João 10
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NTLH
1 ’Aj puꞌij ɨ Jesús aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn: Aꞌyaa nu tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨn tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ, tɨjɨn aꞌɨ́jna ɨ tɨquee utyájrutyej ɨ cányaꞌxɨɨ cúraaritaꞌ joꞌtɨj jaꞌpueertaj, sulu tɨ anyée joꞌriáꞌraꞌnyij, aꞌɨ́ɨ pu náhuaꞌrij puéꞌeen.
1 Jesus disse:
2 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ aꞌáa joꞌtyájrutyej joꞌtɨj jaꞌpueertaj, aꞌɨ́ɨ pu puéꞌeen ɨ tɨ huáꞌchaꞌɨj ɨ cányaꞌxɨɨ.
2 Mas quem entra pela porta é o pastor do rebanho.
3 Aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌchaꞌɨj joꞌtɨj jaꞌpueertaj, aꞌɨ́ɨ pu tyaꞌantácuunyeꞌsij, ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ huáꞌchaꞌɨj ɨ cányaꞌxɨɨ aꞌɨ́ɨ pu huoꞌtájeevij jeꞌej maj ántyaꞌruj sɨ́ɨj ajta sɨ́ɨj, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ cányaꞌxɨɨ aꞌɨ́ɨ mu janamuaj ɨ nyúucariaꞌraꞌ, aꞌɨ́ɨ puꞌij huiꞌrájajpuaj ɨ cúraaritaꞌ,
3 O porteiro abre a porta para ele. As ovelhas reconhecem a sua voz quando ele as chama pelo nome, e ele as leva para fora do curral.
4 ajta tɨꞌɨj néijmiꞌcaa iirájajpuan ɨ juyaꞌmuáj, aꞌɨ́ɨ pu anaquéej huamaꞌaj jaꞌmej, majta ɨ cányaꞌxɨɨ cújtaꞌ mu huajuꞌuj muáꞌjuꞌun, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ mu janamuaj ɨ nyúucariaꞌraꞌ.
4 Quando todas estão do lado de fora, ele vai na frente delas, e elas o seguem porque conhecem a voz dele.
5 Ajta tɨpuaꞌaj sɨ́ɨj puéꞌeenyeꞌ maj quee jamuaꞌtyej, camu jaatavájraj, sulu muatóoꞌuunaj ɨ aꞌɨ́jcɨ jimi, jiꞌnye camu jamuaꞌtyej ɨ nyúucariaꞌraꞌ aꞌɨ́jcɨ.
5 Mas de jeito nenhum seguirão um estranho! Pelo contrário, elas fugirão, pois não conhecem a voz de estranhos.
6 Aꞌyaa pu ɨ Jesús tyihuoꞌtéꞌexaaj, majta aꞌɨ́ɨmaj, camu yoꞌitéej muáꞌraa jeꞌej tɨ aꞌɨ́ɨn tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj.
6 Jesus fez esta comparação, mas ninguém entendeu o que ele queria dizer.
7 Jesús pu ajtáhuaꞌaj aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
7 Então Jesus continuou:
8 Néijmiꞌi ɨ maj anaquéej huataséjre nyequee nyáaj, náhuaꞌrij mu puéꞌeenyeꞌ, majta ɨ cányaꞌxɨɨ, camu huóꞌnamuajriꞌ jeꞌej maj tyuꞌtaxájtacaꞌ.
8 Todos os que vieram antes de mim são ladrões e bandidos, mas as ovelhas não deram atenção à voz deles.
9 Nyáaj nu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ puéertaj, aꞌɨ́jna ɨ tɨ aꞌúun joꞌtyájrutyej, aꞌɨ́j pu huɨɨreꞌen. Aꞌyaa pu séeriaꞌaj jaꞌmej tɨꞌɨj ɨ cányaꞌaj tɨ juxáahuaj iráayiꞌij ajta utyáruꞌpij ajta jéehua jatyoonyij joꞌtɨj tyojoꞌcuéꞌhuaj.
9 Eu sou a porta. Quem entrar por mim será salvo; poderá entrar e sair e achará comida.
10 ’Aꞌɨ́jna ɨ náhuaꞌrij aꞌɨ́j pu jɨn mujoꞌvéꞌmej tɨꞌij tyuꞌnáhuaꞌan tɨ tyityáacuiꞌnyij ajta tɨꞌij néijmiꞌcaa antyipuáꞌrityeꞌen, nyajta nyáaj aꞌɨ́j nu jɨn mujoꞌvéꞌmej siaj sij júurij xáꞌraꞌnyij, ajta siaj sij jusén jɨmeꞌ júurij.
