João 8
KƗLӘ-MƗNDƗ KƗ SƗGƗ (BJVNT) vs NAA
1 Jəju ɔtɨ no̰o̰ aw dɔ mbal kagɨ bɨni je tɨ.
1 Jesus, no entanto, foi para o monte das Oliveiras.
2 Nə lokɨ lo ti njay par ə təl re natɨ kəy tɨ lə Luwə. Dɨje pətɨ rəi kɨ rɔe tɨ, ə ɨsɨ nangɨ ɨsɨ ndo-de nḛ.
2 De madrugada, voltou novamente para o templo, e todo o povo se reuniu em volta dele; e Jesus, assentado, os ensinava.
3 Lo kɨn tɨ, njé ndo ndu-kun je, kɨ *Parɨsɨ je rəi kɨ dəne kɨ ɨndəi jide dɔe tɨ lo kuwə marɨm tɨ, adi-e a ta kəm dɨje tɨ,
3 Então os escribas e fariseus trouxeram à presença dele uma mulher surpreendida em adultério e, fazendo-a ficar em pé no meio de todos,
4 nɨngə əli Jəju əi nə: «NJe ndo dɨje, dəne kam j-ɨndə jije dɔe tɨ lo kuwə marɨm tɨ.
4 disseram a Jesus: — Mestre, esta mulher foi surpreendida em flagrante adultério.
5 NGa nɨngə, *Mojɨ əl-je me ndu-kun tɨ kadɨ ko dəne je kɨ be kɨn jɨ tɨlə-de kɨ mbal jɨ tɔl-de kɔ, ə se ḭ, ta ləi e ri wa?»
5 Na Lei, Moisés nos ordenou que tais mulheres sejam apedrejadas. E o senhor, o que tem a dizer?
6 Əli ta kɨn be tə kulə kɨ kɨyə kadɨ uwəi Jəju tə ɨndəi ta dɔe tɨ. Nə Jəju ɨlə dɔne nangɨ ə ɨsɨ ndangɨ nḛ kɨ ngon jine nangɨ.
6 Eles diziam isso tentando-o, para terem de que o acusar. Mas Jesus, inclinando-se, escrevia na terra com o dedo.
7 Ə lokɨ nayḭ-naa kɨ lə dəje ta tɨ, Jəju ɔr dɔne taa əl-de ə nə: «Dəw kɨ dansi tɨ ne kɨ ra majal nja kare al ɓa, kadɨ ɨle kɨ mbal dɔsa̰y.»
7 Como eles insistiam na pergunta, Jesus se levantou e lhes disse:
8 Jəju əl ta be ɓa təl ɨlə dɔne nangɨ gogɨ, ɨsɨ ndangɨ nḛ nangɨ.
8 E, inclinando-se novamente, continuou a escrever no chão.
9 Ə lokɨ ooi ta kɨn ɓa, ɔti kare kare, ɨlə ngɨre dɔ njé kɨ tɔgɨ tɨ, təl-n dɔ njé kɨ du tɨ. Ta tɔl tae tɨ, Jəju nay kɨ karne ba. Dəne ka kɨn ə a dadan lo tɨ;
9 Mas eles, ouvindo essa resposta, foram saindo um por um, a começar pelos mais velhos até os últimos, ficando só Jesus e a mulher em pé diante dele.
10 ə Jəju un dɔne kɨ taa əl-e ə nə: «Dəne, dɨje ka awi ra? Dəw kare ka gangɨ ta dɔi tɨ al a?»
10 Levantando-se, Jesus perguntou a ela:
11 Ɓa dəne ɨle tɨ ə nə: «Ɓaɓe, dəw kare ka gangɨ ta dɔm tɨ al,» ə Jəju əl-e ə nə: «Mi ka m-gangɨ ta dɔi tɨ al jagɨ tɔ, nga nɨngə aw, ə ɨra majal gogɨ al.»]
11 Ela respondeu: — Ninguém, Senhor! Então Jesus disse:
12 Jəju təl əl-de ɓəy ə nə: «Mi kunjɨ kɨ dɔnangɨ tɨ, dəw kɨ un gom, a njɨyə me tɨl tɨ al, kunjɨ kɨ nje kadɨ dɨje ɨsi kɨ dɔde taa a unjɨ dɔe tɨ.»
