Lucas 17
Bora NT (BOA_TBL) vs AAI
1 Áhduréhjáa tsiiñe ímamyémuke neébe: —Tsá ííñújɨri mávaríjchojúúné pɨ́htóityú mɨ́amúnáake tútávájtsoíñe. Árónáa ihdyu máɨdáátsoju tene pájtyeíñé ímichi ténehjɨ́vú diityéké ɨ́búwátsohíjcyámeke.
1 Jesu ana bai’ufununayah iuwih eo, “Bowabow kakafin ana routobon i turobe boro hinamatar, baise orot yait iti sawar niwa’an hinamamatar boro yababan gagamin na’in nab.
2 Muurá botsíi oke cáhcujtsómé ɨ́dátsó tsɨɨmédúréi néémedítyú tsaatéké ímítyunévú ɨ́búwátsohíjcyámekéubá múu íjkyééháñetu néwáyúcobáné ióhbáñúmeke wájojcó móóá pañévú ápíchó diityé úmɨwa nééné ɨhdétu.
2 Naatu orot yait nati na’atube nasisinaf, ana gewasin nati orot boro sikan aumor hina’utan taiy yan hinitaiy nare, men basit nama au kek gidigidih niwawa’anih bowabow kakafih hinasinaf.
3 Áánéllii téɨɨbúwá meíjcyáne ámúhá nahbe ímityúné méénúúbeke mébóíjcyuco. Aabe teene ɨɨ́hvéjtsóne ɨ́mɨánejcúvú tsiiñe ɨ́búwáávéhajchíí ílluréjuco máábájɨ́ɨ́veco ímityúnée dibye méénune dííbyedi meɨ́dáátsóvénema.
3 Imih abisa kwasisinaf mata toniwa’an, taituwa baitumatumayan bowabow kakafin nasisinaf na’at, inakwarar tatab nihamiy, naatu bowabow kakafin nihamiyen dogoron nabikitabir na’at ana bowabow kakafih inanot tawiyen.
4 Tsáijyu múúne 7-ijyúvá tsájcoojɨ méénúíyoobe ímityúne. Áhdúijyúvá dibye ámúhadívú ɨ́dátsójkímyeíhajchíí múu ɨ́dáátsové dííbyedi.
4 Naatu veya ta’imon wanawanan mar etei seven na’atube o isa nasisinaf kakaf isan, mar etei seven namatabir maiye nan biya natit nao. Ayu o isa bowabow kakafin asinaf, ana bowabow kakafih inanot tawiyen.
5 Áábekéhjáa ímamyémú nééhií: —Múúhakye pɨáábó éhnííñevu muha mecáhcújtso Píívyéébeke.
5 Tur Abarayah Jesu isan hio, “Regah ai baitumatum kwira’at.”
6 Áánélliihyéhjáa neébe: —Muurá mojtáátsá neeváúwúudúné áyánéwu ímí Píívyéébeke ámuha mecáhcújtsoca eehe úmehe ámuha ménééiyá étsihdyu tehe ityábáávyéne móóáj pɨɨnétú iíjyócúúvetéki. Ahdújuco muurá tehe íjyócúúvetéiyóné tétsihdyu.
6 Regah iyafutih eo, “Kwa a baitumatum ai momor ro’on na’atube, kwa boro iti ai uwa isan kwanao, ‘A wairoron etei ku’uy ra’ah kwen tor yan kure kubat,’ boro fana nab kwao na’atube nasinaf.
7 ¿Aca ámúhá úníu múnáajpi úmɨhé pañe caajárí tsáijyu ócájimu téhméúbari iíjcyátsihdyu ááhɨ́véébeke ámuha mémáchótsópéjtsóiyáhi? Tsáhaá.
7 “Naatu itinin ta i iti na’atube, o ta a bowayan orot masaw tabowabow o sheep takakaifen rabirab au bar tanan, boro men ana merar itay naatu itau, ‘Kurun kumare bay ta ku’aan.’
