Atos 2
Melɛ̌ Mékɔ̄ɔ̄lē (BSSNT) vs AAI
1 Áde ngande e Pɛntekɔs épédé, bad ábe bédúbpé Krǐstəə bésyə̄ə̄l bênladɛ́n áte hǒm ahɔ́g.
1 Pentecost ana veya na tit, etei’imak hiru’ay efan ta’imonamaim hima.
2 Ábwɔ̄g-ábwɔ̄g esaád émbīd ámīn. Ébédé nɛ́ɛ ekukud é ngíne éche étómeʼ. Échê esaád énlōn ene ndáb esyəə́l áte echě ábê bad ábe bédúbpé bémbɛ̄ɛ̄ áte.
2 Naniyan meyemeye yaurabad nidun wowogabe marane rena bar hima’am imaim run awan karatan.
3 Hɛ̂ dɔ́ɔ bényíné bwěm nɛ̂ŋgáne muú ḿmě nwágné nɛ́ɛ eʼchém ńtyéémé mod-tɛ́ɛ́ á nló-mîn.
3 Naatu abisa hi’i’itin i wairaf orot menan na’atube tamunimun na ta’ita’imon tafahimaim mara’ara’at.
4 Edəə́dəŋ éche Ésáá êmpií bɔ́ moosyəə́l, mod-tɛ́ɛ́ ábootéd mehɔ́b mé bad bémpēe ahɔ́b ḿmě béesebpɛɛ́ ayə́ge. Edəə́dəŋ chɔ́ɔ élyə́gtéʼáá bɔ́ âhɔ́b kéchéé éche béhɔ́béʼáá.
4 Etei’imak Anun Kakafiyin iwanih menah botabir tur tata’amaim hio, Anun Kakafiyin fair bitih na’atube.
5 Enɛ́n póndé bad bé Israɛl ábe békánnáá Dyǒb bébédé á Jerusalɛm. Ábén bad bémbīd mebwɔ́g ne mebwɔ́g á nkǒŋsé.
5 Nati ana veya, Jew sabuw God ana bowayah orot gagamih etei tafaram tata’ane hiru’ay Jerusalemamaim hima’am.
6 Awóg áde béwógé échɛ́n esaád, ndun e mod enladɛ́n áte wɛ́ɛ ábê bad ábe bédúbpé bébédé. Yə̌l enkɔ́m bɔ́ áte bwâmbwam áyə̄le ngáne bad ábe bédúbpé béhɔ́béʼáá ábíníí bad bɔ́ mod-tɛ́ɛ́ áchemeʼ échē ehɔ́b.
6 Iti nidun hinonowar ana maramaim sabuw rou’ay gagamin na’in hiru’ay hima’am, hai kasiy ra’at naatu hifofofor men kafaita, anayabin etei hai turamaim hio hinowar.
7 Ne nkɔ̂mtɛn ń yə̌l áte, bênsɛdéd bán, “Kíné saá á mbwɔ́g e Galilia ábɛ́n bad bésyə̄ə̄l bébídé-yɛ?
7 Kasiy gagamin maiyow isah matar naatu taiyuwih hibabatiyih. “Iti sabuw tur teo etei i Galilee oro’orot?
8 Chán-nɔ̄ ébɛ́nlédé boŋ syáā mod-tɛ́ áwōgēʼ ngáne béhɔ́bɛɛ́ éche ehɔ́b.
8 Naatu mi’itube’emih it ata turamaim hio tanonowar?
9 Átîntê e syánē, baahɔ́g bébídé á meloŋ mé Patia, Mɛdia ne Elam; meloŋ mé Mɛsopotemia, Judeya ne Kapadosia; meloŋ mé Ponto ne mé Esia,
9 It i tafaram ta ta’ika tana, Partia, Media, Ilam naatu afa i Mesopotamia’ane hina, Judea, Kapadosia, Pontus naatu Asia,
10 meloŋ mé Frigia ne Pamfilia, aloŋ á Egipto ne mebwɔ́g mé aloŋ á Libia, bɛnbɛn ne Sirinɛ syánē bad behɔ́g debídé á dyad á Roma.