12 De novo, Jesus lhes falou, dizendo:
13 Lo kɨn tɨ, *Parɨsɨ je əli-e əi nə: «Ḭ wa ə ɨsɨ ma najɨ kɨ dɔi tɨ ɓa, najɨ kɨ ma ləi e kɨ rɔjetɨ al.»
13 Então os fariseus lhe disseram: — Você dá testemunho de si mesmo. O testemunho que você dá não é verdadeiro.
14 Ə Jəju ɨlə-de tɨ ə nə: «Re mi wa m-ma najɨ dɔ rɔm tɨ ka m-gər kadɨ najɨ kɨ ma ləm e ta kɨ rɔjetɨ, tadɔ mi m-gər lo kɨ m-ḭ tɨ nɨm, m-gər lo kɨ m-ɨsɨ m-aw tɨ nɨm, nə səi je, ɨgəri lo kɨ m-ḭ tɨ al nɨm, ɨgəri lo kɨ m-ɨsɨ m-aw tɨ al nɨm tɔ.
14 Jesus respondeu:
15 Səi ɨsɨ gangi ta kɨ go lo koo tɨ lə dəw, nə mi m-gangɨ ta dɔ dəw tɨ al.
15 Vocês julgam segundo a carne; eu não julgo ninguém.
16 A kɨn ə re m-gangɨ ta no̰o̰ ɓa, e ta kɨ gangɨ kɨ go rəbe tɨ, tadɔ mi kɨ karm ə m-gangɨ ta al, Bai kɨ nje kɨlə-m e səm naa tɨ.
16 E, se eu julgo, o meu juízo é verdadeiro, porque não sou só eu que julgo, mas eu e o Pai, que me enviou.
17 Nɨngə me ndu-kun tɨ ləsi wa ka ndangi əi nə: “Kɨn ə re dɨje joo mai najɨ, ə najɨ kɨ ma ləde aw go-naa tɨ ɓa, ta ləde e ta kɨ rɔjetɨ.”
17 Também na Lei de vocês está escrito que o testemunho de duas pessoas é verdadeiro.
18 Mi wa m-ma najɨ dɔ rɔm tɨ, nɨngə Bai kɨ ɨlə-m ka ma najɨ ləne dɔm tɨ tɔ.»
18 Eu dou testemunho de mim mesmo, e o Pai, que me enviou, também dá testemunho de mim.
19 Nɨngə dəji-e əi nə: «Bawi e lo kɨ ra tɨ dana?» Ə Jəju ɨlə-de tɨ ə nə: «Ɨgəri-mi al, taa ɨgəri Bai al tɔ. Kɨn ə re ɨgəri-mi ə re a ɨgəri Bai tɔ.»
19 Então eles lhe perguntaram: — Onde está o seu Pai? Jesus respondeu:
20 Ta je kɨn tḛḛ ta Jəju tɨ lokɨ ɨsɨ ndo-n dɨje nḛ natɨ kəy tɨ lə Luwə. Ɨsɨ lo tɨ kɨ nḛ je kɨ dɨje ɨsɨ ɨləi kadɨ-kare tɨtɨ adi Luwə ɨsɨ tɨ. NGa nɨngə dəw uwe al, tadɔ ndɔ lie asɨ al ɓəy.
20 Jesus proferiu essas palavras perto da caixa de ofertas, quando ensinava no templo. Ninguém o prendeu, porque ainda não havia chegado a sua hora.
21 Jəju əl-de ta kɨ rangɨ ɓəy ə nə: «M-a m-aw, nɨngə a sangi-mi, nə a oyi me majal je tɨ ləsi. Lo kɨ m-a m-aw tɨ kɨn a asi kadɨ a awi tɨ al.»
21 Outra vez Jesus lhes falou, dizendo:
22 Lo kɨn tɨ, *Jɨpɨ je əli-naa əi nə: «A tɔl rɔne ə se ra ban ə əl ə nə: “Lo kɨ m-a m-aw tɨ kɨn a asi kadɨ a awi tɨ al ə?”»
22 Então os judeus diziam: — Será que ele tem a intenção de se suicidar? Porque diz: “Para onde eu vou vocês não podem ir.”
23 Ə Jəju əl-de ə nə: «Səi, səi dɨje kɨ dɔnangɨ tɨ nangɨ ne, ə mi, mi dəw kɨ dɔra̰ tɨ taa nu tɔ; səi dɨje lə dɔnangɨ, nə mi, mi dəw lə dɔnangɨ al.
