Marcos 2

Carapana NT (CBC_WBT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Nocãnacã rʉ̃mʉ bero mea tunucoásúpʉ Jesús Capernaum macãpʉ. Topʉ cʉ̃ caãno, aperã, “Ti wiipʉ ãcʉ̃mi,” ĩrĩqũẽ queti tʉ̃goyuparã.
1 Dias depois, quando Jesus retornou a Cafarnaum, a notícia de que ele tinha voltado se espalhou rapidamente.
2 Capããrã camasã neña etayuparã. Bairo na cabairo, Jesús na bueyupʉ. Ti wiire jira netõcoasuparã. Jope tʉpʉa jira etayuparã.
2 Em pouco tempo, a casa onde estava hospedado ficou tão cheia que não havia lugar nem do lado de fora da porta. Enquanto ele anunciava a palavra de Deus,
3 Bairo cʉ̃ cabueãno, ti macã macããna cawãmarã baparicãnacãʉ̃ Jesutʉ ñicãrĩ cabʉʉricʉre cʉ̃ neasúparã.
3 quatro homens vieram carregando um paralítico numa maca.
4 Bairo cʉ̃ ne etamirãcʉ̃ã, ti wii pupeapʉ na yaʉre cʉ̃ nejãã masĩẽsuparã, camasã capããrã na cajiraro jʉ̃gori. Bairi wii buipʉ wãmʉcoásúparã ñicãrĩ cabʉʉricʉ mena. Ti wii buipʉ etarã, ope qũẽnorĩ cʉ̃ piti ruio joyuparã pũʉ̃ rʉpowẽrĩ mena Jesús tʉpʉ ñicãrĩ cabʉʉricʉre.
4 Por causa da multidão, não tinham como levá-lo até Jesus. Então abriram um buraco no teto, acima de onde Jesus estava. Em seguida, baixaram o homem na maca, bem na frente dele.
5 Bairo na caáto ĩña, Jesús pʉame tʉ̃goña masĩñupʉ̃ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ. “Yʉ camasĩrĩjẽrẽ cariape tʉ̃goñatutuayama,” na ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. Torecʉ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús ñicãrĩ cabʉʉricʉre: —Yʉ yaʉ, merẽ mʉ carorije wapare yʉ netõõcõãña.
5 Ao ver a fé que eles tinham, Jesus disse ao paralítico: “Filho, seus pecados estão perdoados”.
6 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ti wii macããna caruirã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã pʉame bairo ĩ tʉ̃goñañuparã na yeripʉ:
6 Alguns dos mestres da lei que estavam ali sentados pensaram:
7 “¿Ñamʉ ũcʉ̃ majũ caʉ̃mʉ cʉ̃ ãniñati, ‘Merẽ mʉ carorije wapare yʉ netõña,’ caĩã? Dios jeto netõõmasĩñami marĩ carorije wapare. Ãni, Jesús, Diore cʉ̃ netõnʉcãʉ̃ átiyami, bairo cʉ̃ caĩrĩjẽ mena,” ãmeo ĩ bʉsʉyuparã na majũ.
7 “O que ele está dizendo? Isso é blasfêmia! Somente Deus pode perdoar pecados!”.
8 Jicoquei masĩcõãñupʉ̃ Jesús cʉ̃ yeripʉ na caãmeobʉsʉrijere. Bairi atore bairo na ĩñupʉ̃: —¿Nopẽĩrã yʉ caĩatajere tʉ̃gori mʉjãã tʉ̃goñarĩqũẽ paiyati?
8 Jesus logo percebeu o que eles estavam pensando e perguntou: “Por que vocês questionam essas coisas em seu coração?
9 “Mʉ carorije wapare yʉ netõña,” ãnirẽ yʉ caĩata, “Bairo ĩcõãʉ̃ ĩñami,” mʉjãã ĩbujiorã. Bairãpʉa, “Wãmʉnʉcãña. Mʉ cacũñarĩ coro nepʉsari mʉ ya wiipʉ tunu ácʉ́ja,” cʉ̃rẽ yʉ caĩata, to bero cʉ̃ cawãmʉnʉcáto ĩñarã roque, “Bairo ĩcõãʉ̃ mee ĩñami Jesús,” mʉjãã ĩbujiorã. Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ ati yepapʉ yʉ carotimasĩrĩjẽrẽ mʉjãã camasĩparore bairo, tiere ñigʉ —na ĩñupʉ̃ Jesús fariseojããrẽ. Ĩ yaparo, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo qũĩnemoñupʉ̃ Jesús ñicãrĩ cabʉʉricʉre:
