João 11

Carapana NT (CBC_WBT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Jĩcãʉ̃ ãñupĩ riayewai Lázaro cawãmecʉcʉ. Cʉ̃ pʉame Betania cawãmecʉti macã macããcʉ̃ ãmi. Ti macãpʉ macããcõ María, apeo cʉ̃ yao Marta cʉ̃ã ãmo.
1 Um homem chamado Lázaro estava doente. Ele era do povoado de Betânia, onde Maria e a sua irmã Marta moravam.
2 Mai, cõ, María, Lázaro yao pʉame marĩ Quetiupaʉ Jesure cajʉtiñurĩjẽ mena cʉ̃ rʉporire capiopeorico ãmo. Bairo piopeori bero, cõ poañapõ mena cʉ̃ rʉporire capaareboporico ãmo.
2 (Esta Maria era a mesma que pôs perfume nos pés do Senhor Jesus e os enxugou com os seus cabelos. Era o irmão dela, Lázaro, que estava doente.)
3 Bairi Lázaro yarã rõmirĩ pʉame atore bairo qũĩ quetijoyupa Jesure: —Jãã Quetiupaʉ, mʉ bapa Lázaro riajãñuñami —ĩ joyupa Jesure.
3 As duas irmãs mandaram dizer a Jesus: — Senhor, o seu querido amigo Lázaro está doente!
4 Bairo cʉ̃ na caĩquetijoatajere tʉ̃gori, Jesús pʉame atore bairo jãã ĩwĩ: —Atie Lázaro cʉ̃ cariaye cʉtiãnie cʉ̃ riayasimajũcoao joroque caátipee mee niña. Dios cʉ̃ catutuarije camasãrẽ yʉ caáti ĩñopee roque nigaro. Tunu bairoa yʉ, Dios macʉ̃ yʉ caátitutuãnie cʉ̃ãrẽ na ĩñao joroque yʉ átigʉ, Lázaro cʉ̃ cariarije jʉ̃gori —jãã ĩwĩ Jesús.
4 Quando Jesus recebeu a notícia, disse:
5 Mai, Jesús pʉame Martare, Maríare, bairi Lázaro cʉ̃ãrẽ camai majũ ãmi.
5 Jesus amava muito Marta, e a sua irmã, e também Lázaro.
6 Bairo Lázaro cʉ̃ cariarijere tʉ̃gomicʉ̃ã, tunu pʉga rʉ̃mʉ cãrõ tipaʉre jãã jʉ̃gotuacõãwĩ mai.
6 Porém quando soube que Lázaro estava doente, ainda ficou dois dias onde estava.
7 Cabero atore bairo jãã ĩwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ: —Jito tunu Judea yepapʉ.
7 Então disse aos seus discípulos:
8 Bairo cʉ̃ caĩrõ, jãã cʉ̃ cabuerã pʉame atore bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: —Jããrẽ cabuei, yoápériya ti yepa macããna mʉrẽ ʉ̃tã rupaa mena na cawẽpajĩãbujioata rʉ̃mʉ. Bairo to macããna mʉrẽ na caátaje caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ¿mʉ ágayati ti yepapʉ tunu?
8 Mas eles disseram: — Mestre, faz tão pouco tempo que o povo de lá queria matá-lo a pedradas, e o senhor quer voltar?
9 Bairo jãã caĩrõ, Jesús pʉame jãã ĩwĩ: —Merẽ marĩ masĩña: Jĩcã ʉmʉreco, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã hora majũ cʉ̃gonucũña. Bairi ʉmʉrecore marĩ caáñesẽãta, pʉgataricaro mano caroaro marĩ áñesẽãcõãña, muipʉ ʉmʉreco macããcʉ̃ cʉ̃ cabusuro jʉ̃gori.
9 Jesus respondeu:
10 Bairãpʉa, ñamirẽ marĩ caáñesẽãta, pʉgatarique nibujioro muipʉ ʉmʉreco macããcʉ̃ cʉ̃ cabusuwoeto jʉ̃gori.
10 Mas, se anda de noite, tropeça porque nele não existe luz.
11 Bairo jãã ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: —Marĩ bapa Lázaro pʉame cãnii baiimi. Bairo cʉ̃ cacãnimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ wãcõʉ̃ ágʉ yʉ átiya.