10 O ladrão só vem para roubar, matar e destruir; mas eu vim para que as ovelhas tenham vida, a vida completa.
11 Nyáaj nu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ nyaj tyámuaꞌ tyajaꞌmuachaꞌɨj. Aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyámuaꞌ tyihuáꞌchaꞌɨj aꞌɨ́ɨ pu ajta huaꞌ jitze maꞌcan muɨꞌnyij ɨ cányaꞌxɨɨ,
11 — Eu sou o bom pastor; o bom pastor dá a vida pelas ovelhas.
12 ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ aꞌɨ́jcɨ jɨn tyúunajchityeꞌ ɨ tɨ huáꞌchaꞌɨj ɨ cányaꞌxɨɨ, tɨpuaꞌaj jaaséej tɨ ɨ́raꞌvej ajaꞌveꞌmej aꞌɨ́ɨ pu ahuajóohuaꞌxɨj ɨ cányaꞌxɨɨ ajta jeꞌen huatóoꞌuunaj, jiꞌnye camu aꞌɨ́ɨn jayaꞌmuaj ɨ cányaꞌxɨɨ. Aj puꞌij ɨ ɨ́raꞌvej huaꞌ tzajtaꞌ áan joꞌtyárutyij ajta jeꞌen huojoꞌcuíxɨꞌsij ɨ cányaꞌxɨɨ.
12 Um empregado trabalha somente por dinheiro; ele não é pastor, e as ovelhas não são dele. Por isso, quando vê um lobo chegando, ele abandona as ovelhas e foge. Então o lobo ataca e espalha as ovelhas.
13 Aꞌɨ́ɨ pu ɨ tyévij huatóoꞌuunaj, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ pu jitzán juxɨeꞌveꞌ maj tyaanájchityeꞌen, camu jitzán juxɨeꞌveꞌ ɨ cányaꞌxɨɨ.
13 O empregado foge porque trabalha somente por dinheiro e não se importa com as ovelhas. Eu sou o bom pastor. Assim como o Pai me conhece, e eu conheço o Pai, assim também conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem. E estou pronto para morrer por elas.
14 ’Nyáaj nu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ nyaj tyámuaꞌ tyihuáꞌchaꞌɨj ɨ cányaꞌxɨɨ, nyáaj nu huáꞌmuajtyej aꞌɨ́ɨjma ɨ cányaꞌxɨɨ, majta aꞌɨ́ɨmaj aꞌɨ́ɨ mu majta nyamuaꞌtyej,
14 — ausente —
15 aꞌyájna tɨꞌɨj ajta tyíꞌnyamuaꞌtyej ɨ nyavástaraꞌ, aꞌyaa nu nyajta nyáaj tyáꞌmuaꞌtyej ɨ nyavástaraꞌ, aꞌɨ́j nu jɨn huaꞌ jitze maꞌcan muɨꞌnyij ɨ cányaꞌxɨɨ.
15 — ausente —
16 Nyajtáhuaꞌaj nu séecan tyíyaꞌmuaj ɨ cányaꞌxɨɨ ɨ maj quee huaꞌ jitze ajtyámaꞌcan ɨ maj íiyuꞌuj séejreꞌ ɨ cúraaj tzajtaꞌ, aꞌyaa puꞌij tyúuxɨeꞌveꞌ nyej nyajta aꞌɨ́ɨjma joꞌváꞌjajpuan. Aꞌɨ́ɨmaj mu náꞌantzaahuatyeꞌej, aj mu mij néijmiꞌi ɨ cányaꞌxɨɨ séej manaꞌaj ɨ cúraaj jitze iiraꞌúuj muáꞌjuꞌun, ajta sɨ́ɨj naꞌaj huaꞌchaꞌɨ́ɨj jaꞌmej.
16 Tenho outras ovelhas que não estão neste curral. Eu preciso trazer essas também, e elas ouvirão a minha voz. Então elas se tornarão um só rebanho com um só pastor.
17 ’Aꞌɨ́ɨ pu ɨ nyavástaraꞌ nyaxɨeꞌveꞌ, jiꞌnye nyáaj nu huaꞌ jitze maꞌcan muɨꞌnyij, nyajta jeꞌen nyajtáhuaꞌaj jaꞌancuriáaꞌsij ɨ júuricamej.