10 Firigia, Pamfilia, Egypt naatu Libia wanawanan turin Sairini na’atune auman hina tema’ama. Naatu Romene nanawan auman hina Jerusalem tema’am. Nati i Jew sabuw naatu sabuw afa hai baitumatum hibotabir hina Jew sabuw himamatar auman.
11 Átîntê e ábɛ́n bad bésyə̄ə̄l doŋge achyáádté ne bad bé Israɛl, ábíníí-ʼɛ bad ábe béesɛ̌ bad bé Israɛl ábe béhídeʼ adúbe á bad bé Israɛl. Syánē bad behɔ́g debídé á aloŋ á Krɛt ne á aloŋ dé Arebia boŋ kénɛ̂, syánē mod tɛ́ɛ́ awóge ngáne béhɔ́bɛɛ́ áwe ehɔ́b-te ndəle é mekan éche Dyǒb ábɛ́lé.”
11 It afa i Kurit naatu Arab sabuw. Baise God sawar gewasih maiyow sisinaf isan ata turamaim hio tanonowar!”
12 Yə̌l enkɔ́m bɔ́ áte bényāg-kɛ bwâmbwam, bésɛdté nhɔ́g ne aníníí bánken, “Chán nɛ́n ádíí-yē?”
12 Sabuw hifofofor naatu hai kasiy ra’at taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti sawar anayabin i abisa?” Peter sabuw rou’ay gagamin isah ebibinan|alt="Peter speaking to crowd" src="CN01892B.TIF" size="col" loc="Act 2.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2.12"
13 Kénɛ̂, doŋge á bad béwɛ́léʼáá bad ábe bédúbpé, béhɔ̄bē bán bémáá mǐm amwɛ́. Pɛ́ntɛkɔs|src="Pentecost.eps" size="span" ref="2.9-11"
13 Baise sabuw afa hi’iyab hio, “Nati sabuw i harew fokarin, hitom imih teo kwanekwan!”
14 Hɛ́ɛ Petro átyéémé ámīn átîntê e ábíníí bembapɛɛ bé nlómag dyôm ne nhɔ́g, áchə̄gtē ehɔ́b, álāŋgē ndun e mod echě embɛ́ áhed aá, “A-baányaŋ bé Israɛl ne nyé baásyə̄ə̄l ábe nyêdyɛɛ á Jerusalɛm, nyélâm metúu ńláa nyé ngáne nɛ́n ádíí.
14 Tur Abarayah etei 11 hai founamaim Peter misir fanan aumetawat sabuw rou’ay gagamin na’in isah eo, “Taitu tuwai’inah Jew sabuw naatu kwa iyab Jerusalem wanawanan kwama’am, akokok tain kwanarub gewas sawar iti mamatar anayabin anakubuna kwananowar.
15 Ábén bad béemwédɛɛ́ mǐm ngáne nyéwêmtanné. Bǐn éʼdíi bɔɔb ngə́ŋ abog é mbwɛmbwɛ ngɛ̂n.
