Atos 25
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NVT
1 Aj puꞌij ɨ Festo aꞌáa jaꞌráꞌaj tɨꞌij tyeꞌentyájrutyej tajtúhuan jɨmeꞌ, huéeicaj xɨcáj pu áꞌtyeej aꞌájna a Cesarea, tɨꞌɨj ij téꞌej aꞌáa joꞌmej a Jerusalén.
1 Três dias depois que Festo chegou a Cesareia para assumir suas novas responsabilidades no governo da província, partiu para Jerusalém,
2 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyihuáꞌijtyeꞌ u tyeyúuj tzajtaꞌ, majta séecan ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan ɨ maj viváajmaꞌaj jɨn tyityatatyíj, aꞌɨ́ɨ mu ajoꞌréꞌnyej aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ Festo, mej mij tyiꞌtɨ́j jɨn tyaaxájtziꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo.
2 onde os principais sacerdotes e outros líderes judeus se reuniram com ele e lhe apresentaram as acusações contra Paulo.
3 Aꞌyaa mu tyáꞌhuaviiracaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Festo tɨ jaataꞌíjta maj yoꞌvíꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo aꞌájna a Jerusalén. Majta aꞌyaa mu tyíꞌmuaꞌajcaa aꞌɨ́ɨmaj maj ayeꞌtyéchoꞌveꞌen ajaꞌhuaꞌ ɨ juyéj jitze mej mij jaajéꞌcaj.
3 Pediram a Festo, como favor, que transferisse Paulo para Jerusalém, pois planejavam armar uma emboscada para matá-lo no caminho.
4 Ajta aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́jna ɨ Festo tɨ ɨ Pablo óocheꞌ namiꞌhuaj aꞌájna a Cesarea, ajta aꞌɨ́ɨn aꞌyan tyíꞌmuaꞌajcaa tɨquee aꞌchu tyoomáꞌcaj tɨꞌɨj jusɨ́ɨj aꞌáa joꞌmaꞌaj jaꞌmej.
4 Festo respondeu que Paulo estava em Cesareia e que ele próprio voltaria para lá em breve.
5 Aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
5 “Alguns de vocês que têm autoridade voltem comigo”, disse ele. “Se Paulo tiver feito algo de errado, vocês poderão apresentar suas acusações.”
6 Aꞌɨ́jna ɨ Festo aꞌyaa pu ujáꞌtyee aꞌchu arahuéeicaj xɨcáj, nusu tamuáamuataꞌ xɨcáj aꞌájna a Jerusalén, aj puꞌij téꞌej huariáꞌraa aꞌájna a Cesarea. Yaa ariáꞌpuaꞌaj puꞌij acáayixɨj huaꞌ jamuán ɨ juéesij, ajta jeꞌen jaatachoꞌvej aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo.
6 Oito ou dez dias depois, Festo voltou a Cesareia e, no dia seguinte, convocou o tribunal e mandou que trouxessem Paulo.
7 Tɨꞌɨj ɨ Pablo utyájrupij, aj mu mij aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, ɨ maj aꞌáa jaꞌráacɨj a Jerusalén, aꞌɨ́ɨ mu ajtyáxɨɨriacaꞌ, matɨꞌɨj mij jéehua tyaaxájtziꞌriꞌ, ajta quee huatáɨꞌriitariacaꞌ maj jaataxáj tɨpuaꞌaj aꞌyan tyiꞌjaꞌyájnatan nusu quee.
7 Quando Paulo chegou, os líderes judeus vindos de Jerusalém se juntaram ao seu redor e fizeram várias acusações graves que não podiam provar.
8 Aj puꞌij ɨ Pablo tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨꞌij jujapuá huatányuunyij, aꞌyaa pu tɨjɨn:
8 Paulo se defendeu: “Não sou culpado de nenhum crime contra as leis judaicas, nem contra o templo, nem contra o governo romano”.
9 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Festo, aꞌyaa pu tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj maj tyámuaꞌ yóꞌsejraj aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, aꞌɨ́j pu jɨn aꞌyan tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
9 Então Festo, querendo agradar aos judeus, perguntou: “Você está disposto a ir a Jerusalém e ali ser julgado diante de mim?”.
10 Pablo pu aꞌyan tyuꞌtanyúj tɨjɨn:
10 Paulo respondeu: “Este é um tribunal oficial romano, portanto devo ser julgado aqui mesmo. O senhor sabe muito bem que não fiz nenhum mal aos judeus.
