1 Coríntios 7
Dios Cʉ̃ Cauetibʉjʉ Cũrĩcã Tuti (CBCNT) vs ARIB
1 Ãmerẽ mʉjãã ya carta mena yʉre mʉjãã cajẽniñawoatujoriquere mʉjãã yʉ quetibʉjʉgʉ. Baipʉa, caʉ̃mʉ ati ʉmʉrecóo macããcʉ̃ nʉmo mácʉ̃ã cʉ̃ caãnicõãta, ñumajũcõãbujioro.
1 Ora, quanto às coisas de que me escrevestes, bom seria que o homem não tocasse em mulher;
2 Cabaimiatacʉ̃ãrẽ, camasã na majũ rupaʉ mena roro na caátiepepairije jʉ̃gori tocãnacãʉ̃pʉa na nʉmo majũ, o carõmio cʉ̃ã cõ manapʉ majũ cacʉ̃goparã niñama.
2 mas, por causa da prostituição, tenha cada homem sua própria mulher e cada mulher seu próprio marido.
3 Bairi na pʉgarãpʉa, camanapʉ, canʉmo cʉ̃ã jĩcãrõ tʉ̃ni na ãnimasĩáto. Camanapʉcʉna, bairi canʉmocʉna ũna na caãmeoátiãninucũrĩjẽrẽ na átiãmarõ.
3 O marido pague à mulher o que lhe é devido, e do mesmo modo a mulher ao marido.
4 Carõmio camanapʉcʉco cõ manapʉ, cõ mena cʉ̃ caãnigaro, “Mʉ mena yʉ átigaetiya. Yʉ majũ yʉ rupaʉre yʉ rotimasĩña,” cʉ̃rẽ cõ ĩ netõẽtĩcõãto. Tunu bairoa caʉ̃mʉ canʉmocʉcʉ, cʉ̃ nʉmo, cʉ̃ mena cõ caãnigaro, “Mʉ mena yʉ átigaetiya. Yʉ majũ yʉ rupaʉre yʉ rotimasĩña,” cõ qũĩ netõẽtĩcõãto.
4 A mulher não tem autoridade sobre o seu próprio corpo, mas sim o marido; e também da mesma sorte o marido não tem autoridade sobre o seu próprio corpo, mas sim a mulher.
5 Bairi na pʉgarãpʉa na caãmeo átinucũrĩjẽrẽ cõ manapʉ cʉ̃ caátigaro boeticõã, o cʉ̃ cʉ̃ã boeticõã na ãmeo baieticõãto. Jĩcãrõ tʉ̃ni na ãmeo boáto. Bairãpʉa, Diore jẽnigarã, “Tocãrõ yoari yʉtea marĩ ãmeo áperigarã,” na caĩatato bero caãmata roque, tore bairo na ápericõãto. Na cacõrĩcã yʉtea caetaropʉ tunu ãmeo cʉ̃gogarãma. Tore bairo na caáto ñugaro. Na majũ na caátinucũrĩjẽrẽ tunu na caátinemoeticõãta, wãtĩ pʉame roro na átio joroque átiremi ĩrã, tore bairo átigarãma.
5 Não vos negueis um ao outro, senão de comum acordo por algum tempo, a fim de vos aplicardes à oração e depois vos ajuntardes outra vez, para que Satanás não vos tente pela vossa incontinência.
6 Atie nipetirije yʉ caĩrĩjẽrẽ mʉjãã átirotimajũʉ̃ mee ñiña. “Tore bairo mʉjãã caápata roque, ñumajũcõãbujioro,” ĩ, tore bairo yʉ quetibʉjʉya.
6 Digo isto, porém, como que por concessão e não por mandamento.
7 Yʉ majũpʉa, nipetiro yʉre bairo canʉmo mána jeto mʉjãã caãno yʉ bomiña. Baipʉa, Dios tocãnacãʉ̃pʉrea ricaati wãme, o ape wãme baiãnimasĩrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ marĩ joyupi, cʉ̃ caborore bairo marĩ caátimasĩparore bairo ĩ.
7 Contudo queria que todos os homens fossem como eu mesmo; mas cada um tem de Deus o seu próprio dom, um deste modo, e outro daquele.
