Marcos 13
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NVT
1 Tɨꞌɨj iiramáꞌcaj ɨ Jesús ɨ tyeyúuj tzajtaꞌ, sɨ́ɨj tɨ jamuán joꞌcháꞌcanyaꞌaj pu aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
1 Quando Jesus saía do templo, um de seus discípulos disse: “Mestre, olhe que construções magníficas! Que pedras impressionantes!”.
2 Jesús pu aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
2 Jesus respondeu: “Está vendo estas grandes construções? Serão completamente destruídas. Não restará pedra sobre pedra!”.
3 Matɨꞌɨj mij aꞌáa joꞌcɨ́j aꞌájna a jɨríj jitze tɨ aꞌyan tyaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Aseitúunajrimi, aꞌáa tɨ jáꞌsejreꞌ joꞌtɨj ɨ tyeyúuj jaꞌvéꞌnyee. Tɨꞌquij aꞌáan joꞌtayíxɨj aꞌɨ́jna ɨ Jesús, ajta aꞌɨ́jna ɨ Pedro, ajta ɨ Jacobo, ajta ɨ Juan, ajta ɨ Andrés, aꞌɨ́ɨ mu jujɨ́meꞌ aꞌyan tyaataꞌíhuoꞌriꞌ
3 Mais tarde, Jesus sentou-se no monte das Oliveiras, do outro lado do vale, de frente para o templo. Pedro, Tiago, João e André vieram e lhe perguntaram em particular:
4 aꞌnáj tɨ aꞌyan tyíꞌrɨnyij, ajta tyiꞌtɨ́j tɨ huataséjreꞌsij ɨ maj jɨn jáamuaꞌreej tɨ arí néijmiꞌi tyeꞌentyipuáꞌrij.
4 “Diga-nos, quando isso tudo vai acontecer? Que sinais indicarão que essas coisas estão prestes a se cumprir?”.
5 Jesús pu aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
5 Jesus respondeu: “Não deixem que ninguém os engane,
6 Jiꞌnye mueꞌtɨ́j mu huataséjreꞌsij ɨ maj nyenyúucaa jɨn tyiꞌxáataj muáꞌjuꞌun, aꞌyaa mu tɨjɨn: “Nyáaj nu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen”, jéehua mu mij huáꞌcuanamuan ɨ tyeɨ́tyee.
6 pois muitos virão em meu nome, dizendo: ‘Eu sou o Cristo’, e enganarão muitos.
7 ’Tɨpuaꞌaj muaꞌaj seríj aꞌyan tyíꞌnamuajra yee maj nyoꞌseꞌ aꞌájna jaꞌhuaꞌ naꞌríij maj meríj tɨ́muaꞌ huatyóohuisij maj tyúunyoꞌsityeꞌej, caxu tyíꞌtzɨɨnyeꞌej. Aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ tɨ aꞌyan atyojoꞌréꞌnyej, ajta capu eexúj aꞌájna atyojoꞌréꞌnyesij ɨ xɨcáaraꞌ tɨ jitzán néijmiꞌi tyaꞌráꞌastij.
7 Vocês ouvirão falar de guerras e ameaças de guerras, mas não entrem em pânico. Sim, é necessário que essas coisas ocorram, mas ainda não será o fim.
8 Jiꞌnye séecan mu tyeɨ́tyee, majta séecan tyeɨ́tyee jamuán tyúunyoꞌsiꞌtyeꞌej, majta ɨ maj séej chuéj japua huacháatɨmee, majta maj séej ɨ chuéj japua huacháatɨmee, aꞌɨ́ɨ mu majta tyúunyoꞌsiꞌtyeꞌej, ajta puaꞌmaquéj huatóocaꞌtzɨj ɨ chuéj iiyeꞌej, ajta jéehua huatúuriꞌhuaj jaꞌmej. Aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ taꞌnájcaj ɨ maj jɨn jajpuéetzij muáꞌjuꞌun.
8 Uma nação guerreará contra a outra, e um reino contra o outro. Haverá terremotos em vários lugares, e também fome. Tudo isso, porém, será apenas o começo das dores de parto.
