Marcos 14

bkw (BKW) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Mɛlu mɛmbá ɛsok nɛ ɛbyoŋ ɛ Pak nɛ yii bɛ nadi ededɛ emapa ààbɛ nɛ leviid ɛ kan, eboo bɛghaa-Zɛɛb nɛ bɛghaŋ ɛ mɛkana mɛ etsi nadi esaa mɛpek étɛp bɛ neemɛt Yezu tyee syaab, étɛp bɛ neegó nyɛ.
1 Faltavam dois dias para a Festa da Páscoa e a Festa dos Pães sem Fermento . Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito de prender Jesus em segredo e matá-lo.
2 Bɛ nadi eke ɛ́ náá: «Yɛ ààgoka nɛ ɛsɛ́ɛ é dwoo ɛ ɛbyoŋ, ekaab náá, yɛ ɛ́ zɛkɛkus ɛghuub tɔ zukamwaa nɛ mot dwoo ɛbyoŋ.»
2 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
3 Dáa nyɛ nadi pɛ Bhetani tɔ ndjaŋ ɛ Simɔŋ na ɛbɛ́ ɛ zezam ɛ, tin bɔɔ kɔ mesa edɛ edee, wɔ gwaa, dhiiti moma zɛni tɔ ndjaa tak nɛ bɛɛb nasael nɛ ɛkok ɛ albat ɛ, «tɔɔɔ» nɛ mɛnanas na boo mɛtaŋ. Mɛnanas mɛ tak nasael ɛ́, nɛ mɛdii mɛ dhiiti le na mbɛɛ mɛnuub di djóoaa naad ɛ. Ye nabɛ ɛ́, ààpuuzaaa nɛ dhiiti sonok. Wɔ gwaa, moma tak zɛkɔ ɛlas ɛ tak, so kɔ lo ɛ Yezu.
3 Jesus estava no povoado de Betânia, sentado à mesa na casa de Simão, o Leproso. Então uma mulher chegou com um frasco feito de alabastro , cheio de perfume de nardo puro, muito caro. Ela quebrou o gargalo do frasco e derramou o perfume na cabeça de Jesus.
4 Bɛdhiiti bot ɛ nadi bɛ nɛ bɛ nɔɔ ɔ, naadyeebabyen sa tak. Bhii tak, bɛ moo nyiiŋela pak'ɔɔ: «Yak ɛ́ yaa puluk mɛnanas?
4 Alguns que estavam ali ficaram zangados e disseram uns aos outros: — Que desperdício!
5 Ye waagoka ɛ́ náá, bɛ bɔmsa mɛnanas mɛ tak nɛ epata mɛkam-mɛtɛn nɛ wat, da ɛ́ nɔɔ epata e tak, djɛ bɛdjel ɛ bot!» Tin, bɛ moo byak moma yenɔk ɛbiyoɛpe.
5 Esse perfume poderia ter sido vendido por mais de trezentas moedas de prata , que poderiam ser dadas aos pobres. Eles criticavam a mulher com dureza,
6 Wɔ gwaa, Yezu zɛke náá: «Betka moma yak gwyem. Étɛp yé bi di ezɛm nyɛ? Sa nyɛ sa kɔ ɛsu ɛ lam ɛ, ye ɛ́ ɛnyɔɛpe.
6 mas Jesus disse:
7 Etɛɛ náá, bi nɛ bɛdjel ɛ bot ɛ́ waadi mɛlu djas é di wat. É sok djas bi aakwyɛl ɛlyaal bɛ ghwyikwyee ɛ, bi ɛ́ nɛ ghwyil ɛsa. Yɛ kabɛ mam ɔ, bi aanàkwaakabaadi nɛ nam mɛlu djas é di wat.
7 Pois os pobres estarão sempre com vocês, e, em qualquer ocasião que vocês quiserem, poderão ajudá-los. Mas eu não estarei sempre com vocês.
8 Moma yak eesa tseŋa nyɛ sa ɛ: nyɛ eelɔɔb mɛ mul é nyel, mam dinaa ààgwyɛ, ekoobal ndela yam.
8 Ela fez tudo o que pôde, pois antes da minha morte veio perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
9 Tsɛɛtsɛ nɛ tsɛɛtsɛ, mɛ lɛɛ bin ɛ́ náá: Kɔ edi djas Mbɛɛ Bhaadal aadi egoolaa kɔ bɔs ɛ, tɛp moma yak ɛ́ waakaadaaa mɛdhik nɛ mɛdhik. Tin, bot ɛ́ waataala mɛnyɔ mɛ mɛsa mɛ.»