17 — O Pai me ama porque eu dou a minha vida para recebê-la outra vez.
18 Capu aꞌtɨ́j náaꞌriꞌraj ɨ nyajúuricamej, sulu nyáaj nu nyaxɨeꞌviꞌraꞌ jɨn huaꞌ jitze maꞌcan muɨꞌnyij. Aꞌyaa nu tyuꞌtányacɨꞌpuaj nyaj huaꞌ jitze maꞌcan huámuɨꞌnyij, ajta nyej nyij nyajtáhuaꞌaj huatájuurej. Aꞌíj pu jɨn tyinaataꞌíj ɨ nyavástaraꞌ.
18 Ninguém tira a minha vida de mim, mas eu a dou por minha própria vontade. Tenho o direito de dá-la e de tornar a recebê-la, pois foi isso o que o meu Pai me mandou fazer.
19 Matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan aꞌyan tyáanamuajriꞌ, majtáhuaꞌaj mu jéꞌtaꞌ huacɨ́j.
19 Quando ouviu isso, o povo se dividiu outra vez. Muitos diziam:
20 Mueꞌtɨ́j mu aꞌyan tyíꞌxajtacaꞌaj tɨjɨn:
20 — Ele está dominado por um demônio! Está louco! Por que é que vocês escutam o que ele diz?
21 Majta séecan aꞌyaa mu tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
21 Outros afirmavam: — Quem está dominado por um demônio não fala assim! Será que um demônio pode dar vista aos cegos?
22 Puꞌríj aꞌájna putyíꞌrɨjcaa tɨꞌɨj huaséeviꞌij áꞌyiꞌij, majta a Jerusalén aꞌɨ́jna jɨn tyiꞌyeꞌestyáacaj matɨꞌɨj tyuꞌtátuii ɨ tyeyúuj.
22 Era inverno, e em Jerusalém estavam comemorando a Festa da Dedicação .
23 Jesús pu aꞌúun jeꞌrávaacaꞌaj ɨ tyeyúuj tzajtaꞌ, aꞌáa pu jaꞌajcáyiꞌcaa joꞌtɨj jaꞌantyényinyiij Salomón tɨ jaꞌajtaahuacaꞌ.
23 Jesus estava andando pelo pátio do Templo, perto da entrada chamada “ Alpendre de Salomão ”.
24 Aj mu mij aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan ajtyáxɨɨriacaꞌ matɨꞌɨj mij aꞌyan tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
24 Então o povo se ajuntou em volta dele e perguntou: — Até quando você vai nos deixar na dúvida? Diga com franqueza: você é ou não é o
25 Jesús pu aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
25 Jesus respondeu:
26 siajta muaꞌaj caxu tyáꞌtzaahuatyeꞌ, jiꞌnye caxu huaꞌ jitze ajtyámaꞌcan ɨ cányaꞌxɨɨ ɨ nyaj huaꞌajyaꞌmuaj.
26 mas vocês não creem porque não são minhas ovelhas.
27 Aꞌɨ́ɨmaj ɨ cányaꞌxɨɨ ɨ maj nyeyaꞌmuaj, aꞌɨ́ɨ mu janamuaj ɨ nyenyúucaa, nyáaj nu nyajta huáꞌmuajtyej, aꞌɨ́ɨ mu mij aꞌyan rɨcɨj jeꞌej nyaj tyihuáꞌixaatyeꞌ.
27 As minhas ovelhas escutam a minha voz; eu as conheço, e elas me seguem.
28 Nyáaj nu huoꞌtaꞌsij mej mij jusén jɨn júurij muáꞌraꞌnyij, camu mu mij aꞌnáj antyipuaꞌrij, capu ajta aꞌtɨ́j náꞌjajpuanyiꞌraj.
28 Eu lhes dou a vida eterna, e por isso elas nunca morrerão. Ninguém poderá arrancá-las da minha mão.
29 Aꞌɨ́jna ɨ nyavástaraꞌ ɨ tɨ aꞌyan tyinaatátuii aꞌɨ́ɨjma ɨ cányaꞌaj, aꞌɨ́ɨ pu jéetzeꞌ vaꞌcán jɨn antyúumuaꞌreej, capu ij ɨꞌríj tɨ aꞌtɨ́j jáꞌjajpuanyiꞌ.
