Atos 10

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Sɨ́ɨj pu aꞌáa joꞌtyávaacaꞌaj aꞌájna a chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Cesarea, Cornelio pu ántyapuaacaꞌaj, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeenyeꞌej ɨ tɨ tyihuáꞌijtyeꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ xantáaruꞌuj ɨ maj Italia jáꞌmaꞌcan.
1 Um homem em Cesaréia, por nome Cornélio, centurião da corte chamada italiana,
2 Aꞌɨ́jna ɨ Cornelio, jéehua pu naa tyihuojóꞌmuaꞌrajcaꞌaj, majta néijmiꞌi ɨ maj jamuán chajcaꞌaj, máanaꞌmichaꞌaj ɨ Dios. Jéehua pu huoꞌtáhuɨɨ túmii jɨmeꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, ajta aꞌnáj tɨnaꞌaj jahuoocaꞌaj ɨ Dios jimi.
2 piedoso e temente a Deus com toda a sua casa, e que fazia muitas esmolas ao povo e de contínuo orava a Deus,
3 Séej pu aꞌyan tyuꞌrɨ́j, aꞌtzáaj yáacɨj jéꞌtaꞌ ucamáꞌcaj ɨ xɨcáj, tyiꞌtɨ́j pu jimi huataséjre, naa pu tyámuaꞌ tyeeséj aꞌɨ́jcɨ ɨ Dios tɨ jimi tyíꞌhuɨɨreꞌ, tɨ aꞌúun joꞌtyájrupij joꞌtɨj aꞌɨ́ɨn jeꞌrácatyii, aj puꞌij aꞌyan tyaatajé tɨjɨn:
3 cerca da hora nona do dia, viu claramente em visão um anjo de Deus, que se dirigia para ele e lhe dizia: Cornélio!
4 Tɨꞌquij jaꞌraséeraj jaꞌraa aꞌɨ́jna ɨ Cornelio, tyiꞌtzɨ́ɨnyeꞌej puꞌij aꞌyan tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
4 Este, fitando nele os olhos e atemorizado, perguntou: Que é, Senhor? O anjo respondeu-lhe: As tuas orações e as tuas esmolas têm subido para memória diante de Deus;
5 Pataꞌaj huoꞌtaꞌítyej ɨ tyétyacaa maj aꞌáa jóꞌjuꞌ aꞌájna a Jope, mataꞌaj yoꞌvéꞌviꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Simón ɨ tɨ ajta aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Pedro.
5 agora, pois, envia homens a Jope e manda chamar a Simão, que tem por sobrenome Pedro;
6 Aꞌáa pu joꞌcaj séej jamuán tɨ ajta aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Simón, navíj pu tyíiꞌhuacaa aꞌɨ́jna ɨ Simón, aꞌáa pu véjriꞌ jaꞌchej joꞌtɨj jájtyij jaꞌváꞌasej.
6 este se acha hospedado com um certo Simão, curtidor, cuja casa fica à beira-mar. {Ele te dirá o que deves fazer.}
7 Tɨꞌɨj jóꞌraa aꞌɨ́jna ɨ tɨ tajapuá tyajáꞌhuɨɨreꞌ ɨ tɨ jamuán tyuꞌxájtacaꞌ, aj puꞌij ɨ Cornelio huaꞌpuácaa huatachoꞌvej ɨ maj jahuɨɨreꞌ, ajta séej ɨ xantáaruꞌ ɨ tɨ ajta jaꞌtzaahuatyaꞌcaꞌaj ɨ Dios.
7 Logo que se retirou o anjo que lhe falava, Cornélio chamou dois dos seus domésticos e um piedoso soldado dos que estavam a seu serviço;
8 Néijmiꞌi pu huoꞌtéꞌexaa jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j, aj puꞌij huoꞌtaꞌítyacaꞌ maj aꞌáa jóꞌjuꞌ a Jope.
8 e, havendo contado tudo, os enviou a Jope.
9 Yaa ariáꞌpuaꞌaj, aꞌtzáaj tacuaríixpuaj, matɨꞌɨj meríj a véjriꞌ ajoojuꞌcaj a chájtaꞌ, aj puꞌij Pedro antyíraj ɨ chiꞌij japua, tɨꞌij jaatáhuoonyij ɨ Dios jimi.
9 No dia seguinte, indo eles seu caminho e estando já perto da cidade, subiu Pedro ao eirado para orar, cerca de hora sexta.
