej huaꞌ tzajtaꞌ ɨ maj iiráatyij u chiꞌtáj.
15 nem se acende uma candeia para colocá-la debaixo do alqueire, mas no velador, e alumia a todos os que se encontram na casa.
16 Aꞌyaa xu sij chaꞌtaj sianaꞌaj muaꞌaj huárɨnyij, siaj sij aꞌyan tyihuoꞌtyátatzaviꞌtyeꞌen ɨ tyeɨ́tyee, mej mij jamuaaséj siaj xáꞌpuɨꞌ rɨcɨj, aj mu mij majta tyaatatyójtziꞌreꞌej ɨ Dios tajapuá tɨ jáꞌsejreꞌ.
16 Assim brilhe também a vossa luz diante dos homens, para que vejam as vossas boas obras e glorifiquem a vosso Pai que está nos céus.
17 ’Caxu aꞌyan tyíꞌmuaꞌajcaj yee aꞌɨ́j nu jɨn mujoꞌvéꞌmej nyej nyij jaꞌantyipuáꞌrityeꞌen aꞌɨ́jcɨ ɨ nyúucarij Moisés tɨ jaatyájtoo nusu ɨ maj jaataxájtacaꞌ aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyíꞌxajtacaꞌaj ɨ Dios jitze maꞌcan, canu sulu aꞌɨ́j nu jɨn mujoꞌvéꞌmej nyej nyij caꞌnyíjraꞌaj jamuaataꞌan.
17 Não penseis que vim revogar a Lei ou os Profetas; não vim para revogar, vim para cumprir.
18 Jiꞌnye aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨmeꞌ, tɨꞌɨj ooj ya séjreꞌej ɨ cháanacaj, ajta ooj séjreꞌej ɨ tajapuá, capu tyiꞌtɨ́j jóꞌvesij ɨ tɨ áꞌyuꞌsiꞌij ɨ yuꞌxarij jitze, ꞌasta naꞌaj quee néijmiꞌi aróoꞌastej jeꞌej tɨ tyéꞌyuꞌsiꞌ.
18 Porque em verdade vos digo: até que o céu e a terra passem, nem um i ou um til jamais passará da Lei, até que tudo se cumpra.
19 Aꞌɨ́j pu jɨn, tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j séej quee aráꞌastej ɨ nyúucarij tɨ áꞌyuꞌsiꞌij ɨ yuꞌxarij jitze, tyij ajta aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨquee jéehua juxɨeꞌveꞌ, ajta jeꞌen quee aꞌyan tyihuóꞌmuaꞌtyej ɨ tyeɨ́tyee mej mij jaꞌráꞌastej ɨ Dios, aꞌɨ́ɨ pu ajta aꞌɨ́ɨn puéꞌeenyeꞌej jaꞌmej ɨ tɨ jéetzeꞌ cɨléenyeꞌ jɨn tyiꞌtyaváaj jaꞌmej u tajapuá. Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ néijmiꞌi aráꞌastej aꞌɨ́jcɨ ɨ nyúucarij, ajta jeꞌen séecan huámuaꞌtyej mej mij majta jaꞌráꞌastej, aꞌɨ́ɨ pu vaꞌcán jɨn tyiꞌtyaváaj jaꞌmej u tajapuá.
19 Aquele, pois, que violar um destes mandamentos, posto que dos menores, e assim ensinar aos homens, será considerado mínimo no reino dos céus; aquele, porém, que os observar e ensinar, esse será considerado grande no reino dos céus.
20 Aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ muaꞌajmaj, tɨpuaꞌaj sequée huaꞌantyimueꞌtɨn aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyihuáꞌmuaꞌtyej ɨ yuꞌxarij jitze, siajta aꞌɨ́ɨmaj ɨ fariseos, aꞌɨ́jna jɨmeꞌ siaj aꞌyan huárɨnyij jeꞌej tɨ tyíꞌxaꞌpuɨꞌ ɨ Dios jimi, caxu aꞌnáj tajapuá joꞌtyáꞌɨtzeereꞌej.