9 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
10 Yudas Iskaliɔt, ngɔt tɔ bɛdjekel kam nɛ bɛbá ɛ Yezu, naazɛtɔ́ pɛ daa eboo bɛghaa-Zɛɛb étɛp nyɛ neekɛka Yezu.
10 Judas Iscariotes, que era um dos doze discípulos, foi falar com os chefes dos sacerdotes para combinar como entregaria Jesus a eles.
11 Tin, ye nabɛ ɛ́ eboo bɛghaa-Zɛɛb naadyeebamyaala é ghɛŋ bɛ nagwak lɛŋ tak ɛ. Wɔ gwaa, bɛ zɛkɛk Yudas epata. É di'enek, Yudas kadi tin ɛ́, nyɛ moo saa mɛpek étɛp nyɛ neeka bɛ Yezu.
11 Quando ouviram o que ele disse, eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele. Assim Judas começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus.
12 É dwoo mɛkɛn mɛ ɛbyoŋ ɛ emapa ààbɛ nɛ leviid, dwoo tak ɛ́ bɔn ɛ ebhata e Pak di etsakaa, bɛdjekel ɛ Yezu zɛke nɛ nɛ náá: «Wɔ kwyɛl náá, bis kɛkoobal wɔ di mena aadɛka edee e ɛbyoŋ ɛ Pak wo é?»
12 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , em que os judeus matavam carneirinhos para comemorarem a Páscoa , os discípulos perguntaram a Jesus: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da Páscoa para o senhor?
13 Tin, Yezu ɛ́ boozɛkyeed dhiiti bɛdjekel bɛ bɛbá pɛ sok. Nyɛ nɛ nɔɔ náá: «Tɔ́ka pɛ dɛl. Bi ɛ́ waaboma nɛ dhiiti mot ebɛp bhe mɛdii. Duka nyɛ.
13 Então Jesus enviou dois discípulos com a seguinte ordem:
14 É di nyɛ aadjɛl ɔ, lɛɛka nakuma ndjaa náá: “Lyoel ke ɛ́, bis dji náá, di bi ekoobal nyɛ yɛ ɛ étɛp nyɛ neezɛdɛ ɛbyoŋ ɛ Pak, bɛ nɛ bɛdjekel bɛ tɔ tak ɛ́ wo é?”
14 e digam ao dono da casa em que ele entrar que o Mestre manda perguntar: “Onde fica a sala em que eu e os meus discípulos vamos comer o jantar da Páscoa?”
15 Tin, nyɛ waalyaal bin pɛ ɛko ɛ ndjaa, boo koo koobela nɛ esa djas tɔ tak. Tin ɛ, bi aasa esesɛɛ e ɛbyoŋ ɛ Pak.»
15 Então ele mostrará a vocês no andar de cima uma sala grande, mobiliada e arrumada para o jantar. Preparem ali tudo para nós.
16 Bɛdjekel eezɛtɔ́ pɛ dɛl ɛ tak. Bɛ kabela djas ɛ dáa Yezu nalɛɛ bɛ ɛ. Bhii tak, bɛ eezɛkan ɛkoobal ɛ ɛbyoŋ ɛ Pak.
16 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
17 Bikoko Yezu eezɛzyɛ, nyɛ katuula lɔɔg wat nɛ bɛdjekel bɛ kam nɛ bɛbá.
17 Quando anoiteceu, Jesus chegou com os doze discípulos.
18 Dáa bɛ nadi kɔ mesa edɛ ɛ, Yezu ɛ́ boozɛke náá: «Tsɛɛtsɛ nɛ tsɛɛtsɛ, mɛ lɛɛ bin ɛ́ náá, ngɔt pak'en ɛ́ waaka mɛ. Ye ɛ́ mot bis nɛ nɛ di duu mbɔ tɔ saan wat ɔ.»
