Mateus 14
Cacua NT (CBV_WBT) vs NVT
1 Caán láa Herodes, Galilea baácdih moón ĩ maáh, Jesús ded pah ã chãjat doonádih ãt joyóp wʉt jĩ.
1 Quando Herodes Antipas ouviu falar de Jesus,
2 Pánih joinít, caandíh teo wʉ̃hnitdih nin pah ãt niijíp wʉt yʉh jĩ: “Wã maoniji Juan Daabáni ãt jwʉ́ʉb boo pʉd jʉ̃óh tagaá. Pánih jwʉ́ʉb booni jʉmna, jwiít cã́acwã jwĩ jéih chãjca naáhdih ãt chãjap taga”, ãt niijíp wʉt jĩ. Jesúsdih “Juan tigaá”, ãt niíj jenah joyóp wʉt yʉh jĩ.
2 disse a seus conselheiros: “Deve ser João Batista que ressuscitou dos mortos! Por isso ele tem poder para fazer esses milagres”.
3 Juandih ã mao yohat tʉ́ʉtat pínah jã́tih, Herodes ã ʉ́ʉd Felipe áadih ãt bíbohop wʉt jĩ. Páant ã chãjat doonádih joiná, Juan Daabáni Herodesdih nin pah ãt niíj jʉ̃ihñʉp wʉt jĩ: “Ma ʉ́ʉd áadih dʉ́ʉc wái áa jʉmna, Dios ã wʉtatdih yap yohna caá ma chãjap”, ãt niijíp wʉt jĩ. Páant ã niiját jíib Herodes caandíh ãt mao yohíhip wʉt yʉh jĩ. Obohjeéhtih, “ ‘Juan Dios naáwátdih naóh yapani ã jʉmna caá’, judíowã ĩ niíj jenah joiná caá. Pánihna, caandíh wã mao yohat tʉ́ʉtʉchah, queét weemdíh ĩta íij tagaá”, niíj jenah joinít, queétdih ãt ʉ́ʉmʉp wʉt jĩ. Pánih ʉ́ʉmna, Juandih mao yohcanjeh, caandíh teonit, chéwat tʉ́ʉtnit, nemat mʉʉ́boó ãt nemat tʉ́ʉtʉp wʉt jĩ. Yad Herodías mi wʉtʉchah joinít, páant ãt chãjap wʉt jĩ.
3 Herodes havia mandado prender e encarcerar João para agradar Herodias, que era esposa de Filipe, seu irmão.
4 — ausente —
4 João tinha dito repetidamente a Herodes: “É contra a lei que o senhor viva com ela”.
5 — ausente —
5 Herodes queria matá-lo, mas tinha medo de provocar uma revolta, pois o povo acreditava que João era profeta.
6 Pánihat tʉ́ttimah, Herodes ã cã́ac jʉmni yeó jáapjidih náhninit, nʉmah jeémát ãt chãjap wʉt jĩ. Pánih chãjnit, caanjĩ́h jʉmnit ĩ enechah, ã aá nʉʉ́m mit eo jʉ́ʉtʉp wʉt jĩ. Páant mi eo jʉ́ʉtʉchah enna, Herodesboó bʉ́dí ãt weñep wʉt jĩ. Pánih wẽinit, caántdih nin pah ãt niijíp wʉt jĩ:
6 Contudo, numa festa de aniversário de Herodes, a filha de Herodias dançou diante dos convidados e agradou muito o rei,
7 —Dios ã enechah, meemdíh yoobópdih wã naóhna caá. Dedé ma náahatdih weemdíh ma ʉʉ́bʉ́chah, meemdíh wã wʉ̃hbipna caá, caántdih ãt niijíp wʉt jĩ.
7 e ele prometeu, sob juramento, que lhe daria qualquer coisa que ela pedisse.
8 Páant ã niijíchah joinít, mi íin ded pah mi niiját tʉ́ʉtat pahjeh Herodesdih mit jepahap wʉt jĩ. —Juan Daabániíh wao dáhdih dʉ́ʉc bóodat tʉ́ʉtʉ́. Pánih péanit, pamapjih ã́ih wao dáhdih cáagnit, weemdíh ma wʉ̃hʉʉ́, caán ã wʉnatdih wã jéihyat pínah niijná, mit niijíp wʉt jĩ.