11 Jesus disse isso e depois continuou:
12 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, jãã cʉ̃ cabuerã pʉame bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: —Jãã Quetiupaʉ, ¿cacãnirẽ bairo cʉ̃ cabaiata, cʉ̃ cacatinemopee ãno to baicʉti?
12 — Senhor, se ele está dormindo, isso quer dizer que vai ficar bom! — disseram eles.
13 Mai, Jesús pʉame Lázaro cʉ̃ cabaiyasicoatiere ĩgʉ, tore bairo jãã ĩmiwĩ. Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, jãã cʉ̃ cabuerã pʉame, “‘Catirã marĩ cawʉgoa cãnirĩjẽ mena cãnii baiimi Lázaro,’ marĩ ĩgʉ ĩcʉ̃mi Jesús,” jãã ĩ tʉ̃goñacõãwʉ̃.
13 Mas o que Jesus queria dizer era que Lázaro estava morto. Porém eles pensavam que ele estivesse falando do sono natural.
14 Bairo jãã catʉ̃gomasĩẽtõĩ, Jesús pʉame atore bairo cariape jãã ĩ quetibʉjʉwĩ: —“Lázaro merẽ riacoayami,” ĩgʉ ñiña.
14 Então Jesus disse claramente:
15 Bairi Lázaro tʉpʉ yʉ caãmerĩataje mena yʉ tʉ̃goña ʉseaniña. Mʉjãã pʉame tore bairo áti ĩñorĩcãrõpʉ mʉjãã tʉ̃goʉsanucũña. Bairi Lázaro cariaatacʉ tʉpʉ marĩ ĩñaráróa —jãã ĩwĩ Jesús.
15 mas eu estou alegre por não ter estado lá com ele, pois assim vocês vão crer. Vamos até a casa dele.
16 Bairo Jesús, jãã cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Tomás, apeyera Gemelo na caĩ wãmetinucũʉ̃ pʉame atore bairo jãã ĩwĩ: —Jito, marĩ cʉ̃ã cʉ̃ mena marĩ cariayasiro ñurõ.
16 Então Tomé, chamado “o Gêmeo”, disse aos outros discípulos: — Vamos nós também a fim de morrer com o Mestre!
17 Bairo topʉ etarã, jãã wiroñawʉ̃: Merẽ Lázaro ãnacʉ̃rẽ baparicãnacã rʉ̃mʉ netõñupã cʉ̃ rupaʉri ãnajẽrẽ ʉ̃tã opepʉ na cacũrocaatato bero yua.
17 Quando Jesus chegou, já fazia quatro dias que Lázaro havia sido sepultado.
18 Mai, Betania pʉame Jerusalén macã tʉaca itia kilómetro cãrõ majũ etaricaro ãmʉ.
18 Betânia ficava a menos de três quilômetros de Jerusalém,
19 Capããrãpʉa judío majã mena macããna Martare, bairo Maríajããrẽ na ĩñarásúpa, na yaʉ cʉ̃ cariaro jʉ̃gori na tʉ̃goña yapapuaeticõãto ĩrã.
19 e muitas pessoas tinham vindo visitar Marta e Maria para as consolarem por causa da morte do irmão.
20 Bairo Jesús ti macãpʉ cʉ̃ caetaató tʉ̃gori, Marta pʉame jãã bocáo asúpo. Cõ yao María pʉame wiipʉa tuacõãñupõ.
20 Quando Marta soube que Jesus estava chegando, foi encontrar-se com ele. Porém Maria ficou sentada em casa.
21 Bairo Marta pʉame jãã bocári, atore bairo qũĩwõ Jesure: —Yʉ Quetiupaʉ, jããtʉ mʉ caãmata, yʉ yaʉ baiyasietibujioatacʉmi.
21 Então Marta disse a Jesus: — Se o senhor estivesse aqui, o meu irmão não teria morrido!
22 Baiopʉa, yʉ masĩña: Nipetirije mʉ cajẽnirĩjẽrẽ mʉ jogʉmi Dios. Ãmepʉ̃ cʉ̃ãrẽ mʉ cajẽnirõrẽ bairo átimasĩñami Dios —qũĩwõ Jesure.
22 Mas eu sei que, mesmo assim, Deus lhe dará tudo o que o senhor pedir a ele.
23 Bairo cõ caĩrõ, Jesús pʉame cõ ĩwĩ: —Mʉ yaʉ catitunucoagʉmi tunu —cõ ĩwĩ Jesús.
23 — O seu irmão vai ressuscitar! — disse Jesus.