10 Puꞌríj iꞌcuatacaꞌaj, jaxɨeꞌvaꞌcaꞌaj tɨ tyiꞌtɨ́j huácuaꞌnyij, matɨꞌɨj móoj tyaꞌcueꞌráatacaj ɨ tɨ tyíꞌcuaꞌnyij, aj puꞌij tyiꞌtɨ́j jimi huataséjre.
10 E tendo fome, quis comer; mas enquanto lhe preparavam a comida, sobreveio-lhe um êxtase,
11 Aꞌɨ́j pu huaséj tɨ antacúj ɨ tajapuá, tyiꞌtɨ́j pu ajeꞌcámaꞌcaꞌaj muáacuaqueꞌ pu tyaꞌajhuɨhuɨ́jmaꞌcaj.
11 e via o céu aberto e um objeto descendo, como se fosse um grande lençol, sendo baixado pelas quatro pontas sobre a terra,
12 Néijmiꞌi mu tyíꞌtyesejriaꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jitze ɨ tɨ ajeꞌcámaꞌcaꞌaj néijmiꞌi ɨ tyiꞌtyán ɨ maj muáacuacaa iiraꞌɨ́ɨcajmee, majta ɨ maj chóotaꞌ huacɨꞌɨj, ɨ maj huaꞌcɨ́ɨnyajcɨꞌɨj, majta ɨ maj ráꞌrɨee.
12 no qual havia de todos os quadrúpedes e répteis da terra e aves do céu.
13 Aj puꞌij nyúucarij huánamuajriꞌ tɨ aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
13 E uma voz lhe disse: Levanta-te, Pedro, mata e come.
14 Ajta ɨ Pedro aꞌyaa pu tyuꞌtanyúj tɨjɨn:
14 Mas Pedro respondeu: De modo nenhum, Senhor, porque nunca comi coisa alguma comum e imunda.
15 Ajtáhuaꞌaj pu ɨ nyúucarij aꞌyan tyatajé tɨjɨn:
15 Pela segunda vez lhe falou a voz: Não chames tu comum ao que Deus purificou.
16 Aꞌyaa pu huéeicaj huarɨ́j, tɨꞌquij ajtáhuaꞌaj tyíraa u tajapuá aꞌɨ́jna ɨ tɨ ajeꞌcáanyej.
16 Sucedeu isto por três vezes; e logo foi o objeto recolhido ao céu.
17 Jéehua pu tyíꞌmuaꞌajcaj aꞌɨ́jna ɨ Pedro aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ jeꞌej tɨ huatóomuaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ tɨ jaaséj, matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨn aráꞌaj a tɨ jaꞌpueertaj aꞌɨ́ɨmaj ɨ Cornelio tɨ huojoꞌtaꞌítyacaꞌ, matɨꞌɨj aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌɨ́ɨ mu tyuꞌíhuoꞌsimeꞌej joꞌtɨj jaꞌchej aꞌɨ́jna ɨ Simón.
17 Enquanto Pedro refletia, perplexo, sobre o que seria a visão que tivera, eis que os homens enviados por Cornélio, tendo perguntado pela casa de Simão, pararam à porta.
18 Aj mu mij caꞌnyíin jɨn tyuꞌtaꞌíhuoꞌ tɨpuaꞌaj aꞌúun jeꞌrájcatyij aꞌɨ́jna ɨ Simón, ɨ tɨ ajta aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Pedro.
18 E, chamando, indagavam se ali estava hospedado Simão, que tinha por sobrenome Pedro.
19 Ajta ɨ Pedro óocheꞌ pu tyíꞌmuaꞌajcaa aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tɨ huataséjre aꞌɨ́jcɨ jimi, aj puꞌij aꞌyan tyaatéꞌexaa ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios tɨjɨn:
19 Estando Pedro ainda a meditar sobre a visão, o Espírito lhe disse: Eis que dois homens te procuram.
20 Ájchesij, pataꞌaj acájraꞌnyij, pajta jóꞌmeꞌen huaꞌ jamuán, capáj jeꞌej tyíꞌmuaꞌajcaa, jiꞌnye nyáaj nu uhuojoꞌtaꞌítyacaꞌ.