8 Bairi cawãmarã, o cawapearã rõmirĩ cʉ̃ãrẽ atore bairo ñiña: Yʉrea bairo mʉjãã cʉ̃ã nʉmo cʉperi, o manapʉ cʉperi mʉjãã cabaiata, ñujãñuña, ñiña.
8 Digo, porém, aos solteiros e às viúvas, que lhes é bom se ficarem como eu.
9 Bairãpʉa, tore bairo mʉjãã rupaʉre, nʉmo borã mʉjãã canʉcãjĩãtieticõãta, nʉmocʉti rotiya. O carõmia cʉ̃ã camanapʉ borã, manapʉcʉti rotiya. Nʉmocʉti, o carõmia cʉ̃ã manapʉcʉtiri ãmata, ñujãñuña. Carõmiorẽ bomicʉ̃ã, nʉmo mácʉ̃, o carõmio cʉ̃ã manapʉ mácõã cõ caãmata roque, ñuẽtĩña.
9 Mas, se não podem conter-se, casem-se. Porque é melhor casar do que abrasar-se.
10 Carõmia, o caʉ̃mʉa cʉ̃ã merẽ cawãmo jiyaricarã roquere atore bairo yʉ átirotiya. Mai, yʉ majũ mee tore bairo yʉ átirotiya. Marĩ Quetiupaʉ roque tore bairo yʉ quetibʉjʉ rotiyami: Carõmio, mʉ manapʉre cʉ̃ pitiri cʉ̃ aweyoeticõãña.
10 Todavia, aos casados, mando, não eu mas o Senhor, que a mulher não se aparte do marido;
11 Mai, dico ũcõ ape watoara cõ manapʉre capitirico cõ caãmata, nemo cõ manapʉ cʉpericõãto. Cabero cõ camanapʉ booata tunu, cõ manapʉ caãnijʉ̃gomirĩcʉ̃ mena bʉsʉqũẽnorĩ, cʉ̃ mena cõ tuacõãto tunu. Torea bairo caʉ̃mʉ cʉ̃ã cʉ̃ nʉmorẽ cʉ̃ rocaeticõãto.
11 se, porém, se apartar, que fique sem casar, ou se reconcilie com o marido; e que o marido não deixe a mulher.
12 Ape wãmerã mʉjããrẽ ñinemoña yʉ majũ yʉ catʉ̃goñarĩjẽ mena. Marĩ Quetiupaʉ yʉ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ cũrotijorique macããjẽ mee niña bairopʉa: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Diore catʉ̃goʉsaʉ nʉmo, cõ pʉame Diore catʉ̃goʉsaeco nimiocʉ̃ã, “Cʉ̃ mena caroaro yʉ ãnimasĩgo,” cõ caĩata, cõrẽ cʉ̃ pitieticõãto.
12 Mas aos outros digo eu, não o Senhor: Se algum irmão tem mulher incrédula, e ela consente em habitar com ele, não se separe dela.
13 Tunu bairoa dico ũcõ carõmio Diore catʉ̃goʉsao manapʉ, cʉ̃ pʉame Diore catʉ̃goʉsaecʉ nimicʉ̃ã, “Cõ mena caroaro yʉ ãnigʉ,” cʉ̃ caĩmasĩata, cʉ̃rẽ cõ pitieticõãto.
13 E se alguma mulher tem marido incrédulo, e ele consente em habitar com ela, não se separe dele.
14 Bairo carõmio Diore catʉ̃goʉsao mena jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ cʉ̃ canʉmo cʉpata, Diore camasĩẽcʉ̃ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ nʉmo jʉ̃gori cañuʉrẽ bairo qũĩñapeogʉmi Dios baipʉa. Tunu bairoa caʉ̃mʉ Diore catʉ̃goʉsaʉ mena jĩcãõ carõmio cõ camanapʉ cʉpata, Diore camasĩẽcõ cõ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cõ manapʉ jʉ̃gori cañuorẽ bairo cõ ĩñapeogʉmi cõ cʉ̃ãrẽ Dios baipʉa. Tore bairo Dios cʉ̃ caĩñapeoeticõãta, na pũnaa pʉame Diore camasĩẽna pũnaarẽ bairo buiajʉ̃goyecʉticõãbujiorãma. Bairo cabaipee caãnimiatacʉ̃ãrẽ, camanapʉ, o canʉmo Diore na camasĩrõ jʉ̃gori, ñe ũnie cawapa cʉ̃goena pũnaa na caãniparore bairo jãñurĩ na ĩñapeogʉmi Dios baipʉa.