24 Bairo Jesús cõ cʉ̃ caĩrõ, Marta pʉame atore bairo qũĩwõ tunu: —Yʉ masĩña merẽ tiere. Nipetiro cariaricarã nemo na cacatitunurĩ rʉ̃mʉ, catʉsari rʉ̃mʉ caãnopʉ cʉ̃ cʉ̃ã catitunugʉmi —qũĩwõ Jesure.
24 Marta respondeu: — Eu sei que ele vai ressuscitar no último dia!
25 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame bairo cõ ĩwĩ Martare tunu: —Yʉa, yʉ ãniña cariayasiricarãrẽ cacatijʉ̃goʉ. Bairi nipetiro yʉre catʉ̃goʉsarã ati yepapʉre cariacoana nimirãcʉ̃ã, caticõã ninucũgarãma.
25 Então Jesus afirmou:
26 Tocãnacãʉ̃pʉa mai, cacatiãna, yʉre catʉ̃goʉsarã cariacoana nimirãcʉ̃ã, caticõã nigarãma. ¿Cariape mʉ tʉ̃goyati atore bairo mʉ yʉ caĩquetibʉjʉrijere? —cõ ĩwĩ Jesús Martare.
26 e quem vive e crê em mim nunca morrerá. Você acredita nisso?
27 Bairo Jesús cõ cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Marta pʉame atore bairo qũĩ yʉwõ: —Yʉ Quetiupaʉ, mʉrẽ cariape majũ yʉ tʉ̃goʉsaya. Mʉa, mʉ ãniña Mesías, Dios macʉ̃. Dios cʉ̃ cajoʉ majũ mʉ ãniña. Mʉa, ati yepapʉ caatípaʉ na caĩwoatujʉ̃goyeticũrĩcʉ̃ majũ mʉ ãniña —qũĩwõ Marta Jesure.
27 — Sim, senhor! — disse ela. — Eu creio que o senhor é o Messias , o Filho de Deus, que devia vir ao mundo.
28 Atore bairo Jesure qũĩ bʉsʉ yaparori bero yua, cõ baio Maríare cõ piijori yasioroaca cõ ĩ quetibʉjʉyupo: —Marĩrẽ cabuei atoa niñami. Bairi mʉrẽ yʉ piijorotiami.
28 Depois de dizer isso, Marta foi, chamou Maria, a sua irmã, e lhe disse em particular: — O Mestre chegou e está chamando você.
29 Bairo Marta cõ caĩrõ tʉ̃go, jicoquei wãmʉnʉcã Jesure qũĩñao atícoasupo.
29 Quando Maria ouviu isso, levantou-se depressa e foi encontrar-se com Jesus.
30 Mai, Jesús pʉame macã tʉ̃nipʉ jãã jʉ̃goãnicõãwĩ. Ti macãpʉre jãã jããetaepʉ mai. Marta jããrẽ cõ cabocáetatapaʉpʉa jãã ãnicõãwʉ̃.
30 Pois ele não tinha chegado ao povoado, mas ainda estava no lugar onde Marta o havia encontrado.
31 Bairo Marta cõ cõ caĩrõ, tãmurĩ wãmʉnʉcãrĩ na wiire witi atícoasupo María, Jesutʉ acó. Bairo tãmʉrĩ cõ cawitiáto ĩñarã, judío majã cõ ya wiipʉ cõjããrẽ na tʉ̃goña yapapuaeticõãto ĩrã, caĩñarátana pʉame cõ ʉsacoásúparã. “María cõ yaʉ masã opepʉ otio acó baiomo,” ĩ tʉ̃goñarĩ cõ ʉsacoásúparã.
31 As pessoas que estavam na casa com Maria, consolando-a, viram que ela se levantou e saiu depressa. Então foram atrás dela, pois pensavam que ela ia ao túmulo para chorar ali.
32 Bairo María atí, Jesús cʉ̃ caãnopʉ etari, Jesús rʉpori tʉpʉ cõ rʉpopaturi mena etanumuo etawõ. Bairo etari, María qũĩwõ Jesure: —Yʉ Quetiupaʉ, jããtʉ mʉ caãmata, yʉ yaʉ baiyasietibujioatacʉmi.
32 Maria chegou ao lugar onde Jesus estava e logo que o viu caiu aos pés dele e disse: — Se o senhor tivesse estado aqui, o meu irmão não teria morrido!
