Lucas 22
Carapana NT (CBC_WBT) vs VC
1 Merẽ yua, cõñarõ baiyuparo bose rʉ̃mʉ, Pascua na caĩrĩ rʉ̃mʉ, pããrẽ cawauarije caasua manierẽ na caʉgari bose rʉ̃mʉ majũ.
1 Aproximava-se a festa dos pães sem fermento, chamada Páscoa.
2 Quetiuparã sacerdote majã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã pʉame, “¿Dope bairo átiri Jesure cʉ̃ marĩ pajĩãrãati?” ãmeo ĩ bʉsʉyuparã na majũ. Bairãpʉa, átimasĩẽsuparã mai, camasãrẽ uwirã.
2 Os príncipes dos sacerdotes e os escribas buscavam um meio de matar Jesus, mas temiam o povo.
3 Bairi yua, wãtĩ cʉ̃ jããñupʉ̃ Judas Iscariote na caĩrẽ. Cʉ̃ pʉame Jesús bueri majã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ãñupʉ̃.
3 Entretanto, Satanás entrou em Judas, que tinha por sobrenome Iscariotes, um dos Doze.
4 Bairi yua, Judas pʉame na ĩñaʉ ásúpʉ quetiuparã sacerdote majã, bairi tunu aperã templo wii quetiuparã majũrẽ. Na tʉpʉ etari, Jesure bʉsʉjã buitirocacõãñupʉ̃, cʉ̃ na capajĩãmasĩparore bairo ĩ.
4 Judas foi procurar os príncipes dos sacerdotes e os oficiais para se entender com eles sobre o modo de lho entregar.
5 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go yua, ʉseanicoasuparã. Bairo ʉseanirĩ, “Dinero mʉrẽ jãã jogarã tie wapa,” qũĩñuparã templo wii quetiuparã pʉame Judare.
5 Eles se alegraram com isso, e concordaram em lhe dar dinheiro.
6 Bairo cʉ̃ na caĩrõ, “Jaʉ,” ĩrĩ, jeyupʉ dinerore. Tie dinerore jeri bero, Judas pʉame camasã manorẽ ĩñarĩ macãjʉ̃goyupʉ, Jesure na ñerotigʉ.
6 Também ele se obrigou. E buscava ocasião oportuna para o trair, sem que a multidão o soubesse.
7 Merẽ yua, etayuparo Pascua bose rʉ̃mʉ, pããrẽ cawauarije asuena na caʉgari bose rʉ̃mʉ. Tunu bairoa oveja nurĩcʉ̃ macʉ̃ cordero na caĩrẽ pajĩãrĩ na caʉgari bose rʉ̃mʉ etayuparo.
7 Raiou o dia dos pães sem fermento, em que se devia imolar a Páscoa.
8 Bairo ti rʉ̃mʉ caetaro ĩña, Jesús pʉame atore bairo na ĩ joyupʉ Juan, apei Pedro menarẽ: —Pascua bose rʉ̃mʉ marĩ caʉgapeere qũẽnoyurájá.
8 Jesus enviou Pedro e João, dizendo: Ide e preparai-nos a ceia da Páscoa.
9 Na pʉame bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩñuparã: —¿Noopʉ marĩ caʉgapeere jãã caqũẽnoyuro mʉ boyati?
9 Perguntaram-lhe eles: Onde queres que a preparemos?
10 Bairo na caĩjẽniñarõ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: —Jerusalén macãrẽ etarã, mʉjãã bócaetagarã jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉrẽ, ocorʉ pʉsari caácʉ́re. Cʉ̃rẽ cʉ̃ bócaetari, cʉ̃ bero mʉjãã ʉsaápá.
