Atos 5
Bora NT (BOA_TBL) vs AAI
1 Áhduréhjáa Ananíamútsí mewa Tsapíírama íiiñújɨ́ iñáhjɨ́hénúne áhdotu tsane iújcúnéj coéénevu diitye uwáábojtéké ajcú pánéhjɨ́jtaráhdu. Aanéhjáa mewa waajácú dibye muhdú méénune.
1 Orot wabin Ananias aawan Sapphira hairi auman hai sawar turin hiya’aitit sabuw hitubun.
2 — ausente —
2 Naatu kabay turin i botan, aawan i so’ob, naatu i ana baibasit auman iwa’an, turinawat bai in tur abarayah nahimaim ihouw ra’iy.
3 Áábekéhjáa Ananíake Péédoro nééhií: —¿Aca ɨ́veekí Naavéné uke ɨ́búwájtsónej péévé muhdú ú meenú díiiñújɨ áhdo? ¿Ááne pánehjɨ́dú ú tsivá cóeéne? Ú imíllé múúhakye u álliñe tehdújuco Píívyéébé Apííchó ímillédú u méénune muha meɨ́jtsúcunúroki.
3 Peter Ananias isan eo, “Aisim Satan not kakafin dogor wanawanan yaru’uy Anun Kakafiyin matanamaim ifuwen, a me hitutubun kabay turin o isa ibotan?
4 ¿Aca muhná teene ííñujɨ? Ááneráa dihñe teéne. Ááne áhdóo dihñéreíyo. Tsáháa tsane u újcúnéj coééné u tsíváítyuró pánéhjɨ́jtaráhdu. Aanéhaca idyé múúhakyéré u állíñejɨ́ɨ́vari. Muurá téhdure Píívyéébeke ú allíhi.
4 Inaso’ob iti me i o nowa, baise o a baibasitamaim sabuw hitubun, naatu sabuw hitutubun ufunamaim iti kabay i o nowa. Aisim iti na’atube isinaf? O men orot ifuw, baise God ifuw.”
5 Ehdúhjáa Péédoro néénemáyé Ananíá ílluréjuco dsɨ́jɨ́veebe áákityéné baavújuco. Ááné uubálléhjáa lléébome mítyane íllityéhi.
5 Ananias tur iti nonowar ana maramaim an uy re morob, sabuw etei’imak tur iti hinonowar hai hibir ra’at.
6 Ááhoúvukéhjáa ováhtsámú ɨbɨ́ɨ́jɨ́núne tsajtyé icyúúuki.
6 Oro’orot boubuh hina hirun biyan hibai hisum hibai hin rahemaim hiyai.
7 Ááné boonétúhjáa mewa wajtsɨ́ ɨɨná ájyúke pájtyene wáájácútulle.
7 Three hours na’atube sasawar ufunamaim aawan babin na tit, i men so’ob Ananias isan abisa mamatar.
8 Áállekéhjáa idyé Péédoro népejtsóhi: —¿A téhdunéjucóo ílluunéré ámuhtsi menáhjɨ́henúné ámúhtsí iiñújɨ? Áánélliihyéhjáa neélle: —Éée, téhdunéjucópeé.
8 Peter babin ibatiy, “Ku’o gewas anowar, aaw airi a me hitutubun baiyanaban ana fofonin iti kwabai?” Babin iya’afut eo, “Me hitutubun ana baiyan etei i nati.”
9 Árónáacáhjáa Péédoro néé díílleke: —¿Ɨ́veekíhjyáa ehdu ámuhtsi mémeenúhi? ¿Aca ámuhtsi méɨjtsúcunú Píívyéébé Apííchó wáájácúítyuróne? Éje, aatye muurá tsáá dítyájɨúvuke icyúúújétsihdyu. Aame muurá ícyooca uukéréjuco cúúutéiñe.
9 Peter babin isan eo, “Aisim aaw airi kwaibasit, Regah Anunin kwarutubun? Oro’orot iyab o aaw hibai hin hiya’iy i nati etawanamaim tebatabat o hina’abar kwananamih.”
