Mateus 27
Bafut (BFD) vs NVT
1 Àbɛ̀ɛ̀ fùꞌù mə̂, bɨlɨɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bɨtsɨ̀m a bɔ̀ꞌɔ nɨ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ̀tsɨ̀m bo boòntə̀ a ntaŋtə ajàŋ yìi mə bo ka zwitə Yesu aà.
1 De manhã cedo, os principais sacerdotes e líderes do povo se reuniram outra vez para planejar uma maneira de levar Jesus à morte.
2 Bô tàŋtə̀ mə̂ m̀maŋsə, ŋ̀kwerə mbô mɨ Yesu, ǹlɔgə yi ŋghɛɛ mfa a mbo Pilato, mə à lɛ mbə Gûmnàà aà.
2 Então o amarraram, o levaram e o entregaram a Pilatos, o governador romano.
3 Judas mə à lɛ mfèè Yesu aa, à yə̀ mə ajàŋ yìi mə bɨ swoŋ mə bi ka zwitə Yesu aà, ǹtɨɨ̀ yi ɨ saꞌà yi, a lɔgə̀ ɨ̀bàtə ŋkabə silva jya mɨ̀ghum mi ntarə ŋghɛ̀ɛ̀ m̀fa fu a mbo bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì a bɔ̀ꞌɔ nɨ bìtà bɨ alaꞌa, ǹswoŋ a mbo bo mə,
3 Quando Judas, que o havia traído, viu que Jesus tinha sido condenado à morte, encheu-se de remorso e devolveu as trinta moedas de prata aos principais sacerdotes e líderes do povo,
4 “Mə̀ ghɨ̀rə̂ ɨ̀bɨ̂ ǹloŋ mə mə̀ fèe ŋû tɨghə̂ mə à ghɨ̀rə̂ ànnù yî bɨ yì tsu aà!” Bo kwiꞌi ghu mbo mə, “Ma ya a yə yi aa nɨ àkə̀? Â ka zi wô zi annù yìi mə ò ka ghɨ̀rə̀ nɨ yu aà.”
4 dizendo: “Pequei, pois traí um homem inocente”. “Que nos importa?”, retrucaram eles. “Isso é problema seu.”
5 Judas a maꞌà ŋ̀kabə ya a mûm ǹdâmàꞌanwì, m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹləŋə.
5 Então Judas jogou as moedas de prata no templo, saiu e se enforcou.
6 Bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bya bɨ bwɛɛ̀ ŋ̀kabə ya nswoŋ mə, “Nɔ̀ŋsə̀ yìꞌinə̀ à dɨ̀ꞌɨ mə kaa à sɨ̀ kuꞌùnə̀ mə tâ bɨ̀ ləə ajàŋə ŋkabə ma yû a mûm àbàa ŋkabə̀ ǹdânwì ǹloŋ mə à nɨ̂ ŋ̀kabə̀ àləə aà.”
6 Os principais sacerdotes juntaram as moedas e disseram: “Não seria certo colocar este dinheiro no tesouro do templo, pois é dinheiro manchado de sangue”.
7 Bo swòŋ mə̂ laà aa, ǹtswe a nsyɛ ŋghàànə̀, ǹlɔgə ŋkabə ya ŋghɛ̀ɛ̀ ǹyuu adɨgə ŋû m̀bɔ̀ɔ bàntɔ̀ɔ̀ ghu, tâ bɨ̀ ka ntwiŋə nɨ̂ bɨ̀gɨ̀ɨ̀ ghu.
7 Então resolveram comprar o campo do oleiro e transformá-lo num cemitério para estrangeiros.
8 Ǹzi nyweꞌe sii, bɨ twoŋə adɨgə mayû aa nɨ Àdɨ̀gə Aləə̀.
8 Por isso, até hoje ele se chama Campo de Sangue.
9 Ma yû ànnù a kɨ̂ m̀fɛꞌɛ mbòòntə̀ nɨ̂ ànnù yìi mə ŋ̀gàŋntoò Nwi Yeremiah à lɛ nswoŋ aà, mə, “Bɨ lɛ nlɔ̀gə ɨbàtə ŋkabə silva jya mɨ̀ghum mi ntarə mə bɔɔ bɨ baIsrael lɛ ntaŋ mə bɨ ka yi tu a atu yu ma wa aa,
9 Cumpriu-se, assim, a profecia de Jeremias que diz: “Tomaram as trinta peças de prata, preço pelo qual ele foi avaliado pelo povo de Israel,
10 ŋghɛ̀ɛ̀ ǹyuu adɨgə ŋû m̀bɔɔ bàntɔ̀ɔ̀ ghu, tsiꞌǐ a ajàŋ yìi mə M̀màꞌàmbî à lɛ nswoŋə a mbo mə̀ aà.”