10 Ele respondeu: Ao entrardes na cidade, encontrareis um homem carregando uma bilha de água; segui-o até a casa em que ele entrar,
11 Cʉ̃ ʉsaa yua, cʉ̃ wiipʉ cʉ̃ cajããrõ, ti wii upaʉre atore bairo cʉ̃ mʉjãã ĩgarã: ‘Cabuei bairo ĩ jẽniñajoyami: “¿Noopʉ to ãniñati Pascua bose rʉ̃mʉ caãno yʉ cabuerã mena yʉ caʉgapa arʉa?” ĩ jẽniña rotijoyami,’ mʉjãã ĩgarã.
11 e direis ao dono da casa: O Mestre pergunta-te: Onde está a sala em que comerei a Páscoa com os meus discípulos?
12 Bairo mʉjãã caĩjẽniñarõ, mʉjãã ĩñogʉmi jõbuipʉ caroaro qũẽnoweyorica arʉare. Topʉ marĩ caʉgapeere mʉjãã qũẽnoyuwa —na ĩñupʉ̃ Jesús.
12 Ele vos mostrará no andar superior uma grande sala mobiliada, e ali fazei os preparativos.
13 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, acoásúparã. Topʉ na caetaro, nipetiro Jesús na cʉ̃ caĩatatorea bairo baipeticõãñuparõ. Bairi topʉ qũẽnoyuyuparã Pascua bose rʉ̃mʉ na caʉgapeere yua.
13 Foram, pois, e acharam tudo como Jesus lhes dissera; e prepararam a Páscoa.
14 Cabero yua, na caʉgari hora caetaro, Jesús bairi cʉ̃ cabuerã nipetiro etanumurĩ ruiyuparã mesapʉ.
14 Chegada que foi a hora, Jesus pôs-se à mesa, e com ele os apóstolos.
15 Bairo nipetiro na caruiro ĩñarĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: —¡Nocãrõ majũ ati Pascua bose rʉ̃mʉrẽ mʉjãã yʉ jʉ̃goʉgaganucũmitʉjoapʉ yʉ cariaparo jʉ̃goye!
15 Disse-lhes: Tenho desejado ardentemente comer convosco esta Páscoa, antes de sofrer.
16 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetaparo jʉ̃goye mʉjãã mena yʉ ʉganemoetigʉ —na ĩñupʉ̃.
16 Pois vos digo: não tornarei a comê-la, até que ela se cumpra no Reino de Deus.
17 Bairo ĩ yaparo, cʉ̃ wãmo mena jĩcãrʉ etiricarʉre nerĩ, “Dios, mʉ ñujãñuña jãã mena,” qũĩ yaparori, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús, cʉ̃ cabuerãrẽ: —Atie ʉse ocore ãmeo tĩãbato peyocõãña.
17 Pegando o cálice, deu graças e disse: Tomai este cálice e distribuí-o entre vós.
18 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ãmea mʉjãã mena atie ʉse ocore pʉgani yʉ etinemoetigʉ yʉ Pacʉ cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ tunu caetaro marĩ caetinemoparo jʉ̃goye.
18 Pois vos digo: já não tornarei a beber do fruto da videira, até que venha o Reino de Deus.
19 Cabero tunu cʉ̃ wãmo mena pããrẽ nerĩ, “Dios mʉ ñujãñuña jãã menarẽ,” ĩ yaparori, carecomacã peenerĩ na batoyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. Nunirĩ atore bairo na ĩñupʉ̃: —Atie pan, yʉ rupaʉ niña. Mʉjããrẽ yʉ cariabojarije macããjẽ niña. Bairi mʉjãã cʉ̃ã, cabero atore bairo yʉ caátajere tʉ̃goñarĩ, pããrẽ mʉjãã bato ʉganucũgarã —na ĩñupʉ̃.
19 Tomou em seguida o pão e depois de ter dado graças, partiu-o e deu-lho, dizendo: Isto é o meu corpo, que é dado por vós; fazei isto em memória de mim.
20 Cabero tunu torea bairo ásupʉ etiricarʉre, ʉga yaparori bero. Atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: —Atirʉ macããjẽ ʉse oco pʉame yʉ rií niña. Camasãrẽ netõõgʉ, yʉ riacoagʉ. Bairo yʉ cariápee jʉ̃gori cawãma wãme camasãrẽ Dios cʉ̃ caátibojacũrĩjẽ niña.
