Lucas 14

Nau Kôranh Brah Ngơi Nau Tâm Rnglăp Mhe (CMO) vs ARC

Sair da comparação
ARC Almeida Revista e Corrigida 2009
1 Geh du nar jêng nar Saƀăt, Brah Yêsu hăn sông sa ta jay du huê kôranh phung Pharisi. Tât ta nây lĕ mpôl i gŭ ta jay nây kŏp rmiăng uănh Brah Yêsu.
1 Aconteceu, num sábado, que, entrando ele em casa de um dos principais dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Ta nây say du huê bunuyh ji pŭk ji môr, gŭ bơh năp Brah Yêsu ri.
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 Jêh ri Brah Yêsu ôp phung nơm nti nau vay phung Israel, ndrel ma phung Pharisi: “Tâng ma nau vay phung bân, ah di đŏng bơh, jan bah bunuyh ji ta nar Saƀăt i nar gŭ rlu buay jan kar?”
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no sábado?
4 Lĕ khân păng ri gŭ iăt săk răk klăk dơm, mâu ôh du huê ngơi, jêh ri Brah Yêsu kuăn bunuyh i nây jan bah nau ji, đă păng sât a ri.
4 Eles, porém, calaram-se. E tomando- o, o curou e despediu.
5 Jêh ri Brah Yêsu lah ma khân păng i nây: “Ta phung khân may, lah geh kon bu klô, mâu lah ndrôk khân may tŭp ta trôm ntu dak ta nar Saƀăt, lah ndri ơm mâu lah khân may sŏ păng bơh? Ndơ i nây jêng jan kar đŏng.”
5 E disse-lhes: Qual será de vós o que, caindo-lhe num poço, em dia de sábado, o jumento ou o boi, o não tire logo?
6 Khân păng mâu ôh blao ơh nau i nây ma Brah Yêsu.
6 E nada lhe podiam replicar sobre isso.
7 Brah Yêsu say mpôl bu năch kơih ntŭk gŭ bu lư, jêh ri Păng ngơi nau ntât ma mpôl i nây:
7 E disse aos convidados uma parábola, reparando como escolhiam os primeiros assentos, dizendo-lhes:
8 “Lah geh bu kuăl khân may lăp nhêt sông ta ntŭk tâm nđăp du ntŭk, lơi khân may gŭ ôh ta ntŭk bu rong ăn ma bu têh bu kuŏng, nkhêp lah geh păng kuăl đŏng bu i kuŏng rlau may.
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te assentes no primeiro lugar, para que não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu,
9 Lah bunuyh i tơm tâm nđăp nây, păng kuăl may, ndrel ma kuăl bunuyh i kuŏng rlau may đŏng, păng mra lah ma may: ‘Dăn ntŭk i dja ăn ma bunuyh i dja’ ro. Jêh ri may plăch gŭ bơh kơi dŭt bu ri, ta mong i nây may geh nau đit prêng bu dŭt hô.
9 e, vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o derradeiro lugar.
10 Lah ndri, ăn khân may gŭ bơh kơi dŭt bu ri ƀŏt, kŏp păng nơm i tơm tâm nđăp nây lah: ‘Hơi jăng, hăn gŭ a ntŭk i ueh i bu lư a năp dja hŏm’, i nây jêng nau bu yơk ma may ma lĕ bu i gŭ sông sa ndrel ta nây.
10 Mas, quando fores convidado, vai e assenta-te no derradeiro lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, assenta-te mais para cima. Então, terás honra diante dos que estiverem contigo à mesa.
11 Bu moh i n'hao êng săk păng nơm, Kôranh Brah njŭr lơi păng, yơn ma bu moh i njŭr êng săk ŭch iăt păng, Kôranh Brah sơm n'hao păng.”