8 Instigada pela mãe, a moça disse: “Quero a cabeça de João Batista num prato!”.
9 Páant mi niijíchah joinít, Herodes bʉ́dí ãt jĩ́gahap wʉt yʉh jĩ. Obohjeéhtih, caanjĩ́h míic wáacnitdih tíicnit, “Meemdíh wã wʉ̃hcan niít”, caántdih ãt jéih niijcáp wʉt jĩ.
9 O rei se arrependeu do que tinha dito, mas, por causa do juramento feito diante dos convidados, deu as ordens para que atendessem ao pedido.
10 Pánihna, Juaníh wao dáhdih ãt dʉ́ʉc bóodat tʉ́ʉtʉp wʉt jĩ, bʉca.
10 João foi decapitado na prisão,
11 Pánih péanit, pamapjih ã́ih wao dáhdih cáagnit, ĩt ʉb jʉ̃ʉ́wʉ́p wʉt jĩ. Pánih ʉb jʉ̃óhnit, Herodías nʉʉmdíh ĩ wʉ̃hʉchah, caántboó mi íindih mit teo yapanap wʉt jĩ.
11 e sua cabeça foi trazida num prato e entregue à moça, que a levou à sua mãe.
12 Páant ĩ chãjat tʉ́ttimah, Juan ã bohénitji jʉ̃óhnit, ã́ih bácahjidih ʉbnit, cã́ac yohop íitboó ĩt yohop wʉt jĩ. Pánih yoh péanit, queét jʉ̃inít, Jesúsdih naáwádih ĩ jʉyʉ́p jĩ.
12 Os discípulos de João vieram, levaram seu corpo e o sepultaram. Em seguida, foram a Jesus e lhe contaram o que havia acontecido.
13 Páant ĩ niijní doonádih joí péanit, jãáj chóona waadnít, cã́ac wihcapboó Jesús jwiítdih ã nʉmah chʉ́ʉh bejep jĩ. Jwiít Jesús biícdih jwĩ chʉ́ʉh bejat doonádih joinít, caandíh jwãáát tʉ́ʉt niijná, dawá ĩ́ih tʉ́tchinamant jʉ̃óhnit, íim jwẽ́ejmant ĩt pʉ́ʉd bejep tajĩ.
13 Logo que Jesus ouviu a notícia, partiu de barco para um lugar isolado, a fim de ficar só. As multidões, porém, descobriram para onde ele ia e o seguiram a pé, vindas de muitas cidades.
14 Jwiít jwĩ chʉ́ʉh jʉibíát pínah jã́tih, queét ĩtát jʉibínap tajĩ. Pánihna, dawá cã́acwã ĩ páñachah ennit, Jesús queétdih ãt jĩ́gah enep jĩ. Pánih jĩ́gah enna, ĩ ʉb jʉ̃óhnit wʉnnitdih ã booanap jĩ.
14 Quando Jesus saiu do barco, viu a grande multidão, teve compaixão dela e curou os enfermos.
15 Cheyeh jʉmʉchah, jwiít ã bohénit caandíh nin pah jwĩ niijíp yʉh jĩ: —Cheyeh caá. Nin pebhbit tʉ́tchi wihcan caá. Pánihna, queétdih yʉʉ́pbit jʉmni tʉ́tchina ma wahaá, jeémátdih ĩ jíib chãjat pínah niijná, jwĩ niijíp jĩ.
15 Ao entardecer, os discípulos foram até ele e disseram: “Este lugar é isolado, e já está ficando tarde. Mande as multidões embora, para que possam ir aos povoados e comprar comida”.
16 Jesús jwiítdih ã niíj jepahap jĩ.
16 “Não há necessidade”, disse Jesus. “Providenciem vocês mesmos alimento para elas.”