15 Kwa kwanotanot iti orot i harew fokarin hitom tibikoko’aw, baise, boun i nine korok mar auman.
16 Boŋ nɛ́n ábɛ́nlédé ntíined ne eʼyale ábe nkal é edəə́dəŋ Joɛl ánhɔ̄bpē aá,
16 Imih i men harew hitomamih, baise dinab orot Joel ana Bukamaim Atamaninamaim kirum eo,
17 Dyǒb áhɔ́bé nɛ́n aá,
17 ‘Mar ana yomaninamaim God eo,
18 Nɛ̂ děn-ɛɛ́ mɛ́bɛnlé.
18 Isa’amih, nati ana veya ayu au akir wairafih, oro’orot naatu baibin etei,
19 Mɛ̌lūmēd menyáké ádyōb
19 Ayu boro maramaim baifofofor ana sinaf
20 Etondɛɛ ǎkwɛ ehíntɛ́n,
20 Veya matan boro nagugum
21 Ene póndé kénzɛ́ɛ́ awě akwɛntɛ́né aá Yesuɛ adé mɔ́ Sáŋgwɛ́ɛ́ ǎkǔd eʼsoósoŋ.’ ”
21 Orot yait
22 Petro ambád ámpē aá, “Á-bad bé Israɛl, nyélâm metúu nyéwôglɛn chǒm éche ńhɛdɛɛ́ ahɔ́b. Dyǒb dêmbɛ̌l Yesuɛ mod a Nazarɛt ábɛ̄l ndəle é mekan mé menyáké ne eʼchemléd âlúmed nyé nɛ́n aá mɔ́ mwěn-nɛɛ́ mɔ́lōmē mɔ́. Nyéběn nyêbíí nɛ̂ bwâm áyə̄le nɛ́n átîntê echɛ̂n dɔ́ɔ nɛ̂ dêmbɛnlédté.
22 “Israel sabuw tur iti kwananowar! Jesu Nazareth mowan i God rubin naatu i wanawanamaim ina’inan yumatah ta ta, baifofofor ta ta God kwa biyamaim sinaf kwa’itin kwaso’ob.
23 Dyǒb dêmmad abíi, ámād-tɛ atíi nɛ́n aá nyɛ́ɛ̄wūū Yesuɛ abɛ áde nyêmbɛ mɔ́ á mekáá mé bad bé ekɔyí, boŋ bébōmē-ʼɛ mɔ́ á awɔg.
23 Iti orot hibai kwa umamaim hiyai kwa’a’asabun i God ana kok naatu marasika yakitifuw inu’inumaim matar, naatu kwa sabuw kakafih hai baibaisamaim Jesu kwabai onaf afe’en kwa’onaf morob.
24 Boŋ kénɛ̂, Dyǒb dêmpuúd mɔ́, ahúd mɔ́ á metuné mé kwééd, áyə̄le kwééd eéhɛleʼaá-sɛ éhaŋ mɔ́.
24 Baise God morobone iyawas maiye misir, naatu morob ana biyababanane rufam tit, anayabin morob ana fair men karam boro diburamaim tabotan tama.
25 Dabidɛ anhɔ́b tə̂ŋgɛne mɔ́ aá,
25 David nati orot isan eo,
26 Nɛ̂ ábɛ́lé nlóné ne menyiŋge
26 Isan imih ayu dogorou ebiyasisir
27 Áyə̄le wéemwaá-sɛ edəə́dəŋ échêm émāānēd á mbwɔ́g e kwééd,
27 Anayabin o boro men ininatbuhuruwu rahemaim ana’in,
28 Elúmté mɛ menzii ḿme ḿpɛɛneʼ aloŋgé, abɛ́ áde wɛ́bɛ̄ɛ̄-ʼɛ mɛ á akéb mɛ̌bɛ̄ menyiŋge.’ ”
28 O yawas ana ef i’obaiyu, naatu o ataragub wanawananamaim aiyasisir boro iniwansumu.’”
29 Petro ambád ámpē aá, “A-baányaŋ, nlâŋge nyé ne aláa děn nɛ́n mɛɛ́ Dabidɛ awesyánē sáá ambáá, anwɛ́. Bénlīmē mɔ́, echě soŋ edé-ʼɛ hɛ́n kə́ə́ŋne chii.
29 “Taituwau Jew, bebeyan a tur ao’owen aiwob orot David ata agir wabin gagamin, morob hiyai naatu ana rah i iti biyatamaim inu’in.
30 Dabidɛ abédɛ́ɛ nkal éʼdəə́dəŋ, ambíí-ʼɛ chǒm éche Dyǒb dénhɔ̄bpē aá mɔ́ɔ̄bɛ mɔ́. Dyǒb démmwɛ̄ melɛ̌ nɛ́n aá mɔ́ɔ̄tēd mwǎn á mbyaa ḿme Dabidɛ mɔ́bɛl mɔ́ kə̂ŋ melemlem nɛ̂ŋgáne Dabidɛ ámbɛ̄ɛ̄ kə̂ŋ.
30 Naatu David i dinab orot God omatanen ana obaifaro auman yayare i so’ob, veya ta David ana rara’ane i uwan ta boro ni’aiwob.
