Atos 10

Ġaġek Mewis (BZH) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Rom ti nedo Sisarea arë nebë Kornelius. Alam-beġö-yi vu Itali hir kapten ti meneġin alam mehödahis nemadvahi (100).
1 Em Cesareia morava um homem chamado Cornélio, que era centurião de uma companhia do exército chamada Italiana.
2 Log losho yi alam pin sën denedo loḳ ti lo deneggöneng in Anutu medeneḳo arë raḳ. Nevo monë nġahiseḳë in bë doḳ vu alam Yuda sën deneraḳ vu in nġaa lo, geyö nejom raḳ vu Anutu yoh vu buk pin.
2 Era piedoso e temente a Deus com toda a sua casa, fazendo muitas esmolas ao povo e orando sempre a Deus.
3 Lob buk ti loḳ 3 krök sehuksën, lob lë nġaa ti nebë pesepsën meneggëp ranġah rot. Lë bë Mehöböp yi angër ti loḳ ya begganġ ayo vu yi benër bë, “Kornelius!”
3 Um dia, por volta das três horas da tarde, durante uma visão, esse homem viu claramente um anjo de Deus que se aproximou dele e lhe disse:
4 Lob Kornelius ḳenu verup begët yi, loḳ nër bë, “Mehöböp! Bë va?” Rëḳ angër nër yah vu Kornelius bë, “Anutu lë honġ jomraḳsën gelë bë ġeneloḳ vu alam sën deneraḳ vu in nġaa lo, log lë bë yoh vu, lob kwa nevo menedo.
4 — Cornélio! Este, fixando nele os olhos e possuído de temor, perguntou: — O que é, Senhor? E o anjo lhe disse: — As suas orações e as suas esmolas subiram para memória diante de Deus.
5 Om gwevonġ mehö la dena Yopa bena denatöḳ jaḳ Simon sën denenër arë ngwë nebë Pita lo bedegeḳo nom.
5 Agora envie mensageiros a Jope e mande chamar Simão, que também é chamado de Pedro.
6 Mehö saga nedo loḳ Simon ngwë sën yi mehö nesemu reggu navi lo yi begganġ, dus vu loo nenga.”
6 Ele está hospedado com Simão, curtidor, cuja residência está situada à beira-mar.
7 Angër nër ġaġek nebë saga vu Kornelius ggovek log ya raḳ, log Kornelius tahi yi hur luu ving mehö-beġö-yi ti. Mehö-beġö-yi saga yi mehö-jomraḳsën-yi ving.
7 Logo que o anjo que lhe falava se retirou, Cornélio chamou dois dos seus servos e um soldado piedoso dos que estavam a seu serviço
8 Lob Kornelius nër ġaġek saga pin mero vu lööho, log mëm vonġ lööho ya Yopa.
8 e, depois de lhes explicar tudo, mandou que fossem a Jope.
9 Lööho deya beya deneggëp aggata. Genyëġ heng gelööho deya medeya dus raḳ vu nyëġ böp Yopa log hes vuheng raḳ. Log Pita raḳ ya Simon yi begganġ yu-tamanġsën vavunë in bë najom jaḳ.
9 No dia seguinte, enquanto eles viajavam e já estavam perto da cidade de Jope, Pedro subiu ao terraço, por volta do meio-dia, a fim de orar.
10 Lob diiḳahë, lob kwa vo bë ga nos rëḳ nahën deneyeh, lob lë nġaa ti nebë pesepsën yam vu yi.
10 Estando com fome, quis comer; mas, enquanto lhe preparavam a comida, sobreveio-lhe um êxtase.
11 Lë yaġek tateḳin log nġaa ti luḳ meyam dob nebë sën denejom loḳ tob nyëḳetu lubeluu lo, geböpata rot.
11 Viu o céu aberto e um objeto como se fosse um grande lençol, que descia do céu e era baixado à terra pelas quatro pontas,
12 Lob reggu aggagga pin loḳ nedo. Nġaa pin sën denevëëng, genġaa pin sën vare deneya los deneggevek dob lo.
12 contendo todo tipo de quadrúpedes, répteis da terra e aves do céu.