11 Porquanto, qualquer que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Jêh ri Brah Yêsu lah ma bunuyh i tơm jă Păng nhêt sông i nây: “Lah may ndrăp nau nhêt sông, n'gul nar, mâu lah kêng măng, may lơi jă ôh mât jăng, oh nô, băl mpôl, mâu lah bunuyh chiao meng i geh drăp ndơ ŏk, yorlah mpôl i nây plơng jă may dơi, lah ndri lĕ geh bu trŏ ma may jêh.
12 E dizia também ao que o tinha convidado: Quando deres um jantar ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso recompensado.
13 Yơn ma lah may ndrăp nau nhêt sông, ăn may jă phung o ach, phung lŭt jŏng ti, phung kuet rven, ndrel ma phung cheh măt hŏ.
13 Mas, quando fizeres convite, chama os pobres, aleijados, mancos
14 Kơt ndri Kôranh Brah ăn nau geh jêng ma may ro, yorlah dâng lĕ bunuyh i nây, khân păng mâu ôh dơi plơng jă may đŏng, yơn ma Kôranh Brah dơm sơm plơng trŏ ăn ma may, tât ma păng ăn bunuyh sŏng srăng dâk rêh tay.”
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que to recompensar; mas recompensado serás na ressurreição dos justos.
15 Jêh Brah Yêsu ngơi nây, du huê bu klô i gŭ sông sa ndrel, păng lah ma Brah Yêsu: “Ueh maak ngăn ma bunuyh i gŭ sông kuŏng nhêt kuŏng ndrel ta ƀon ueh Kôranh Brah.”
15 E, ouvindo isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado o que comer pão no Reino de Deus!
16 Yơn ma Brah Yêsu lah nau ngơi ntât ma păng: “Geh du huê bu klô ndrăp nau nhêt sông dŭt kuŏng, jêh ri păng jă bu năch ŏk ngăn.
16 Porém ele lhe disse: Um certo homem fez uma grande ceia e convidou a muitos.
17 Tât di mong nhêt sông i nây, păng đă dâk păng ri hăn mbơh bu lah: ‘Hăn hŏm! Piăng trao ndrăp lĕ jêh lĕ phiao’.
17 E, à hora da ceia, mandou o seu servo dizer aos convidados: Vinde, que já tudo está preparado.
18 Tih ma dâng lĕ bu năch i nây rlăch dadê, păng i bơh năp ri lah nđa: ‘Gâp mhe rvăt mir du lôk, aƀaơ ri gâp ŭch hăn uănh ngăn ro, gâp dăn dôih ma kôranh may hay’.
18 E todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo e preciso ir vê-lo; rogo-te que me hajas por escusado.
19 Păng i du huê jât lah nđa: ‘Gâp mhe rvăt jât ơ̆ ndrôk nkuŏng, gâp ŭch rlong tê̆ păng, gâp dăn dôih ma kôranh may hay’.
19 E outro disse: Comprei cinco juntas de bois e vou experimentá-los; rogo-te que me hajas por escusado.
20 I du huê ri jât lah nđa: ‘Gâp mhe nđăp mê, kơt ndri dâng gâp mâu geh hăn sông sa ndrel’.
20 E outro disse: Casei e, portanto, não posso ir.
21 Dâk i nây plơ̆ mbơh ma kôranh ri tâng nau i nây. Jêh ri kôranh i nây ji nuih hô ngăn, lah ma dâk păng ri: ‘Brô̆ ăn gơnh hŏm, rŏ trong kuŏng trong jê̆, ta ƀon kuŏng dja, jă leo phung o ach, phung lŭt jŏng ti, phung kuet rven, phung cheh măt hăn nhêt sông ta dja’.
21 E, voltando aquele servo, anunciou essas
22 Jêh jan kơt nây, păng mbơh ma kôranh păng: ‘Hơi kôranh! Lĕ jêh gâp jan tâng nau may đă nây, yơn ma ntŭk hôm e rmeh đŏng’.