14 Porque o marido incrédulo é santificado pela mulher, e a mulher incrédula é santificada pelo marido crente; de outro modo, os vossos filhos seriam imundos; mas agora são santos.
15 Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Diore catʉ̃goʉsaecʉ camanapʉ, o catʉ̃goʉsaeco canʉmo cʉ̃ã bʉtioro ãmeo pitiriquere na cabooata, na ãmeo piticõãto. Ati wãme ũnierẽ tore bairo na caápata, camanapʉ Diore catʉ̃goʉsari majõcʉ, o canʉmo Diore catʉ̃goʉsari majõco ñe ũnie wapa cʉ̃goena tuacõãñama. Dios pʉame roque caroaro yeri jõrõ mʉjãã caãnipeere bojʉ̃goyeticũñupĩ.
15 Mas, se o incrédulo se apartar, aparte-se; porque neste caso o irmão, ou a irmã, não está sujeito à servidão; pois Deus nos chamou em paz.
16 Bairi, ¿dope bairo mʉjãã tʉ̃goñañati? Mʉ, canʉmo, mʉ manapʉ Diore catʉ̃goʉsaecʉre cʉ̃ mʉ carocaata, ¿dope bairo bairi Dios tʉpʉ cʉ̃ etao joroque mʉ átimasĩõati? Tunu bairoa, mʉ camanapʉ, mʉ nʉmo Diore catʉ̃goʉsaecore cõ mʉ carocaata, ¿dope bairo bairi Dios tʉpʉ cõ etao joroque mʉ átimasĩati? Bairo mʉjãã ãmeo átimasĩẽna.
16 Pois, como sabes tu, ó mulher, se salvarás teu marido? ou, como sabes tu, ó marido, se salvarás tua mulher?
17 Tocãnacãʉ̃pʉrea ricaati wãme jeto marĩ cabaiãnimasĩpee ũnierẽ Dios cʉ̃ cajoricaro jĩcãrõ tʉ̃nia átiãnimasĩña. Dios mʉjããrẽ cʉ̃ cabeseri rʉ̃mʉ mʉjãã caãnatõrẽã bairo ãnicõãña, mʉjãã carõmia manapʉ̃ãcʉna, o caʉ̃mʉa canʉmoacʉna cʉ̃ã. Dope bairo cabairije watoa caãnimiatacʉ̃ãrẽ, caroaro ãnimasĩcõãña. Atie yʉ caĩrĩjẽ nipetirijere yʉ átirotinucũña tocãnacãpaʉ macããna ñubueri majãrẽ.
17 Somente ande cada um como o Senhor lhe repartiu, cada um como Deus o chamou. E é isso o que ordeno em todas as igrejas.
18 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ rupaʉ macããtõrẽ cayisetarotiricʉ cʉ̃ caãno Diore cʉ̃ cabese ecoata, tiere cʉ̃ bobotʉ̃goñaeticõãto. Tunu bairoa cʉ̃ rupaʉ macããtõrẽ cayisetarotiecʉre Dios cʉ̃ cabesericʉ cʉ̃ caãmata, cabero cʉ̃ yiseta rotieticõãto.
18 Foi chamado alguém, estando circuncidado? permaneça assim. Foi alguém chamado na incircuncisão? não se circuncide.
19 Yisetarotirique ũnie, o yisetarotietaje cʉ̃ã caãnimajũrĩjẽ mee niña. Dios cʉ̃ caátirotirijere tʉ̃gopeori marĩ caátiãninucũrĩjẽ roque caãnimajũrĩjẽ niña.
19 A circuncisão nada é, e também a incircuncisão nada é, mas sim a observância dos mandamentos de Deus.
20 Caãnijʉ̃goro Dios mʉjããrẽ cʉ̃ cabesejʉ̃goripaʉ dope bairo caãna mʉjãã caãnatõrẽã bairo tocãnacãʉ̃pʉa átiãnicõãña.
20 Cada um fique no estado em que foi chamado.
21 Bairi mʉrẽ Dios, ʉ̃mʉ paabojari majõcʉre bairo mʉ caãno, cʉ̃ cabesericʉ mʉ caãmata, tʉ̃goñarĩqũẽ paieticõãña. Baipʉa, jĩcã rʉ̃mʉ caãno mʉ quetiupaʉ ʉ̃mʉ mʉ caãnorẽ mʉ wiyobujioʉmi. Bairo mʉ quetiupaʉ cʉ̃ caápata, tãmurĩã mʉ witicoagʉ cʉ̃tʉre yua.