17 —Obohjeéhtih, biícjĩh bóo téihya botoni pan dahna, chéne queejwã́bitdihjeh jwĩ bíbohna caá, jwĩ niijíp jĩ.
17 Eles responderam: “Temos apenas cinco pães e dois peixes!”.
18 ã niijíp jĩ.
18 “Tragam para cá”, disse ele.
19 Páant ã niijíchah joinít, ʉb jʉ̃óhnit, caandíh jwĩ wʉ̃hʉp jĩ. Páant jwĩ wʉ̃hat tʉ́ttimah, yílipboó cã́acwãdih ã chʉ́ʉdat tʉ́ʉtʉp jĩ. Páant ĩ chʉ́ʉdʉchah, biícjĩh bóo téihya pan dahna chéne queejwã́dihbʉt ʉbnit, chéi ennit,Diosdih ã niijíp jĩ. Páant niíj péanit, pan dahna, queejwã́ biícdih jwiítdih ã daj wʉ̃hʉp jĩ. Páant ã daj wʉ̃hʉchah, jwiítboó nihat cã́acwãdih jwĩ pãááp jĩ.
19 Em seguida, mandou o povo sentar-se na grama. Tomou os cinco pães e os dois peixes, olhou para o céu e os abençoou. Então, partiu os pães em pedaços e os entregou a seus discípulos, que distribuíram às multidões.
20 Páant jwĩ pãááchah, nihat ĩ tʉ́i jeémp wʉd jʉmʉp jĩ. Pánihna, ĩ jʉdh jeémpnidih doce wʉhna jwĩ ʉb yac yáwanap jĩ.
20 Todos comeram à vontade, e os discípulos recolheram doze cestos com as sobras.
21 Caandíh jeémpnit neonádihjeh jwĩ jenah enechah, cinco mil ĩ jʉmʉp jĩ. Yaádh, ĩ wehbʉt ĩ jeémép jĩ.
21 Os que comeram foram cerca de cinco mil homens, sem contar mulheres e crianças.
22 Páant jwĩ jeémp péanachah, jwiít ã bohénitdih Jesús ã chʉ́ʉh bej páñat tʉ́ʉtʉp jĩ. Pánih chʉ́ʉh bejat tʉ́ʉtnit, cã́acwãdihbʉt ĩ́ih tʉ́tchina ãt jwʉ́ʉb bejat tʉ́ʉtʉp wʉt jĩ.
22 Logo em seguida, Jesus insistiu com seus discípulos que voltassem ao barco e atravessassem até o outro lado do mar, enquanto ele despedia as multidões.
23 Pánih wah péanit, ã íipdih ʉʉ́bát tʉ́ʉt niijná, jeéboó ãt pʉ́ʉh laab béjep wʉt jĩ. Pánih pʉ́ʉh laab béjnit, tõo ñáh jʉ̃ʉ́wʉ́chah, biícjeh caánboó ãt jʉm jwʉhʉp tajĩ.
23 Depois de mandá-las para casa, Jesus subiu sozinho ao monte a fim de orar. Quando anoiteceu, ele ainda estava ali, sozinho.
24 Caánboó Jesús ã jʉmat pónih, íim tac yoób jwiítboó jwĩ bʉʉg lájachah, jwĩ wawápmant johlit, nolihatbʉt bʉ́dí ã jʉ̃ʉ́wʉ́chah, maatápdih meenná yʉhna, jwĩ jéih bejcap jĩ.
24 Enquanto isso, os discípulos, distantes da terra firme, lutavam contra as ondas, pois um vento forte havia se levantado.
25 Pánihna, johlit páantjeh bʉ́dí ã johochah, baáb aabá bojat pínah jã́tih, Jesús jwĩ pebhna íimjih ã yáac chʉ̃i jʉ̃ʉ́wʉ́p jĩ.
25 Por volta das três da madrugada, Jesus foi até eles, caminhando sobre as águas.
26 Jwĩ pebhna ã jʉ̃ʉ́wʉ́chah ennit, bʉ́dí jwĩ ʉ́ʉmʉp jĩ. —¡Cã́aquíh dadah caá! jwĩ niíj ñaacáp yʉh jĩ.
26 Quando os discípulos o viram caminhando sobre as águas, ficaram aterrorizados. “É um fantasma!”, gritaram, cheios de medo.
