Atos 17

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs ARC

Sair da comparação
ARC Almeida Revista e Corrigida 2009
1 Matɨꞌɨj mij joꞌcɨ́j, aꞌɨ́jna ɨ Pablo ajta ɨ Silas, aꞌáa mu joꞌréꞌnyej chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Anfípolis, majta a tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Apolonia, matɨꞌɨj mij aꞌáa jaꞌráꞌaj chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Tesalónica, joꞌtɨj huaꞌ tyeyúuj jáꞌsejreꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan.
1 E, passando por Anfípolis e Apolônia, chegaram a Tessalônica, onde havia uma sinagoga de judeus.
2 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Pablo aꞌyaa puꞌuj tyuꞌméj jeꞌej tɨ tyeyíꞌtɨhuaꞌaj tɨ tyihuóꞌmuaꞌtyej, aꞌúu pu joꞌtyájrupij huaꞌ tyeyúuj tzajtaꞌ, tɨꞌɨj aꞌyan atyojoꞌréꞌnyej aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze matɨꞌɨj puaꞌaj jusoꞌpii, huéeicaj sáahuaj pu tyihuóꞌixaaj ɨ yuꞌxarij jitze.
2 E Paulo, como tinha por costume, foi ter com eles e, por três sábados, disputou com eles sobre as Escrituras,
3 Aꞌyaa pu tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj tɨ aꞌyan tyúuxɨeꞌveꞌ tɨ jajpuéetzij jáꞌraꞌnyij aꞌɨ́jna ɨ tɨ Dios jaꞌantyíhuoj, ajta tɨꞌɨj huamuɨ́ꞌ, aꞌyaa pu ajta tyúuxɨeꞌvaꞌcaꞌaj tɨ huatájuurej, aꞌyaa pu tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj tɨjɨn:
3 expondo e demonstrando que convinha que o Cristo padecesse e ressuscitasse dos mortos. E este Jesus, que vos anuncio, dizia ele, é o Cristo.
4 Séecan mu tyáꞌantzaahuaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, aj mu mij huoꞌjaahua aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, majta ɨ Silas. Jéehua mu majta tyáꞌantzaahuaj ɨ maj griego puéꞌeen ɨ maj janaꞌmichej ɨ Dios, majta mueꞌtɨ́j ɨ úucaa ɨ maj jéetzeꞌ juxɨeꞌveꞌ.
4 E alguns deles creram e ajuntaram-se com Paulo e Silas; e também uma grande multidão de gregos religiosos e não poucas mulheres distintas.
5 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, ɨ maj quee tyáꞌtzaahuatyaꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ mu huápuɨꞌɨj huáꞌanchueerej, matɨꞌɨj mij séecan tyísɨɨ ɨ maj jeꞌej puaꞌaj tyíꞌtyetyeɨtyee ɨ maj ámanaꞌaj huacɨꞌɨj, mataꞌaj mij caꞌnyíjraꞌaj huoꞌtáꞌan ɨ tyeɨ́tyee mej mij huatanyínyuꞌcaj. Aj mu mij aꞌáa jóꞌjuꞌ joꞌtɨj Jasón jaꞌchej, aꞌɨ́j mu mij huáhuo ɨ Pablo, majta ɨ Silas, mej mij huiꞌráviꞌtɨj, majta tyuꞌtátuireꞌen ɨ tyeɨ́tyee jimi.
5 Mas os judeus desobedientes, movidos de inveja, tomaram consigo alguns homens perversos dentre os vadios, e, ajuntando o povo, alvoroçaram a cidade, e, assaltando a casa de Jasom, procuravam tirá-los para junto do povo.