11 Tɨpuaꞌaj tyiꞌtɨ́j jɨn noꞌtyáꞌɨtzeerej tɨꞌij aꞌyan tyiꞌtyéevijtɨj maj naajéꞌcaj, canu huatyényanasij sulu micheꞌ naajéꞌcaj, naꞌríij quee aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna jeꞌej matɨꞌɨj meríj tyinaaxájtziꞌriꞌ, capu aꞌtɨ́j huatóocɨꞌpuaj tɨ nyéetzij tyuꞌtátuireꞌen huaꞌ jimi. Nyámuahuavii tɨ aꞌɨ́ɨn jaaxáꞌpuɨꞌɨntareꞌen ɨ tɨ tyihuáꞌijtyeꞌ ɨ romanos.
11 Se fiz algo para merecer a pena de morte, não me recuso a morrer. Mas, se sou inocente, ninguém tem o direito de me entregar a estes homens. Eu apelo para César”.
12 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Festo, aꞌɨ́ɨjma pu jamuán tyuꞌtaxájtacaꞌ ɨ maj tyáꞌxaꞌpuɨꞌɨntareꞌ, aj puꞌij aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo tɨjɨn:
12 Festo consultou seus conselheiros e, por fim, respondeu: “Muito bem, você apelou para César, então irá para César”.
13 Tyoomáꞌcaj aꞌchu puaꞌan xɨcáj, matɨꞌɨj aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna a Cesarea, aꞌɨ́jna Agripa ɨ tɨ rey jɨn tyiꞌtyávaacaꞌaj, ajta aꞌɨ́jna ɨ Berenice, mej mij jaatatyójtyeꞌen aꞌɨ́jcɨ ɨ Festo.
13 Alguns dias depois, o rei Agripa chegou com sua irmã, Berenice, para visitar Festo.
14 Jiꞌnye jéehua mu áꞌtyeej aꞌájna, Festo pu jaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ rey jeꞌej tɨ tyáaruj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, aꞌyan tɨjɨn:
14 Durante a estada deles, que durou vários dias, Festo discutiu o caso de Paulo com o rei. “Tenho aqui um prisioneiro que Félix deixou para mim”, disse ele.
15 Ajta nyatɨꞌɨj aꞌáa jóꞌcatyii a Jerusalén, aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyíꞌijta huaꞌ tyeyúuj tzajtaꞌ, majta ɨ huáasij ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, aꞌɨ́ɨ mu tyinaataséjra ɨ maj jitzán tyíꞌpuaꞌrityeꞌ, majta jeꞌen naatáhuaviiriꞌ nyaj puéjtzij jaatáꞌan.
15 “Quando estive em Jerusalém, os principais sacerdotes e líderes judeus apresentaram acusações contra ele e pediram que eu o condenasse.
16 Aꞌyaa nu tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨquee tyiꞌtáꞌcaa ɨ huaꞌ yiꞌráj ɨ romanos tɨ aꞌtɨ́j huámuɨꞌnyij, mequee xu anaquéej jamuán tyuꞌxáatan ɨ maj jimi tyiꞌtɨ́j jitzán puaꞌrityeꞌ, tɨꞌij junyúucaa jɨn jujapuá huatányuunyij.
16 Eu lhes disse que a lei romana não condena ninguém sem julgamento. O acusado deve ter a oportunidade de confrontar seus acusadores e se defender.
17 Aꞌɨ́j nu jɨn, matɨꞌɨj mujoꞌváꞌjuꞌun nye jimi, canu áꞌtyeej, sulu yaa ariáꞌpuaꞌaj nu acáayixɨj huaꞌ jamuán ɨ juéesij, nyatɨꞌɨj nyij jaataꞌíjtacaꞌ maj ayeꞌvéꞌviꞌtɨj ɨ Pablo.
17 “Quando eles vieram aqui para o julgamento, não me demorei. Convoquei o tribunal logo no dia seguinte e mandei chamar Paulo.
18 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jitzán tyíꞌpuaꞌrityaꞌcaꞌaj, camu aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ jeꞌej nyatɨꞌɨj nyáaj tyíꞌmuaꞌajcaa.
18 Os judeus, porém, não o acusaram de nenhum dos crimes que eu esperava.
19 Aꞌɨ́j muꞌuj jɨn tyáꞌxajtziꞌracaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ juyiꞌráj ɨ tɨ jitzán tyáꞌtzaahuatyeꞌ, majta aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ aꞌtɨ́j Jesús tɨ huamuɨ́ꞌ, tɨ ɨ Pablo aꞌyan tyáꞌxaj tɨjɨn: “Óocheꞌ pu júurij aꞌɨ́jna ɨ Jesús.”