33 Bairo María, judío majã cõ mena caatíatana cʉ̃ã na caotiro ĩñarĩ, Jesús pʉame cʉ̃ yeripʉ bʉtioro na tʉ̃goñamairĩ yapapuajãñuwĩ.
33 Jesus viu Maria chorando e viu as pessoas que estavam com ela chorando também. Então ficou muito comovido e aflito
34 Bairo tʉ̃goña yapapuari, bairo na ĩ jẽniñawĩ: —¿Noopʉ Lázaro rupaʉri ãnajẽrẽ mʉjãã rocari? Bairo qũĩwã na pʉame: —Jãã Quetiupaʉ, marĩ ĩñaátó ti masã opepʉ.
34 e perguntou: — Venha ver, senhor! — responderam.
35 Bairo na caĩrõ, Jesús pʉame bʉtioro otiwĩ.
35 Jesus chorou.
36 Bairo Jesús bʉtioro cʉ̃ caotiro ĩñarã, judío majã pʉame bairo na majũ ãmeo ĩwã: —Ĩñañijate. ¡Nocãrõ bʉtioro majũ cʉ̃ cʉ̃ maimiñuparĩ Lázaro ãnacʉ̃rẽ Jesús!
36 Então as pessoas disseram: — Vejam como ele amava Lázaro!
37 Bairo na caĩrõ, judío majã mena macããna jĩcããrã na majũ bairo ãmeo ĩwã: —Ãni Jesús, cacaapee ĩñaetacʉ cʉ̃ãrẽ cacatiocõãrĩcʉ̃ nimicʉ̃ã, ¿dopẽĩ jĩcã wãme ũno Lázaro ãnacʉ̃rẽ cʉ̃ jʉátinemo masĩẽtĩbujioyupari? —ãmeo ĩwã jĩcããrã judío majã.
37 Mas algumas delas disseram: — Ele curou o cego. Será que não poderia ter feito alguma coisa para que Lázaro não morresse?
38 Tunu Jesús pʉame bairo na caãmeo ĩtoye, cʉ̃ yeripʉ bʉtioro tʉ̃goñarĩ, Lázaro ãnacʉ̃ masã opetʉacapʉ ámí. Mai, Lázaro ãnacʉ̃ masã ope pʉame ʉ̃tã opepʉ ãmʉ. Bairi tunu ʉ̃tã tii mena ti ope biaricaro cʉ̃gowʉ.
38 Jesus ficou outra vez muito comovido. Ele foi até o túmulo, que era uma gruta com uma pedra colocada na entrada,
39 Bairo ĩwĩ yua Jesús pʉame: —Masã ope ʉ̃tã tii biaricatiire newoya. Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Marta, Lázaro cabaiyasiatacʉ ãnacʉ̃ yao pʉame atore bairo qũĩwõ Jesure: —Yʉ Quetiupaʉ, merẽ baparicãnacã rʉ̃mʉ majũ netõcoaya. Toreto, merẽ roro majũ ʉ̃nijusucoato.
39 e ordenou: Marta, a irmã do morto, disse: — Senhor, ele está cheirando mal, pois já faz quatro dias que foi sepultado!
40 Bairo cʉ̃rẽ cõ caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame atore bairo cõ ĩwĩ Martare: —Merẽ mʉ yʉ quetibʉjʉapʉ: “Cariape yʉ mʉ catʉ̃goʉsaata, Dios caroa camasãrẽ cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽrẽ miñago,” mʉ ñiapʉ̃ —cõ ĩwĩ.
40 Jesus respondeu:
41 Bairo Jesús Martare cõ cʉ̃ caĩ yaparoro, Lázaro ãnacʉ̃ masa ope ʉ̃tã tii biaricatiire pãwocõãwã yua. Bairo na capãworo ĩñarĩ, Jesús pʉame ʉmʉrecóopʉ ĩñamʉgõjori, atore bairo Diopʉre qũĩ jẽniwĩ: —Caacʉ, yʉ mena mʉ ñujãñuña. Tocãnacãni yʉ cajẽnirõ yʉ mʉ tʉ̃gocõãña.
41 Então tiraram a pedra. Jesus olhou para o céu e disse:
42 Yʉ masĩña merẽ: tocãnacãni yʉ mʉ tʉ̃gonucũña. Bairi tunu ãnoa camasã caãna jʉ̃gori bairo ñiña: “Cariapea ãnia niñami Dios cʉ̃ cajoʉ majũ,” na ĩáto ĩ, bairo mʉ ñiña —qũĩwĩ Jesús cʉ̃ Pacʉ Diopʉre.