9 ’Tyámuaꞌ xuꞌuj muaꞌaj jujɨ́ɨmuaꞌaj tyityahuóochaꞌɨɨn, jiꞌnye majamuáꞌviꞌtɨn aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj tyíꞌijta, majta jamuaatyávaxɨꞌsij aꞌájna joꞌmaj jóosɨꞌrii. Majamuaatájeevij siaj sij nye jitze maꞌcan tyihuoꞌtéꞌexaatyeꞌen aꞌɨ́ɨjma ɨ tajtúhuan siajta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj rey jɨn tyityatatyíj, aꞌyaa puꞌij tyuꞌtáɨꞌriitarij siaj aꞌɨ́ɨjma nye jitze maꞌcan tyihuoꞌtéꞌexaatyeꞌen.
9 “Tenham cuidado! Vocês serão entregues aos tribunais e açoitados nas sinagogas. Por minha causa, serão julgados diante de governadores e reis. Essa será sua oportunidade de lhes falar a meu respeito.
10 Jiꞌnye tɨꞌɨj quee xu néijmiꞌi tyeꞌentyipuáꞌren, aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ siaj anaquéej néijmiꞌqueꞌ ɨ cháanacaj japua huoꞌtéꞌexaatyeꞌen ɨ Dios nyuucaaj.
10 É necessário, primeiro, que as boas-novas sejam anunciadas a todas as nações.
11 Siajta quee jeꞌej tyityóomuaꞌajcaj jeꞌej siaj tyihuoꞌtéꞌexaatyeꞌej matɨꞌɨj jamuáꞌanviꞌtɨj aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj tyíꞌijta. Aꞌɨ́j xu huataxáj tyiꞌtɨ́j tɨ ɨ Dios jamuaataꞌíjtyeꞌsij siaj sij jaataxáj, jiꞌnye caxu muaꞌaj aꞌɨ́ɨn pueꞌéenyeꞌej xáꞌjuꞌun ɨ siaj tyuꞌtaxájtaj, sulu aꞌɨ́jna ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios.
11 Quando forem presos e julgados, não se preocupem com o que dirão. Falem apenas o que lhes for concedido naquele momento, pois não serão vocês que falarão, mas o Espírito Santo.
12 Séecan mu juꞌihuáamuaꞌ tyuꞌtátuiireꞌsij mej mij huóꞌcuiꞌnyij, majta ɨ huaꞌ huásimuaꞌ juyójmuaꞌ mu tyuꞌtátuiireꞌsij, majta ɨ huaꞌyojmuaꞌ pu mu ájvatzɨj huaꞌ jimi ɨ jutáatastyamuaꞌ matɨꞌɨj mij huáꞌcuiꞌnyij.
12 “O irmão trairá seu irmão e o entregará à morte, e assim também o pai a seu próprio filho. Os filhos se rebelarão contra os pais e os matarão.
13 Néijmiꞌi mu ɨ tyeɨ́tyee quee jaꞌmuaxɨeꞌvaꞌaj muáꞌjuꞌun aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ siaj nyejitzé ajtyámaꞌcan; ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyoꞌtáviicueꞌ ꞌasta naꞌaj quee néijmiꞌi tyeꞌentyipuáꞌrej, aꞌɨ́j pu huɨɨreꞌen.
13 Todos os odiarão por minha causa, mas quem se mantiver firme até o fim será salvo.
14 ’Aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze tyiꞌtɨ́j xu séjran tɨ jeꞌej puaꞌaj een, tɨ xánaꞌviꞌreꞌ tɨ tzɨ́ɨnyiꞌreꞌ, aꞌáa mu yoꞌtyéchesij joꞌtɨj quee aꞌyan tyiyeꞌtyévijtyeꞌ, (aꞌɨ́jna ɨ tɨ jáꞌjijveꞌ, aꞌɨ́ɨ pu yoꞌitéej jaꞌmej), ajta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Judea joꞌtyúꞌuucaj, micheꞌ jiyeꞌtzín joꞌcɨ́xɨꞌɨn aꞌájna joꞌtɨj jɨríj joꞌquéetɨmee,
14 “Chegará o dia em que vocês verão a ‘terrível profanação’ no lugar onde não deveria estar. (Leitor, preste atenção!) Então, quem estiver na Judeia, fuja para os montes.