20 Levanta-te, pois, desce e vai com eles, nada duvidando; porque eu tos enviei.
21 Aj puꞌij acájraa aꞌɨ́jna ɨ Pedro, tɨꞌquij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
21 E descendo Pedro ao encontro desses homens, disse: Sou eu a quem procurais; qual é a causa por que viestes?
22 Aj mu mij aꞌyan tyityaatanyúj tɨjɨn:
22 Eles responderam: O centurião Cornélio, homem justo e temente a Deus e que tem bom testemunho de toda a nação judaica, foi avisado por um santo anjo para te chamar à sua casa e ouvir as tuas palavras.
23 Tɨꞌquij ɨ Pedro huoꞌtáꞌinyej maj utyájrutyej u chiꞌtáj, aꞌáa mu joꞌtyóoꞌɨtzee, yaa ariáꞌpuaꞌaj pu jóꞌraa ɨ Pedro huaꞌ jamuán, séecan mu majta huaꞌ jamuán ujóꞌjuꞌ ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ maj aꞌáa jáꞌchajcaꞌaj aꞌájna a Jope.
23 Pedro, pois, convidando-os a entrar, os hospedou. No dia seguinte levantou-se e partiu com eles, e alguns irmãos, dentre os de Jope, o acompanharam.
24 Yaa ariáꞌpuaꞌaj mu aꞌáa jaꞌráꞌaj a Cesarea, joꞌtɨj ɨ Cornelio huajaꞌchoꞌvaꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨjma jamuán ɨ juꞌihuáamuaꞌ, ajta ɨ maj tyámuaꞌ naa tyáꞌmuaꞌtyej, néijmiꞌi mu tyúusɨɨj u chiꞌtáj.
24 No outro dia entrou em Cesaréia. E Cornélio os esperava, tendo reunido os seus parentes e amigos mais íntimos.
25 Tɨꞌɨj Pedro aráꞌaj a tɨ jaꞌchej, aꞌɨ́ɨ pu jaꞌantyinájchacaꞌ aꞌɨ́jna ɨ Cornelio, aj puꞌij tyítunutacaꞌ a tɨ jóonyee ɨ Pedro, tɨꞌij jaatyáanajche.
25 Quando Pedro ia entrar, veio-lhe Cornélio ao encontro e, prostrando-se a seus pés, o adorou.
26 Ajta ɨ Pedro jaꞌajriáj, aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
26 Mas Pedro o ergueu, dizendo: Levanta-te, que eu também sou homem.
27 Matɨꞌɨj tyuꞌtaxáataj jujɨ́ɨmuaꞌaj, aj mu mij utyájrupij u chiꞌtáj, tɨꞌquij aꞌɨ́jna ɨ Pedro huoꞌséj ɨ maj jéehua tyúusɨɨj ɨ tyeɨ́tyee.
27 E conversando com ele, entrou e achou muitos reunidos,
28 Pedro pu aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
28 e disse-lhes: Vós bem sabeis que não é lícito a um judeu ajuntar-se ou chegar-se a estrangeiros; mas Deus mostrou-me que a nenhum homem devo chamar comum ou imundo;
29 Aꞌɨ́j nu jɨn, matɨꞌɨj naatajé nyaj mu mujoꞌvéꞌmej, canu tyiꞌtɨ́j jeꞌej tyuꞌtaxájtacaꞌ. Aꞌyaa nu tyáꞌxɨeꞌveꞌ nyaj jáamuaꞌreej jiꞌquij een jɨmeꞌ setyinaatachoꞌvej.
29 pelo que, sendo chamado, vim sem objeção. Pergunto pois: Por que razão mandastes chamar-me?
30 Aj puꞌij aꞌyan tyuꞌtanyúj aꞌɨ́jna ɨ Cornelio tɨjɨn:
30 Então disse Cornélio: Faz agora quatro dias que eu estava orando em minha casa à hora nona, e eis que diante de mim se apresentou um homem com vestiduras resplandecentes,
31 Ajta aꞌyan tyinaatéꞌexaaj aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j tɨjɨn: “Cornelio, Dios pu arí jáanamuajriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ paj jimi huatyéenyuj, ajta pu joꞌtámuaꞌreeriꞌ aꞌchu paj tyihuoꞌtapuéjve ɨ maj quee jeꞌej tyéejviicueꞌ.
31 e disse: Cornélio, a tua oração foi ouvida, e as tuas esmolas estão em memória diante de Deus.