42 Eu sei que sempre me ouves; mas eu estou dizendo isso por causa de toda esta gente que está aqui, para que eles creiam que tu me enviaste.
43 Bairo Diopʉre qũĩ jẽni yaparori bero, Jesús pʉame bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo ĩwĩ: —¡Lázaro, witiasá topʉre!
43 Depois de dizer isso, gritou:
44 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ, cariayasiricʉ pʉame ti masã opepʉre witicoamí. Cʉ̃ wãmorĩ cʉ̃ rʉpori cʉ̃ã juti mena na cadʉrʉaricʉ witiamí. Tunu bairoa cʉ̃ rʉpoa cʉ̃ãrẽ juti asero mena paumarĩcʉ̃ witiamí. Bairo cʉ̃ cawitiató, Jesús, bairo na ĩwĩ: —Cʉ̃ õwãña, cʉ̃ caámasĩparore bairo ĩrã —na ĩwĩ Jesús.
44 E o morto saiu. Os seus pés e as suas mãos estavam enfaixados com tiras de pano, e o seu rosto estava enrolado com um pano. Então Jesus disse:
45 Bairo Jesús cʉ̃ caátiere ĩñarĩ, capããrã judío majã Maríajããrẽ cabapacʉtirátana, Jesús cʉ̃ caáti ĩñoatajere caĩñaatana cʉ̃ tʉ̃goʉsajʉ̃gowã.
45 Muitas pessoas que tinham ido visitar Maria viram o que Jesus tinha feito e creram nele.
46 Bairo na catʉ̃goʉsamiatacʉ̃ãrẽ, aperã jĩcããrã pʉame fariseo majãrẽ na ĩñarásúpa. Bairo na ĩñarátí yua, nipetirije Jesús cʉ̃ caátiatajere na quetibʉjʉyupa.
46 Mas algumas pessoas voltaram e contaram aos fariseus o que ele havia feito.
47 Bairo na caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gori, fariseo majã sacerdote majã quetiuparã cʉ̃ã nipetirã neñañuparã Junta Suprema na caĩrõpʉ. Topʉ neñarĩ, atore bairo ĩñuparã: —¿Dope bairo cʉ̃ mena marĩ ánaati? Cʉ̃, caʉ̃mʉ capee majũ caroa áti ĩñorĩqũẽrẽ na áti ĩñoʉ átiyami camasãrẽ.
47 Então os fariseus e os chefes dos sacerdotes se reuniram com o Conselho Superior e disseram: — O que é que nós vamos fazer? Esse homem está fazendo muitos milagres!
48 Cʉ̃rẽ, bairoa marĩ caátiroticõãmata, capããrã camasã cʉ̃ jetore cʉ̃ tʉ̃gopaje ʉsagarãma. Bairi tunu Roma macããna carotirã marĩ tʉpʉ atíri, marĩ ñubuerica wii templo wiire átiyasio rocacõãgarãma. Tunu bairoa marĩ nipetiro ati yepa caãna cʉ̃ãrẽ marĩ pajĩãre peyocoagarãma —ãmeo ĩ bʉsʉyuparã na caneñarõpʉ.
48 Se deixarmos que ele continue fazendo essas coisas, todos vão crer nele. Aí as autoridades romanas agirão contra nós e destruirão o Templo e o nosso país.
49 Mai, na mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ Caifás cawãmecʉcʉ ti cʉ̃marẽ sacerdote majã quetiupaʉ caãcʉ̃ pʉame bairo na ĩñupʉ̃: —Mʉjãã, catʉ̃goñarĩqũẽ mána majũ mʉjãã ãniña.
49 Então Caifás, que naquele ano era o Grande Sacerdote , disse: — Vocês não sabem nada!
50 Bairoa tunu mʉjãã atore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñaẽtĩñati: “Nipetiro marĩ camasãrẽ aperã na capajĩã repeyoparo ũnorẽã, jĩcãʉ̃ã caʉ̃mʉ jeto cʉ̃ cariaro roque ñubujioro,” ¿mʉjãã ĩ tʉ̃goñaetimajũcõãñati?
50 Será que não entendem que para vocês é melhor que morra apenas um homem pelo povo do que deixar que o país todo seja destruído?