13 Lob ġaġek ti yam vu Pita ving bë, “Pita, kwedi ġengis reggu beġegwa!”
13 E ouviu-se uma voz que se dirigia a ele:
14 Lob Pita nër bë, “Ma rot, Mehöböp! Sa su rëḳ ġa rë! Saḳ su naha nġaa nebë sënë rë. In he horek nenërin bë nipaya besu yohvu rë.”
14 Mas Pedro respondeu: — De modo nenhum, Senhor! Porque nunca comi nada que fosse impuro ou imundo.
15 Rëḳ ġaġek saga yom vu yi netu beron luu nebë, “Nġaa sën Anutu nër bë yohvu, saga su ġenanër nabë su yohvu rë!”
15 Pela segunda vez, a voz lhe falou:
16 Nġaa pin sën agi töḳ vu Pita beron löö, log pevis betob sën yah meya vavunë.
16 Isso aconteceu três vezes, e, em seguida, aquele objeto foi levado de volta para o céu.
17 Pita nahën kwa neya nġahi bë, “Nġaa sën sa halë agi degwa nebë va?” log alam Rom sën Kornelius vonġ sir yam lo deverup. Lööho deloḳ tepëḳ in Simon sën mehö nesemu reggu navi lo yi begganġ, lob mëm verup denare loḳ veluung avi.
17 Enquanto Pedro estava perplexo sobre qual seria o significado da visão, eis que os homens enviados por Cornélio, tendo perguntado pela casa de Simão, pararam junto à porta.
18 Log detahi medeloḳ tepëḳ bë, “Simon sën arë ngwë nebë Pita lo nedo sënë ma ma?”
18 Chamando, perguntaram se ali estava hospedado Simão, que também é chamado de Pedro.
19 Rëḳ Pita nahën kwa nevo nġaa sën lë nebë pesepsën lo, loḳ Anon Vabuung nër vu yi bë, “Gwenġo? Mehö löö denesero honġ!
19 Enquanto Pedro meditava a respeito da visão, o Espírito lhe disse: — Estão aí três homens à sua procura.
20 Om kwedi ġeduḳ meġena vu sir beham na. Su kwam na nġahi. Senġo hevonġ sir medeyam.”
20 Portanto, levante-se, desça e vá com eles, sem hesitar; porque eu os enviei.
21 Lob Pita luḳ ya vu alam saga benër bë, “Mehö sën ham nesero lo, yiḳ sa sënë. Ma ham yam in-a?”
21 Então Pedro desceu e disse àqueles homens: — Eu sou a pessoa que vocês estão procurando. O que os traz até aqui?
22 Loḳ denër bë, “Kornelius, sën alam-beġö-yi hir kapten lo vonġ he yam. Mehö yohvu sën neggöneng in Anutu geneḳo arë raḳ, galam Yuda pin denër bë yi mehö nivesa. Lob Anutu yi angër ti to menër vu yi bë gevonġ he nam in honġ behil anah yi begganġ in bë genġo honġ ġaġek.”
22 Então disseram: — O centurião Cornélio, homem reto e temente a Deus e tendo bom testemunho de toda a nação judaica, foi instruído por um santo anjo a mandar chamar você para a casa dele e ouvir o que você tem a dizer.
23 Lom Pita nër bedeloḳ ya begganġ ayo, bevo nos vu sir medegga gedeggëp. Log monbuk lob kedi meya ving sir, lob Kerisi-yi-alam la vu Yopa desepa sir medeya ving.
23 Pedro, então, convidando-os a entrar, hospedou-os. No dia seguinte, Pedro se aprontou e foi com eles. Também alguns irmãos dos que moravam em Jope foram com ele.
24 Ya deggëp buk ti vu aggata, loḳ mëm detöḳ ya Sisarea geKornelius medo neġin sir. Tahi yi alam losho yi mehö la ggovek bedesupin sir benedo deneġin sir.
24 No dia seguinte, Pedro chegou a Cesareia. Cornélio estava esperando por eles, tendo reunido os seus parentes e os amigos mais íntimos.