23 Jesus lhes disse:
24 Nɨngə e mbata kɨn ə m-əl-n səsi m-ə nə: “A oyi me majal je tɨ ləsi.” Kɨn ə re adi-mi mesi təkɨ mi “NJe kɨsɨ no̰o̰” al ə, a oyi me majal je tɨ ləsi.»
24 Por isso, eu lhes disse que vocês morrerão em seus pecados. Porque, se não crerem que
25 Ə dəji-e əi nə: «Ḭ wa kam ḭ na̰ ə?» Ɓa Jəju ɨlə-de tɨ ə nə: «Mi dəw kɨ m-əl səsi lo kɨlə ngɨre tɨ nu wa kɨn.
25 Então lhe perguntaram: — Quem é você? Jesus respondeu:
26 NGa nɨngə, kɨ ɔjɨ dɔsi, m-aw kɨ ta ngay kadɨ m-əl je, m-gangɨ je; nə ta kɨ m-ɨngə rɔ nje kɨlə-m tɨ kɨn par ə m-a m-ɨlə mbḛe rɔ dɨje tɨ kɨ dɔnangɨ tɨ ne. E, ta lie e ta kɨ rɔjetɨ.»
26 Muitas coisas tenho para falar e julgar a respeito de vocês. Porém aquele que me enviou é verdadeiro, de modo que as coisas que dele ouvi, essas digo ao mundo.
27 Jəju ɨsɨ əl-de ta kɨ dɔ Bawne Luwə tɨ nə əi je gəri me ta kɨn al.
27 Eles não entenderam que Jesus lhes falava do Pai.
28 Ə Jəju əl-de ə nə: «NDɔ kɨ a ɓəi-mi *mi NGon dəw taa kagɨ-dəsɨ tɨ kɨn ɓa, a gəri kadɨ mi “NJe kɨsɨ no̰o̰”; taa a gəri kadɨ m-ra nḛ madɨ dɔ rɔm al tɔ, nə e nḛ kɨ Bai ndo-m ə m-ɨsɨ m-əl.
28 Então Jesus disse:
29 NJe kɨlə-m e səm naa tɨ; ɨyə̰-m kɨ karm al, tadɔ dɔkagɨlo je pətɨ m-ra nḛ kɨ nəl-e.»
29 E aquele que me enviou está comigo, não me deixou só, porque eu faço sempre o que lhe agrada.
30 Lokɨ Jəju əl ta kɨn be, dɨje ngay adi-e mede.
30 Quando Jesus disse isto, muitos creram nele.
31 Jəju əl *Jɨpɨ je kɨ adi-e mede ə nə: «Kɨn ə re ai dɔ njasi tɨ me ta tɨ ləm ɓa, səi njé ndo je ləm kɨ rɔjetɨ.
31 Então Jesus disse aos judeus que haviam crido nele:
32 A gəri nḛ kɨ rɔjetɨ, nɨngə nḛ kɨ rɔjetɨ kɨn a taa səsi ɨlə səsi taa ji ɓəə tɨ.»
32 conhecerão a verdade, e a verdade os libertará.
33 Ə əi je əli Jəju əi nə: «Je ngan ka *Abɨrakam, nɨngə jɨ ra ɓəə lə dəw ndɔ kare al tɔ, nga ra ban be ə ḭ əl ə nə nḛ kɨ rɔjetɨ a taa-je ɨlə-je taa ji ɓəə tɨ ə?»
33 Eles responderam: — Somos descendência de Abraão e jamais fomos escravos de ninguém. Como você pode dizer que seremos livres?
34 Ə Jəju ɨlə-de tɨ ə nə: «Təkɨ rɔjetɨ, adɨ m-əl səsi: dəw kɨ ra kɨ ra majal, e ɓəə lə majal.
34 Jesus respondeu:
35 Ɓəə a ɨsɨ kɨ dɨje kɨ ɨsɨ ra ɓəə ləde kɨn bɨtɨ kɨ no̰ tɨ al, nə ngon kojɨ-de a ɨsɨ səde bɨtɨ kɨ no̰ tɨ.
35 O escravo não fica sempre na casa; o filho, sim, fica para sempre.
36 Adɨ re NGon lə Luwə taa səsi ji ɓəə tɨ ɨlə səsi taa ɓa, a səi dɨje kɨ taa kɨlə taa kɨ rɔjetɨ ji ɓəə tɨ.
36 Se, pois, o Filho os libertar, vocês serão verdadeiramente livres.
37 NGa nɨngə, m-gər kadɨ səi ngan ka Abɨrakam; nə ɨsɨ sangi kadɨ ɨtɔli-mi tadɔ ɨmbati ta ləm.
37 Bem sei que vocês são descendência de Abraão; no entanto, estão querendo me matar, porque a minha palavra não está em vocês.