20 Do mesmo modo tomou também o cálice, depois de cear, dizendo: Este cálice é a Nova Aliança em meu sangue, que é derramado por vós...
21 Tunu apeyera yʉre roro caĩbuitirocapaʉ yʉ mena, yʉ caʉgari mesapʉ ʉgaruiyami cʉ̃ cʉ̃ã.
21 Entretanto, eis que a mão de quem me trai está à mesa comigo.
22 Torecʉna, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ Pacʉ yʉ cʉ̃ cabairotijoricarorea bairo yʉ baigʉ. Cabaimiatacʉ̃ãrẽ, yʉre caĩbuitirocapaʉre cʉ̃ carorije wapa pairo nigaro —na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.
22 O Filho do Homem vai, segundo o que está determinado, mas ai daquele homem por quem ele é traído!
23 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, “¿Ni majũ cʉ̃ ãnicʉti cʉ̃rẽ caĩbuitiri majõcʉ?” ãmeo ĩ jẽniña jʉ̃goyuparã na majũ, cʉ̃ cabuerã pʉame.
23 Perguntavam então os discípulos entre si quem deles seria o que tal haveria de fazer.
24 Cabero tunu Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame, “¿Ni majũ cʉ̃ ãnicʉti jĩcãʉ̃ marĩ mena macããcʉ̃, caãni majũʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃?” ãmeo ĩ bʉsʉyuparã.
24 Surgiu também entre eles uma discussão: qual deles seria o maior.
25 Bairo na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, atore na ĩñupʉ̃ Jesús: “Ati yepa macããna quetiuparã reyre bairo caãna tutuaro mena na rotiepeyama na roca macããnarẽ. ‘Camasãrẽ cajʉána’ wãmecʉtiyama bairãpʉa.
25 E Jesus disse-lhes: Os reis dos pagãos dominam como senhores, e os que exercem sobre eles autoridade chamam-se benfeitores.
26 Tore bairo na cabaimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame roquere tore bairo baietirotiya. Bairo pʉame bairotiya mʉjããrẽ: Mʉjãã mena macããcʉ̃, caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãnigaʉ mʉjãã mena macããcʉ̃, mʉjãã roca netõjãñurõ carotimasĩrẽ bairo ãnirotiya. Tunu bairoa carotiri majõcʉre bairo caãnigaʉ, mʉjãã ʉ̃mʉrẽ bairo cʉ̃ ãmarõ.
26 Que não seja assim entre vós; mas o que entre vós é o maior, torne-se como o último; e o que governa seja como o servo.
27 Toroque, ¿ni pʉame cʉ̃ ãnicʉti caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃: Mesapʉ caʉgarui pʉame, o cʉ̃rẽ caʉgarique qũẽnonuʉ pʉame, cʉ̃ ãnicʉti caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃? Ati yepa macããna pʉame, ‘Mesapʉ caʉgarui pʉame cʉ̃rẽ caʉgarique qũẽnonuʉ netõõrõ caãnimajũʉ̃ niñami,’ ĩ tʉ̃goñabujiorãma. Bairo na caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame ʉgariquere caqũẽnonuʉ ʉ̃mʉrẽ bairo yʉ ãniña mʉjãã menarẽ.
27 Pois qual é o maior: o que está sentado à mesa ou o que serve? Não é aquele que está sentado à mesa? Todavia, eu estou no meio de vós, como aquele que serve.
28 “Apeyera tunu ati yepapʉre popiye yʉ cabairi rʉ̃mʉrĩrẽ mʉjãã roque tocãnacãnia yʉ mena mʉjãã bapacʉti ãmʉ.
28 E vós tendes permanecido comigo nas minhas provações;
29 Bairo mʉjãã cabairoi, yʉ Pacʉ yʉre rotimasĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ cajoricarorea bairo yʉ cʉ̃ã rotimasĩrĩqũẽrẽ mʉjããrẽ yʉ joya.