25 Pita to meloḳ ya begganġ ayo, lob Kornelius to meya vu bepetev meneggëp loḳ Pita vaha in bë geḳo arë jaḳ.
25 Quando Pedro estava por entrar, Cornélio foi ao seu encontro e, prostrando-se aos pés dele, o adorou.
26 Rëḳ Pita jom loḳ nema mekedi nare genër vu bë, “Kwedi jaḳ! Sa, og sa mehönon meris mu!”
26 Mas Pedro o levantou, dizendo: — Levante-se, porque eu também sou apenas um homem.
27 Lob luho devengwënġ gedeyah begganġ ayo vu alam nġahiseḳë sën desupin sir medenedo lo.
27 Falando com ele, Pedro entrou, encontrando muitos reunidos ali,
28 Lob Pita nër vu sir bë, “Ham nġo raḳ ni bë horek niwëëk ata nërin he alam Yuda bë he su ayoh vu bë ana medo geving alam-yu-ngwë, ma ana vatëveḳ vu sir rë. Rëḳ Anutu tato vu sa nebë sa su nanër mehöti nabë nipaya ma su mehö yohvu rë.
28 a quem se dirigiu, dizendo: — Vocês bem sabem que um judeu está proibido de se juntar a um gentio ou de entrar na casa dele. Mas Deus me mostrou que não devo considerar ninguém impuro ou imundo.
29 Om sën sa su ḳeyëh ġaġek rë. Gaḳ ham kwetaġ sa lom seyam pevis. Rëḳ sa bë ġanġo niröp nabë ham tahi sa in va?”
29 Por isso, uma vez chamado, vim sem vacilar. E agora pergunto: Por que motivo vocês mandaram me chamar?
30 Lob Kornelius nër bë, “Nġaa sënë töḳ vu sa bebuk löö ruu ya ggovek ya. Sa medo najom raḳ loḳ sa begganġ ayo raḳ 3 krök sehuksën lob pevis besa halë mehöti nare geyi tob veroo beniḳapiik.
30 Cornélio respondeu: — Faz hoje quatro dias que, mais ou menos por esta hora, às três da tarde, eu estava orando em minha casa. De repente, se apresentou diante de mim um homem vestido com roupas resplandecentes
31 Lob nër vu sa bë, ‘Kornelius, Anutu nġo honġ jomraḳsën ggovek gemedo mekwa nevo monë lu nġaa pin sën ġenevonġ in bë doḳ vu alam sën deneraḳ vu in nġaa lo.
31 que disse: “Cornélio, a sua oração foi ouvida e as suas esmolas foram lembradas na presença de Deus.
32 Om gwevonġ mehö la dena Yopa bena denanër Simon sën denenër arë ngwë nebë Pita lo. Mehö saga nedo loḳ Simon ngwë sën mehö nesemu reggu navi lo yi begganġ dus vu loo nenga.’
32 Envie, pois, alguém a Jope e mande chamar Simão, que também é chamado de Pedro; ele está hospedado na casa de Simão, curtidor, à beira-mar.”
33 Om sën sa hevonġ mehö la deyök in honġ. Lob ġevonġ nivesa beġeyam, om sën gwëbeng he pin ayam nado loḳ Anutu mala agi in bë he ġanġo ġaġek sën Mehöböp vonġ vu honġ in bë ġenanër vu he lo.”
33 Portanto, sem demora, mandei chamá-lo, e você fez muito bem em vir. Agora estamos todos aqui, na presença de Deus, prontos para ouvir tudo o que o Senhor ordenou a você.
34 Lom mëm Pita nër bë, “Yönon rot, gwëbeng seraḳ ni bë Anutu su kwa ya vu mehö los arë ma alam vahi mu rë.
34 Então Pedro começou a falar. Ele disse: — Reconheço por verdade que Deus não trata as pessoas com parcialidade;
35 Gaḳ kwa nevo alam vu nyëġ pin bë: Nabë sir ti göneng in yi begevonġ nġaa nohvu, og nelë yi nivesa.
35 pelo contrário, em qualquer nação, aquele que o teme e faz o que é justo lhe é aceitável.
36 Yönon, Anutu vonġ yi ġaġek vu he Israel, bevonġ Yesu Kerisi yi Bengö Nivesa vu he. Bengö Nivesa sën nër ġaġek mamer vu he bë Yesu Kerisi tu alam pin hir Mehöböp.
36 Esta é a palavra que Deus enviou aos filhos de Israel, anunciando-lhes o evangelho da paz, por meio de Jesus Cristo. Este é o Senhor de todos.