15 ajta ɨ tɨ aꞌáan joꞌojcatyij ɨ juchiꞌij japua, cheꞌ quee acáyiꞌcan tɨꞌij tyiꞌtɨ́j iiráꞌan u juchiꞌtáj,
15 Quem estiver na parte de cima da casa, não desça nem entre para pegar coisa alguma.
16 Naꞌríij sɨ́ɨj tyajaꞌmuarɨeꞌej ɨ juvíꞌraꞌtaj, cheꞌ quee ajoꞌréꞌnyinyiicaꞌan a juchéj tɨꞌij tyúucaanaa tyiꞌrájtuiꞌnyij.
16 Quem estiver no campo, não volte nem para pegar o manto.
17 Cuíiꞌ xaa aꞌɨ́ɨmaj ɨ úucaa maj xɨéꞌchuiꞌtajmee maj puéjtzij mu muáꞌjuꞌun aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze, majta ɨ maj juyójmuaꞌ móoj tziꞌtyaa.
17 Que terríveis serão aqueles dias para as grávidas e para as mães que estiverem amamentando!
18 Muaꞌaj xu jahuaviiraj ɨ Dios tɨꞌij quee aꞌyan atyojoꞌréꞌnyinyicaꞌan aꞌájna tɨꞌɨj puaꞌaj huaséeviꞌij áꞌyiꞌij,
18 Orem para que a fuga de vocês não aconteça no inverno,
19 jiꞌnye jéehua mu jajpuéetzij muáꞌjuꞌun aꞌyájna matɨꞌɨj quee aꞌnáj tyaapuéjtzitariacaꞌ tɨꞌɨj naꞌaj ɨ Dios tyeetyátaahuacaꞌ ɨ cháanacaj, capu ajta cheꞌ aꞌyan atyojoꞌréꞌnyesij séej ɨ xɨcáaraꞌ jitze tɨꞌɨj aꞌájna.
19 pois haverá mais angústia naqueles dias que em qualquer outra ocasião desde que Deus criou o mundo, e nunca mais haverá angústia tão grande.
20 Ajta tɨpuaꞌaj ɨ tavástaraꞌ quee aꞌyan jáaꞌuurej tɨꞌij quee cheꞌ áꞌtyeeviꞌin tɨ tyooméꞌen aꞌchu puaꞌan xɨcáj, capu aꞌtɨ́j júurij taꞌmeꞌnyíicheꞌ, ajta huaꞌ jɨmeꞌ ɨ tyeɨ́tyee ɨ Dios tɨ arí huaꞌantyíhuoj, aꞌɨ́ɨ puꞌríj aꞌyan jáaruuj tɨꞌij quee cheꞌ áꞌtyeeviꞌin.
20 De fato, se o Senhor não tivesse limitado esse tempo, ninguém sobreviveria, mas, por causa de seus escolhidos, ele limitou aqueles dias.
21 ’Tɨpuaꞌaj aꞌájna ɨ xɨcáaraꞌ jitze aꞌtɨ́j aꞌyan tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌej yee: “Cásɨꞌ, xaaséj yánaꞌaj huatyéjve ɨ Cɨríistuꞌ”, naꞌríij aꞌyan yee: “Cásɨꞌ, xaaséj maꞌaj huatyéjve”, caxu jáꞌtzaahuatyaꞌaj.
21 “Portanto, se alguém lhes disser: ‘Vejam, aqui está o Cristo!’ ou ‘Vejam, ali está ele!’, não acreditem,
22 Jiꞌnye séecan mu yajaꞌvaꞌjuꞌuj muáꞌjuꞌun ɨ maj tyíꞌhueꞌtacaa, aꞌɨ́ɨ mu mij tyiꞌtɨ́j tyuꞌtaséjrataj ɨ tyeɨ́tyee jimi mej mij huoꞌcuanamuan, tɨpuaꞌaj huatáɨꞌriitarej maj aꞌɨ́ɨjma huácuanamuan ɨ tyeɨ́tyee ɨ Dios tɨ arí huaꞌantyíhuoj.
