Romanos 10
Bafut (BFD) vs VC
1 Bɔɔ bɨ maà, mə yə̀ꞌə̀ tsiꞌì nɨ̀ ǹtɨɨ ghâ tsɨ̀m, ŋkɨɨ ntsaꞌatə nɨ̂ Nwî a atu bə̌ ba baIsrael mə tâ bo yǐ nyweenə.
1 Irmãos, o desejo do meu coração e a súplica que dirijo a Deus por eles são para que se salvem.
2 Ǹloŋ mə mbə mə̀ biì àyəfə nloŋ ŋgaa yàà mə bo naŋsə ntɨɨ nɨ̂ ànnù Nwî kaa waꞌà mânjì yìi à kùꞌùnə aa bàŋnə̀ ǹzi.
2 Pois lhes dou testemunho de que têm zelo por Deus, mas um zelo sem discernimento.
3 Tsǒ mə kaa bo sɨ̌ ajàŋ yìi mə Nwì a ghɨ̀rə annù bə̂ a tsinə̀ naŋsə̀ ǹzi aa, bo bâŋnə̀ ǹlɔɔ nɨ ŋghɨ̀rə tâ ànnù yaa tsinə nɨ̂ àtû yaa. Kaa bo lɛ ŋwaꞌà mɨbɨ̀ɨ̀ mɨ nû myaa sɨgɨsə̀ m̀fa a mbo Nwì mə tâ à ghɨrə ànnû yaa tsinə.
3 Desconhecendo a justiça de Deus e procurando estabelecer a sua própria justiça, não se sujeitaram à justiça de Deus.
4 Ǹloŋ mə nɔ̀ŋsə̀ à lɛ nlwìꞌì aa a nu Kristo, mə tâ ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à nɨ̌ŋ ntɨɨ̀ yì ghu nu aa, Nwì a ghɨrə̀ ɨ̀nnù ji ɨ tsinə̀.
4 Porque Cristo é o fim da lei, para justificar todo aquele que crê.
5 Moses à lɛ nswoŋə nloŋə annǔ ajàŋ yìi mə mbə ɨ̀nnù ŋû tsinə̀ ǹyoŋə ajàŋə mə a lə̀ə̀ nɔ̂ŋsə̀ aa mə, “Bə̀ bìi mə bɨ lə̀ə̀ nɔ̂ŋsə̀ aa bɨ ka yǐ tswe bɨtɨ̀ɨ̀ ɨ yòŋə̀ aa ajàŋə mə bɨ lə̀ə̀ nɔ̂ŋsə̀ wa aà.”
5 Ora, Moisés escreve da justiça que vem da lei: O homem que a praticar viverá por ela {Lv 18,5}.
6 Lâ ànnǔ ajàŋ yìi mə ànnù bə̂ a tsinə nyoŋə aa nɨ̂ àbìintɨɨ̀ yaa aa a swoŋə̀ nɨ mə: “Tsuu a mûm ǹtɨɨ wò swoŋ mə, ‘Wò à ka kɔꞌɔ ghɛ̀ɛ̀ a aburə aa ɛ?’” (Ma la a bə mə wò à ka kɔꞌɔ lɔ̀gə̀ Kristo sɨgə nɨ ghu a nsyɛ lɛ?)
6 Mas a justiça que vem da fé diz assim: Não digas em teu coração: Quem subirá ao céu? Isto é, para trazer do alto o Cristo;
7 “Kə̀ ‘Wò à ka sɨgə alaꞌa bɨ̀ku bɨ bə̂ aa ɛ?’” (tǎ sɨgə lɔ̀gə Kristo ɨ kɔꞌɔ nɨ ghu).
7 ou: Quem descerá ao abismo? Isto é, para fazer voltar Cristo dentre os mortos.
8 Lâ a bàŋnə̀ ǹswoŋə aa mə akə aa ɛ? A swoŋ aa mə,
8 Que diz ela, afinal? A palavra está perto de ti, na tua boca e no teu coração {Dt 30,14}. Essa é a palavra da fé, que pregamos.
9 Ǹloŋ mə ò bə kɨ swoŋə nɨ̂ ǹtsû gho mə, “Yesu à nɨ̂ M̀màꞌàmbi,” ɨ kɨɨ bii a mûm ǹtɨɨ wò mə Nwì à lɛ nyweensə yi nɨ nɨ̀wo, boŋ ò ka yweenə.
9 Portanto, se com tua boca confessares que Jesus é o Senhor, e se em teu coração creres que Deus o ressuscitou dentre os mortos, serás salvo.
10 Ǹloŋ mə ŋù a bii aa a mûm ǹtɨɨ yu Nwì a ghɨrə̀ ànnù yi a tsinə̀, a kɨɨ̀ ǹswòŋə aa nɨ̀ ǹtsû yi nyweenə.
10 É crendo de coração que se obtém a justiça, e é professando com palavras que se chega à salvação.
11 Àŋwàꞌànə̀ Nwî a swoŋ mə, “Kaa ŋù tsù yìi à nɨ̌ŋ ntɨɨ̀ yi ghu nu aa, kaa mbə bɨ waꞌǎ atû yi dɨrɨ̀sə̀.”
