2 Coríntios 3

Melɛ̌ Mékɔ̄ɔ̄lē (BSSNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Nyêwémtɛ́né bán sêhɔ́beʼ mekan mé bwâm tə̂ŋgɛne échɛd yə̌l ámpē-yɛ? Nyêwémtɛ́né bán sɛ́ɛ̄bɛ nyé kálag kéʼɛ séhɛ̄d kálag áwɛ̄n, âlúmed nɛ́n bán sêkwognédé âbɛl nsɔ́n átîntê echɛ̂n, ngáne bad bémpēe bébɛlɛɛ́-yɛ? Séebɛnlé nɛ̂.
1 Recomeçamos a fazer o nosso próprio elogio? Temos, acaso, como alguns, necessidade de vos apresentar ou receber de vós carta de recomendação?
2 Nyêdíi sé á nlém-tê nɛ̂ŋgáne kálag echě bétélé boŋ bad bésyə̄ə̄l bélāā âbíi chǒm éche édé áwēd-te.
2 Vós mesmos sois a nossa carta, escrita em nossos corações, conhecida e lida por todos os homens.
3 Nyêlûmteʼ bán nyêdíi kálag echě Krǐstəə átélé boŋ alómɛ́n sé. Enɛ́n kálag eésaá kálag echě béténlé ínkɛ boŋ edíi echě Edəə́dəŋ é Dyǒb áde ábage aloŋgé étélé. Bénkêntenlé enɛ́n kálag á meláa mǐn, ḿme métánlé, boŋ bêntel chɔ́ á nlém ḿ baányoŋ.
3 Não há dúvida de que vós sois uma carta de Cristo, redigida por nosso ministério e escrita, não com tinta, mas com o Espírito de Deus vivo, não em tábuas de pedra, mas em tábuas de carne, isto é, em vossos corações.
4 Sêhɔ́be nɛ́n áyə̄le sêsumé nlém ne Dyǒb abɛ́ áde sédíí ne Krǐstəə.
4 Tal é a convicção que temos em Deus por Cristo.
5 Sé běn séēhɛ̄lɛ̄ɛ̄-sɛ sêhɔ́b bán sêhɛle-sɛ sébɛ̄l ḿmɛ́n nsɔ́n. Sé běn séēhɛ̄lɛ̄ɛ̄-sɛ sébɛ̄l mɔ́. Dyǒb dɔ́ɔ ábɛ́lé boŋ séhɛ̄l mɔ́ abɛl.
5 Não que sejamos capazes por nós mesmos de ter algum pensamento, como de nós mesmos. Nossa capacidade vem de Deus.
6 Abɛlé sêkwǒgnédé âkal ḿmē nkalaŋ mé melɛ̌ mékɔ̄ɔ̄lē. Méesaá nkalaŋ âhíd mbéndé é melɛ̌ mé nchun. Bad ábe béhíde ene mbéndé béwâg, béēbāg-kaá ne Dyǒb. Nkalaŋ âhíd melɛ̌ mékɔ̄ɔ̄lē ḿme séyə́gtɛɛ́, ńdé nɛ́n bán Dyǒb ábage bad Edəə́dəŋ éche Ésáá, ébɛle-ʼɛ bɛ́bē ne mɔ́ á ngíndé ne á ngíndé.
6 Ele é que nos fez aptos para ser ministros da Nova Aliança, não a da letra, e sim a do Espírito. Porque a letra mata, mas o Espírito vivifica.
7 Bɔɔb-pɔɔ́, Mosɛɛ an'yə́géd bad âhíd mbéndé é Dyǒb é melɛ̌ mé nchun. Dyǒb dêntěl échɛ́n mbéndé ámīn e meláá ḿme métánlé boŋ ábɛ Mosɛɛ aá áyə́gte bad. Áde Dyǒb dêmbɛɛ́ Mosɛɛ échê mbéndé, ambɛ̌l eʼsó éʼpɛnéʼ Mosɛɛ féréd, âlúmed bán échê mbéndé édíi échē. Eʼsó éʼpɛ́néʼáá Mosɛɛ nyaa echě bad bé Israɛl béehɛleʼaá mɔ́ anɔn áʼsō. Boŋ kénɛ́ɛ éʼpɛ́néʼáá bwâmbwam, ḿmê mwayé mêmbootéd asud mwǎmpīn mpín. Bad ábe bénhīd melɛ̌ mé nchun bénwɛ̄, bénkêmbáá-ʼaá ne Dyǒb.
7 Ora, se o ministério da morte, gravado com letras em pedras, se revestiu de tal glória que os filhos de Israel não podiam fitar os olhos no rosto de Moisés, por causa do resplendor de sua face {embora transitório},
8 Né-ɔɔ́, nzé sêyə́gte bad nkalaŋ tə̂ŋgɛne Edəə́dəŋ é Dyǒb, Dyǒb dɛ́lūmēd bad nɛ́n aá ḿmē nkalaŋ ńtómtɛ́né etógnɛ́n abɛ́ á aloŋgé á bad.
8 quanto mais glorioso não será o ministério do Espírito!
9 Dyǒb dénlūmēd aá mɔ́dē ngum áde âmbɛɛ́ Mosɛɛ mbéndé. Échê mbéndé êmbɛ̌l bad bébíí bán ǎkɔ̄gsɛ̄n bɔ́ áyə̄le mbéb ḿme bébɛ́lé. Boŋ anabpé echě ngum alúmed abɛl áde ábɛ́lé boŋ sékaléʼ ḿmē nkalaŋ ḿme ńlûmte ngáne bad békobnadté áwe eʼsó.