10 Ehdúhjáa dibye néénemáyé tsúúca dsɨ́jɨ́velle áákityé dííbyé lliiñévu. Áálledívúhjáa diitye ováhtsámú wajtsɨ́ ɨ́ɨ́témehóvuréjuco. Áálleúvukéhjáa idyé itsájtyéne cuuúmé ájyú úníutu.
10 Mar ta’imon babin Peter anamaim ra’iy rab morob, oro’orot boubuh hina hirur babin morob inu’in hi’itin hi’abar hin aawan sisibinamaim hiyai.
11 Ehdúhjáa Ananíamútsikye méwama tene pájtyéneri cahcújtso múnaa mítyane íllityéhi. Áhduréhjáa tsijtye teene iwáájácúne íllityéhi.
11 Sawar iti mamatar ekaleisia sabuw naatu sabuw afa auman iti tur hinonowar hi’oror sa’irih naatu hai hibir ra’at.
12 Aanéhjáa diitye uwáábojte dóbéévehíjcyá duurúvájá pañévú tsátsii ‘Tsaromóo’ némeítsihvu. Aaméhjáa méénuhíjcyá mítyane méénúráítyúronéhjɨ́ mɨ́amúnááj pɨɨnévu.
12 Tur Abarayah ina’inan naatu baifofofor moumurih maiyow sabuw wanawanahimaim hisisinaf. Naatu baitumatumayah hai rou’ay mar etei i Solomon ana sebosebomaim hiruru’ay.
13 Áámekéhjáa cáhcújtsotúmé diityémá náhbévahíjcyáturómé ímí ɨjtsúcunúhi.
13 Orot babin ufunane men karam boro hitakofanih, basit baitumatumayah hai gewasih isan sabuw wabih hibobora’ara’ah.
14 Téijyúhjáa idyé tsijtye wajpíímumáyé walléémú cóbéévehíjcyá duurúvájá pañéahcujtsó Píívyéébeke. Aaméhjáa éhnííñevu mítyaméjuco llíyaaténe.
14 Naatu orot babin iyab Regah hibitumatum hina hirun kou’ay yayababar yen ra’at.
15 Áánetúhjáa chéméméhjɨke ɨ́ɨ́hbotáháñeri ijchívyetsómé hulléjɨjtónéj pɨɨnévú tééneríváa Péédoro pájtyéébe náávéubáré diityé hallútú pájtyéneri ditye ibóhɨɨ́ki.
15 Rou’obow nati’imaim sabuw sawusawuwih hi’abaren hitit ef gagamih yah emo’em afe’eh naatu ir yah hi’i’inuwih, saise Peter tanan ana youn afa tafahimaim tarabon isan.
16 Téhduréhjáa idyé íúníúécoomíjɨ múnaa Jerotsaréeri íjcyáábe éllevu tsívahíjcyá chéméméhjɨke. Áhduréhjáa tsívahíjcyámé naavémú ípañe íjcyame ɨ́cúbáhrámeíhíjcyámeke dibye ibóhɨ́ɨ́tsoki.
16 Sabuw rou’ay gagamin maiyow hiru’ay, naatu bar merar afa Jerusalem sisibinamaim hima’am hai sabuw sawusawuwih naatu afa afiy kakafih hitoun buriburih hima’am hibuwih hinan etei’imak hiyayawasih.
17 Aanéhjáa páñétúejpi llúúvájté avyéjúúbema tsadotséómú nomíutáává diitye uwáábojtédi.
17 Firis Gagamin ana ofonah etei naatu Sadducee hai kou’ay bairi hibusuruf tur abarayah isah yah so’ar hibobowen, naatu sinafumaim hiyai.
18 Áánélliihyéhjáa diityéké cuvéhoojánúme.