31 Dabidɛ ammǎd anyín áʼsō éʼ póndé, dyam áde Dyǒb dɛ́bɛnlé, né-ɔɔ́, anhɔ́b mam tə̂ŋgɛne mpuu ḿme Ane-awě-Béwɔ́gté. Anhɔ́b aá,
31 God mar boro nanan abisa nasisinaf David i so’ob, Keriso morobone misir maiye isan ana tur i nowar.
32 Ane Yesuɛ mɔ́-ʼaá Dyǒb ápúúdté, sé moosyəə́l sêdé-ʼɛ mbóŋ bán apuúdé.
32 “God iti Jesu i boun morobone iyawas maiye misir, naatu aki i iti sawar himamatar ana sif robonayah.
33 Dyǒb ábágé mɔ́ atíi dé edúbé áwe ekáá émbáá. Abagé-ʼɛ mɔ́ Edəə́dəŋ éche Ésáá éche ánhɔ̄bpē aá mɔ́ɔ̄bɛ̌ mɔ́. Yesuɛ mɔ́-ʼɛ ábagé sé échê Edəə́dəŋ, chɔ́-ʼaá ékə́ə́ boŋ nyényīnēʼ, nyéwōgē-ʼɛ kéchéé échě ébɛnlad chii.
33 God iti Jesu bora’ah yen uman asukwafune mare, naatu Tamah biyanane Anun Kakafiyin eo’omatan bai aki tafai yan isuwai re’er boun iti kwa’i’itin naatu kwanonowar.
34 Debíí nɛ́n bán Dabidɛ enkêmpumɛ́ɛ́, boŋ kénɛ̂ anhɔ́b aá,
34 Naatu David i men au mar yenamih, baise iti tur i eo,
35 kə́ə́ŋne á póndé echě mɛ́bɛnlé boŋ ékɔgtéd ábōŋ bad bé ekɔyí ámīn ne mekuu.’ ”
35 Inama’am a kamabiy sabuw ana bow
36 Petro ambád ahɔ́b aá, “Né-ɔɔ́, nyé bad bé Israɛl bésyə̄ə̄l nyékoŋ abíi nɛ́n bán anɛ́n Yesuɛ awě nyébómmé á awɔg mwěn-naá Dyǒb dêmbɛnlé âbɛ́ Sáŋgwɛ́ɛ́ mɔ́-ʼaá adé Ane-awě-Béwɔ́gté.”
36 Isan imih kwa Israel sabuw iti tur ao i kwanaso’ob gewas. God iti Jesu kwabai kwao’onaf i bai yen ata Regah naatu ata Roubininenayan matar!”
37 Awóg áde ábê bad béwógé pɔ́le eche Petro, entagéd bɔ́ á mewêmtɛn-tê bwâmbwam. Hɛ́ɛ bésɛdtɛɛ́ Petro ne abíníí bembapɛɛ bé nlómag bánken, “A-baányaŋ, cheé-ɔ̄ sétə́ŋgɛ́né abɛl?”
37 Sabuw iti tur hinonowar ana veya dogoroh rusib Peter naatu Tur Abarayah hibatiyih, “Taitu tuwai’inah aki boro mi’itube ana sinaf?”
38 Petro antimɛ́n bɔ́ aá, “Nyémod-tɛ́ɛ́ nyétimɛn Dyǒb, nyétɛde aloŋgé dé mbéb boŋ nyékud edusɛn á dǐn áde Yesu Krǐstəə, âbɛl nɛ́n Dyǒb álagsɛn nyé mbéb Dyǒb dɛ́bɛ̌-ʼɛ nyé echě ndɛ, Edəə́dəŋ éche Ésáá.
38 Peter iyafutih eo, “Kwa etei dogor hinikitabir naatu Jesu Keriso wabinamaim bapataito kwanab, saise a bowabow kakafih nanotawiyen, naatu God ana usar Anun Kakafiyin boro kwanab.
39 Nyébíi nɛ́n bán chǒm eche Dyǒb áhɔ́bé aá mɔ́ɔ̄bɛ nyé édíi áyə̄l echɛ̂n ne ábɛn bǎn ébɛ́-ʼɛ ké áyə̄l e bad ábe bédé nchabnede. Édé ne moosyəə́l awě Sáŋgwɛ́ɛ́ ádɛd Dyǒb, áchɛ́nlé âbɛ́ ne mɔ́.”