37 In ham nġo raḳ nġaa sën Yesu Nasaret nevonġ lo ni vorot. Wirek Jon nër ġaġek bël-ripeksën-yi ranġah, lob vu buk sagi Yesu verup ggëp Galilea, lob bengö ya meyoh vu nyëġ pin vu distrik Yudea.
37 Vocês sabem o que aconteceu em toda a Judeia, tendo começado na Galileia depois do batismo que João pregou,
38 Gemaḳ ham raḳ ni bë Anutu ggooin yi raḳ bevonġ Anon Vabuung los niwëëk vu yi, lob ya meyoh vu nyëġ pin beloḳ vu mehönon. Anutu nevo niwëëk vu yi, lob vonġ alam sën Satan nevonġ paya vu sir lo benijvesa neraḳ.
38 como Deus ungiu a Jesus de Nazaré com o Espírito Santo e com poder. Jesus andou por toda parte, fazendo o bem e curando todos os oprimidos do diabo, porque Deus estava com ele.
39 Gehe sënë halë yi wirek, lob sën he nanër ġaġek ranġah raḳ nġaa pin sën nevonġ vu Yerusalem los nyëġ pin vu distrik Yudea lo. Gesën derekö yi raḳ ḳelepeḳo* gedesis mediiḳ lo.
39 E nós somos testemunhas de tudo o que ele fez na terra dos judeus e em Jerusalém. Depois eles o mataram, pendurando-o num madeiro.
40 Rëḳ buk netu löö lob Anutu nër bekedi raḳ yah, log tato yi ranġah.
40 Mas Deus o ressuscitou no terceiro dia e concedeu que fosse manifesto,
41 Su tato yi balam Yuda pin delë rë. Gaḳ yiḳ yö tato yi vu he sën wirek Anutu ggooin he raḳ in bë he nanër yi ġaġek ranġah lo. Kedi raḳ yah vu bedub, lob he ha los anum ving yi.
41 não a todo o povo, mas às testemunhas que foram anteriormente escolhidas por Deus, isto é, a nós que comemos e bebemos com ele, depois que ressurgiu dentre os mortos.
42 Log nër vu he bë he nanër yi ġaġek pin ranġah vu mehönon nabë Anutu ggooin yi raḳ in bë genġo alam-malaj-vesa los alam-diiḳsën pin hir ġaġek.
42 Jesus nos mandou pregar ao povo e testemunhar que ele foi constituído por Deus como Juiz de vivos e de mortos.
43 Alam-denenër-ġaġek-ranġahsën pin denër yi ġaġek ranġah nebë: Anutu nekevoh alam pin sën ayoj neya timu vu Yesu lo hir nġaa nipaya ya raḳ Yesu arë los niwëëk.”
43 Dele todos os profetas dão testemunho de que, por meio do seu nome, todo o que nele crê recebe remissão dos pecados.
44 Pita nahën nenër ġaġek saga, log Anon Vabuung yam raḳ ya alam pin sën denġo yi ġaġek agi lo.
44 Enquanto Pedro falava estas palavras, o Espírito Santo caiu sobre todos os que ouviam a mensagem.
45 Alam Yuda sën ayoj neya timu vu Yesu wirek gedeyam ving Pita lo, delëk anon rot in denelë bë Anutu keseh Anon Vabuung raḳ alam-yu-ngwë ving.
45 E os fiéis que eram da circuncisão, que tinham vindo com Pedro, admiraram-se, porque também sobre os gentios foi derramado o dom do Espírito Santo.
46 Denġo sir gedenenër ayej aggagga bedeneḳo Mehöböp arë raḳ, lob Pita nër bë,
46 Pois eles os ouviam falando em línguas e engrandecendo a Deus. Então Pedro disse:
47 “Alam sënë deḳo Anon Vabuung nebë hil, om re rëḳ nanërin bël-ripeksën-yi in sir-a?”
47 — Será que alguém poderia recusar a água e impedir que sejam batizados estes que, assim como nós, receberam o Espírito Santo?
48 Lob nër vu alam sën deyam ving yi lo bë dejipek sir jaḳ Yesu Kerisi arë. Lob tum deketaġ vu Pita bë medo buk la geving sir rë.
48 E ordenou que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Então lhe pediram que permanecesse com eles por alguns dias.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.