18 Tur Abarayah hibow hifatumih naatu hibuwih hin dibur bar gagaminamaim hiyariyih.
19 Árónáacáhjáa tépejco níjkyéjɨ múnáajpi cúvéhóójá llehówááné ipááyúnetu iíjchívyétsómeke néé ditye mɨ́amúnáake duurúvájá pañévú iúwááboté muhdú Píívyéébeke meúraavyéne.
19 Baise gugumin wanawanan Regah ana tounamatar na etawan etei botawiyen tur abarayah iunawiyih hitit, iuwih eo, Tounamatar tur abarayah dibur barane botaitih|alt="angel frees the apostles from the prison" src="cn01911b.tif" size="col" loc="Act 5.19" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.19-20"
20 — ausente —
20 “Kwanan Tafaror Bar gagamin wanawanan kwanabat iti yawas boubun ana tur tutufin sabuw etei hai tur kwana’owen.”
21 Ahdújucóhjáa ditye cúúvénetúré tééjá pañévú ipyééne úwaabóne. Áánáacáhjáa diibye páñétúejpi llúúvájté avyéjuube íñahbénu múnáama pihjyúcú túkevéjtsojtéke. Áánemáhjáa tehmé múnáake wallóómé diityé éllevu cúvéhóójá pañétú ditye iújcutéki.
21 Mar sibisib auman tur abarayah Tafaror Bar wanawanan was efanamaim hibusuruf sabuw hi’obaibiyih.
22 Aaméhjáa pééme úújeté íávajávuréjuco.
22 Baise hina dibur baremaim hititit hibouyuwih naatu ma’utenayah hai ukwarih himatabir maiye hina hai tur hio’wen hio,
23 Áánélliihyéhjáa ióómíñe néémeé: —Muha méúújetérá cúúveja cóhpé wátájcámeíjyá tehmé múnaa lléhowááné téhmehíjcyámedívu. Áronáa muha lléhowááné mépaayú dáíháñeréjuco tsaatéubáré pañe íjcyájúcootúne.
23 “Aki an dibur bar atitit etawan etei i tufatufbonen naatu etawan ma’utenayah auman hibatabat ai’itih, baise etawan abobotawiyen i men yait ta nati bar wanawananamaim atita’urimih.”
24 Ehdúhjáa ditye úúbálléneri diibye páñétúejpi llúúvájté avyéjuúbee, duurúvájá avyéjuúbee, tsijtye llúúvájteé, íjcyame iúllévenúne néjcatsíhi: —¿Aca kiávú pééiyóme?
24 Firis ukwarih naatu Tafaror Bar kaifenayan hai ukwarin iti tur hinonowar etei hai kasiy ra’at hio, “Iti orot isah abisa matar?”
25 Árónáacáhjáa tsaapi téhullétú tsáábe néé diityéke: Áánerá éhnéijyu ámuha mecúvéhoojánúmé éhlle duurúvájá pañe uwááboríjyuco.
25 Rubira’e orot ta na run eo, “Kwananowar oro’orot kwabow dibur kwaya’aya i Tafaror Bar wanawanan sabuw tibi’obaibiyih.”
26 Áánélliihyéhjáa tehmé múnáá avyéjuube péé tsaatémá diityé éllevu. Aaméhjáa diityéké ɨ́cúbáhratúmé tsajtyé mɨ́amúnaa néwayúúnevu diityéké áámúíyóné apííchori.
26 Naatu kaifenayan ukwarin ana orot afa bairi hin tur abarayah hibuwih bairi himatabir maiye, men hifair o hikwararihimih, anayabin sabuw agimamaim borabirabih hirouw hibir.
27 Aaméhjáa diitye ávyéjujtédívú wájtsɨ́tsómeke páñétúejpi llúúvájté avyéjuube nééhií: —Ááneráhjáa muha ámúhakye mébóijcyú ámuha meúwaabójúcóótu eene ámuha meíhjyúvahíjcyáábedítyú íjcyáné uwááboju. Árónáa ¿ɨ́veekí éhnííñevúré ámuha méúwaabóhi? ¿Ɨveekí ámuha Jerotsaréeri dííbyé uwááboju metsújaúcúne méimíllé dibyée dsɨ́jɨvéné múúhá hallúvú mewátyanúne?