29 eu, pois, disponho do Reino a vosso favor, assim como meu Pai o dispôs a meu favor,
30 Bairi yʉ carotimasĩrĩpaʉpʉ mʉjãã cʉ̃ã eti, ʉga, mʉjãã átigarã yʉ ya mesapʉ. Tunu bairoa quetiuparã na caruiro ũno, tronopʉ mʉjãã ruigarã. Israel yepa macããna, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã poari macããna na caátajere ĩñacõñarĩ na mʉjãã ĩñabesegarã,” na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.
30 para que comais e bebais à minha mesa no meu Reino e vos senteis em tronos, para julgar as doze tribos de Israel.
31 Cabero tunu qũĩnemoñupʉ̃ Jesús Simorẽ: —Simón, yʉ yaʉ, tʉ̃goya yʉ caĩrĩjẽrẽ: Satanás pʉame mʉjããrẽ bʉsʉjãgʉmi, roro mʉjãã caátiparore bairo ĩ. Jĩcãʉ̃ trigo aserire cʉ̃ cajʉgarerore bairo mʉjãã cʉ̃ãrẽ regayami. Yʉ mena mʉjãã caãnorẽ boojãẽtĩñami.
31 Simão, Simão, eis que Satanás vos reclamou para vos peneirar como o trigo;
32 Bairo Satanás mʉjããrẽ cʉ̃ caátigamiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame mʉrẽ Diopʉre yʉ jẽnibojaapʉ, cʉ̃ mena caroaro majũ mʉ catʉ̃goñatutuaparore bairo ĩ. Bairi yua, yʉ mena tunu caroaro nemojãñurõ tʉ̃goñatutuari marĩ yarãrẽ caroaro na mʉ jʉ̃goãnigʉ.
32 mas eu roguei por ti, para que a tua confiança não desfaleça; e tu, por tua vez, confirma os teus irmãos.
33 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩñupʉ̃ Pedro pʉame: —Yʉ Quetiupaʉ, di rʉ̃mʉ ũno mʉ yʉ aweyoetigʉ. Ãmea mʉ mena preso jorica wiipʉ yʉ ámasĩña. Tunu bairoa mʉ mena yʉ baiyasi masĩña —qũĩñupʉ̃ Simón Jesure.
33 Pedro disse-lhe: Senhor, estou pronto a ir contigo tanto para a prisão como para a morte.
34 Bairo cʉ̃ caĩrõ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús Simorẽ: —Pedro cariape mʉrẽ ñiña: Ãme ñamia ãbocʉ cʉ̃ capiiparo jʉ̃goye itiani majũ, ‘Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure,’ yʉ mitogʉ —qũĩñupʉ̃ Jesús Simorẽ.
34 Jesus respondeu-lhe: Digo-te, Pedro, não cantará hoje o galo, até que três vezes hajas negado que me conheces.
35 Cabero tunu atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: —Mʉjããrẽ wasopoa ũno, bairi moneda jããrĩcã poa ũno cʉ̃ãrẽ, bairi tunu rʉpo juti ũnie cʉ̃ãrẽ cʉ̃goena, mʉjããrẽ yʉ caárotirica rʉ̃mʉrẽ, ¿ñe ũnie mʉjãã to rʉsari? —na ĩñupʉ̃ Jesús. Bairo cʉ̃ caĩrõ, qũĩñuparã: —Ñe ũnie jãã rʉsaepʉ.
35 Depois ajuntou: Quando vos mandei sem bolsa, sem mochila e sem calçado, faltou-vos porventura alguma coisa? Eles responderam: Nada.