21 Foste chamado sendo escravo? não te dê cuidado; mas se ainda podes tornar-te livre, aproveita a oportunidade.
22 Marĩ Quetiupaʉre cʉ̃ catʉ̃goʉsajʉ̃gori rʉ̃mʉ caãno paabojari majõcʉ ʉ̃mʉrẽ bairo caãnacʉ̃ nimicʉ̃ã, ãmerẽ ʉ̃mʉrẽ bairo mee tuayami. Camasocʉ caroaro caãcʉ̃ Dios yaye macããjẽrẽ capaabojaʉ majũrẽ bairo niñami. Torea bairo apei caʉ̃mʉ cʉ̃ã Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ cabeseri rʉ̃mʉ caãno paabojari majõcʉ mee caãnacʉ̃ nimicʉ̃ã, ãmerẽ Dios yayere paabojari majõcʉre bairo niñami. Dios ʉ̃mʉrẽ bairo tuayami yua.
22 Pois aquele que foi chamado no Senhor, mesmo sendo escravo, é um liberto do Senhor; e assim também o que foi chamado sendo livre, escravo é de Cristo.
23 Bairi mʉjãã, Dios yarã, cʉ̃ macʉ̃ yucʉpãĩpʉ pajĩãecori cʉ̃ cariarique nocãrõ pairo wapa jʉ̃gori cʉ̃ cabesericarã majũ mʉjãã ãniña. Bairi noa ũna ati ʉmʉrecóo macããna camasãrẽ carotiepe ecorãrẽ bairo baieticõãña.
23 Por preço fostes comprados; mas não vos façais escravos de homens.
24 Tore bairo cabairoi, yʉ yarã, tocãnacãʉ̃pʉa Dios mʉjããrẽ cʉ̃ cabeseri rʉ̃mʉ caãno, mʉjãã caãna wãmerẽã bairo nicõãña ãme cʉ̃ãrẽ Dios cʉ̃ caĩñajoro.
24 Irmãos, cada um fique diante de Deus no estado em que foi chamado.
25 Apeyera, cawãmarã carõmia, o caʉ̃mʉa cʉ̃ã, manapʉ mána na caãnipeere jĩcã wãme ũno marĩ Quetiupaʉ mʉjãã cʉ̃ caátirotirijere mʉjãã yʉ caquetibʉjʉnetõpee maniña. Bairi, “Ti wãmerẽ mʉjãã átigarã,” ñi masĩẽtĩña. Bairo ĩ masĩẽtĩmicʉ̃ã, yʉ majũ yʉ catʉ̃goñarõ mʉjãã yʉ quetibʉjʉgʉ baipʉa. Marĩ Quetiupaʉ ñiñamairĩ, camasãrẽ canʉcʉ̃bʉgoecopaʉre bairo cʉ̃ cacũrĩcʉ̃ yʉ caãno jʉ̃gori, yʉ caĩquetibʉjʉrijere nʉcʉ̃bʉgorique mena mʉjãã tʉ̃goʉsagarã.
25 Ora, quanto às virgens, não tenho mandamento do Senhor; dou, porém, o meu parecer, como quem tem alcançado misericórdia do Senhor para ser fiel.
26 Yʉ catʉ̃goñaata ati yʉtea capee wãme cañuetie caãni yʉtea jʉ̃gori atore bairo boya: Caʉ̃mʉ cawãmaʉ nʉmo mácʉ̃ã cʉ̃ caãno ñuña.
26 Acho, pois, que é bom, por causa da instante necessidade, que a pessoa fique como está.
27 O cʉ̃ canʉmo cʉpata, cʉ̃ nʉmorẽ cʉ̃ pitieticõãto. O nʉmo mácʉ̃ cʉ̃ caãmata cʉ̃ãrẽ, carõmiorẽ cʉ̃ macãẽtĩcõãto.
27 Estás ligado a mulher? não procures separação. Estás livre de mulher? não procures casamento.
28 Tunu bairoa carõmiorẽ bócari cʉ̃ canʉmo cʉpata, roro ána mee átiyami. Tunu bairoa jĩcãõ cawãmao carõmio cʉ̃ã cõ camanapʉ cʉpata, roro áco mee átiyamo. Bairo na cabaimiatacʉ̃ãrẽ, ati yepapʉ na caãno capee wãme na caãnierẽ tʉ̃goñarĩqũẽ pairique nigaro. Tiere ĩ, yʉ pʉame aperã na canʉmo cʉtiere yʉ boojãẽtĩnucũña.