18 Enquanto estavam à mesa, no meio do jantar, ele disse:
19 Bɛdjekel djas moo tin nɛ ghoŋ tɔ elyem, bhii tak, bɛ ɛ́ boozɛdji nyɛ ngɔt-ngɔt náá: «Ye ɛ́ mam é?»
19 Eles ficaram tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu, está?
20 Yezu eezɛbɔɔza nɛ nɔɔ náá: «Ye ɛ́ mot ngɔt pak'en, tɔ biyɔ kam nɛ bɛbá. Ye ɛ́ mot di eduu mbɔ tɔ saan wat nɛ nam ɔ.
20 Jesus respondeu:
21 Ye ɛ́ tsɛɛtsɛ náá, Sɛɛŋɛlɛ Mɔn Mot ɛ waagwyɛ, dáa ekwyala di elɛɛ kɔ ɛsu ɛ lɛ ɛ. Tinaak, ha kpaa-ghoŋ nɛ mot aakɛka nyɛ é mɛmbɔ mɛ bɛmbee ɛ bot ɔ. Ye nabɛ ààgoka náá, mbi mot deenek byel-byelak!»
21 Pois o
22 É ghɛŋ bɛ nadi edɛ ɛ, wɔ gwaa Yezu zɛnɔɔ mapa, zɛghaapɛɛ Zɛɛb tɔ mendjaala. Bhii tak, nyɛ eezɛpyak mapa, djɛ bɛdjekel bɛ. Nyɛy nɛ nɔɔ náá: «Nɔɔka yɛ. Bi ɛ́ dɛ etɛɛ náá, ye ɛ́ nyel'am.»
22 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
23 Bhii tak, nyɛ eezɛnɔɔ bɛɛlɛ nadi nɛ vin tɔ tak ɛ, baaghaapɛɛ Zɛɛb. Nyɛ eezɛdjɛ bɛdjekel bɛ, bɛ dɛ. Tin, bɔɔ djas eezɛdɛ.
23 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, e todos beberam do vinho.
24 Nyɛy nɛ nɔɔ náá: «Yak ɛ́ ghiya yam, ghiya ɛbhɛŋ aasee étɛp bot ɛbuɛpe ɛ.
24 Então Jesus disse:
25 Tsɛɛtsɛ nɛ tsɛɛtsɛ, mɛ lɛɛ bin ɛ́ náá: Mɛ aanàkwaabaadɛ mɛdii mɛ bhum vin, kana mos, kɛyaka nɛ dwoo mɛ aabaadɛ dɛa sis tɔ Ɛyoŋ ɛ Zɛɛb ɛ.»
25 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
26 Bhii tak, bɔɔ zokazɛduwal Zɛɛb nɛ mɛdjeeb. Wɔ gwaa, bɛ zɛtɔ́ pɛ Ɛtsok ɛ pyeeb oliv.
26 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
27 Yezu eezɛke nɛ bɛdjekel bɛ náá: «Biyɔ djas ɛ́ waakaab mɛ mos, etɛɛ náá, tɔ mɛkana mɛ Zɛɛb, ye kwyalaa ɛ náá: “Mɛ waamyak mbaalel etaa, ɛsaa djas ɛ́ waawyɛɛza na gwyiiŋ.”»
27 E Jesus disse aos discípulos:
28 Tin, Yezu baabil náá: «Bhii mɛ aagom ɛ, mɛ waatɔ́ kɛbwood bin pɛ sok, pɛ Ghalile.»
28 Mas, depois que eu for ressuscitado, irei adiante de vocês para a Galileia.
29 Pyɛɛd zokake nɛ nɛ náá: «Yɛ bɛ náá, bot djas ɛ́ waakaab wɔ ɔ, mam aanàkwaakaab wɔ.»
29 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem!
30 Wɔ gwaa Yezu zɛbɔɔza nɛ nɛ náá: «Tsɛɛtsɛ nɛ tsɛɛtsɛ, mɛ lɛɛ bin ɛ́ náá: E pum'ak mos, ɛsok nɛ bɛkuu nɛ kɔk esok ebá, yɛ aabela ɛ́, wɔ eezeswonal mɛ esok elɛl.»
30 Mas Jesus lhe disse:
31 Pyɛɛd eezɛben gwood, lɛɛ nɛ Yezu náá: «Mɛ tok nɛ ghwyil ɛke nɛ bot náá, mɛ ààgu wɔ. Yɛ bɛ ɛsyee ɔɔ, mɛ ɛpemyaal náá, menabɛl bɛbá gwyɛ.» Tin, bɛdjekel djas nabɛ ɛ́ ɛkpa ɛ wat.