20 Porque vos digo que, se a vossa justiça não exceder em muito a dos escribas e fariseus, jamais entrareis no reino dos céus. Do homicídio
21 ’Xuꞌríj muaꞌaj aꞌyan tyúꞌnamuajriꞌ maj aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj ɨ jáꞌmuahuasimuaꞌcɨꞌɨj tɨjɨn: “Caxu tyíꞌtyacuiꞌcaj, jiꞌnye aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌtyacuiꞌcaa, aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ maj puéjtzij jaatáꞌan.”
21 Ouvistes que foi dito aos antigos: Não matarás; e: Quem matar estará sujeito a julgamento.
22 Nyajta nyáaj, aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tɨjɨn tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j tyinyúꞌcaj ɨ juꞌihuáaraꞌ jimi, Dios pu puéjtzij jaatáꞌsij. Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ jeꞌej puaꞌaj tyaatájeevej ɨ juxaꞌaj tyévij, aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ maj jáꞌanviꞌtɨj aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj tyityatatyíj, ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ huápuɨꞌɨj jeꞌej puaꞌaj tyáꞌxajta ɨ juxaꞌaj tyévij, aꞌɨ́ɨ pu aꞌáa joꞌtyáꞌɨtzeereꞌej joꞌtɨj quee aꞌnáj jáꞌmuɨꞌnyij ɨ tɨéj.
22 Eu, porém, vos digo que todo aquele que [sem motivo] se irar contra seu irmão estará sujeito a julgamento; e quem proferir um insulto a seu irmão estará sujeito a julgamento do tribunal; e quem lhe chamar: Tolo, estará sujeito ao inferno de fogo.
23 ’Aꞌɨ́j pu jɨn, tɨpuaꞌaj períj tyiꞌtɨ́j muꞌvejritaj aꞌɨ́jna japua joꞌsiaj yáꞌnaꞌmichej ɨ Dios, pajta jeꞌen joꞌtámuaꞌreej paj tyiꞌtɨ́j jɨn ootyáꞌɨtzee ɨ axaꞌaj tyévij jimi,
23 Se, pois, ao trazeres ao altar a tua oferta, ali te lembrares de que teu irmão tem alguma coisa contra ti,
24 aꞌáa paj pooj yoꞌtyáꞌɨtzeen ɨ paj jaatámuꞌvejritaj ɨ Dios jimi, pej pij anaquéej ujóꞌmeꞌen aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ axaꞌaj tyévij, pajta jeꞌen tyuꞌtáꞌuunyiꞌ aꞌɨ́jcɨ jimi. Aj puꞌij huatáɨꞌriitarij paj mujoꞌvéꞌmeꞌen pajta jeꞌen tyuꞌtámuꞌvejritaj.
24 deixa perante o altar a tua oferta, vai primeiro reconciliar-te com teu irmão; e, então, voltando, faze a tua oferta.
25 ’Tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j muáꞌanviꞌtɨj ɨ juéesij jimi, pataꞌaj jaaxáꞌpuɨꞌɨntareꞌen aꞌɨ́jna jamuán ɨ tɨ muájchaꞌɨɨreꞌ, tɨꞌɨj ooj muáaviꞌtɨj, taꞌaj ij quee amojoꞌréꞌnyijtyeꞌ ɨ juéesij jimi, naꞌríij quee aꞌɨ́ɨ pu muéetzij tyuꞌtátuiireꞌsij ɨ juéesij jimi, ajta jeꞌen ɨ juées aꞌɨ́ɨjma jimi muaatátoosij ɨ maj jahuɨɨreꞌ, aꞌɨ́ɨ mu mij mueꞌtyánasij.
25 Entra em acordo sem demora com o teu adversário, enquanto estás com ele a caminho, para que o adversário não te entregue ao juiz, o juiz, ao oficial de justiça, e sejas recolhido à prisão.
26 Aꞌyaa nu tyíꞌmuaꞌixaatyeꞌ tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨmeꞌ mej quee muiꞌrátoosij ꞌasta panaꞌaj quee néijmiꞌi tyihuoꞌnájchityeꞌen aꞌchu maj muajijveꞌ.