9 Se o ministério da condenação já foi glorioso, muito mais o há de sobrepujar em glória o ministério da justificação !
10 Mbéndé éche Mosɛɛ áyə́gtéʼáá bad bɔɔ́d âhíd mbéndé é Dyǒb émbɛ̄ etógnɛ́n. Ayə́ged áde séyə́gtɛɛ́ bad bɔɔb bán Dyǒb dɛ́lagsɛ́n bɔ́ mbéb, bébɛlé-ʼɛ ngáne áhɛdɛɛ́, dɔ́ɔ átómtɛ́né etógnɛ́n abɛ́.
10 Aliás, sob esse aspecto e em comparação desta glória eminentemente superior, empalidece a glória do primeiro ministério.
11 Kénɛ́ɛ édíí bán Dyǒb dénlūmēd ngáne ádíí etógnɛ́n áde ábɛ́lé melɛ̌ mé nchun, melɛ̌ ḿme mémbɛ̄ á esóŋ é póndé, alúmté aá mɔ́tōmtɛ̄nē etógnɛ́n abɛ́ abɛl áde ábɛ́lé melɛ̌ méēkɔ̄ɔ̄lē. Ḿmɛ́n melɛ̌ méēkɔ̄ɔ̄lē mɔ́ɔ méhə́ŋlɛ́né aloŋgé á bad, mɛ́bɛ̄-ʼɛ abɛ́ ne abɛ́.
11 Se o transitório era glorioso, muito mais glorioso é o que permanece!
12 Né-ɔɔ́ ngáne sésúmé nlém bán nkalaŋ ḿme sékalɛɛ́ ńdé etógnɛ́n bwâmbwam, sêkale mɔ́ ésebán sêbáaʼ.
12 Em posse de tal esperança, procedemos com total desassombro,
13 Séēsaá nɛ̂ŋgáne Mosɛɛ. Mosɛɛ ankúdtɛ́n eʼsó âbɛl boŋ bad bé Israɛl béēnyíné ngáne eʼsó ábe éʼpɛ́néʼáá mɔ́ éʼdímɛɛ́.
13 Não fazemos como Moisés, que cobria o rosto com um véu para que os filhos de Israel não fixassem os olhos no fim daquilo que era transitório.
14 Boŋ bénkênsóŋtɛ́nné. Á mbále, bootyaa ene póndé âpɛ chii, béehɛlɛɛ́ asôŋtɛ́n nɛ́n bán apɛn áde eʼsó éʼpɛ́néʼáá Mosɛɛ, ḿmê mpɛntéd ńsúdé. Póndé ké ehéé nzé bad béwógé mod aláá kálag e melɛ̌ mé nchun, béēsōŋtānnē chǒm éche béwógé. Édé nɛ̂ŋgáne abad ákútɛ́né bɔ́ mewêmtɛn. Nzé mod adé ne Krǐstəə děmpɛn dɔ́ɔ ásôŋtanné.
14 Em conseqüência, a inteligência deles permaneceu obscurecida. Ainda agora, quando lêem o Antigo Testamento, esse mesmo véu permanece abaixado, porque é só em Cristo que ele deve ser levantado.
15 Á mbále, bootya ene póndé ápɛ chii, póndé ké ehéé echě béláá mbéndé é Mosɛɛ, ébɛlé ébɛ́ byánán abad ákútɛ́né bɔ́ nsôŋtɛn nyaa eche béehɛlɛ́ɛ́ chǒm éche béláaʼɛ́ abíi.
15 Por isso, até o dia de hoje, quando lêem Moisés, um, véu cobre-lhes o coração.
16 Boŋ nzé bɔ́ ké ahéé adúbpé Sáŋgú Yesuɛ, chǒm éche ébâg nɛ̂ŋgáne abad éche ékutan bɔ́ nsôŋtɛn ébɛlé éhide.
16 Esse véu só será tirado quando se converterem ao Senhor.
17 Bɔɔb-pɔɔ́, Sáŋgwɛ́ɛ́ adíi Edəə́dəŋ. Kéhéé áde Edəə́dəŋ éche Sáŋgwɛ́ɛ́ édíí, bad béēbāgkē á mehaŋ-tê.
17 Ora, o Senhor é Espírito, e onde está o Espírito do Senhor, aí há liberdade.
18 Syánē ábe Dyǒb áhúdé abad áde dénkūtɛ̄n syánē eʼsó, abɛ́ ádɛ̄d ábɛleʼ bad bébíí ngáne ehúmé éche Sáŋgwɛ́ɛ́ épédé abɛ́. Bényíneʼ bán abɛlé syánē ngáne bad ábe bébɛle ngáne Dyǒb áhɛdɛɛ́. Edəə́dəŋ éche Ésáá éhəŋlan syánē ahəŋlɛn ne ahəŋlɛn âbɛ́ ngáne Yesuɛ âbɛl bad bényîn ngáne ápédé ngíne abɛ́. Sáŋgwɛ́ɛ́, mɔ́ awě adé Edəə́dəŋ, mɔ́ abɛle ḿmɛ́n mekan.
18 Mas todos nós temos o rosto descoberto, refletimos como num espelho a glória do Senhor e nos vemos transformados nesta mesma imagem, sempre mais resplandecentes, pela ação do Espírito do Senhor.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.