31 Mas Pedro repetia com insistência: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
32 Bhii tak, bɛ eezɛkum pɛ dhiiti mɔɔ sum di, din ɛ di tak nabɛ ɛ́ Ghetɛsemani. Dáa bɛ nakum ɛ, Yezu ɛ́ booke nɛ bɛdjekel bɛ náá: «Dika si wak. Mɛ pookotiila poon, kɛdjaala Zɛɛb.»
32 Jesus e os discípulos foram a um lugar chamado Getsêmani. E Jesus lhes disse:
33 Tin, nyɛ kanɔŋ ɛ́ Pyɛɛd, nɛ Zak, zɛnɔɔ Zaŋ, tɔ́ nɛ nɔɔ. Ye nabɛ ɛ́, kɛŋ nɛ bwoo moo sa nyɛ.
33 Então Jesus foi, levando consigo Pedro, Tiago e João. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
34 Nyɛ eezɛke nɛ nɔɔ náá: «Sisim'am ɛ́ tɔ ghoŋ, kana nenak, kɛyaka nɛ ɛwala ɛsyee. Likeka wak, nàdjaka gɔ, djaalaka Zɛɛb.»
34 e disse a eles:
35 Bhii tak, nyɛ eezɛtiila ba ɛtsetaɛpe pɛ sok, zɛduma mɛboŋ si, nyɛ moo djaala nɛ Zɛɛb náá, Zɛɛb dis mezuk menek sok bhwoob'ɛ, nyɛ kwyɛl ɔɔ.
35 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e pediu a Deus que, se possível, afastasse dele aquela hora de sofrimento.
36 Nyɛ nadi eke ɛ́ náá: «Bhaaba saag'am, mɛ nɛ gu náá, wɔ ɛ́ nɛ ghwyil ɛsa esonok djas. Disa pɛ sok bhwoob'am baka mezuk mak. Tin, ye goka ɛ́ náá, ɛkwosak ɛ lɔ sael, ààkabɛ ɛkwosak ɛ lam.»
36 Ele orava assim:
37 Bhii tak, nyɛ eezɛnɔɔ nyel, sik pɛ nyɛ nalik bɛdjekel bɛ ɛ. Nyɛ kazɛbela ɛ́, bɔɔ é egɔ. Nyɛ ɛ́ boozɛke nɛ Pyɛɛd náá: «Simɔŋ, wɔ eedja gɔ! Wɔ ààpakodi mis membek ɛwala ɛ wat é?
37 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
38 Djemka, dika dwooz, djaalaka Zɛɛb, etɛɛ náá, bi ɛ́ zɛkɛkwyɛ tɔ mɛbhowal. Sisim ɛ́ nɛ ghwyil ɛlooba, kabela ɛ́ náá, epuud nɛ sa elɛtɛ.»
38 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
39 Nyɛ eebaasik pɛ kyee nyɛ nadi sok ɛ. Nyɛ eebaazɛdjaala dáa nyɛ nadjaala Zɛɛb sok ɛ.
39 Jesus foi outra vez e orou, dizendo as mesmas palavras.
40 Yezu eebaazɛbula pɛ nyɛ nalik bɛdjekel bɛ ɛ. Nyɛ kabaazobela bɛ ɛ́ é egɔ, etɛɛ náá, mis mɔɔ nadi ɛ́, ɛdilɛpe. É di'enek, bɛ moo «yooo», ààkabaabɔɔza nɛ Yezu.
40 Em seguida, voltou ao lugar onde os discípulos estavam e os encontrou de novo dormindo. Eles estavam com muito sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos. E não sabiam o que responder a Jesus.
41 Yezu baazɛbula yak kɔkɔ tyee esok elɛl, bɔɔ é gɔ. Nyɛ eezɛke nɛ nɔɔ náá: «Bi dinaa edja gɔ? Bi dinaa ewala? Yɛ eedjala! Ɛwala ɛ Sɛɛŋɛlɛ Mɔn Mot moo zɛseebaa é mɛmbɔ mɛ bot ɛ mesyem ɛ, yɛ eezedjala.