26 Em verdade te digo que não sairás dali, enquanto não pagares o último centavo. Do adultério
27 ’Xuꞌríj muaꞌaj aꞌyan tyúꞌnamuajriꞌ ɨ maj aamíꞌ aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn: “Capáj íitaj jamuán huiꞌcareꞌen ɨ paj quee jatyéviꞌtɨn.”
27 Ouvistes que foi dito: Não adulterarás.
28 Nyajta nyáaj, aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tɨjɨn aꞌtɨ́j tɨ naꞌaj tɨ íitaj huaséj ajta jeꞌen jaatanyácuaꞌaj, aꞌɨ́j pu jɨn arí huóoxanaꞌcɨrej ɨ jutzájtaꞌ aꞌɨ́jna jamuán ɨ íitaj tɨquee jatyéviꞌtɨn.
28 Eu, porém, vos digo: qualquer que olhar para uma mulher com intenção impura, no coração, já adulterou com ela.
29 ’Aꞌyaa nu nyij tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tɨjɨn tɨpuaꞌaj muaꞌ jɨꞌɨj tɨ amuácaꞌtaꞌ pujmuaꞌ séejreꞌ jitze petyoꞌojpuáꞌrityeꞌen, ɨ paj jɨn ootyáꞌɨtzee ɨ Dios jimi, eetátɨchij muaꞌ jɨꞌɨj pajta jeꞌen aꞌɨmuáj yóorɨenyij, jiꞌnye jéetzeꞌ pu muatyáhuɨꞌrii paj tyiꞌtɨ́j joꞌrɨeenyij tɨ cɨ́leen quee maj néijmiꞌi aꞌáa muajaꞌtyárɨeenyij joꞌtɨj jusén jɨmeꞌ jáꞌtaa.
29 Se o teu olho direito te faz tropeçar, arranca-o e lança-o de ti; pois te convém que se perca um dos teus membros, e não seja todo o teu corpo lançado no inferno.
30 Ajta tɨpuaꞌaj muaꞌ muácaꞌ jitze petyoꞌojpuáꞌrityeꞌen, pataꞌaj jaꞌajtavéjche pajta jeꞌen aꞌ ɨmuáj yóorɨenyij, jiꞌnye jéetzeꞌ pu muatyáhuɨꞌrii paj tyiꞌtɨ́j joꞌrɨeenyij tɨ cɨ́leen, quee paj néijmiꞌi aꞌhuaꞌrɨeenyij aꞌájna ɨ tɨéj jitze tɨ quee aꞌnáj jáꞌmuɨꞌnyij.
30 E, se a tua mão direita te faz tropeçar, corta-a e lança-a de ti; pois te convém que se perca um dos teus membros, e não vá todo o teu corpo para o inferno.
31 ’Aꞌyaa mu majta aamíꞌ tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn: “Aꞌtɨ́j tɨ naꞌaj tɨ juꞌɨ́ɨj huatátoonyij, cheꞌ yuꞌxarij jaatapíjtyeꞌen ɨ tɨ jitzán áꞌyuꞌsiꞌij jeꞌej tɨ een jɨmeꞌ jaatátoj.”
31 Também foi dito: Aquele que repudiar sua mulher, dê-lhe carta de divórcio.
32 Nyajta nyáaj, aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tɨjɨn tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j juꞌɨ́ɨj huatátoonyij, quee aꞌyan tyiꞌtɨ́j jɨn huarɨ́n ɨ íitɨꞌ tɨ séej jamuán huáhuiꞌnyij, aꞌyaa puꞌij puéjtzij tyaataꞌsij ɨ tɨ ɨ́ɨraꞌraꞌan puéꞌeenyeꞌej. Ajta aꞌɨ́jna ɨ tyáatɨꞌ tɨ jaꞌancuréꞌviꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ íitaj tɨ huatátuiihuacaꞌ aꞌɨ́ɨ pu ajta juxanaꞌcɨreꞌ.