22 pois falsos cristos e falsos profetas surgirão e realizarão sinais e maravilhas a fim de enganar, se possível, até os escolhidos.
23 Tyámuaꞌ xuꞌuj caxu yóꞌhuaꞌnan. Néijmiꞌi nu nyeríj jamuáaꞌixaa jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j rɨnyij.
23 Fiquem atentos! Eu os avisei a esse respeito de antemão.
24 ’Ajta aꞌájna ɨ xɨcáaraꞌ jitze, matɨꞌɨj jajpuéetzij muáꞌjuꞌun, capu cheꞌ eeráxɨrij, ajta quee cheꞌ huanyéeriꞌcɨj jaꞌmej ɨ máxcɨrɨeꞌ jɨmeꞌ,
24 “Naquele tempo, depois da angústia daqueles dias, ‘o sol escurecerá, a lua não dará luz,
25 majta ujeꞌcávatzɨj ɨ xúꞌraꞌvetyee tɨꞌɨj ij huatóocaꞌtzɨj ɨ tajapuá.
25 as estrelas cairão do céu, e os poderes dos céus serão abalados’.
26 Aj xu sij jaséjran ɨ tɨ ajta tyévij jitze huanɨeꞌhuacaꞌ tɨ ajeꞌcáamaꞌaj jaꞌmej ɨ jéetɨrij tzajtaꞌ, naa pu tyámuaꞌ tyuꞌnyéeriꞌcɨj jaꞌmej, ajta néijmiꞌi jɨn antyúumuaꞌreeriaj jaꞌmej aꞌájna ɨ xɨcáaraꞌ jitze.
26 Então todos verão o Filho do Homem vindo nas nuvens com grande poder e glória.
27 Aꞌɨ́ɨ puꞌij huaꞌréꞌityixɨj ɨ maj jahuɨɨreꞌ mej mij néijmiꞌcaa tyíꞌsɨɨreꞌen ɨ tyeɨ́tyee ɨ Dios tɨ arí huaꞌantyíhuoj, néijmiꞌcaa mu tyísɨɨreꞌej ɨ tyeɨ́tyee joꞌtɨj naꞌaj jooꞌástɨmee ɨ chuéj, ajta joꞌtɨj jooꞌástɨmee ɨ tajapuá.
27 Ele enviará seus anjos para reunir seus escolhidos de todas as partes do mundo, das extremidades da terra às extremidades do céu.
28 ’Aꞌɨ́j xu jitze tyiꞌhuóoꞌiteerityeꞌen ɨ xápuaꞌ. Tɨꞌɨj antyicuaꞌtyíjmeꞌnyij ánɨmuaj, ajta tɨꞌɨj canyáatɨraꞌnyij ɨ xámueꞌraꞌ, aꞌɨ́j xu jɨn jamuaꞌreeren tɨ arí véjriꞌ ɨ víitaꞌrij.
28 “Agora, aprendam a lição da figueira. Quando surgem seus ramos e suas folhas começam a brotar, vocês sabem que o verão está próximo.
29 Aꞌyaa pu chaꞌtaj naꞌaj tɨpuaꞌaj seríj tyiꞌtɨ́j aꞌyan tyíꞌsejraj, aj xu sij jamuaꞌreeren tɨ arí véjriꞌ putyíꞌrɨcɨj aꞌájna xɨcáaraꞌ tɨ jitzán aꞌyan tyeꞌmej, siajta jamuaꞌreeren tɨ arí ajeꞌcáamaꞌaj jaꞌmej ɨ tɨ ajta tyévij jitze huanɨeꞌhuacaꞌ.
29 Da mesma forma, quando virem todas essas coisas, saberão que o tempo está muito próximo, à porta.
30 Aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tɨ néijmiꞌi aꞌyan tyeꞌmej matɨꞌɨj móoj júuricaj ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj iiyeꞌej huacháatɨmee cháanacaj japua.