8 Muurá íllure ámuha ménépéjtsóiyá dííbyeke: “Majchóréjuco meénu. Aane u nɨ́jkevádú ú pícyoó tujkénú muha memájchoki. Ááné boonétúi ú májchoóhi.” Éhdure muurá ámuha ménééiyáhi.
8 Ai’abin, o boro mat a bay tabogaigiwas itaa, imaibo i tamare taa tatom.
9 Áhdure ¿aca ámuha dííbyeke météhdújtsóiyá ámuha metáuhbánéré dibye méénúné hallúvu? Tsáhaá.
9 Naatu a bowayan orot iyun sisinaf isan i boro men o ana merar yin isan tama takaifimih en.
10 Ehdu téhdure Píívyéébe ámúhakye pícyóóné wákimyéí ámuha menɨ́jkévácooca tsá múu íjyácunútú dibye ámúhakye téhdújtsóíyóneri. Íllure múu nééhií: “Tsá muurá ɨ́mɨá ɨɨcúve múnaa muha méíjcyatú múúhakye dibye táuhbánéré muha meméénúnélliíhye.” Éhdure múu nééhií. Ehdúhjáa neebe Jetsóo.
10 Imih kwa auman ef i nati ta’imon, abisa bowamih hinao hiyuni kwa bowabow ufunamaim, kwa na’atumo kwanao, ‘It i akirwairafit wabit men gagamin aisim merarayow isan tananot, abisa hi’u’uwit na’atube tasinafuka.’”
11 Aabéhjáa Jerotsaréevu péébe pajtyé Tsamááriámá Gariréá iñújɨ́ɨ́cutu.
11 Jesu au Jerusalem yey ana veya i tafaram Samaria naatu Galilee hairi hai yoyow ana founamaim yen in.
12 Aabéhjáa tsácoomíwuúvú úújeténáa dííbye éllevu 10-meva tsáá íjpi chájaavéme. Ároméhjáa kémuéllevúré iwájtsɨ́ne dííbyedi wáníjcyámeímyé kéévánécoba nééhií: —¡Jétsoj, Jetsóoj, múúhadi dɨ́daatsóve!
12 Naatu na bar merar ta titit auman, orot nah etei 10 biyah kokom ani’anih bairi hitar. Ef yok na’in hibat
13 — ausente —
13 naatu hi’af hio, “Regah Jesu kwiwanbabani!”
14 Áánélliihyéhjáa diityéké ɨ́ɨ́teebéré nééhií: —Tsúúca muurá ámuha mébohɨ́jucóóhií. Aame cáhawáá llúúvájtedívú méúújétsámeítyej. Ahdújucóhjáa ditye pééne tsaímiyéjuco néémeé.
14 Jesu nuw itih, basit iuwih eo, “Kwan firis biyan kwatit naatu biya enuteteyan itah.” Baise hitit efamaim hinan, biyah etei higewasin.
15 Áámedítyúhjáa Tsamááriá iiñújɨ múnáajpi oomí Píívyéébeke dúúrúvaabére. Aabéhjáa Jetsóó lliiñévú ɨmɨ́móúúvéne dííbyeke téhdujtsóhi.
15 Naatu wanawanahimaim orot ta’imon biyan bigewasin itin, basit matabir maiye fanan sib God bora’ara’ah auman na.
16 — ausente —
16 Jesu nanamaim me yan ra’iy ana merar yi. Naatu iti orot i Samaria matuwan.
17 Áábekéhjáa Jetsóó nééhií: —¿Aca tsá pámeere ámuha mebóhɨɨtúne? Muurá íñe tsííñé iiñújɨ múnáajpi u íjcyároobe ú oomí Píívyéébeke u téhdújtsoki. Áánetu ¿kiá tsijtye?