27 Tur Abarayah hibuwih hina hirun Kaniser (Sanhedrin) nahimaim hibat naatu Firis Gagamin ibatiyih eo,
28 — ausente —
28 “Aki tur fokarin maiyow ao fafari iti orot wabinamaim sabuw men kwani’obaiyih, naatu baise kwa abai’obaiyen i tit Jerusalem wanawanan sabuw etei tenonowar, naatu kwakok iti orot momorob ana ubar aki bain isan kwayayamatat.”
29 Áánélliihyéhjáa Péédoro nééhií: —Árónáa ihdyu Píívyéébe múúhakye néhdújuco muha meméénune mɨ́amúnaa múúhakye bóíjcyúrónáaáca.
29 Peter naatu tur abarayah afa bairi hiyafutih hio, “Aki i God fanan anab men orot fanahimih.
30 Muuráhjáa téhdure méɨhdé múnáaúvú dííbyeke cáánívahíjcyaabe Mépiivyéébé Jetsóoke bóhɨɨtsó éhnée páwachékevu ámuha mewátyétyéhcútsoobe dsɨ́jɨ́véébeke.
30 It ata a’agir hai God Jesu kwa onaf tafanamaim kwa’onaf kwa’asabun momorob i morobone God bora’ah maiye,
31 Áábekée muurá dibye ávyéjuutétsoobe ícyooca ijcyá dííbyé úníuri Ávyéjuube Pájtyetétsoobe íjcyáábej tééveri mee ijraéémú ímityúné meícyahíjcyáné meɨ́hvéjtsóne ɨ́mɨánejcúvuréjuco meɨ́búwááve ténehjɨ máhallúrí iíjcyájúcóótuki.
31 God bora’ah yen uman ana asukwafune ima’an, bonawiyenayan naatu baiyawasayan matar, saise Israel sabuw hai ef nabotawiy dogor baikitabiren naatu notawiyen hinab.
32 Aane muurá Píívyéébé Apííchó múúhadívú bóhówajtsóné íñe muha meúúbállehíjcyáhi. Muurá ɨ́mɨááné dííbyeke mecáhcújtsómé pañe dííbyé Apííchó ijcyáhi.
32 Aki i iti sawar hai sifrubonayah, naatu sabuw iyab hibifanabow isan God Anun Kakafiyin bitih auman siftirurubon.”
33 Ehdúhjáa Péédoro nééne diityéké cáyobáávatétsómé imíllerá diityéké ɨdsɨ́jɨ́vetsóne.
33 Kaniser sabuw iti tur hinonowar ana veya, gagamat yen bufutih hikokok kwanekwan i boro tur abarayah hita’asbunih.
34 Árónáacáhjáa paritséómuube ‘Gamariée’ némeííbyé taúhbájú uwááboobe íjcyáábeke mɨ́amúnaa ávyejúúllehíjcyaabe diityéj pɨɨnétú iíjyócúúvéne néé dityéi iíjchívyétso áachívú wahájchotáwu diitye uwáábojtéke.
34 Baise Pharisee orot wabin Gamaliel, ofafar bai’obaiyenayan, sabuw etei iti orot hikakakafiy, kou’ay wanawanan misir iuwih tur abarayah hibuwih hitit ufunamaim mar kafai hibat.
35 Ááné boonéhjáa neebe diityéke: —Ámuúhaj, téɨɨbúwá tsáma méíjcyaco. Ááne ímíñeúvú meɨ́jtsámeítsihdyu aatyéké méméénuco ámuha meméénúíhajchííjyu.
35 Naatu imaibo Kaniser iuwih eo, “Taituwau Israel, abisa iti orot isah kwayayakitifuw mata toniwa’an gewas kwananotabo kwanasinaf.