38 Mi m-ɨsɨ m-əl nḛ kɨ m-o rɔ Bai tɨ, nə səi ɓa, ɨsɨ rai nḛ kɨ bawsi əl səsi tɔ.»
38 Eu falo das coisas que vi junto de meu Pai; vocês, porém, fazem o que ouviram do pai de vocês.
39 Nɨngə ɨləi Jəju tɨ əi nə: «Kaje e Abɨrakam.» Ə Jəju əl-de ə nə: «Kɨn ə re səi ngan ka Abɨrakam təkɨ rɔjetɨ ə re a rai kɨlə ra Abɨrakam.
39 Então lhe disseram: — Nosso pai é Abraão. Mas Jesus respondeu:
40 Mi m-əl səsi nḛ kɨ rɔjetɨ kɨ m-ɨngə rɔ Luwə tɨ, nɨngə kɨ ɓasɨne kɨn ɨsɨ sangi kadɨ ɨtɔli-mi. E kɨn e kɨlə kɨ Abɨrakam ra al jagɨ.
40 Mas agora vocês estão querendo me matar, a mim que lhes falei a verdade que ouvi de Deus; Abraão não fez isso.
41 Səi ɨsɨ rai kɨlə ra bawsi.» Nɨngə ɨləi Jəju tɨ əi nə: «Je ngan je kɨ kojɨ gɨn kaya tɨ al; Bawje e kare ba ə e Luwə.»
41 Vocês fazem as obras do pai de vocês. Eles responderam: — Nós não somos filhos ilegítimos. Temos um pai, que é Deus.
42 Ə Jəju əl-de ə nə: «Kɨn ə re Luwə e Bawsi ə re a ɨndɨgi-mi, tadɔ m-tḛḛ rɔe tɨ ə m-re lo kɨn tɨ. E mi wa ə m-re kɨ dɔm al, nə e e ə ɨlə-m.
42 Jesus disse:
43 MBata ri ə ɨgəri me ta ləm al ə? Ɨgəri al tadɔ asi kadɨ uri mbisi go ta tɨ ləm al.
43 Por que vocês não compreendem a minha linguagem? É porque vocês são incapazes de ouvir a minha palavra.
44 Su ə e bawsi, nɨngə ɨndɨgi kadɨ ɨrai ndɨgɨ lə bawsi. E dəw kɨ e nje tɔl dɨje lo kɨlə ngɨrə kosɨ tɨ lie nu. E a me nḛ ra tɨ kɨ rɔjetɨ nja kare al, tadɔ nḛ kɨ rɔjetɨ goto rɔe tɨ. Kɨn ə re əl ta kɨ ngom ɓa, e kɨn ə e ta kɨ osɨ ɓoe tɨ, tadɔ e nje ngom nɨm, e baw nḛ ra kɨ ngom nɨm.
44 Vocês são do diabo, que é o pai de vocês, e querem satisfazer os desejos dele. Ele foi assassino desde o princípio e jamais se firmou na verdade, porque nele não há verdade. Quando ele profere mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 Mi ɓa, mi nje kəl ta kɨ rɔjetɨ ə ɨmbati kadɨ adi-mi mesi.
45 Mas, porque eu digo a verdade, vocês não creem em mim.
46 Na̰ dansi tɨ ə asɨ kadɨ tɔjɨ təkɨ m-ra majal ə? A kɨn ə re m-əl ta kɨ rɔjetɨ ə, ra ban ə ɨmbati kadi-mi mesi ə?
46 Quem de vocês me convence de pecado? Se digo a verdade, por que não creem em mim?
47 Dəw kɨ e ya̰ Luwə, a oo ta lə Luwə, nɨngə səi, oi ta lie al, mbata səi ya̰e je al.»
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus; por isso, vocês não me ouvem, porque não são de Deus.
48 Lo kɨn tɨ, *Jɨpɨ je əli Jəju əi nə: «E go rəbe tɨ kadɨ j-əl j-ə nə: ḭ dəw kɨ *Samari tɨ, taa ndɨl kɨ majal ɨsɨ mei tɨ tɔ.»