17 Naatu Jesu eo, “Orot nah etei i ten biyah higewasin, naatu orot nah nine i menamaim tema’am?
18 — ausente —
18 Aisim iti orot menan ta akisinamo na God ana merar eyiy?” Naatu Israel sabuw aisim boro men iti na’atube hitasinaf?
19 Ehdúhjáa iñétsihdyu neebe dííbyeke: —Wa díjyócúúvéne dipyej. Tsúúca ú bohɨ́ɨ́ Píívyéébeke u cáhcujtsódú íjcyaábe.
19 Imaibo Jesu orot iu eo, “Kumisir au bar kwen, a baitumatumamaim iyawas.”
20 Aanéhjáa Jetsóoke paritséómú dilló múijyú Píívyéébé avyéjú bóhówááveíñe. Áánélliihyéhjáa neébe: —Tehdu Píívyéébé avyéjú bóhówááveróné ámuha maájtyúmɨ́íyónejɨ́ɨ́vari.
20 Pharisee afa Jesu hibatiy hio, “God ana aiwob i boro mar biy nan?” Jesu iyafutih eo, “God ana aiwob i men bebeyanamaim enan,
21 Áánéllii tsá múha nééítyuróne: “Íñe Píívyéébé avyéju.” Muurá ihdyu ijcyájúcooróné ámúhama.
21 boro sabuw hina’itin hinao, ‘Kwa’itin iban iti, o iban ni’i.’ Anayabin God ana aiwob i kwa wanawanamaim ema’am.”
22 Ehdúhjáa diityéké iñétsihdyu neebe ímamyémuke: —Muurá ámuha méijyácúnuú Mɨ́amúnáájpidívúu o ípívyéévéébeke ámuha maájtyumɨ́júcóóíyóneri. Ehdu ámuha meɨ́jtsámeíyónáa tsáhái ámúhadívú o bóhówáávéityúne.
22 Imaibo ana bai’ufununayah iuwih eo, “Mar enan kwa boro kwanakaibaban kwanao, ‘Orot Natun ana veya mi’itube tanan tata’itin,’ baise nati ana veya boro men kwana’itinimih.
23 Muurá ámúhakye tsaate neéhi: “Tsúúca Mépájtyetétsoobe tsájucóóhií.” Árónáa tsá múu cáhcújtsotúne.
23 Sabuw boro hina’uwi hinao, ‘I ban ni’i enan kwa’itin, o iti enan kwa’itin.’ Sabuw hinao men ufuh kwananunuwamih.
24 Muurá chijchi rórihcyóné maájtyumɨ́dú pámeere ájtyúmɨɨ́ Mɨ́amúnáájpidívúu o ípívyééveebe o tsáábeke.
24 Anayabin Orot Natun namatabir maiye nanan ana veya, tafaram wanawanan ana’itin i boro namanamar ebow tafaram etei emamarakaw na’atube boro namarakaw.
25 Árónáa ihdyu ɨhnáhooíñé ícyooca íjcyáné mɨ́amúnaa óhdi ɨ́cúbahráne. Tsá oke ditye cáhcújtsóityúne.
25 Baise wantoro’ot i boro sabuw iyab iti boun tema’am ana veya’amaim boro hinab hini’a’akir, hinakwahir biyababan ta ta hinitin.
26 Muuráhjáa Noéé íjcyáijyu íjcyáné mɨ́amúnaa íjcyadúré íjcyaímyé o tsááiñe ɨ́jtsotúme. Áánáa tsúúca ó tsaá Mɨ́amúnáájpidívúu o ípívyééveébe.
26 Ana itinin i boro Noah ana veya’amaim mamatar na’atube, Orot Natun ana veya’amaim boro na’atube namatar.
27 Muuráhjáa téijyu íjcyáné mɨ́amúnaa iímillédúré ícyahíjcyá majchóháñeri, adóháñeri, táábávajcátsiyi. Áánáacáa ihdyu Noéé tsúúca ɨhmɨ́ɨ́né pañévú úcáávénáa ííñujɨ páneere caajávéjucóóhií. Ááneríi pámeere cáhcújtsotúmé óuuvé imájcanúneri.