41 Quando voltou pela terceira vez, Jesus perguntou:
42 Wyɛlka, ghɛɛka mɛnyel. Mena tɔ́ka, etɛɛ náá, mot aaka mɛ ɔ moo zɛkunaa nɛ nena.»
42 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
43 Ye nabela ɛ́, Yezu dinaa elii, é di tak wat, Yudas, ngɔt tɔ bɛdjekel bɛ kam nɛ bɛbá eezɛtuula nɛ ɛdhuu ɛ bot nɛ epɛl nɛ ebhil e ele é mɛmbɔ. Ye nabɛ ɛ́, eboo bɛghaa-Zɛɛb, nɛ bɛghaŋ ɛ mɛkana mɛ etsi, zɛnɔɔ bɛpaa ɛ eYuda nalwom bɛ ɔ.
43 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes, pelos mestres da Lei e pelos líderes judeus.
44 Kabela tin ɛ́ náá, Yudas, mot naka bɛ Yezu ɔ, nabɛ ɛ́, nyɛ naalyaal bɛ geka bɛ nawaagwyak Yezu nɛ yɛ ɛ. Nyɛ nabɛ ɛ́, nyɛ eezelɛɛ nɛ nɔɔ náá: «Bi zobee ɛ́, mot mɛ aakɛbeedal ɔ, ye ɛ́ nyɛy. Mɛtka nyɛ “gbak”, da bi ɛ́ tɔ́ nɛ nɛ.»
44 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam e levem bem seguro o homem que eu beijar, pois é ele.”
45 Dáa Yudas nɛ bot bɛ natuula ɛ́, nyɛ eezɛtiila pɛ daa Yezu. Nyɛ eezɛke nɛ nɛ náá: «Lyoel!» Bhii tak, nyɛ eezɛbeedal nyɛ.
45 Logo que chegou perto de Jesus, Judas disse: — Mestre! E o beijou.
46 Bhii tak, bot ɛ nazyɛ bɛ nɛ Yudas ɔ, bɛ eezɛmɛt nyɛ.
46 Então eles pegaram Jesus e o prenderam.
47 Tin, mot ngɔt tɔ bot ɛ nadi é di tak ɔ, naazɛwaal pɛl tɔ pɛp, tsaal ɛlɔ ɛ mot nadi esesa mɛsa pɛ daa boo ghaa-Zɛɛb ɔ.
47 Mas um dos que estavam ali tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
48 Wɔ gwaa, Yezu zɛlii nɛ nɔɔ náá: «Mɛ kabɛ ɛ́ mot ɛzɛm étɛp bi neezyɛ, zɛmɛt mɛ nɛ epɛl nɛ ebhil e ele é?
48 Então Jesus disse para aquela gente:
49 Mɛ tok wak mɛlu djas tɔ len elyo tɔ kok Ndjaa-ebuwa, bi nadi ààmɛt mɛ étɛp yé? Sa bi sa'aak, ye ɛ́ etɛɛ náá, etɛp ee nakwyalaa tɔ mɛkana mɛ Zɛɛb, dum nɛ nam ɛ neebela ɛsuk.»
49 Eu estava com vocês todos os dias, ensinando no pátio do Templo, e vocês não me prenderam. Mas isso está acontecendo para se cumprir o que as
50 Tin, bɛdjekel djas eezɛghuma nɛ ekaab «gbes», lik Yezu é mɛmbɔ mɛ bot binɔk.
50 Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
51 Dhiiti ngbaaz ngɔt nadi edu bɛ pɛ bhis, zuka nɛ kaad nyɛ nabɛ nɛ yɛ é nyel ɛ, ye nabɛ ɛ́ kaad ɛsoa kɔ goŋ. Wɔ gwaa bot ɛ tak zɛsuu ɛmɛt mɔɔ ngbaaz tak,
51 Um jovem, enrolado num lençol, seguia Jesus. Alguns tentaram prendê-lo,
52 nyɛ eezɛkaab, lik bɛ kaad tak é mɛmbɔ, nɔɔ nyel'ɛ, tɔ́ ben toto «syɛɛɛ».
52 mas ele largou o lençol e fugiu nu.
53 Bɛ eezɛtɔ́ nɛ Yezu pɛ kɔ ɛbɛsɛɛ ndjaa boo ghaa-Zɛɛb, pɛ di bhoma bot ɛ nadi kɔ elo e bɛghaa-Zɛɛb ɔ, nɛ bɛpaa ɛ eYuda, zɛnɔɔ bɛghaŋ ɛ mɛkana mɛ etsi.