36 Bairo na caĩrõ, na ĩnemoñupʉ̃ tunu: —Bairi ãmerã, cawasopoacʉcʉ, cʉ̃ wasopoare cʉ̃ neápáro. Tunu bairoa cʉ̃ moneda jããrĩcã poa cʉ̃ãrẽ cʉ̃ neápáro. Bairi tunu jarericapãĩ cacʉ̃goecʉ cʉ̃ã, cʉ̃ oco juricarore nunirocari, jĩcãpãĩ cʉ̃ jarericapãĩ wapatiáto.
36 Mas agora, disse-lhes ele, aquele que tem uma bolsa, tome-a; aquele que tem uma mochila, tome-a igualmente; e aquele que não tiver uma espada, venda sua capa para comprar uma.
37 Bairi mʉjããrẽ ñiña: “Atore bairo ĩ woatuyayupa mai yʉ cabaipeere Dios bʉsʉrica tutipʉ: ‘Carorije caána watoapʉ yasigʉmi.’ Bairi nipetirije yʉre Dios ya tutipʉ na caĩwoatujʉ̃goyetirique, na caĩrĩcãrõrẽã bairo baipeticoagaro,” na ĩñupʉ̃ Jesús.
37 Pois vos digo: é necessário que se cumpra em mim ainda este oráculo: E foi contado entre os malfeitores {Is 53,12}. Com efeito, aquilo que me diz respeito está próximo de se cumprir.
38 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ caroaro tʉ̃goñamasĩẽtĩrĩ, atore bairo qũĩñuparã: —Jãã Quetiupaʉ, ato niña jarericapãĩrĩ pʉgapãĩ. Tie mena na marĩ ãmeo qũẽmasĩña. Bairo na caĩrõ, Jesús pʉame na ĩñupʉ̃: —Tocãrõ majũ átia mano. Bairo marĩ áperigarã —na ĩñupʉ̃ Jesús, bairo na caĩrõĩ.
38 Eles replicaram: Senhor, eis aqui duas espadas. Basta, respondeu ele.
39 Cabero yua, acoásúpʉ Olivos na caĩrĩ buropʉ. Topʉ caájeyanucũrĩcʉ̃ ãnirĩ topʉ ásúpʉ. Bairo Jesús cʉ̃ caátó, cʉ̃ cabuerã cʉ̃ã cʉ̃ ʉsa ásúparã.
39 Conforme o seu costume, Jesus saiu dali e dirigiu-se para o monte das Oliveiras, seguido dos seus discípulos.
40 Bairi yua, topʉ na caetaro, atore bairo na ĩñupʉ̃: —Diore cʉ̃ jẽniña, wãtĩ mʉjããrẽ cʉ̃ canetõõẽtĩparore bairo ĩrã —na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.
40 Ao chegar àquele lugar, disse-lhes: Orai para que não caiais em tentação.
41 Bairo na ĩ yaparori bero, Jesús pʉame ʉ̃tããrẽ wẽjoricaro cãrõ wʉri, cʉ̃ rʉpopaturi mena etanumurĩ Diore cʉ̃ jẽnijʉ̃goyupʉ.
41 Depois se afastou deles à distância de um tiro de pedra e, ajoelhando-se, orava:
42 Atore bairo ĩ jẽniñupʉ̃: “Caacʉ, mʉ cabooata, atie roro yʉ canetõpeere yʉ mʉ netõõbojagʉ. Bairopʉa, yʉ caborore bairo to baieticõãto. Mʉ caborore bairo roque to baiáto,” ĩ jẽniñupʉ̃ Jesús.
42 Pai, se é de teu agrado, afasta de mim este cálice! Não se faça, todavia, a minha vontade, mas sim a tua.
43 Bairo cʉ̃ caĩjẽniãnipaʉa, ángel buiaetayupʉ, Jesure tʉ̃goñatutuarique cʉ̃ jogʉ.
43 Apareceu-lhe então um anjo do céu para confortá-lo.
44 Bairo roro cʉ̃ canetõrĩjẽ watoapʉ, Jesús netõjãñurõ jẽninemoñupʉ̃. Bairo cʉ̃ cajẽnirõ, cʉ̃ caasipuarije oco pʉame riíre bairije tapiwẽñuparõ yepapʉ.