27 Noah ana veya’amaim sabuw hi’aa hitomatom, orot babin hitatabin, wanawanan Noah wa wanawanan run harew gagamin tit sabuw etei himorob.
28 Áhdurée muurá pajtyéné Róo íjcyáijyu íjcyámeke Tsodóóma múnáake. Muuráhjáa téhdure iímillédú ícyahíjcyámé majchóháñeri, adóháñeri, náhjɨ́heri, úmɨhéneri, ánuméiyi.
28 Naatu ana itinin ta i Lot ana veya’amaim mamatar na’atube. Orot babin hi’aa hitom, masaw hitar hibow, bar hiwowab, hitobon hi’aa hinan wanawanan
29 Áánélliihyée muurá Píívyéébe dííbyeke néé dibye iíjchívye técoomítyu. Áhdújucóo dibye íjchíívyéné boone Píívyéébe cúújuwa ɨ́jcaáyóneri técoomi áiivyéne.
29 Lot tafaram Sodom bihamiy ana veya wairaf marane God iyafar re sabuw etei e’arahih himorob.”
30 Ahdu muurá Mɨ́amúnáájpidívúu o ípívyééveebe ó tuvááóvaá mɨ́amúnáake iímillédúré íjcyámeke tsiiñe o tsáijyu.
30 Ana itinin i ta’imon, Orot Natun nanan ana veya boro nati na’atube namatar.
31 Áijyu ihjyátú tsiéllé íjcyame tsá ihñénéhjɨ éllevu péjúcóóityúne. Áhdure íúmɨhérí íjcyame tsá ihjyávú péjúcóóityúne.
31 Nati ana veya’amaim orot yait ana or ema’am boro men nayen bar ana sawar nabow, na’atube orot ana masaw ebow boro men namatabir bar sawar nabowamih.
32 Cáhawáá méɨjtsúcunu muhdúhjáa diibye Róó táábake tene pájtyene idyéjú dille révoúcunúné déjúcotu.
32 Orot Lot aawan isan abisa namatar i kwananot!
33 Muurá ííñújɨri iímillédú iíjcyáneríyé tsúúrámeíhijcyámé tsá pájtyetéityúne. Áánetu ihdyu teene ɨɨ́hvéjtsóne ookéréjuco úraavyémé pájtyéteéhi.
33 Orot yait i taiyuwin ana yawas enunuwih boro men nabaimih, baise orot yait ana yawas ayu isou kwakwahir ana yawas boro natita’ur nab.
34 Muurá tsiiñe o tsáácooca míítyétsi cúwámútsidítyú tsáápiikye o újcúnetu tsijpi coévaáhi.
34 A tur ao’owen, nati ana guguminamaim, orot rou’ab boro gem ta’imon tafan hina inu’in, orot ta boro hina bora’ah, ta boro gem tafan hinihamiy na’in.
35 Áhdure tsaatépɨ́ cáátsómúpɨdítyú tsáápílleke o újcúnetu tsíjpille coévaáhi.
35 Baibin rou’ab boro hinama maiwok hinakakair, babin ta boro hina bora’ah ta boro hinihamiy nama.
36 Téhdure tsaatétsí íúmɨhé pañe íjcyámútsidítyú tsáápiikye o újcúnetu tsijpi tétsihvúré coévaáhi.
36 Orot rou’ab boro hinama masaw hinabob, orot ta boro hina bora’ah, ta boro masaw yan hinihamiy nama.”
37 Ehdúhjáa Jetsóó néénéllii ímamyémú nééhií: —¿Aame kiávú úújéteéhi? Áánélliihyéhjáa neébe: —Muurá éhne múúne tsíeméjpí dsɨ́jɨ́véébedívú áñumu píhcyaavédú tahñéjté óhdivu píhcyááveéhi.
37 Ana bai’ufununayah hibatiy hio, “Regah iti boro menamaim namatar?” Jesu iyafutih eo, “Efan menamaim murumurubih biyah ti’inu’in mamu ikou boro imaim hinaru’ay.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.