53 Em seguida, levaram Jesus até a casa do Grande Sacerdote , onde estavam reunidos os chefes dos sacerdotes, alguns líderes dos judeus e alguns mestres da Lei.
54 Pyɛɛd nadi edu-du nyɛ ɛtsetaɛpe, batakɛni tɔ ɛbɛsɛɛ ɛ boo ghaa-Zɛɛb. Nyɛ eezɛdisi egɔɔl du, bɛ nɛ bot ɛ nadi ebaal ndjaa tak ɔ.
54 Pedro seguiu Jesus de longe e entrou no pátio da casa do Grande Sacerdote. Ele sentou-se perto do fogo, com os guardas, para se esquentar.
55 Eboo bɛghaa-Zɛɛb nɛ bɛdhiiti bot ɛ boo kwan eYuda nadi esaa embee etɛp di náá, ye ɛ́ nɛ ghwyil ɛdjɛ Yezu ndjɛ ɛ, étɛp bɛ neegó nyɛ, bɛ kadi ɛ́, ààbela sonok.
55 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando encontrar alguma acusação contra Jesus a fim de o condenarem à morte. Mas não conseguiram nenhuma.
56 Etɛɛ náá, bot ɛbuɛpe nadi ezezyɛ, zɛsu etɛp e mɛkɔŋ kɔ ɛsu ɛ lɛ. Saabɛgɔs kabɛ ɛ́ náá, bɔɔ djas kadi ɛ́, ààbɛ lɛŋ wat.
56 Muitos diziam mentiras contra ele, mas as suas histórias não combinavam umas com as outras.
57 Bɛdhiiti wyɛl, zokazyɛ, zɛsu nyɛ tɛp. Bɔɔ náá:
57 Alguns se levantaram e acusaram Jesus com mentiras. Eles diziam:
58 «Bis naagwak nyɛy eke náá: “Mɛ waabo kok Ndjaa-ebuwa bot nasum'aak. Bhii tak, mɛ kasum ɛ́, dhiiti ndjaa sis. Zumal tak aabɔya mɛlu mɛlɛl. Yiizaag aanàkabaadi zumal mɛmbɔ mɛ bot.”»
58 — Nós ouvimos quando ele disse: “Vou destruir este Templo que foi construído por seres humanos e, em três dias, levantarei outro que não será construído por seres humanos.”
59 Ye kabela tin ɛ́, bɛtɛ nɛ bot ɛ́ napookozyɛ sok, zɛpit nyɛ ɔ, nabɛ ɛ́ ààbɛ nɛ taŋal wat.
59 Mesmo assim as suas histórias não combinavam umas com as outras.
60 Tin, boo ghaa-Zɛɛb eezɛwyɛl kuku ɛdhuu ɛ bot binɔk, zɛdji Yezu náá: «Tɔ mɛpita mɛ bot bak zepit wɔ ɛ, wɔ ààkataŋal yɔ é!»
60 Aí o Grande Sacerdote se levantou no meio de todos e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender dessa acusação?
61 Yezu zokadi ɛ́ gwyem, ààlii.
61 Mas Jesus ficou calado e não respondeu nada. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Você é o
62 Tin, Yezu eezɛbɔɔza náá: «Hɛɛɛ, ye ɛ́ mam. Bi ɛ́ waabee Sɛɛŋɛlɛ Mɔn Mot ndiindil pɛ mbɔ eghɛŋ mɛbwala ɛ Zɛɛb, ezyɛ tɔ eguud tɔ gwoo.»
62 Jesus respondeu:
63 Tin, wɔ gwaa, boo ghaa-Zɛɛb zɛnyaa ekaad bɛ. Nyɛ eezɛke náá: «Dum nɛ yak, menaka ɛ́ nɛ gwyes náá, bot zɛlɛɛ mena sa nyɛ di esa ɛ?
63 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Não precisamos mais de testemunhas!
64 Bi eegwak dáa nyɛ di ebyasal Zɛɛb ɛ! Bi bee dáa?» Bɔɔ djas eezɛbɔɔza náá, nyɛ ɛ́ nɛ ndjɛ, nyɛ goka ɛ́ nɛ ɛsyee.
64 Vocês ouviram esta blasfêmia contra Deus! Então, o que resolvem? Todos estavam contra Jesus e aí o condenaram à morte.