44 Ele entrou em agonia e orava ainda com mais instância, e seu suor tornou-se como gotas de sangue a escorrer pela terra.
45 Bairo Diore jẽni yaparori, wãmʉnʉcã ásúpʉ cʉ̃ cabuerã tʉpʉ. Jesús pʉame cacãnirãpʉ̃rẽ na etayupʉ. Cʉ̃ cabuerã pʉame Jesús cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goñatutuaetiri cãnicoasuparã.
45 Depois de ter rezado, levantou-se, foi ter com os discípulos e achou-os adormecidos de tristeza.
46 Cacãnirãrẽ na etari, na ĩñupʉ̃ Jesús: —¿Nopẽĩrã mʉjãã cãniñati? Cãniena, wãmʉnʉcãrĩ Diore cʉ̃ jẽniña, wãtĩ mʉjããrẽ cʉ̃ canetõõẽtĩparore bairo ĩrã —na ĩñupʉ̃ Jesús, cʉ̃ cabuerã cacãnirãrẽ na etari.
46 Disse-lhes: Por que dormis? Levantai-vos, orai, para não cairdes em tentação.
47 Bairo cʉ̃ cabuerãrẽ cʉ̃ caĩãnoa, capããrã camasã etayuparã. Narẽ cajʉ̃goʉ Judas ãñupʉ̃. Pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ Jesús cʉ̃ buerã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ caãninucũmirĩcʉ̃ ãñupʉ̃. Bairi yua, Judas pʉame Jesutʉ etayupʉ, cʉ̃ jẽnigʉ. Etari, caroaro mena átitori, cʉ̃ ũpũñupʉ̃.
47 Ele ainda falava, quando apareceu uma multidão de gente; e à testa deles vinha um dos Doze, que se chamava Judas. Achegou-se de Jesus para o beijar.
48 Bairo cʉ̃ caáto, Jesús pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: —Judas, ¿nopẽĩ yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre ũpũrĩ yʉ mʉ ĩbuiti rocagayati? —qũĩñupʉ̃.
48 Jesus perguntou-lhe: Judas, com um beijo trais o Filho do Homem!
49 Bairi Jesús mena macããna pʉame caetari majã na caátigarijere ĩñarĩ, qũĩñuparã Jesure: —Jãã Quetiupaʉ, ¿jarericapãĩrĩ mena na jãã qũẽcʉti?
49 Os que estavam ao redor dele, vendo o que ia acontecer, perguntaram: Senhor, devemos atacá-los à espada?
50 Bairo ĩrĩ, jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ pʉame sacerdote majã quetiupaʉ ʉ̃mʉrẽ cʉ̃ cãmii tuyupʉ. Cʉ̃ ãmorõ cariape nʉgõã pʉamerẽ cʉ̃ patañocõã joyupʉ.
50 E um deles feriu o servo do príncipe dos sacerdotes, decepando-lhe a orelha direita.
51 Bairo cʉ̃ caáto ĩña, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: —Bairo ápericõãña. Na mena ãmeo qũẽẽtĩcõãña —qũĩñupʉ̃. Bairo ĩ yaparori, cʉ̃ capataatacʉ ãmorõrẽ ñerĩ, cʉ̃ pititu catioyupʉ tunu.
51 Mas Jesus interveio: Deixai, basta. E, tocando na orelha daquele homem, curou-o.
52 Áti yaparori bero, na ĩñupʉ̃ Jesús. Quetiuparã sacerdote majã, bairi templo wii quetiuparã majã, aperã cabʉtoa camasĩrĩ majã, nipetiro cʉ̃rẽ ñegarã caetari majãrẽ, atore bairo na ĩñupʉ̃: —¿Nopẽĩrã cajerutiri majõcʉ yʉ caãnorẽ bairo jarericapãĩrĩ mena, bairi yucʉ rʉcaari mena yʉ mʉjãã ñerã atíati?