48 Os judeus disseram a Jesus: — Será que não temos razão em dizer que você é samaritano e tem demônio?
49 Ə Jəju əl-de ə nə: «Jagɨ, ndɨl kɨ majal goto mem tɨ, nə nḛ kare kɨ m-o ɓa, mi m-ɔsɨ gon Bai, ə səi ɨmbati kɔsɨ gonm tɔ par.
49 Jesus respondeu:
50 Mi m-ɨsɨ m-sangɨ kadɨ dɨje ɨləi tɔjɨ dɔm tɨ al. Dəw kɨ ɨsɨ sangɨ kadɨ dɨje ɨləi tɔjɨ dɔm tɨ e no̰o̰, e ə a gangɨ ta kɨn adɨ-m.
50 Eu não procuro a minha própria glória; há quem a busque e julgue.
51 Nɨngə təkɨ rɔjetɨ, adɨ m-əl səsi, dəw kɨ təl rɔne go ta tɨ ləm ɓa, dəwe kɨn a oy al ratata.»
51 Em verdade, em verdade lhes digo que, se alguém guardar a minha palavra, não verá a morte eternamente.
52 Lo kɨn tɨ no̰o̰, Jɨpɨ je əli-e əi nə: «Kɨ ne kɨn, jɨ gər majɨ ngata təkɨ ndɨl kɨ majal ɨsɨ mei tɨ. *Abɨrakam oy, taa njé kəl ta je kɨ ta Luwə tɨ ka oyi tɔ, nɨngə ḭ əl ə nə: “Dəw kɨ təl rɔne go ta tɨ ləi ɓa, dəwe kɨn a oy al ratata.”
52 Então os judeus disseram: — Agora estamos certos de que você tem demônio. Abraão morreu, e também os profetas, e você diz: “Se alguém guardar a minha palavra, não provará a morte eternamente.”
53 Ḭ ɨtə kaje Abɨrakam kɨ oy kɨn a? Taa njé kəl ta kɨ ta Luwə tɨ ka oyi tɔ! Ḭ o rɔi kadɨ ḭ na̰ ə?»
53 Você não está querendo dizer que é maior do que Abraão, o nosso pai, que morreu? Também os profetas morreram. Quem você pensa que é?
54 Ɓa Jəju ɨlə-de tɨ ə nə: «Kɨn ə re m-tɔjɨ rɔm mi wa nɨngə, e tɔjɨ kɨ ndae goto. NGa nɨngə, dəw kɨ nje kɨlə tɔjɨ dɔm tɨ e Bai. E kɨ ɨsɨ əli ta lie əi nə e Luwə ləsi,
54 Jesus respondeu:
55 nə ɨgəri-e al. Mi m-gər-e. Kɨn ə re m-əl m-ə nə m-gər-e al ə, re m-a mi nje ngom tə səi je be tɔ. Nə mi m-gər-e, taa m-təl rɔm go ta tɨ lie tɔ.
55 Entretanto, vocês não o conhecem; eu, porém, o conheço. Se eu disser que não o conheço, serei como vocês: mentiroso; mas eu o conheço e guardo a sua palavra.
56 Kasi Abɨrakam ra rɔnəl ngay mbata ɨndə mene tɨ kadɨ n-a n-oo ndɔ kɨ m-a m-re-n. NGa nɨngə oo ndɔ rem, adɨ rɔe nəl-e ngay.»
56 Abraão, o pai de vocês, alegrou-se por ver o meu dia; e ele viu esse dia e ficou alegre.
57 Lo kɨn tɨ, Jɨpɨ je dəji Jəju əi nə: «Ɨra ɓal kutɨ mi al ɓəy ə kəmi oo Abɨrakam a?»
57 Então os judeus lhe perguntaram: — Você não tem nem cinquenta anos e viu Abraão?
58 Ə Jəju ɨlə-de tɨ ə nə: «Təkɨ rɔjetɨ, adɨ m-əl səsi, kəte no̰ kojɨ Abɨrakam tɨ, “Mi m-ɨsɨ no̰o̰”.»
58 Jesus respondeu:
59 Lo kɨn tɨ no̰o̰ be, kəi mbal kadɨ n-tɨləi Jəju, nə ur dan kosɨ je, ə tḛḛ gɨn kəy tɨ lə Luwə kɔ, aw.
59 Então pegaram pedras para atirar nele, mas Jesus se ocultou e saiu do templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.