29 O poder que o Pai me deu é maior do que tudo, e ninguém pode arrancá-las da mão dele.
30 Aꞌɨ́jna ɨ nyavástaraꞌ nyajta nyáaj sɨ́ɨj tuꞌuj puéꞌeen.
30 Eu e o Pai somos um.
31 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, majtáhuaꞌaj mu tyetyéj tyituꞌtuj mej mij jaatyátoꞌsixɨꞌɨn.
31 Então eles tornaram a pegar pedras para matar Jesus.
32 Ajta ɨ Jesús aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
32 E ele disse:
33 Aꞌyaa mu tyaatéꞌexaa aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan tɨjɨn:
33 Eles responderam: — Não é por causa de nenhuma coisa boa que queremos matá-lo, mas porque, ao dizer isso, você está
34 Jesús pu aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
34 Então Jesus afirmou:
35 Aꞌyaa tu tyáꞌmuaꞌreej tɨquee jeꞌej tyíɨꞌrij tyaj jóꞌuunaj jeꞌej tɨ tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze, ajta ɨ Dios pu aꞌyan huoꞌtamuaꞌaj tɨjɨn dioosij aꞌɨ́ɨjma ɨ tɨ tyihuoꞌtéꞌexaaj.
35 Sabemos que as
36 Ajta tɨpuaꞌaj ɨ Dios nyéetzij naꞌantyíhuoj ajta aꞌyan nyojoꞌtaꞌítyacaꞌ ɨ cháanacaj japua, ¿jiꞌnye siaj sij muaꞌaj aꞌyan tyíꞌxaj yee jeꞌej nu puaꞌaj tyáꞌxaj ɨ Dios aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ nyaj aꞌyan tyajamuaatéꞌexaa yee nyáaj yójraꞌ puéꞌeen ɨ Dios?
36 Quanto a mim, o Pai me escolheu e me enviou ao mundo. Então por que vocês dizem que blasfemo contra Deus quando afirmo que sou Filho dele?
37 Tɨpuaꞌaj nyequee aꞌyan rɨjcaj jeꞌej tɨ rɨcɨj ɨ nyavástaraꞌ, caxu náꞌtzaahuatyeꞌ.
37 Se não faço o que o meu Pai manda, não creiam em mim.
38 Naꞌríij aꞌyan nyarɨjca jeꞌej tɨ ajta rɨcɨj ɨ nyavástaraꞌ, tyij siajta quee nyéetzij náꞌtzaahuatyeꞌ, aꞌɨ́j xu jitze tyáꞌantzaahuatyeꞌen jeꞌej nyaj rɨcɨj, siataꞌaj sij jáamuaꞌreej, siajta yoꞌitéej xáꞌraꞌnyij tɨ ɨ nyavástaraꞌ nye jitze séejreꞌ nyajta nyáaj aꞌɨ́j jimi séejreꞌ ɨ nyavástaraꞌ.
38 Mas, se eu faço, e vocês não creem em mim, então creiam pelo menos nas coisas que faço. E isso para que vocês fiquem sabendo de uma vez por todas que o Pai vive em mim e que eu vivo no Pai.
39 Majtáhuaꞌaj mu tyuꞌtatyésej mej mij jaatyéeviꞌ, ajta aꞌɨ́ɨ pu ɨ Jesús huatóoꞌuj.
39 A essa altura tentaram novamente prendê-lo, mas Jesus escapou das mãos deles.
40 Aj puꞌij ɨ Jesús antáraa után jitze pujmuaꞌ ɨ játyaꞌnaj jitze ɨ Jordán, aꞌáa pu joꞌtyóoꞌɨtzee joꞌtɨj anaquéej ɨ Juan huajaꞌɨɨracaꞌaj.
40 Ele voltou de novo para o lado leste do rio Jordão, foi para o lugar onde João Batista tinha batizado antes e ficou lá.
41 Mueꞌtɨ́j mu ɨ tyeɨ́tyee ajeꞌréꞌnyej aꞌɨ́jcɨ jimi, aꞌyaa mu tyíꞌxajtacaꞌaj tɨjɨn:
41 E muita gente ia vê-lo, dizendo: — João não fez nenhum milagre, mas tudo o que ele disse sobre Jesus é verdade.
42 Majta mueꞌtɨ́j aꞌáa maj jáꞌmaꞌcan aꞌɨ́ɨ mu tyáꞌantzaahuaj ɨ Jesús jimi.
42 E naquele lugar muita gente creu em Jesus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.