28 Mas, se te casares, não pecaste; e, se a virgem se casar, não pecou. Todavia estes padecerão tribulação na carne e eu quisera poupar-vos.
29 Yʉ yarã, atore bairo mʉjããrẽ ĩgʉ ñiña: Ati yʉtea merẽ catʉsari yʉtea niña. Yoaro mee peticoagaro ati ʉmʉrecóo. Bairo capetiparo jʉ̃goye caãnoi, caʉ̃mʉa canʉmoacʉna, o carõmia camanapʉ̃ãcʉna ãmeo cʉ̃goenarẽã bairo ãnicõãrĩ Diore cʉ̃ tʉ̃goʉsaya.
29 Isto, porém, vos digo, irmãos, que o tempo se abrevia; pelo que, doravante, os que têm mulher sejam como se não a tivessem;
30 Tunu bairoa ãmerẽ booripuari caãna ʉseanirĩqũẽ mena na ãmarõ. Tie booripuarique capetipee niña. Aperã ʉseanirĩqũẽ mena caboserʉ̃mʉ qũẽnoãninucũrã cʉ̃ã cayapapuarãrẽ bairo na ãmarõ. Tie ʉseanirĩ na caãnie capetipee niña. Aperã pairo wapatiri cacʉ̃gorã cʉ̃ã tiere cacʉ̃goenarẽ bairo na ãmarõ. Tie na cawapaticʉ̃gorije cʉ̃ã capetipee majũ niña.
30 os que choram, como se não chorassem; os que folgam, como se não folgassem; os que compram, como se não possuíssem;
31 Aperã ati ʉmʉrecóo macããjẽrẽ ʉgaripeari tiere bʉtioro cabonucũrã cʉ̃ã tiere na jãnacõãto. Merẽ ati ʉmʉrecóo petigaro baiya. Nipetiro ati ʉmʉrecóo macããjẽ marĩ caĩñarĩjẽ cʉ̃ã manigaro yua. Bairi Dios pʉamerẽ na tʉ̃goʉsaáto.
31 e os que usam deste mundo, como se dele não usassem em absoluto, porque a aparência deste mundo passa.
32 Bairi yʉ roque nipetirije ati ʉmʉrecóo macããjẽrẽ bori mʉjãã catʉ̃goñarĩqũẽ pairijere yʉ netõõgamiña. Caʉ̃mʉ nʉmo mácʉ̃ caãcʉ̃ roque marĩ Quetiupaʉ yaye macããjẽ jetore tʉ̃goñanucũñami. Dios cʉ̃ caborije cʉ̃ caĩñajesorije ũnie nemojãñurõ átiãnimasĩnucũñami.
32 Pois quero que estejais livres de cuidado. Quem não é casado cuida das coisas do Senhor, em como há de agradar ao Senhor,
33 Apei canʉmocʉcʉ cʉ̃ nʉmo mena caãcʉ̃ pʉame roque ati ʉmʉrecóo macããjẽ jetore bʉtioro tʉ̃goñanucũñami. Bairo caãcʉ̃ ãnirĩ cʉ̃ nʉmo cõ caĩñajesorije jetore átinucũñami.
33 mas quem é casado cuida das coisas do mundo, em como há de agradar a sua mulher,
34 Capee wãme cʉ̃ catʉ̃goñamacããrĩjẽ ninucũña. Torea bairo carõmio camanapʉ mácõ, apeo di rʉ̃mʉ ũno camanapʉ mánaco cʉ̃ã marĩ Quetiupaʉ yaye macããjẽ jetore tʉ̃goñanucũñama. Dios cʉ̃ caborije cʉ̃ caĩñajesorije ũnie nemojãñurõ átiãnimasĩnucũñama na ũna rõmirĩ pʉame. “Dios yarã rõmirĩ marĩ ãnigarã,” ĩrĩ bero, na yeri mena, na rupaʉ mena cʉ̃ã jĩcãrõ tʉ̃ni Diore qũĩroanucũñama. Apeo carõmio camanapʉcʉco pʉame ati ʉmʉrecóo macããjẽ jetore bʉtioro tʉ̃goñanucũñamo. Tunu bairoa cõ manapʉ cʉ̃ caĩñajesopee ũnie jetore átinucũñamo.