52 Voltando-se para os príncipes dos sacerdotes, para os oficiais do templo e para os anciãos que tinham vindo contra ele, disse-lhes: Saístes armados de espadas e cacetes, como se viésseis contra um ladrão.
53 Tocãnacã rʉ̃mʉa mʉjãã watoa yʉ ãninucũãpʉ̃ templo wiipʉre. Bairo yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ yʉ ñeemi. Ãme ati ñamipʉ mʉjãã caátigarijere mʉjãã átimasĩgarã bairãpʉa wãtĩ cʉ̃ carotirore bairo —na ĩñupʉ̃ Jesús.
53 Entretanto, eu estava todos os dias convosco no templo, e não estendestes as mãos contra mim; mas esta é a vossa hora e do poder das trevas.
54 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, cʉ̃ ñeñuparã Jesure. Bairo cʉ̃ átiri, cʉ̃ neásúparã yua, sacerdote majã quetiupaʉ ya wiipʉ. Pedro pʉame yoajãñurõpʉa na ĩñaʉsayupʉ.
54 Prenderam-no então e conduziram-no à casa do príncipe dos sacerdotes. Pedro seguia-o de longe.
55 Cabero topʉ etarã, guardia pʉame peero rioyuparã ti wii macã yepa recomacãrẽ. Bairo átiri, ti peerotʉ jũma ruiyuparã. Pedro cʉ̃ã na tʉre ruiyupʉ.
55 Acenderam um fogo no meio do pátio, e sentaram-se em redor. Pedro veio sentar-se com eles.
56 Bairo peerotʉ cʉ̃ caruiro, jĩcãõ paabojari majõco Pedrore qũĩñaqũẽnorĩ bairo ĩñupõ: —Ãni cʉ̃ã Jesús mena macããcʉ̃ ãcʉ̃mi.
56 Uma criada percebeu-o sentado junto ao fogo, encarou-o de perto e disse: Também este homem estava com ele.
57 Pedro pʉame ĩtori atore bairo cõ ĩñupʉ̃: —Yʉ yao, cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña.
57 Mas ele negou-o: Mulher, não o conheço.
58 Cabero tunu apei Pedrore qũĩñarĩ, bairo qũĩñupʉ̃: —Mʉ cʉ̃ã, Jesús mena macããcʉ̃ã mʉ ãniña. Pedro pʉame qũĩñupʉ̃: —Yʉ baietiya, tame. Cʉ̃ mee yʉ ãniña.
58 Pouco depois, viu-o outro e disse-lhe: Também tu és um deles. Pedro respondeu: Não, eu não o sou.
59 Bairi tunu jĩcã hora bero, apei cʉ̃ã jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ tutuaro mena na ĩñupʉ̃ cʉ̃ yarãrẽ: —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ãni cʉ̃ã Jesús mena macããcʉ̃ ãcʉ̃mi. Ãnia, Galilea macããcʉ̃ niñami.
59 Passada quase uma hora, afirmava um outro: Certamente também este homem estava com ele, pois também é galileu.
60 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame qũĩñupʉ̃: —Tame, merẽ mʉjããrẽ, ‘Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña,’ mʉjãã ñimiñajã —na ĩñupʉ̃. Bairo Pedro cʉ̃ caĩtoãnipaʉa jĩcãʉ̃ ãbocʉ piiyupʉ yua.
60 Mas Pedro disse: Meu amigo, não sei o que queres dizer. E no mesmo instante, quando ainda falava, cantou o galo.
61 Marĩ Quetiupaʉ pʉame ãmejoreri, qũĩñajoyupʉ Pedrore. Bairo cʉ̃ caáto, Pedro pʉame tʉ̃goña bócayupʉ marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caĩatajere. “Pedro ãmeacã ãbocʉ cʉ̃ capiiparo jʉ̃goye itiani, ‘Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure,’ yʉ mitogʉ,” cʉ̃ cʉ̃ caĩatajere tʉ̃goña bócayupʉ.