36 Muuráhjáa ‘Téoda’ némeííbyé ɨtsúcunúmeíhijcyá ɨ́htsútuube iíjcyane. Áábemáhjáa muurá ijcyámé mɨ́amúnaa 400-meva. Áróóbekéhjáa tsaate dsɨ́jɨ́vétsóné boone pámeere dííbyema íjcyarómé pahúllevávú tsújaavé tétsɨ́hjɨ́ daíhañéréjuco.
36 Kwananot iti boro’omo Theudas tit orot gagamin ta rouw eorereb naatu oro’orot etei 400 na’atube hikofan, Baise hi’a’asabun ana veya ana bai’ufununayah etei hitaragiy nanabin hin, naatu ana kou’ay re rumoromorob sawar.
37 Téhduréhjáa Gariréa múnáajpi Jóódáke pajtyéné mɨ́amúnáake ditye éévehíjcyáijyu. Áábemáhjáa muurá téhdure mítyame íjcyáróóbeke idyé dsɨ́jɨ́vetsóme. Ááné boonéhjáa dííbyema íjcyarómé ílluréjuco wáhchájabáne.
37 Nati ufunamaim Judas Galilee orot sabuw hibiyab ana veya tit, sabuw bow kou’ay busuruf, baise i auman hi’asabun naatu ana bai’ufununayah hitaragiy nanabin hin.
38 Áánéllii ámúhakye o néé diityéké éhnííñevu ámuha mepátsárijcyójúcóótuki. Muurá ihdyu ɨ́mɨááné mɨ́amúnáadítyúré tsááné uwááboju ditye úwáábohíjcyáhajchíí diityémá nɨjkévaíñé muhdú ámuha diityéké meméénútúrónáaáca.
38 Isan imih abisa iti boun emamatar isan au’uwi, iti orot kwaihamiyih, naatu kwa’uwih ten, anayabin orot ana notane hinayakitifuw hinasisinaf na’at boro nasawar.
39 Áánetu Píívyéébedítyú tsááné uwááboju íjcyáhajchíí tsá ámuha muhdú meméénúityúne. Áánéllii téɨɨbúwá meíjcya. Tsá tene ímityú Píívyéébeke ámuha ímityúné medárɨɨvéne.
39 Baise Godane nanan na’at, kwa men karam boro kwana’otanih, kwa boro taiyuw God bairi kwanabiyow kwana’itin.”
40 Ahdújucóhjáa dííbyeke ditye lléébone. Árónáacáhjáa ihdyu diitye uwáábojtéké ɨpɨ́úvámeke wátsihcyúme. Áámekéhjáa iácádsɨ́jcaáyo tsiiñe bóijcyúmé ditye iúwaabójúcóótu Jetsóodítyú íjcyáné uwááboju.
40 Tur Abarayah hi’afih hirun naatu hirouw. Imaibo tur fokarin maiyow hi’uwih naatu hiofafarih Jesu wabin men hinao rerereb, naatu hi’uwih hai au ubar hin.
41 Aaméhjáa péé imíjyúwu Píívyééberéhjáa ihdyu ɨ́hvejtsódújuco Jetsóodítyú íjcyáné uwáábójú hallútú núcójpɨ́tsó ɨɨ́cúbáhrámeíyónnáaáca.
41 Tur Abarayah Kaniser hihamiyih hitit naatu ereyasisir auman hin, anayabin Jesu wabinamaim hibi’akir i igewasin kwanekwan.
42 Aaméhjáa ɨ́hvéjtsotúmé éhnííñevúré pajcóójɨváré úwáábohíjcyá duurúvájá pañévu. Téhduréhjáa tsíjtyeke ihjyáhañévúré úwááboméré pehíjcyáhi.
42 Mar etei Tafaror Baremaim naatu hai baremaim sabuw hibi’obaiyih naatu tur gewasin Jesu Keriso isan sabuw hai tur hi’o’owen.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.