32 Pataꞌaj huoꞌtaꞌítyej maj ujóꞌjuꞌun a chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Jope, micheꞌ uyoꞌvéꞌviꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Simón, ɨ tɨ ajta aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Pedro, aꞌáa pu joꞌcaj joꞌtɨj jaꞌchej ɨ Simón, aꞌɨ́jna ɨ navíj tɨ tyíiꞌhuacaa, aꞌáa pu jaꞌchej aꞌájna véjriꞌ jájtyij tɨ jaꞌváꞌasej.”
32 Envia, pois, a Jope e manda chamar a Simão, que tem por sobrenome Pedro; ele está hospedado em casa de Simão, curtidor, à beira-mar.
33 Aꞌɨ́j nu jɨn jiyeꞌtzín huoꞌtaꞌítyacaꞌ mu séecan mataꞌaj mojoꞌtájeevej, pajta muáaj xáꞌpuɨꞌ paj huarɨ́j paj mujoꞌvéꞌmej. Ya tuꞌríj tyij ijíij néijmiꞌi huatyuꞌuj, Dios pu jamuaꞌreej jeꞌej tyaj yeꞌej tyáꞌxɨeꞌveꞌ, tyataꞌaj néijmiꞌi jáanamuaj aꞌchu tɨ ɨ tavástaraꞌ tyimuaataꞌíj paj tyitaatéꞌexaatyeꞌen.
33 Portanto mandei logo chamar-te, e bem fizeste em vir. Agora pois estamos todos aqui presentes diante de Deus, para ouvir tudo quanto te foi ordenado pelo Senhor.
34 Aj puꞌij Pedro aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
34 Então Pedro, tomando a palavra, disse: Na verdade reconheço que Deus não faz acepção de pessoas;
35 Néijmiꞌi mu jitzán juxɨeꞌveꞌ ɨ Dios aꞌɨ́ɨmaj ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj jaꞌtzaahuatyeꞌ, majta xáꞌpuɨꞌ rɨcɨj.
35 mas que lhe é aceitável aquele que, em qualquer nação, o teme e pratica o que é justo.
36 Dios pu aꞌyan tyihuoꞌtajé aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze eerámaꞌcan, aꞌɨ́ɨ pu huoꞌtéꞌexaa ɨ nyúucarij tɨ tyúꞌtyamuaꞌvisteꞌ, aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ Cɨríistuꞌ, aꞌɨ́jna ɨ tɨ néijmiꞌcaa vástaraꞌ.
36 A palavra que ele enviou aos filhos de Israel, anunciando a paz por Jesus Cristo {este é o Senhor de todos}.
37 Xuꞌríj jamuaꞌreej jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j néijmiꞌqueꞌ aꞌájna a Judea, aꞌáa pu joꞌtyóochej aꞌájna a Galileea, tɨꞌɨj ɨ Juan aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj ɨ tyeɨ́tyee tɨ aꞌyan tyúuxɨeꞌveꞌ maj huáɨꞌhuaj.
37 esta palavra, vós bem sabeis, foi proclamada por toda a Judéia, começando pela Galiléia, depois do batismo que João pregou,
38 Aꞌyaa xu tyáꞌmuaꞌreej tɨ ɨ Dios jitzán jaatyájtoo ɨ ju júuricamej ajta ɨ tɨ néijmiꞌi jɨn putyiꞌuurejve, aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ Jesús Nazaret tɨ jáꞌmaꞌcan, aꞌyaa pu rɨjcaj jeꞌej tɨ tyíꞌxaꞌpuɨꞌ, ajta tyihuáꞌhuaatyaꞌcaꞌaj néijmiꞌcaa ɨ maj jajpuéetzij aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ tyiyáaruꞌ tyihuáꞌijtyaꞌcaꞌaj. Aꞌɨ́ɨ pu néijmiꞌi putyiꞌuuriajvaꞌaj, jiꞌnye Dios pu jitzán séjriaꞌcaꞌaj.
38 concernente a Jesus de Nazaré, como Deus o ungiu com o Espírito Santo e com poder; o qual andou por toda parte, fazendo o bem e curando a todos os oprimidos do Diabo, porque Deus era com ele.
39 Ityáj tu néijmiꞌi muaꞌreej jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huáruuj iiyeꞌej joꞌmaj jaꞌchej aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, ajta aꞌájna a Jerusalén. Aꞌtzúj aꞌtyéeviꞌcaj mu matɨꞌɨj jaajéꞌcaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ maj yóꞌtatej ɨ cúruuj jitze.