22 E disse o servo: Senhor, feito está como mandaste, e ainda há lugar.
23 I kôranh nây đă jât: ‘Hăn brô̆ rŏ trong rŏ mir, nchâp đă bu hăn ăn bêng jay gâp.
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e atalhos e força-
24 Khân ay may iăt nau gâp lah, lĕ bunuyh i lĕ jêh gâp jă nơh, gâp mâu hôm ôh ăn du huê chŏk piăng trao gâp!’”
24 Porque eu vos digo que nenhum daqueles varões que foram convidados provará a minha ceia.
25 Geh ŏk bunuyh brô̆ tâng Brah Yêsu. Păng n'gâl jât phung i nây, jêh ri lah ma khân păng:
25 Ora, ia com ele uma grande multidão; e, voltando-se, disse-lhe:
26 “Lah bu moh ŭch tâng Gâp, tih ma mâu rŏng Gâp rlau đah nau păng rŏng mê̆ bơ̆, ur kon, oh nô oh nur, bol lah đah nau rêh păng nơm kađôi, bunuyh i nây jan oh mon Gâp mâu dơi ôh.
26 Se alguém vier a mim e não aborrecer a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs, e ainda também a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Jêh ri bu moh i mâu tui si tâm rkăng păng nơm brô̆ tâng Gâp, jêng geh nau khlay mâu iăt dâng lĕ nau Kôranh Brah đă bol lah tât khât săk kađôi, bunuyh i nây mâu dơi jan oh mon Gâp đŏng.
27 E qualquer que não levar a sua cruz e não vier após mim não pode ser meu discípulo.
28 Lah khân ay may ŭch tâng Gâp, ăn khân ay may gĭt n'hêl lor. Kơt ndri lah geh du huê bunuyh ŭch jan jay kuŏng, păng gŭ mân lor mơ, dah ŏk lĕ huach jan, dah ŏk geh prăk ta săk păng nơm ri gay ma gĭt jan jêh, mâu lah mâu jêh.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro a fazer as contas dos gastos,
29 Klach lah tê̆ meh jêh lĕ phiao, tih ma jan mâu dơi jêh. Kơt ndri bu moh i say, bu gơm mưch
29 Para que não aconteça que, depois de haver posto os alicerces e não
30 kơt nđa: ‘Păng dja jan jay, tih ma mâu dơi jêh hiah!’
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pôde acabar.
31 Mâu lah, lah geh du huê kađăch, jêh ri păng ŭch tâm lơh đah du huê kađăch êng, lah ndri kađăch i nây gŭ mân tâm nchră lor mơ, lah păng geh tahen 10000 nuyh dơm, dơi tâm rdâng đah kađăch i leo tahen 20000 nuyh nây lah mâu.
31 Ou qual é o rei que, indo à guerra a pelejar contra outro rei, não se assenta primeiro a tomar conselho sobre se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Lah păng gĭt lah mâu dơi ro, păng đă bunuyh sơm ntang păng brô̆ ôp, mơm jan gay ma geh nau đăp mpăn, dôl kađăch i nây hôm e ngai.
32 De outra maneira, estando o outro ainda longe, manda embaixadores e pede condições de paz.
33 Kơt ndri ta phung khân ay may nây, bu moh i mâu dơi ƀah ma dâng lĕ drăp ndơ păng nơm geh, bunuyh i nây mâu ôh dơi jan oh mon Gâp.”
33 Assim, pois, qualquer de vós que não renuncia a tudo quanto tem não pode ser meu discípulo.
34 “Boh jêng du ntil ndơ tê̆ trao ma kah ngăn, lah boh i nây mâu hôm geh kah, mơm hôm blao jan gay ma ăn plơ̆ kah jât?
34 Bom é o sal, mas, se ele degenerar, com que se adubará?
35 Păng mâu hôm ôh geh nau khlay jât, bol lah sŏ pot lai ma neh, mâu lah ma ăch ndrôk mâu hôm geh nau khlay đŏng, phalah ma nkhŭt mƀăr lơi bơh dih dơm. Bu moh geh tôr ma iăt, ăn iăt dô!”
35 Nem presta para a terra, nem para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, que ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.