9 O que é mais fácil dizer ao paralítico: ‘Seus pecados estão perdoados’ ou ‘Levante-se, pegue sua maca e ande’?
10 — ausente —
10 Mas eu lhes mostrarei que o Filho do Homem tem autoridade na terra para perdoar pecados”. Então disse ao paralítico:
11 —Mʉrẽ ñiña: ¡Wãmʉnʉcãña! Mʉ cacũñarĩ coro nepʉsari mʉ ya wiipʉ tunu ácʉ́ja. Merẽ mʉ riayere yʉ netõña —qũĩñupʉ̃.
11 “Levante-se, pegue sua maca e vá para casa”.
12 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tocãrõã jicoquei wãmʉnʉcã yua, cʉ̃ cacũñarĩ corore nepʉsa, ti wiire witicoásúpʉ cʉ̃ ñicãrĩ cabʉʉmiatacʉ pʉame nipetirã na caĩñarõ. Bairo cʉ̃ caátó ĩñarã, nipetiro camasã tʉ̃goñacõã maniásuparã. Bairi Diore atore bairo qũĩ basapeoyuparã: —¿Diwatoa ũno tore bairo caroa majũrẽ marĩ ĩñarĩ? Marĩ ĩñaepʉ̃. ¡Camasĩ niñami Dios! —qũĩ basapeoyuparã nipetirã.
12 O homem se levantou de um salto, pegou sua maca e saiu andando diante de todos. A multidão ficou admirada e louvava a Deus, exclamando: “Nunca vimos nada igual!”.
13 Cabero ásúpʉ tunu Jesús ʉtabʉcʉra tʉ̃nipʉ. Topʉ camasã neñañuparã. Bairo na caneñarõ, na bueyupʉ Jesús.
13 Em seguida, Jesus saiu outra vez para a beira do mar e ensinou as multidões que vinham até ele.
14 Bairo netõácʉ́, Leví cawãmecʉcʉ, Alfeo macʉ̃rẽ qũĩñajoyupʉ. Mai, Leví pʉame Roma gobiernorẽ camasã yaye dinero impuesto na caĩrĩjẽrẽ jejobojari majõcʉ ãñupʉ̃. Bairi cʉ̃ capaari arʉapʉ cʉ̃ caãno, qũĩñajoyupʉ Jesús Levíre. Bairo qũĩñajori bero, cʉ̃tʉ etaátí, atore bairo qũĩñupʉ̃ yua: —Jito, yʉ bapacʉsa. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tocãrõã jicoquei Leví pʉame cʉ̃ yaye paarique nipetirore cũcõã, Jesús mena bapacʉti ácʉ acoásúpʉ yua.
14 Enquanto caminhava por ali, viu Levi, filho de Alfeu, sentado no lugar onde se coletavam os impostos. “Siga-me”, disse-lhe Jesus, e Levi se levantou e o seguiu.
15 Cabero Jesús, bairi cʉ̃ cabuerã mena Leví ya mesapʉ na caruiro, camasã capããrã ruirã etayuparã. Na mena macããna jĩcããrã Leví ũna, gobiernorẽ camasã yaye dinerore cajejobojari majã ãñuparã. Aperã camasã roro na cabʉsʉpairã cʉ̃ã ãñuparã. Jesujãã mena ʉgabapacʉsuparã. Mai, capããrã ãñuparã Jesure catʉ̃goʉsari majã.
15 Mais tarde, na casa de Levi, Jesus e seus discípulos estavam à mesa, acompanhados de um grande número de cobradores de impostos e outros pecadores, pois eram muitos os que o seguiam.
16 Bairo cʉ̃ caʉgabapacʉtore ĩñarã yua, fariseo majã pʉame na ĩ tutiyuparã Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. Na yarã, Moisés cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã mena atore bairo na ĩ tutiyuparã: —¿Nopẽĩ dinero jejori majã mena, bairi aperã roro caána mena mʉjããrẽ cabuei cʉ̃ etiʉga bapacʉtiyati? Roro ácʉ átiyami —na ĩ tutiyuparã fariseojãã Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.