6 Ajta matɨꞌɨj quee huoꞌtyoj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj huaꞌpuaj, aꞌɨ́j mu mij joꞌjáj ɨ Jasón, majta séecan ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, aꞌɨ́ɨjma mu jimi ahuojóotoj ɨ maj tyityatatyíj a chájtaꞌ, majta aꞌyan tyityeꞌentyijíihua tɨjɨn:
6 Porém, não os achando, trouxeram Jasom e alguns irmãos à presença dos magistrados da cidade, clamando: Estes que têm alvoroçado o mundo chegaram também aqui,
7 ajta aꞌɨ́jna ɨ Jasón, tyámuaꞌ pu tyihuoꞌtyéeje ɨ juchéj, néijmiꞌi mu aꞌɨ́ɨmaj quee aꞌyan rɨcɨj jeꞌej tɨ tyíꞌijta ɨ tajtúhuan, jiꞌnye aꞌyaa mu tyíꞌxaj tɨ sɨ́ɨj ajtáhuaꞌaj tyíꞌijta, aꞌtɨ́j tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Jesús.
7 os quais Jasom recolheu. Todos estes procedem contra os decretos de César, dizendo que há outro rei, Jesus.
8 Matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨjma huánamuajriꞌ, jeꞌej mu puaꞌaj tyityoꞌtóomuajtyacaꞌ ɨ tyeɨ́tyee, majta ɨ maj tyityatatyíj.
8 E alvoroçaram a multidão e os principais da cidade, que ouviram estas coisas.
9 Aj puꞌij ɨ Jasón, majta ɨ séecan, túmii mu tyuꞌtáꞌ aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj tyityatatyíj, aj mu mij huoꞌtátoo.
9 Tendo, porém, recebido satisfação de Jasom e dos demais, os soltaram.
10 Tɨ́caꞌ mu ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ huoꞌtaꞌítyacaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo majta ɨ Silas, mej mij jiyeꞌtzín jóꞌcɨɨnyej aꞌájna chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Berea, matɨꞌɨj aꞌáa jaꞌráꞌaj, aj mu mij aꞌúu joꞌtyájrupij huaꞌ tyeyúuj tzajtaꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan.
10 E logo os irmãos enviaram de noite Paulo e Silas a Bereia; e eles, chegando lá, foram à sinagoga dos judeus.
11 Aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Berea jaꞌchej, jéetzeꞌ mu tyámuaꞌ naa tyíꞌtyetyeɨɨtyeristacaꞌaj mequee aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Tesalónica huacháatɨmaꞌcaa, naa mu tyámuaꞌ tyaꞌancuriáaꞌ ɨ nyúucarij, aꞌnáj tɨnaꞌaj mu jahuoocaꞌaj ɨ yuꞌxarij jitze mej mij jáamuaꞌreej tɨpuaꞌaj aꞌyan tyiꞌjaꞌyájnatan jeꞌej maj tyihuáꞌmuaꞌtyajcaꞌaj.
11 Ora, estes foram mais nobres do que os que estavam em Tessalônica, porque de bom grado receberam a palavra, examinando cada dia nas Escrituras se estas coisas eram assim.
12 Aꞌɨ́j mu jɨn mueꞌtɨ́j tyáꞌantzaahuaj, majta mueꞌtɨ́j ɨ griego maj jitze ajtyámaꞌcan, aꞌɨ́ɨ mu majta tyáꞌantzaahuaj ɨ úucaa maj jéehua juxɨeꞌveꞌ, majta ɨ tyétyacaa.
12 De sorte que creram muitos deles, e também mulheres gregas da classe nobre, e não poucos varões.
13 Majta ɨ Israel maj jitze ajtyámaꞌcan, Tesalónica maj jáꞌchajcaꞌaj, matɨꞌɨj jáamuaꞌreeriꞌ tɨ ɨ Pablo huáꞌixaatyaꞌcaꞌaj ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Dios aꞌájna a Berea, aj mu mij aꞌáa jóꞌjuꞌ, matɨꞌɨj mij huatyóohuij maj caꞌnyíjraꞌaj huoꞌtáꞌan ɨ tyeɨ́tyee mej mij huaꞌaj jaaxɨejtyeꞌen.
13 Mas, logo que os judeus de Tessalônica souberam que a palavra de Deus também era anunciada por Paulo em Bereia, foram lá e excitaram as multidões.