34 e está dividido. A mulher não casada e a virgem cuidam das coisas do Senhor para serem santas, tanto no corpo como no espírito; a casada, porém, cuida das coisas do mundo, em como há de agradar ao marido.
35 Atore bairo mʉjãã yʉ quetibʉjʉjoya, yʉ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori bero caroaro mʉjãã caãnimasĩpeere ĩ. Tutuaro mena mʉjãã caborije mʉjãã caátigarijere ĩ ẽñotaʉ mee, tore bairo ñi quetibʉjʉya. Dios mʉjãã caátiãnierẽ ĩñarĩ, qũĩñajeso joroque caroaro átiãña. Diore capaabojarãrẽ bairo nipetiro caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni átiãnimasĩña.
35 E digo isto para proveito vosso; não para vos enredar, mas para o que é decente, e a fim de poderdes dedicar-vos ao Senhor sem distração alguma.
36 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ caʉ̃mʉ merẽ cabʉticoácʉ́ ãnirĩ cʉ̃ nʉmo roco caãnipao mena cawãmo jiyagaricʉ cʉ̃ caãmata, cõ mena cʉ̃ wãmojiyaáto. Tunu bairoa, “Yʉ canʉmocʉto ñugaro,” cʉ̃ caĩtʉ̃goñamasĩata, cʉ̃ nʉmo cʉparo. Tie nʉmo cʉtaje roro átaje mee niña.
36 Mas, se alguém julgar que lhe é desairoso conservar solteira a sua filha donzela, se ela estiver passando da idade de se casar, e se for necessário, faça o que quiser; não peca; casem-se.
37 Jĩcãʉ̃ apei caʉ̃mʉ nʉmo cʉtajere tʉ̃goñaecʉ̃ nipetirije cʉ̃ caboro cʉ̃ caátigarijere tʉ̃goñamasĩrĩ, “Yʉ nʉmo boetigʉ,” cʉ̃ yeri mena cʉ̃ caĩtʉ̃goñatutuatato bero caãmata, caroaro átiyami cʉ̃ cʉ̃ã baipʉa.
37 Todavia aquele que está firme em seu coração, não tendo necessidade, mas tendo domínio sobre a sua própria vontade, se resolver no seu coração guardar virgem sua filha, fará bem.
38 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ nʉmo roco caãnipao mena cʉ̃ cawãmo jiyaata, ñuña. Bairopʉa, cʉ̃ cawãmo jiyaeticõãta pʉame roque, ñunetõmajũcõãña.
38 De modo que aquele que dá em casamento a sua filha donzela, faz bem; mas o que não a der, fará melhor.
39 Jĩcãõ carõmio cawãmo jiyarico, mai cõ manapʉ cʉ̃ cacatiro, cõ manapʉ mena macããcõ majũ niñamo. Cõ manapʉ cʉ̃ cariacoapata roque, nemo apei caʉ̃mʉ noo cõ caboʉre manapʉcʉti masĩñamo tunu. Baipʉa, cõ manapʉ caãnipaʉ pʉame Diore catʉ̃goʉsaʉ cʉ̃ caãno ñuña.
39 A mulher está ligada enquanto o marido vive; mas se falecer o marido, fica livre para casar com quem quiser, contanto que seja no Senhor.
40 Bairo cõ cabaimiatacʉ̃ãrẽ, “Netõjãñurõ caroaro nimasĩbujiomo, nemo cõ camanapʉ cʉpericoata roque,” ñi tʉ̃goñaña. Atie niña yʉ majũ yʉ catʉ̃goñarĩjẽ mena mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije yua. Baipʉa, yʉ masĩña yʉ cʉ̃ã Dios Yeri Espíritu Santo majũrẽ yʉ cacʉ̃gorijere. Bairi tore bairo yʉ quetibʉjʉya.
40 Será, porém, mais feliz se permanecer como está, segundo o meu parecer, e eu penso que também tenho o Espírito de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.