30 Eu lhes digo a verdade: esta geração certamente não passará até que todas essas coisas tenham acontecido.
31 Néijmiꞌi pu tyeꞌentyipuáꞌrij ɨ cháanacaj ajta ɨ tajapuá, ajta ɨ nyenyúucaa capu aꞌnáj antyipuaꞌrij.
31 O céu e a terra desaparecerão, mas as minhas palavras jamais desaparecerão.
32 ’Ajta aꞌnáj tɨ xɨcáaraꞌ jitze aꞌyan tyeꞌmej nusu aꞌtzáaj tɨ aꞌyan tyeꞌmej, capu aꞌtɨ́j jamuaꞌreej, camu jamuaꞌreej ɨ maj tajapuá tyíꞌhuɨɨreꞌ nusu ɨ Yójraꞌ. Aꞌɨ́ɨ puꞌuj jamuaꞌreej ɨ nyavástaraꞌ ɨ Dios.
32 “Contudo, ninguém sabe o dia nem a hora em que essas coisas acontecerão, nem mesmo os anjos no céu, nem o Filho. Somente o Pai sabe.
33 ’Aꞌɨ́j xu jɨn tyámuaꞌ eenyeꞌ, siajta atanyéjnyeꞌrij, jiꞌnye caxu jamuaꞌreej aꞌnáj tɨ aꞌyan atyojoꞌréꞌnyesij.
33 E, uma vez que vocês não sabem quando virá esse tempo, vigiem! Fiquem atentos!
34 Aꞌyaa xu tɨꞌɨj ɨ aꞌtɨ́j tɨ muꞌ jóꞌyiꞌmuɨj, anaquéej puꞌij juchiꞌij huaꞌchaꞌɨɨrasteꞌ ɨ maj jimi tyíꞌmuarɨeꞌ mej mij jáachaꞌɨɨn ɨ chiꞌraꞌan. Aꞌɨ́ɨjma pu ijcatyeꞌen séej ajta séej mej mij tyuꞌmuárɨeꞌen tyiꞌtɨ́j tɨ muárɨeꞌriaꞌraꞌ, ajta séej ijcatyeꞌen tɨ tyíꞌchaꞌɨɨj ataꞌ puéertaj.
34 “A vinda do Filho do Homem pode ser ilustrada pela história de um homem que partiu numa longa viagem. Quando saiu de casa, deu instruções a cada um de seus servos sobre o que fazer e disse ao porteiro que vigiasse, à espera de sua volta.
35 Tyámuaꞌ xu muaꞌaj eenyeꞌ siajta atanyéjnyeꞌrij, jiꞌnye caxu jamuaꞌreej aꞌnáj tɨ uvéꞌnyesij ɨ tɨ ajaꞌchej, tɨpuaꞌaj tyechúmuaꞌrisimaꞌcaj, naꞌríij aꞌtzáaj jéꞌtaꞌ tɨ́caꞌ, nusu aꞌtzáaj matɨꞌɨj tyíꞌtyejiꞌhuacaa ɨ tyacuáarɨeꞌ, naꞌríij tɨꞌɨj huatapuáꞌriacaꞌ,
35 Vocês também devem vigiar! Pois não sabem quando o dono da casa voltará: à tarde, à meia-noite, de madrugada ou ao amanhecer.
36 jiꞌnye tɨpuaꞌaj jiyeꞌtzín nuꞌvéꞌnyej, nyajta jamuáatyoonyij setyacuꞌtzísimaꞌcaj.
36 Que ele não os encontre dormindo quando chegar sem aviso.
37 Ɨ nyaj muaꞌajmaj jáꞌmuaꞌixaatyeꞌ aꞌɨ́j nu nyajta huáꞌixaatyeꞌ néijmiꞌcaa ɨ séecan aꞌyan tɨjɨn: Sióocheꞌ xu atanyéjnyeꞌrij.
37 Eu lhes digo o que digo a todos: vigiem!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.