14 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, aꞌɨ́ɨ mu quee áꞌtyeej, jeꞌen mu jaataꞌítyacaꞌ ɨ Pablo tɨꞌij jóꞌraꞌnyij aꞌájna a tɨ jaꞌvaꞌástɨmee ɨ jájtyij tɨ veꞌéj, ajta aꞌɨ́jna ɨ Silas, ajta ɨ Timoteo, aꞌáa mu joꞌtyáꞌɨtzee aꞌájna a Berea.
14 No mesmo instante, os irmãos mandaram a Paulo que fosse até ao mar, mas Silas e Timóteo ficaram ali.
15 Majta ɨ maj Pablo jamuán huajúꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ mu jamuán ujóꞌjuꞌ aꞌájna chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Atenas. Matɨꞌɨj támij huariáꞌcɨj, ajta ɨ Pablo aꞌyaa pu tyihuoꞌtáhuaviiriꞌ maj aꞌyan tyaatéꞌexaatyeꞌen aꞌɨ́jcɨ ɨ Silas majta ɨ Timoteo maj jiyeꞌtzín ujaꞌráꞌcɨɨnyej aꞌájna a Atenas.
15 E os que acompanhavam Paulo o levaram até Atenas e, recebendo ordem para que Silas e Timóteo fossem ter com ele o mais depressa possível, partiram.
16 Tɨꞌɨj Pablo óocheꞌ huaꞌchoꞌvaꞌcaj aꞌájna a Atenas, jéehua pu tyinyúꞌcacaꞌ ɨ jutzájtaꞌ aꞌɨ́jna jɨmeꞌ tɨ huoꞌséj ɨ huaꞌ dioosij ɨ maj iiratyéꞌtyaꞌajmaꞌcaa néijmiꞌqueꞌ a chájtaꞌ.
16 E, enquanto Paulo os esperava em Atenas, o seu espírito se comovia em si mesmo, vendo a cidade tão entregue à idolatria.
17 Aꞌɨ́j pu jɨn ɨ Pablo tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj huaꞌ tyeyúuj tzajtaꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, ajta ɨ séecan jamuán ɨ Dios maj naꞌmichej. Aꞌnáj tɨnaꞌaj pu tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj aꞌáa joꞌtyúꞌuucaꞌaj aꞌájna joꞌtɨj tyajaꞌtuíihuaj táꞌyiꞌij.
17 De sorte que disputava na sinagoga com os judeus e religiosos e, todos os dias, na praça, com os que se apresentavam.
18 Séecan mu aꞌáa joꞌtyúꞌuucaꞌaj ɨ maj tyúumuaꞌtyej ɨ maj aꞌyan huaꞌtamuáꞌmuaj tɨjɨn epicúreos, majta séecan estoicos maj huaꞌtamuáꞌmuaj, aꞌɨ́ɨ mu mij huatyóohuij maj tyuꞌxáj aꞌɨ́jcɨ jamuán ɨ Pablo. Séecan mu mij aꞌyan tyíꞌxajtacaꞌaj tɨjɨn:
18 E alguns dos filósofos epicureus e estoicos contendiam com ele. Uns diziam: Que quer dizer este paroleiro? E outros: Parece que é pregador de deuses estranhos. Porque lhes anunciava a Jesus e a ressurreição.
19 Matɨꞌɨj mij yoꞌvíꞌtɨj aꞌájna joꞌmaj jóosɨꞌrihuaꞌaj a tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Areópago, aꞌyaa mu tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
19 E, tomando-o, o levaram ao Areópago, dizendo: Poderemos nós saber que nova doutrina é essa de que falas?
20 Jiꞌnye petyíꞌtaꞌixaatyeꞌ tyiꞌtɨ́j jɨmeꞌ tyej quee yóꞌitej, tyáꞌxɨeꞌveꞌ tyaj jáamuaꞌreej jeꞌej tɨ huatóomuaꞌaj ɨ nyúucarij.