39 Nós somos testemunhas de tudo quanto fez, tanto na terra dos judeus como em Jerusalém; ao qual mataram, pendurando-o num madeiro.
40 Ajta ɨ Dios pu jaatájuurityej tɨꞌɨj tyoomáꞌcaj huéeicaj xɨcáj ɨ tɨ huamuɨ́ꞌ, ajta tyuꞌtáꞌ tɨꞌij huataséjre tajimí.
40 A este ressuscitou Deus ao terceiro dia e lhe concedeu que se manifestasse,
41 Camu néijmiꞌi jaaséej, sulu ityáj tuꞌuj jaaséej, ɨ tɨ aꞌɨ́ɨn arí taꞌantyíhuoocaꞌaj ɨ Dios. Ityáj tu jamuán tyúꞌcuaa, tyajta huaꞌíj aꞌɨ́jcɨ jamuán ɨ Jesús tɨꞌɨj huatájuuriacaꞌ.
41 não a todo povo, mas às testemunhas que Deus antes ordenara; a nós, que comemos e bebemos juntamente com ele depois que ressurgiu dentre os mortos.
42 Aꞌɨ́ɨ pu tyitaataꞌíj tyej tyij huoꞌtéꞌexaatyeꞌen ɨ tyeɨ́tyee, yee Jesús pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ huáꞌxɨjtyeꞌen néijmiꞌcaa ɨ tyeɨ́tyee, ɨ maj júurij, ajta ɨ maj meríj huácuij.
42 Este nos mandou pregar ao povo, e testificar que ele é o que por Deus foi constituído juiz dos vivos e dos mortos.
43 Néijmiꞌi ɨ maj Dios jitze maꞌcan tyíꞌxaxaꞌtaꞌaj aꞌɨ́ɨ mu jaxajtacaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús, aꞌyaa mu majta tyuꞌtaxájtacaꞌ yee néijmiꞌi ɨ maj tyáꞌantzahuatyeꞌen aꞌɨ́jcɨ jimi aꞌɨ́ɨ pu tyihuoꞌtúꞌuunyiꞌraj ɨ maj jɨn ootyáꞌɨtzee ɨ Dios jimi.
43 A ele todos os profetas dão testemunho de que todo o que nele crê receberá a remissão dos pecados pelo seu nome.
44 Óocheꞌ pu tyiꞌxáatacaj aꞌɨ́jna ɨ Pedro, tɨꞌɨj ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios huaꞌ jitzán ráꞌaj néijmiꞌcaa, aꞌɨ́ɨjma ɨ maj janamuajracaꞌaj jeꞌej tɨ tyíꞌxajtacaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ Pedro.
44 Enquanto Pedro ainda dizia estas coisas, desceu o Espírito Santo sobre todos os que ouviam a palavra.
45 Majta séecan ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ɨ maj aꞌɨ́ɨjma jitze ajtyámaꞌcan ɨ maj jaꞌantyisíꞌchej ɨ junavíj, tyámuaꞌ mu tyoꞌtaséj aꞌɨ́ɨmaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ Dios ajta jaatyájtoo ɨ ju júuricamej aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj séej chuéj japua jáꞌmaꞌcan.
45 Os crentes que eram de circuncisão, todos quantos tinham vindo com Pedro, maravilharam-se de que também sobre os gentios se derramasse o dom do Espírito Santo;
46 Tyámuaꞌ mu tyoꞌtaséj, jiꞌnye mahuóꞌnamuajriꞌ maj séecan nyúucarij jɨn tyíꞌxajtacaꞌaj, majta tyámuaꞌ tyaꞌtáꞌcariaꞌaj ɨ Dios.
46 porque os ouviam falar línguas e magnificar a Deus.
47 Aj puꞌij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́jna ɨ Pedro tɨjɨn:
47 Respondeu então Pedro: Pode alguém porventura recusar a água para que não sejam batizados estes que também, como nós, receberam o Espírito Santo?
48 Ajta jeꞌen huoꞌtaꞌíj maj huáɨꞌhuaj nyúucaritzeꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ puéꞌeen. Matɨꞌɨj mij ɨ maj huáɨꞌhuacaꞌ jaatáhuaviiriꞌ ɨ Pedro tɨ huatyáꞌɨtzeereꞌen huaꞌ jamuán aꞌchu puaꞌan xɨcáj.
48 Mandou, pois, que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Então lhe rogaram que ficasse com eles por alguns dias.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.