39 Iti omatanen i kwa isa naatu kwa natunat isah, na’atube sabuw tutufin etei iyab ef yok tema’am ata Regah God boro na’a’afih isah.”
40 Petro anléb bɔ́, aláá-ʼɛ bɔ́ mekan mémpēe híin. Ansím bɔ́ etúu áte ahɔ́b aá, “Mod-tɛ́ɛ́ ásoŋ ádē aloŋgé, ésebɛ́ nɛ̂, né Dyǒb dɛ́kɔ̄gsɛ̄n nyé melemlem ngáne ákɔ̄gsɛ̄nnē enɛ́n nyoŋgɛl e ebébted.”
40 Peter tur maumurih na’in imaim imatnuwih naatu ifefeyanih eo, “Sabuw tafa’asarih wanawanah kwama’am saisewat kwanatit kwaniyawasi!”
41 Bad híin béndūbē dyam áde Petro ánhɔ̄bpē bédusɛ́n-nɛ bɔ́. Ḿmê mbwɛ mesoŋgé mé bad ḿme mémbād ámīn e bad ábe béndūbē, mébédé dyam eʼkə́lé éʼláán.
41 Sabuw maumurih na’in iti tur hinonowar hitumatum naatu bapataito hibai, nati ana veya’amaim sabuw etei 3000 na’atube nati kou’ayamaim hirun.
42 Bêmbané nlém âyə́ge mekan ḿme bembapɛɛ bé nlómag béyə́gtéʼáá bɔ́, bébɛ́-ʼɛ nlatɛ́n ne bad ábe bédúbpé Krǐstəə. Bɔ́ɔ̄bɔ̄ɔ békānnēʼ, bédyāg-kɛ ndyééd hǒm ahɔ́g.
42 Naatu hai veya hiya’asair Tur Abarayah biyahine tur hinowar bairi hibita’ay, rafiy himseseb hifaram hi’aa naatu hiyoyoyoban.
43 Bembapɛɛ bé nlómag bébɛ́léʼáá menyáké, bélūmtē-ʼɛ eʼchemléd híin. Kénzɛ́ɛ́ awě annyín antágé nsəl áte.
43 Tur Abarayah wanawanahimaim ina’inan naatu baifofofor maumurih maiyow hisisinaf sabuw awah ha’e.
44 Bad bésyə̄ə̄l ábe béndūbē Yesuɛ bémbɛ̄ békɛɛneʼ nlatɛ́n áʼsō. Chǒm-tɛ́-ʼɛ éche mod ánwōŋgē ébédé é moosyəə́l.
44 Bai’ufununayah mar etei hina hita’imon sawar i nowah etei nena hifafarambonen.
45 Bésómáá-ʼáá bwěm, békāb ne mod-tɛ́ ngáne ántōgnɛ̄nnē.
45 Naatu hai sawar was arin, roumukur arin etei hibow hin hitobon kabay hibai hina wanawanahimaim sabuw iyab hai kok abisa isan hibiyababan etei ana fofonin hifafarambonen.
46 Béyɔ́gkéʼáá aladɛn hǒm ahɔ́g epun-tɛ́ á Ndáb-e-Dyǒb âkáne. Bédyágéʼáá ndyééd hǒm ahɔ́g áwāb mendáb ne nlém nhɔ́g ne menyiŋge mésyə̄ə̄l.
46 Veya matan hiyi Tafaror Bar gagaminamaim hiruru’ay. Naatu hai baremaim bay himseseb dogoroh ere yasisir auman hi’aa,
47 Békɛ́néʼáá Dyǒb, bad bésyə̄ə̄l béwóón-nɛ bɔ́ nlém ḿ bwâm. Epun-tɛ́-ʼɛ Dyǒb ábádáá bad ábe békúdé eʼsoósoŋ ámīn e mesoŋgé mé bad ábe bédúbpé.
47 God hibobora’ara’ah naatu sabuw etei tur abarayah isah i hibiyasisir. Naatu veya ta’ita’imon ana fofonin sabuw iyab God biyawasih Regah bow ana kou’ay wanawanan yababar rara’at.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.