20 Pois coisas estranhas nos trazes aos ouvidos; queremos, pois, saber o que vem a ser isso.
21 Majta néijmiꞌi ɨ maj Atenas jáꞌmaꞌcan, majta ɨ maj séej chuéj japua jáꞌmaꞌcan ɨ maj meríj aꞌáa joꞌcháatɨmaꞌcaa a Atenas, aꞌɨ́j mu namuajracaꞌaj majta tyuuꞌixáatyeꞌej jeꞌej tɨ jájcuan tyiꞌtɨ́j rɨcɨj.
21 (Pois todos os atenienses e estrangeiros residentes de nenhuma outra coisa se ocupavam senão de dizer e ouvir alguma novidade.)
22 Aj puꞌij Pablo ajeꞌtaꞌ huatyéechaxɨj huaꞌ tzajtaꞌ ɨ maj ajaꞌtyúusɨɨriaꞌcaꞌaj aꞌájna a Areópago, tɨꞌquij aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
22 E, estando Paulo no meio do Areópago, disse: Varões atenienses, em tudo vos vejo um tanto supersticiosos;
23 Jiꞌnye nyatɨꞌɨj majoꞌchaꞌcanyaꞌaj joꞌsiaj jóosɨꞌrii, séej nu huaséj tɨ jitzán aꞌyan tyéꞌyuꞌsiꞌ tɨjɨn: “Tyámuaꞌ tu tyaꞌtáꞌcaa ɨ Dios tyaj quee jamuaꞌtyej.” Aꞌɨ́jcɨ ɨ siaj quee jamuaꞌtyej, tyámuaꞌ xu tyaꞌtáꞌcaa, aꞌɨ́j nu nyij nyáaj jamuaatéꞌexaatyeꞌej.
23 porque, passando eu e vendo os vossos santuários, achei também um altar em que estava escrito: Ao Deus Desconhecido . Esse, pois, que vós honrais não o conhecendo é o que eu vos anuncio.
24 ’Aꞌɨ́jna ɨ Dios ɨ tɨ jaatyátaahuacaꞌ ɨ cháanacaj tyaj japuan séejreꞌ, ajta néijmiꞌi ɨ tɨ íiyan tyíꞌsejreꞌ, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ tyíꞌijta néijmiꞌqueꞌ u tajapuá, ajta néijmiꞌqueꞌ ɨ cháanacaj japua. Capu aꞌyun chej ɨ Dios íiyuꞌuj tyeyúuj tzajtaꞌ ɨ tyétyacaa maj jaatyátaahuacaꞌ.
24 O Deus que fez o mundo e tudo que nele há, sendo Senhor do céu e da terra, não habita em templos feitos por mãos de homens.
25 Capu aꞌyan tyúuxɨeꞌveꞌ maj tyiꞌtɨ́j jɨn jahuɨɨriaꞌaj, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ pu néijmiꞌcaa tatáꞌcaa tyej tyij júurij táꞌraꞌnyij, ajta tatáꞌcaa ɨ áacaj tyej tyij ucayáatɨyiꞌcan, ajta tyitatáꞌcaa néijmiꞌi ɨ tɨ tyitáꞌɨtziityeꞌ.
25 Nem tampouco é servido por mãos de homens, como que necessitando de alguma coisa; pois ele mesmo é quem dá a todos a vida, a respiração e todas as coisas;
26 ’Aꞌyaa pu ɨ Dios jáaruuj maj séej manaꞌaj jitze eerányej ɨ tyáataj néijmiꞌi ɨ tyeɨ́tyee, mej mij néijmiꞌqueꞌ séjreꞌej íiyan ɨ cháanacaj japua. Ajta aꞌyan tyihuoꞌxáꞌpuɨꞌɨntariꞌtzej aꞌchu maj áꞌtɨjtɨꞌreꞌen, ajta joꞌmaj joꞌcháatɨmeꞌnyij.