32 Eu, porém, vos digo: qualquer que repudiar sua mulher, exceto em caso de relações sexuais ilícitas, a expõe a tornar-se adúltera; e aquele que casar com a repudiada comete adultério. Dos juramentos
33 ’Siajta aꞌyan seríj tyúꞌnamuajriꞌ maj aꞌyan aráꞌtyeej tyihuoꞌtéꞌexaaj ɨ tahuásimuaꞌcɨꞌɨj tɨjɨn: “Capáj yóꞌhuaꞌnan ɨ paj jɨn tyaꞌtáꞌratziiriꞌ jitzán maꞌcan ɨ tavástaraꞌ.”
33 Também ouvistes que foi dito aos antigos: Não jurarás falso, mas cumprirás rigorosamente para com o Senhor os teus juramentos.
34 Nyajta nyáaj, aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tɨjɨn: Caxu tyiꞌtɨ́j jɨn tyaꞌtóoratziꞌraꞌan. Caxu tyaꞌtóoratziꞌraꞌan aꞌɨ́jna jitze maꞌcan ɨ tajapuá, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ ɨpuariáaraꞌan ɨ Dios,
34 Eu, porém, vos digo: de modo algum jureis; nem pelo céu, por ser o trono de Deus;
35 caxu siajta tyaꞌtóoratziꞌraꞌan aꞌɨ́jna jitze maꞌcan ɨ cháanacaj, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ pu yan raꞌɨ́ɨcajmee ɨ Dios, caxu siajta aꞌɨ́jna jitze maꞌcan ɨ Jerusalén, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ pu ɨ chájtaꞌnaj aꞌɨ́jna jitze ajtyámaꞌcan ɨ rey ɨ tɨ vaꞌcán antyúumuaꞌreej.
35 nem pela terra, por ser estrado de seus pés; nem por Jerusalém, por ser cidade do grande Rei;
36 Caxu siajta tyaꞌtóoratziꞌraꞌan ɨ jumuꞌúj jitze maꞌcan, jiꞌnye caxu jaayíꞌtɨn siaj jaatyáxuꞌmuareꞌen, nusu siaj jaatyácueenareꞌen séej mu ju cɨpuáj.
36 nem jures pela tua cabeça, porque não podes tornar um cabelo branco ou preto.
37 Cheꞌ aꞌyan eenyeꞌ, tɨpuaꞌaj aꞌyan setyuꞌtaxáj yee: “jee”, cheꞌ aꞌyan eenyeꞌ tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨmeꞌ, naꞌríij aꞌyan setyuꞌtaxáj yee “capu”, cheꞌ aꞌyan ajta tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨmeꞌ eenyeꞌ. Jiꞌnye ɨ tɨ seequéj een, aꞌɨ́j pu jitze jáꞌmaꞌcan ɨ tɨ jeꞌej puaꞌaj een.
37 Seja, porém, a tua palavra: Sim, sim; não, não. O que disto passar vem do maligno. Da vingança
38 ’Aꞌyaa xu muaꞌaj tyúꞌnamuajriꞌ maj aráꞌtyeej aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn: “Tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j jeꞌej puaꞌaj mojoꞌsejra, pataꞌaj pajta muáaj jeꞌej puaꞌaj yóꞌsejraj”, ajta aꞌyan tɨjɨn: “Tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j jeꞌej puaꞌaj muaꞌuuriaj pataꞌaj pajta muáaj tyiꞌtɨ́j jɨn jeꞌej puaꞌaj jáaꞌuurej.”
38 Ouvistes que foi dito: Olho por olho, dente por dente.
39 Nyajta nyáaj, aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tɨjɨn: Caxu aꞌyan chaꞌtaj sianaꞌaj jeꞌej puaꞌaj jaꞌuurej aꞌɨ́jna ɨ tɨ jeꞌej jáꞌmuaꞌuurej, sulu tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j muiꞌtyéveenyij muaꞌ ipéesij jitze, pataꞌaj jaatáꞌan tɨ ajta sɨ́ɨcɨtaꞌ muiꞌtyéveenyij.
39 Eu, porém, vos digo: não resistais ao perverso; mas, a qualquer que te ferir na face direita, volta-lhe também a outra;
40 Tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j caꞌnyéjrij jɨn muaꞌantyíchueenyij, pataꞌaj jaatáchuiityeꞌen pajta muaꞌ máancaj
40 e, ao que quer demandar contigo e tirar-te a túnica, deixa-lhe também a capa.