65 Bɛdhiiti bot moo tin esɛɛ Yezu mɛtel é nyel. Bɛ moo tin é zɛbutal nyɛ bhwoob, nɛ tu nyɛ nɛ ekuta. Bɔɔ nɛ nɛ náá: «Naŋa! Ɛzɛ sa wɔ deenek!» Tin, bɛbaalel ɛ Ndjaa-ebuwa, moo tin epak nyɛ mɛbhɛɛz.
65 Então alguns começaram a cuspir nele. Cobriam o rosto dele, davam bofetadas nele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe! E também os guardas o pegaram e lhe deram bofetadas.
66 É ɛwala ɛ Pyɛɛd nadi pɛ si kɔ ɛbɛsɛɛ ɛ, dhiiti moma nadi esa mɛsa tɔ ndjaŋ ɛ boo ghaa-Zɛɛb ɔ zɛzyɛ tin.
66 Pedro ainda estava lá embaixo no pátio, quando apareceu uma das empregadas do Grande Sacerdote .
67 Dáa nyɛ nabee Pyɛɛd egɔɔl du é di tak ɛ, nyɛ eezɛgwyak Pyɛɛd. Bhii tak, nyɛ eezɛke nɛ nɛ náá: «Dɔɔ nɛ wɔy pe, wɔ nagyegyee ɛ́, bi nɛ Yezu, mot Nazalɛt é?»
67 Ela viu Pedro se esquentando perto do fogo, olhou bem para ele e disse: — Você também estava com Jesus de Nazaré.
68 Wɔ gwaa Pyɛɛd zɛkɛla. Nyɛy náá: «Mɛ ààgu sa wɔ di elii'enek. Mɛ àànyɔ ɛgwak yɛ.» Bhii tak, Pyɛɛd eezɛswoola di, tɔ́ pɛ peeb ɛbɛsɛɛ, tɔ́, kɛtyaa pɛ ɛniel. [Tin, wɔ gwaa kuu zɛkɔk.]
68 Mas ele negou, dizendo: — Eu não o conheço. Não sei do que é que você está falando. E saiu para o corredor. Naquele momento, o galo cantou.
69 É di'enek, moma tak eebaazɛbee nyɛ, nyɛ moo tin elɛɛ bot ɛ nadi tin ɔ, náá: «Mot tak ɛ́ ngɔt tɔ bɛdjekel bɛ.»
69 Quando a empregada viu Pedro ali, começou a dizer aos que estavam perto: — Este homem é um deles.
70 Pyɛɛd eebaazɛkɛla nyɛ, kɛla sis. Bhii tak, dɔɔ nɛ bot ɛ nadi bɛ nɛ bɛ nɔɔ tin ɔ, baazɛke nɛ Pyɛɛd náá: «Ye ɛ́ tsɛɛtsɛ! Wɔ ɛ́ mot'ɔɔ etɛɛ náá, wɔ ɛ́ mot kyee dik Ghalile.»
70 Mas ele negou outra vez. Pouco depois, as pessoas que estavam ali disseram de novo a Pedro: — Não há dúvida de que você é um deles, pois você também é da Galileia.
71 É di'enek, Pyɛɛd tɔ ɛkɛla tɛp. Wɔ gwaa, nyɛ moo tin etsaal tsuŋ é mis ɛ Zɛɛb: «Zɛɛb pɛ ɛko! Mɛ ààgu mot bi di eke nɛ nam'enɔk.»
71 Aí Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem de quem vocês estão falando! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade!
72 Batsa deenek, kuu eebaakɔk tyee kɔka esok ebá. Tin, wɔ gwaa Pyɛɛd zɛtaala sa Yezu nalɛɛ nyɛ ɛ. «Ɛsok nɛ bɛkuu nɛ kɔk esok ebá, yɛ aakabela ɛ́, wɔ eezekɛla mɛ esok elɛl.» Bhii tak, Pyɛɛd eezɛkɛk nɛ ɛgwyɛ yenek.
72 Naquele instante o galo cantou pela segunda vez, e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante duas vezes, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro caiu em si e começou a chorar.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.