16 Quando alguns fariseus, mestres da lei, viram Jesus comer com cobradores de impostos e outros pecadores, perguntaram a seus discípulos: “Por que ele come com cobradores de impostos e pecadores?”.
17 Bairo na catutiro tʉ̃go, bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: —Ʉcotiri majõcʉre bairo yʉ ãniña ati wiire. Ʉcotiri majõcʉ ápériyami cacatirã na caãni wiiripʉre. Cariarã na caãni wiiri jetore etanucũñami, na ʉcoti etaʉ. Bairi ãnoa mena yʉ ãniña. Na carorije, riayere bairo caãnierẽ netõõʉ̃ ácʉ yʉ atíapʉ. Torecʉna, yʉ apʉ́ ati yepapʉre. “Caroarã marĩ ãniña,” caĩtorãrẽ na yʉ macãẽtĩña. Aperã, “Carorije wapa marĩ buicʉtiya,” caĩtʉ̃goña yapapuarã roquere na macãʉ̃acʉ́ yʉ apʉ́, na yeri wasoaáto, ĩ —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseojããrẽ.
17 Ao ouvir isso, Jesus lhes disse: “As pessoas saudáveis não precisam de médico, mas sim os doentes. Não vim para chamar os justos, mas sim os pecadores”.
18 Tiwatoa caãnopʉre Juan cʉ̃ cabuerã, bairi fariseo majã na cabuerã cʉ̃ã ʉgarique betiri Dios jetore cʉ̃ jẽniñuparã. Bairo na cabairo ĩña, jĩcããrã Jesutʉ etari atore bairo qũĩ jẽniñañuparã: —Ʉgarique betiri Dios jetore cʉ̃ jẽninucũñama Juan cʉ̃ cabuerã. Fariseo majã na cabuerã cʉ̃ã tore bairo átiyama na cʉ̃ã. Mʉ cabuerã pʉame áperiyama. ¿Nopẽĩrã na ʉgarique betietinucũñati? —qũĩ jẽniñañuparã to macããna Jesure.
18 Certa vez, quando os discípulos de João e os fariseus estavam jejuando, algumas pessoas vieram a Jesus e perguntaram: “Por que seus discípulos não têm o hábito de jejuar como os discípulos de João e os discípulos dos fariseus?”.
19 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: —Caroaro yʉ caátiere mʉjãã tʉ̃gomasĩẽtĩña. Caʉ̃mʉ cawãmojiyapaʉre bairo yʉ ãniña. Cʉ̃ yarãrẽ bairo niñama yʉ cabuerã. Caʉ̃mʉ cʉ̃ cawãmojiyari rʉ̃mʉrẽ cʉ̃ yarã nipetirã ʉgayama pairo, cʉ̃ mena ʉseaniãna. Ti rʉ̃mʉrẽ aʉatãmʉoetiyama. Caʉ̃mʉ cʉ̃ cawãmojiyaro bero roquere, cʉ̃ yarã caborã ʉgarique betiri Diore cʉ̃ tʉ̃goña jẽniñubuebujiorãma tunu. Narẽ bairo jãã ãniña. Bairi yʉ mena ãna, yʉ cabuerã aʉatãmʉoetigarãma. Yʉ camano roquere aʉatãmʉobujiorãma —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo majãrẽ.
19 Jesus respondeu: “Por acaso os convidados de um casamento jejuam enquanto festejam com o noivo? Não podem jejuar enquanto o noivo está com eles.
20 — ausente —
20 Um dia, porém, o noivo lhes será tirado, e então jejuarão.
21 Ĩ yaparo, “Yʉ yaye cawãma quetire cabʉcʉ macããjẽ mena tʉ̃goʉsa masĩã maniña,” ĩgʉ, atore bairi wãme na ĩcõña quetibʉjʉnemoñupʉ̃ Jesús tunu: —Cabʉcʉro jutirore cawori opere seretuetiyama camasã camasĩrã jutiro cawãma asero carʉgaeti asero mena. Bairo na caápata, ñuetigaro. Cose, ti aserore bopo na caáto, rʉgagaro. Rʉgari tʉ̃gãwonemogaro paijãñurõ cawãma asero pʉame cabʉcʉro jutirore.