41 Ajta tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j caꞌnyéjrij jɨn muaataꞌíjtyeꞌen paj tyíaꞌraꞌan tyaꞌantɨnyij séej víꞌraꞌaj ɨmuáj tɨ huatátyeej, pataꞌaj huaꞌpuácaa víꞌraꞌaj ɨmuáj atyiyóotuiiraj.
41 Se alguém te obrigar a andar uma milha, vai com ele duas.
42 Aꞌtɨ́j tɨ naꞌaj tɨ tyiꞌtɨ́j muahuaviiraj, pataꞌaj jaatáꞌan, pajta quee jamueeriaꞌaj tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j tyiꞌtɨ́j muaatanyéjviꞌ.
42 Dá a quem te pede e não voltes as costas ao que deseja que lhe emprestes. Do amor ao próximo
43 ’Aꞌyaa xu siajta tyúꞌnamuajriꞌ maj aráꞌtyeej aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn: “Pataꞌaj tyámuaꞌ yóꞌmuaꞌraj ɨ axaꞌaj tyévij, pajta jájchaꞌɨɨriaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ muájchaꞌɨɨreꞌ.”
43 Ouvistes que foi dito: Amarás o teu próximo e odiarás o teu inimigo.
44 Nyajta nyáaj aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tɨjɨn: Siahuoꞌxɨéꞌveꞌ ɨ maj jamuájchaꞌɨɨreꞌ, siajta huatyényuunyij ɨ Dios jimi aꞌɨ́ɨjma jɨmeꞌ ɨ maj jeꞌej puaꞌaj jáꞌmuaꞌuurej.
44 Eu, porém, vos digo: amai os vossos inimigos e orai pelos que vos perseguem;
45 Aj xu sij muaꞌaj yójmuaꞌmuaꞌ puéꞌeenyeꞌej xáꞌjuꞌun ɨ Dios tajapuá tɨ jáꞌsejreꞌ, ɨ tɨ jeꞌréꞌnyinyiicatyaa ɨ xɨcáj aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj jeꞌej puaꞌaj tyíꞌtyetyeɨtyee, ajta aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj tyámuaꞌ tyíꞌtyetyeɨtyee, ajta tyiꞌtáꞌcaa mej mij huatyéviiyej huaꞌ japua ɨ maj xáꞌpuɨꞌ rɨcɨj, ajta huaꞌ japua ɨ maj jeꞌej puaꞌaj rɨcɨj.
45 para que vos torneis filhos do vosso Pai celeste, porque ele faz nascer o seu sol sobre maus e bons e vir chuvas sobre justos e injustos.
46 Jiꞌnye tɨpuaꞌaj muaꞌaj siahuáꞌxɨeꞌveꞌej aꞌɨ́ɨjma ɨ maj majta jáꞌmuaxɨeꞌveꞌ, ¿tyiꞌtanyí siamueꞌtɨn ɨ Dios jimi? Ajta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj huáꞌjijveꞌ ɨ maj tyíꞌtɨcɨj aꞌɨ́ɨmaj mu majta aꞌyan tyityetyúuchaꞌɨj.
46 Porque, se amardes os que vos amam, que recompensa tendes? Não fazem os publicanos também o mesmo?
47 Ajta tɨpuaꞌaj aꞌɨ́ɨjma sianaꞌaj huatatyójtyeꞌen ɨ maj jaꞌmua ihuáamuaꞌ puéꞌeen, ¿tyiꞌtanyí jɨn xáꞌpuɨꞌ siarɨcɨj? Jiꞌnye aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj quee tyáꞌtzaahuatyeꞌ ɨ Dios jimi, aꞌyaa mu majta rɨcɨj.
47 E, se saudardes somente os vossos irmãos, que fazeis de mais? Não fazem os gentios também o mesmo?
48 Siataꞌaj tyámuaꞌ eenyeꞌ aꞌyájna tɨꞌɨj ɨ jaꞌmuavástaraꞌ tyámuaꞌ tyíꞌeen tajapuá tɨ jáꞌsejreꞌ.
48 Portanto, sede vós perfeitos como perfeito é o vosso Pai celeste.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.