61 Voltando-se o Senhor, olhou para Pedro. Então Pedro se lembrou da palavra do Senhor: Hoje, antes que o galo cante, negar-me-ás três vezes.
62 Bairo tʉ̃goña bócari yua, witicoásúpʉ macãpʉ. Topʉ yua, tʉ̃goña yapapuari bʉtioro otiyupʉ Pedro.
62 Saiu dali e chorou amargamente.
63 Bairi Jesure cacoterã pʉame roro qũĩ epejʉ̃goyuparã. Cʉ̃ bapeyuparã. Cʉ̃ payuparã.
63 Entretanto, os homens que guardavam Jesus escarneciam dele e davam-lhe bofetadas.
64 Tunu cʉ̃ caapeere jutii asero mena jiyabiatori, na wãmorĩ mena cʉ̃ riapére cʉ̃ payuparã. Bairo átiri, qũĩ jẽniñañuparã: —Mʉ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori jãã quetibʉjʉya: ¿Noa ãmerẽ mʉrẽ na payati? —qũĩ epeyuparã.
64 Cobriam-lhe o rosto e diziam: Adivinha quem te bateu!
65 Tore bairo jeto capee wãme qũĩ epeyuparã Jesure.
65 E injuriavam-no ainda de outros modos.
66 Cabusuro bero, judío majã cabʉtoa camasĩrã majũ, bairi quetiuparã sacerdote majã, aperã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuerã cʉ̃ã neñañuparã. Jesure cʉ̃ neásúparã Junta Suprema macããna tʉpʉ. Topʉ etarã, atore qũĩ jẽniñañuparã:
66 Ao amanhecer, reuniram-se os anciãos do povo, os príncipes dos sacerdotes e os escribas, e mandaram trazer Jesus ao seu conselho.
67 —Jããrẽ cariape quetibʉjʉya: ¿Mʉ, Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ mʉ ãniñati? —qũĩ jẽniñañuparã. Jesús pʉame bairo na ĩñupʉ̃: —‘Cʉ̃ã yʉ ãniña,’ yʉ caĩata, cariape yʉ mʉjãã tʉ̃goetibujiorã.
67 Perguntaram-lhe: Dize-nos se és o Cristo! Respondeu-lhes ele: Se eu vo-lo disser, não me acreditareis;
68 Tunu bairoa yʉ cʉ̃ã mʉjããrẽ yʉ cajẽniñaata, mʉjãã yʉetibujiorã.
68 e se vos fizer qualquer pergunta, não me respondereis.
69 Bairo cariape mʉjãã catʉ̃goetimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, Dios cʉ̃ caĩñajoro cʉ̃tʉ cariape nʉgõãrẽ caruipaʉ yʉ ãniña. Ãme beroaca Nipetiro Carotimasĩ tʉpʉ caruipaʉ yʉ ãniña —na ĩñupʉ̃ Jesús.
69 Mas, doravante, o Filho do Homem estará sentado à direita do poder de Deus.
70 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, to macããna nipetirã cʉ̃ jẽniñanemoñuparã: —¿Bairo mʉ caĩata, “Dios macʉ̃ yʉ ãniña,” ĩgʉ miñati? Bairo na caĩjẽniñarõ, Jesús pʉame na ĩñupʉ̃: —Cʉ̃ã yʉ ãniña, mʉjãã caĩrõrẽã bairo.
70 Então perguntaram todos: Logo, tu és o Filho de Deus? Respondeu: Sim, eu sou.
71 Bairo cʉ̃ caĩrõ, ãmeo ĩñuparã na majũ: —Roro cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ marĩrẽ caquetibʉjʉnemoparãrẽ na marĩ macãnemoetigarã. Merẽ marĩ majũã, marĩ tʉ̃go yaparoya roro cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ —ãmeo ĩñuparã na majũ.
71 Eles então exclamaram: Temos nós ainda necessidade de testemunho? Nós mesmos o ouvimos da sua boca.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.