19 Ao contrário, era algo relacionado à sua religião e a um morto chamado Jesus, que Paulo insiste que está vivo.
20 Ajta nyéetzij capu jeꞌej náꞌmiterastyaꞌcaꞌaj jeꞌej nyaj huárɨnyij aꞌíjcɨ jɨmeꞌ, aj nu nyij jaataꞌíhuoꞌriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo tɨpuaꞌaj ujóꞌyiꞌmuꞌuj aꞌájna Jerusalén mej mij jaaxáꞌpuɨꞌɨntariꞌtzeꞌen aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ.
20 Sem saber como investigar essas questões, perguntei a Paulo se estava disposto a ir a Jerusalém e ali ser julgado por essas acusações,
21 Aj puꞌij aꞌyan tyinaatáhuaviiriꞌ tɨ aꞌɨ́ɨn joꞌxɨ́jtyeꞌen ɨ romanos tɨ tyíꞌijtyeꞌ, nyatɨꞌɨj nyij jaataꞌíjtacaꞌ tɨ ooj eetyánamiꞌhuaj, ꞌasta quee huatáɨꞌriitarej nyaj jaataꞌítyej aꞌɨ́jcɨ jimi.
21 mas ele apelou ao imperador para que julgue seu caso. Por isso, ordenei que fosse mantido sob custódia até eu tomar as providências necessárias para enviá-lo a César.”
22 Aj puꞌij ɨ Agripa aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ Festo tɨjɨn:
22 Então Agripa disse a Festo: “Gostaria de ouvir esse homem pessoalmente”. E Festo respondeu: “Amanhã poderá ouvi-lo!”.
23 Yaa ariáꞌpuaꞌaj mu aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌɨ́jna ɨ Agripa, ajta aꞌɨ́jna ɨ Berenice, naa mu éenyeꞌej tyuꞌtyoochéetyeꞌej, matɨꞌɨj mij aꞌúun joꞌtyájrupij huaꞌ jamuán ɨ maj viváajmaꞌaj jɨn tyityatatyíj ɨ xantáaruꞌuj. Ajta ɨ Festo jaataꞌíjtacaꞌ maj ayeꞌvéꞌviꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo.
23 No dia seguinte, Agripa e Berenice chegaram à sala de audiência com grande pompa, acompanhados de oficiais militares e homens importantes da cidade. Festo mandou trazer Paulo e,
24 Yaa pu tyuꞌtaxájtacaꞌ aꞌɨ́jna ɨ Festo tɨjɨn:
24 em seguida, disse: “Rei Agripa e demais presentes, este é o homem cuja morte é exigida pelos judeus tanto daqui como de Jerusalém.
25 Aꞌyaa pu nyéetzij tyináꞌmiteerasteꞌ tɨquee tyiꞌtɨ́j jɨn ootyáꞌɨtzee mej mij jaajéꞌcaj. Ajta aꞌmújna, aꞌyaa pu tyinaatáhuaviiriꞌ tɨ aꞌɨ́ɨn jaaxáꞌpuɨꞌɨntareꞌen aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyihuáꞌijtyeꞌ ɨ romanos, aꞌyaa nu nyij tyuꞌmuáꞌaj tɨjɨn nyicheꞌ jaataꞌítyej aꞌájna a Roma.
25 Em minha opinião, ele não fez coisa alguma para merecer a morte. Contudo, uma vez que apelou ao imperador para que julgue seu caso, decidi enviá-lo a Roma.
26 Jiꞌnye capu jeꞌej náꞌmiteerasteꞌ jeꞌej nyaj yeꞌej tyaataꞌítyiꞌreꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ tyihuáꞌijtyeꞌ ɨ romanos aꞌíjcɨ jɨmeꞌ ɨ tyévij, aꞌɨ́j nu jɨn yajavéꞌviꞌtɨj jaꞌmua jimi, nyajta muéetzij jimi, Agripa, mu paj rey, pataꞌaj tyeeꞌíhuoꞌ tɨꞌij tyámuaꞌ tyoꞌtámiteereꞌen nyej nyij tyaataꞌítyiꞌreꞌ.
26 “Não sei, porém, o que escrever ao imperador, pois não há nenhuma acusação clara contra ele. Por isso eu o trouxe hoje diante dos senhores, especialmente do rei Agripa, para que, depois de o interrogarmos, eu tenha algo para escrever.
27 Aꞌyaa pu nyaꞌasej tɨquee tyiꞌtɨ́j huɨɨreꞌ tɨpuaꞌaj nyequee joꞌyúꞌxan jeꞌej maj yeꞌej tyiꞌtɨ́j jitzán tyíꞌpuaꞌrityeꞌ, nyej nyij aꞌyaa nyanaꞌaj tyaataꞌítyej.
27 Pois não faz sentido enviar um prisioneiro ao imperador sem especificar as acusações contra ele”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.