21 “Além disso, ninguém remendaria uma roupa velha usando pano novo. O pano novo encolheria a roupa velha e a rasgaria, deixando um buraco ainda maior.
22 Tunu bairoa ʉse oco cawãma qũẽnoyaparoriquere piojãẽtĩnucũñama camasã cabʉcʉ poa waibʉcʉ asero poapʉre. Bairo na caápata, ti poa wocoagaro, tie oco capãmʉrõĩ. Ti poa macããjẽ yasigaro. Bairi ʉse ocore cawãma qũẽnoyaparoriquere piojãnucũñama camasã cawãma poa mena —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo majãrẽ.
22 “E ninguém colocaria vinho novo em velhos recipientes de couro. O vinho os arrebentaria, e tanto o vinho como os recipientes se estragariam. Vinho novo precisa de recipientes novos”.
23 Cabero judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno Jesujãã netõásúparã weseripʉ. Bairo netõáná, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame queyari trigo apeacarẽ jeri cacatirijerea ʉgajʉ̃goyuparã.
23 Num sábado, enquanto Jesus caminhava pelos campos de cereal, seus discípulos começaram a colher espigas.
24 Bairo na caáto ĩñarĩ, fariseo majã atore bairo qũĩ tutiyuparã Jesure: —¡Na ĩñañijate! ¿Mʉ cabuerã roro na caátiere miñaetiyati? Ati rʉ̃mʉ ũnorẽ paariquere bairo átiyama mʉ cabuerã, bairo trigo apeacarẽ jeʉgarã. Ati rʉ̃mʉ ũnorẽ caápericõãpee niña na caátie ũnierẽ —qũĩ tutiyuparã fariseo majã Jesure.
24 Os fariseus lhe perguntaram: “Por que seus discípulos desobedecem à lei colhendo cereal no sábado?”.
25 Bairo na caĩtutiro tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: —David ãnacʉ̃ queyamiácʉ́, ¿cʉ̃ caátajere na caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ jĩcãni ũno mʉjãã ĩñaetinucũñati Dios ya tutipʉ? Mʉjãã ĩñanucũrã.
25 Jesus respondeu: “Vocês não leram nas Escrituras o que fez Davi quando ele e seus companheiros tiveram fome?
26 Bairo baiyuparo: Abiatar cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃, sacerdote majã quetiupaʉ cʉ̃ caãno, David pʉame jããetayupʉ Dios ya wiire cʉ̃ ʉ̃mʉa mena. Ʉgariquere macããrã, jããetayuparã. Bairi pan ãñuparõ, caroa Dios yaye majũ na caĩcũrĩqũẽ jeto. Tie pããrẽ sacerdote majã jetore na ʉgarotiyupʉ Moisés ãnacʉ̃. Bairo sacerdote majũ jeto na caʉgarije caãnimiatacʉ̃ãrẽ, tie pããrẽ ʉgari bero, cʉ̃ ʉ̃mʉa cʉ̃ãrẽ na batonuñupʉ̃ David.
26 Ele entrou na casa de Deus, nos dias em que Abiatar era sumo sacerdote, comeu os pães sagrados que só os sacerdotes tinham permissão de comer e os deu também a seus companheiros”.
27 Tunu na ĩnemoñupʉ̃ Jesús fariseo majãrẽ: —Caroaro marĩ caãnipeere yerijãrĩcã rʉ̃mʉrẽ cũñupĩ Dios. Yerijãrĩcã rʉ̃mʉ pʉame marĩrẽ to rotiáto ĩ mee cũñupĩ Dios yerijãrĩcã rʉ̃mʉrẽ. Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ ãnirĩ yʉ átirotimasĩña yerijãrĩcã rʉ̃mʉ cʉ̃ãrẽ camasã caroare na caátiãnipeere —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo majãrẽ.
27 Então Jesus disse: “O sábado foi feito por causa do homem, e não o homem por causa do sábado.
28 — ausente —
28 Portanto, o Filho do Homem é senhor até mesmo do sábado”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.