27 Páant jwĩ ʉ́ʉmʉchah ennit, Jesúsboó jwiítdih nin pah ã niijíp jĩ:ã niijíp jĩ.
27 Imediatamente, porém, Jesus lhes disse: “Não tenham medo! Coragem, sou eu!”.
28 Páant ã niijíchah joinít, Pedroboó caandíh nin pah ã niijíp jĩ: —Maá, yoobópdih meemjéh jʉmna, íimjih weemdíhbʉt ma pebhna ma yáac chʉ̃i bejat tʉ́ʉtʉ́, ã niijíp jĩ.
28 Então Pedro gritou: “Se é realmente o senhor, ordene que eu vá caminhando sobre as águas até onde está!”.
29 Jesús ã niíj jepahap jĩ. Páant ã niijíchah joinít, Pedro jãáj chóodih jʉmniji íimjih dei ñʉhnit, Jesús pebhna ã yáac chʉ̃i bejep yʉh jĩ.
29 “Venha!”, respondeu Jesus. Então Pedro desceu do barco e caminhou sobre as águas em direção a Jesus.
30 Obohjeéhtih, johlit nolihatbʉt bʉ́dí ã jʉmʉchah enna, ãt ʉ́ʉmʉp jĩ. Pánih ʉ́ʉmna, daab béjnajeh, Jesúsdih nin pah ã niíj ejep jĩ: —¡Maá, weemdíh ma teo wáacá! ã niijíp jĩ.
30 Mas, quando reparou no vento forte e nas ondas, ficou aterrorizado, começou a afundar e gritou: “Senhor, salva-me!”.
31 Páant ã niijíchahjeh, ã́ih téihyadih teonit, Jesús caandíh ã wái ñahanap jĩ.Pedrodih ã niijíp jĩ.
31 No mesmo instante, Jesus estendeu a mão e o segurou. “Como é pequena a sua fé!”, disse ele. “Por que você duvidou?”
32 Páant ã niiját tʉ́ttimahjeh, jãáj chóona queét ĩ waadáp jĩ. Páant ĩ waadáchahjeh, johlit ã yayáh bejep jĩ.
32 Quando entraram no barco, o vento parou.
33 Páant ã yapachah ennit, jwiít ã bohénit Jesúsdih jwĩ wẽi naáwáp jĩ. —¡Yoobópdih meém Dios wʉ̃ʉ́h tigaá ma jʉmʉp! jwĩ niijíp jĩ.
33 Então os outros discípulos o adoraram e exclamaram: “De fato, o senhor é o Filho de Deus!”.
34 Pánih íimdih chʉ́ʉh bejnit, Genesaret wʉ̃t jʉmni baácna jwĩ chʉ́ʉh jʉibínap jĩ.
34 Depois de atravessarem o mar, chegaram a Genesaré.
35 Páant jwĩ jʉibínachah, caán baácdih moón Jesúsdih beh ennit, caán tʉ́tchinadih moondíh ã jʉyát doonádih ĩt wahap tajĩ. Pánihna, caán doonádih joinít, dawá ĩ chéenwã tʉbʉ́p chʉ̃ʉ́hnitdih Jesús pebhna ĩ ʉb jʉyʉ́p jĩ. Pánih ʉb jʉinít, nin pah Jesúsdih ĩ niijíp jĩ:
35 Quando o povo reconheceu Jesus, a notícia de sua chegada se espalhou rapidamente por toda a região, e trouxeram os enfermos para que fossem curados.
36 —Míih yégueh chóodihjeh nit wʉnnitdih ma tewat tʉ́ʉtʉ́, ĩ niijíp jĩ. Pánihna, ã́ih yégueh chóodih teonit pah moonjéh ĩ boonap jĩ.
36 Suplicavam que ele deixasse os enfermos apenas tocar na borda de seu manto, e todos que o tocavam eram curados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.