26 e de um só fez toda a geração dos homens para habitar sobre toda a face da terra, determinando os tempos já dantes ordenados e os limites da sua habitação,
27 Siataꞌaj sij jáahuoonyij ɨ Dios, siaj sij jáatyoonyij, capu ajta mujaꞌ ɨmuáj jáꞌsejreꞌ ityájma jimi.
27 para que buscassem ao Senhor, se, porventura, tateando, o pudessem achar, ainda que não está longe de cada um de nós;
28 Aꞌyaa pu tyíꞌeen, jiꞌnye aꞌɨ́j tu jimi júurij ɨ Dios, tyej tyij mahuacɨ́ꞌcaꞌan, tyej tyij tyajta séjreꞌej, matɨꞌɨj majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyíꞌchuicacaa muaꞌajmaj jimi, ɨ maj aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn: “Ityáj tu tyajta ɨ Dios jitze eerámaꞌcan.”
28 porque nele vivemos, e nos movemos, e existimos, como também alguns dos vossos poetas disseram: Pois somos também sua geração.
29 Jiꞌnye ityáj tu ɨ Dios jitze eerámaꞌcan, capu ij juxɨeꞌveꞌ tyaj aꞌyan tyíꞌmuaꞌajcaj tɨ Dios ooroj jɨn taavijhua, nusu ɨ pláataj jɨmeꞌ, nusu tyetyéj jɨmeꞌ. Capu aꞌyan een tɨꞌɨj tyiꞌtɨ́j ɨ maj jaatyátaahuacaꞌ ɨ tyeɨ́tyee jeꞌej maj yeꞌej tyéejtyoj ɨ jumuaꞌtzíiraꞌaj jɨmeꞌ.
29 Sendo nós, pois, geração de Deus, não havemos de cuidar que a divindade seja semelhante ao ouro, ou à prata, ou à pedra esculpida por artifício e imaginação dos homens.
30 Aꞌnáj ɨmuáj capu ɨ Dios huoꞌxɨ́jtyej ɨ tyeɨ́tyee maj quee jamuaꞌreeriacaꞌaj jeꞌej tɨ tyúuxɨeꞌvaꞌcaꞌaj, ajta ijíij pu aꞌɨ́ɨn huáꞌijtyeꞌ néijmiꞌcaa ɨ tyeɨ́tyee maj tyáꞌantzaahuatyeꞌen jimí ɨ Dios.
30 Mas Deus, não tendo em conta os tempos da ignorância, anuncia agora a todos os homens, em todo lugar, que se arrependam,
31 Jiꞌnye ɨ Dios puꞌríj jaataxájtacaꞌ aꞌnáj tɨ huáꞌxɨjtyeꞌen néijmiꞌcaa ɨ tyeɨ́tyee, aꞌɨ́ɨ pu huáꞌxɨjtyeꞌen aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j ɨ Dios tɨ arí jaꞌantyíhuoj, ajta arí huoꞌtaséjra tɨ aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ jaatájuurityej.
31 porquanto tem determinado um dia em que com justiça há de julgar o mundo, por meio do varão que destinou; e disso deu certeza a todos, ressuscitando-o dos mortos.
32 Matɨꞌɨj jáanamuajriꞌ maj huatájuurij ɨ muɨꞌchítyee, séecan mu jaatyáxaahuatacaꞌ, majta séecan aꞌyan tɨjɨn:
32 E, como ouviram falar da ressurreição dos mortos, uns escarneciam, e outros diziam: Acerca disso te ouviremos outra vez.
33 Aj puꞌij ɨ Pablo iirájraa joꞌmaj jóosɨɨriaꞌcaꞌaj.
33 E assim Paulo saiu do meio deles.
34 Séecan mu ɨ tyeɨ́tyee jamuán ujóꞌjuꞌ, majta tyáꞌantzaahuaj. Aꞌyaa pu sɨ́ɨj ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Dionisio, ɨ tɨ huaꞌ jitze ajtyámaꞌcantacaꞌaj aꞌájna a Areópago, ajta sɨ́ɨj ɨ íitɨꞌ tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Dámaris, majtáhuaꞌaj séecan ɨ maj majta tyáꞌantzaahuaj.
34 Todavia, chegando alguns varões a ele, creram: entre os quais estava Dionísio, o areopagita, e uma mulher por nome Dâmaris, e, com eles, outros.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.