51 Mai, Caifás pʉame atore bairo cʉ̃ caĩyaparoata, cʉ̃ majũã cʉ̃ catʉ̃goñarõ mee bairo ĩñupʉ̃. Ti cʉ̃marẽ sacerdote majã quetiupaʉ cʉ̃ caãnoi, Dios pʉame, “Bairo ĩña,” ĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ catʉ̃goñarĩqũẽ joro jʉ̃gori bairo ĩñupʉ̃. Jesús, judío majã na carorije wapare netõgʉ, ti yepa macããnarẽ na cʉ̃ cariabojapeere ĩgʉ, bairo ĩñupʉ̃.
51 Naquele momento Caifás não estava falando por si mesmo. Mas, como ele era o Grande Sacerdote naquele ano, estava profetizando que Jesus ia morrer pela nação.
52 Bairi tunu Jesús judío majã na carorije wapa jeto meerẽ cʉ̃ canetõbojapeere bairo ĩñupʉ̃. Nipetiro aperã ati yepa macããna caábataricarã Dios yarã cʉ̃ pũnaa caãniparã cʉ̃ãrẽ na cʉ̃ canetõpeere ĩgʉ ĩñupʉ̃ Caifás sacerdote majã quetiupaʉ.
52 E não somente pela nação, mas também para reunir em um só corpo todos os filhos de Deus que estão espalhados por toda parte.
53 Bairo Junta Suprema na caĩrõpʉ na caneñabʉsʉri rʉ̃mʉa, Jesure cʉ̃ na capajĩãrocapeere ãmeo bʉsʉpẽni weyocõãñuparã fariseo majã bairi sacerdote majã quetiuparã mena.
53 Então, daquele dia em diante, os líderes judeus fizeram planos para matar Jesus.
54 Bairi yua, Jesús pʉame cʉ̃ na capajĩãgarijere masĩrĩ, baujaro judío majã quetiuparã na caãnopʉre ãniñesẽãẽmi yua. Bairi Jesús Judea yepa caãnimiatacʉ jãã cʉ̃ cabuerã mena jĩcãpaʉ desierto tʉaca macã, Efraín cawãmecʉti macãpʉ jãã jʉ̃goetawĩ. Bairo ti macãpʉ jãã cʉ̃ cabuerã mena etari, ti macãpʉ jãã jʉ̃goãnicõãwĩ Jesús.
54 Por isso ele já não andava publicamente na Judeia, mas foi para uma região perto do deserto, a uma cidade chamada Efraim, e ficou ali com os seus discípulos.
55 Bairo Jesús ti macãpʉ jãã cʉ̃ cajʉ̃goãno, merẽ petoaca rʉsawʉ judío majã bose rʉ̃mʉ Pascua caetaparo. Bairo ti rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye nipetiro judío majã Jerusalén macãpʉ jeto ámá. Caroarã nigarã Dios cʉ̃ caĩñajoro, na caátinucũrõrẽ bairo átigarã ásuparã.
55 Faltava pouco tempo para a Festa da Páscoa . Muitos judeus foram a Jerusalém antes da festa para tomar parte na cerimônia de purificação .
56 Bairo bairã, judío majã quetiuparã pʉame Jesure cʉ̃ macã ñesẽãñuparã, cʉ̃ ñerĩ cʉ̃ preso jogarã. Bairo cʉ̃ macã ñesẽãrĩ, tocãnacãʉ̃pʉrea templo wiipʉ na jẽniñamacã ñesẽãñuparã. Atore bairo ĩñuparã: —¿Dope mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati? ¿Jesús cʉ̃ã ati bose rʉ̃mʉrẽ cʉ̃ etaʉati, o cʉ̃ etaecʉati ato? —na ĩ jẽniñañuparã.
56 Eles procuravam Jesus e, no pátio do Templo, perguntavam uns aos outros: — O que é que vocês acham? Será que ele vem à festa?
57 Mai, judío majã aperã sacerdote majã quetiuparã cʉ̃ã ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Jesure cʉ̃ caetarije quetire cʉ̃ catʉ̃goata, “Jicoquei cariape cʉ̃ quetibʉjʉáto,” ĩ roti cũñuparã, bairo na caĩquetibʉjʉro Jesure cʉ̃ ñe masĩgarã yua.
57 Os chefes dos sacerdotes e os fariseus queriam prender Jesus. Por isso tinham dado ordem para que, se alguém soubesse, contasse onde ele estava.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.