11 A Escritura diz: Todo o que nele crer não será confundido {Is 28,16}.
12 Kaa bɨ sɨ a ŋû tswerə, kə̀ ò bə ŋù baYuda, kə̀ ŋù baGrikia; M̀màꞌàmbi à bə Mmàꞌàmbi aa a mbo bə̀ bɨ̀tsɨ̀mə̀, ŋ̀kɨɨ nswiꞌi nɨ̂ àfùꞌû yi a nu bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ twoŋ nii aà.
12 Pois não há distinção entre judeu e grego, porque todos têm um mesmo Senhor, rico para com todos os que o invocam,
13 Ǹloŋ mə àŋwàꞌànə̀ Nwî a swoŋ mə, “Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a twoŋ ɨkum Mmàꞌàmbi aa à ka yweenə.”
13 porque todo aquele que invocar o nome do Senhor será salvo {Jl 3,5}.
14 Lâ m̀bə̂ bə̀ kâ ǹtwoŋ ɨkûm yi aa mə akə, mə mbə bo tuu ntɨɨ̀ waa ghu nu nɨŋə aa ɛ? Kə̀ mbə bo tɨgə̀ ǹnɨŋ ntɨɨ̀ waa ghu nu aa mə akə mə mbə a bə mə bo lɛɛ̀ waꞌǎ annǔ yi yuꞌu aa ɛ? Kə̀ m̀bə bo yuꞌu aa mə akə tɨ ghə̌ mə bo tswe nɨ̀ ŋù yìi à ka swoŋə aa ɛ?
14 Porém, como invocarão aquele em quem não têm fé? E como crerão naquele de quem não ouviram falar? E como ouvirão falar, se não houver quem pregue?
15 Kə̀ m̀bə̂ bə̀ kâ ǹswoŋə aa mə akə mə mbə bɨ tuu waa too aa ɛ? Tsǒ ajàŋə mə bɨ ŋwaꞌanə mə, “Yə nɨ̌ ajàŋ mə mɨ̀kòrə̀ mə bə̂ bìi mə bɨ zì nɨ̂ ǹtoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ aa mɨ bɔŋ mbə!”
15 E como pregarão, se não forem enviados, como está escrito: Quão formosos são os pés daqueles que anunciam as boas novas {Is 52,7}?
16 Lâ kaa bə̀ bɨ̀tsɨ̀m burə tɨ̌ ntoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ya kwɛrə̀. Ǹloŋ mə Yesaiah à swǒŋ mə, “M̀màꞌàmbî, ŋù yìi mə à bìì mə ntoo yìi mə bìꞌi swoŋə aa à nɨ̂ wò aa ɛ?”
16 Mas não são todos que prestaram ouvido à boa nova. É o que exclama Isaías: Senhor, quem acreditou na nossa pregação {Is 53,1}?
17 Ma mùu ajàŋ, àbìintɨɨ a yòŋə̀ aa a njɨ̀mə ànnù yìi bɨ yuꞌu aà, ǹtoo ya mə bɨ yuꞌu aa ɨ bə aa annù yìi bɨ swoŋə nloŋə Kristo aà.
17 Logo, a fé provém da pregação e a pregação se exerce em razão da palavra de Cristo.
18 Lâ, mə tɨgə mbetə mə, bo lɛɛ̀ ŋ̀waꞌà yuꞌu aa ɛ? Tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ, bo lɛɛ̀ ǹyuꞌu, ǹloŋ mə àŋwàꞌànə̀ Nwî a swoŋ mə,
18 Pergunto, agora: Acaso não ouviram? Claro que sim! Por toda a terra correu a sua voz, e até os confins do mundo foram as suas palavras {Sl 18,5}.
19 Mə̀ bû m̀betə mə, baIsrael lɛ ŋwaꞌà naŋsə̀ ǹyuꞌu aa ɛ? Moses à lɛɛ̀ m̀foo nswoŋ mə,
19 E pergunto ainda: Acaso Israel não o compreendeu? Já Moisés lhes havia dito: Eu vos despertarei ciúmes com um povo que não merece este nome; provocar-vos-ei a ira contra uma nação insensata {Dt 32,21}.
20 Yesaiah a bû ǹswoŋ tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀ mə,
20 E Isaías se abalança a dizer: Fui achado pelos que não me buscavam; manifestei-me aos que não perguntavam por mim {Is 65,1}.
21 Lâ a ŋghɛ̀ɛ a nɨ baIsrael, a swoŋ mə, “A ŋgɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨtsɨ̀m, mə lɛ nsàŋtə mbo ma, ntwoŋə nɨ̂ bə̀ bìi mə bɨ lɛ mbə ŋgàŋatɨ̀ɨ atu, ŋkɨɨ nlɨgɨtə nɨ̂ ànnù yìi mə mə̀ lɛ sɨ swoŋə aà.”
21 Ao passo que a respeito de Israel ele diz: Todo o dia estendi as minhas mãos a um povo desobediente e teimoso {Is 65,2}.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.