10 e compraram o campo do oleiro, conforme o Senhor ordenou”.
11 Bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bya nɨ bɨ̀ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bya bo tɨgə̀ ǹlɔgə Yesu ŋ̀ghɛɛ nɨ ghu a nsi Gûmnàà. Gûmnàà a betə̀ yi mə, “Ò bə aa m̀fɔ̀ baYuda aa ɛ?” Yesu a kwiꞌi mə, “Ò swòŋ mə̂!”
11 Agora Jesus estava diante de Pilatos, o governador romano, que lhe perguntou: “Você é o rei dos judeus?”. Jesus respondeu: “É como você diz”.
12 Bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì a bɔ̀ꞌɔ nɨ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bo lɛ nɨŋ ɨnnù a nu Yesu a nsi Pilato. La Yesu a naꞌà waa bɨtsɨ̀m.
12 No entanto, quando os principais sacerdotes e os líderes do povo fizeram acusações contra ele, Jesus permaneceu calado.
13 Pilato a tɨgə̀ m̀betə ghu mbo mə, “Ò sɨ ndùu ɨnnù jù mə bɨ swoŋə nɨ mə ò ghɨ̀rə aa yuꞌu?”
13 Então Pilatos perguntou: “Você não ouve essas acusações que fazem contra você?”.
14 Ànnù a lɛ mburə ntsya Gûmnàà tsiꞌì tsyà a nyə mə kaa Yesu à lɛ ŋwaꞌà ànnù yî tsu burə ŋkwikwiꞌi bə aà.
14 Mas, para surpresa do governador, Jesus nada disse.
15 À lɛ mbə nɔ̂ŋsə̀ Gûmnàà mə a yi mbə njwî Passa aa a fiꞌisə̀ ŋ̀gàŋàtsaŋ yì m̀fùùrə̀ yìi mə bə̀ lɛ ŋkɔ̀ŋ aa mfa a mbo bo.
15 A cada ano, durante a festa da Páscoa, era costume do governador libertar um prisioneiro, qualquer um que a multidão escolhesse.
16 Ma mùu noò ŋ̀gàŋàtsaŋ yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe a atsàŋ mə bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ lɛ nzi yi, bɨ twoŋə̀ nii nɨ Barabas.
16 Nesse ano, havia um prisioneiro, famoso por sua maldade, chamado Barrabás.
17 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ bya bɨ ghòtə̀ mə̂ aa, Pilato a betə̀ waa mə, “Nɨ̀ kɔ̌ŋ mə tâ mə̀ fiꞌisə aa wò mfa a mbo bù, Barabas kə̀ Yesu mə bɨ twoŋə nɨ Àyɔꞌɔ̀ Nwì aa lɛ?”
17 Quando a multidão se reuniu diante de Pilatos naquela manhã, ele perguntou: “Quem vocês querem que eu solte: Barrabás ou Jesus, chamado Cristo?”.
18 Pilato à lɛ mbetə ma mùu ajàŋ aa, nloŋ mə à lɛ nzi mə â lɛ ŋghɨ̀rə àghə̀ꞌə̀nə̀ mə tâ baYuda tswa Yesu ǹzi mfa ghu mbo aà.
18 Pois ele sabia muito bem que os líderes religiosos judeus tinham prendido Jesus por inveja.
19 Pilato à tswè mə̂ a aləŋə nsaꞌa mɨ̀saꞌa, ŋ̀gwɛ̂ yì a toò ŋ̀kɨ̀ɨ̀ ghu nu mə, “Sìꞌi mbô mo wa a nu ŋù wâ, ǹloŋ mə kaa à sɨ̌ annù yî tsu fânsə̀ aà. Mə̀ swoŋ laà aa ǹloŋ mə ǹjə̀ə̀ yî m̀bɨ̂ ɨ̀ ghɨ̀rə nlɛ gha sìi a ŋgaa yu.”
19 Nesse momento, enquanto Pilatos estava sentado no tribunal, sua esposa lhe mandou o seguinte recado: “Deixe esse homem inocente em paz. Na noite passada, tive um sonho a respeito dele e fiquei muito perturbada”.
20 Lâ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì a bɔ̀ꞌɔ nɨ bɨ̀ta bɨ alaꞌa bɨ totə bə̂ bya mə tâ bɨ̀ betə Pilato tâ fiꞌisə Barabas tǎ tâ bɨ̀ baŋnə nzwitə Yesu.
20 Enquanto isso, os principais sacerdotes e os líderes do povo convenceram a multidão a pedir que Barrabás fosse solto e Jesus executado.
21 Gûmnàà a bû ŋ̀kuꞌusə mbetə waa mə, “A tɨtɨ̀ɨ bə̀ buà bi baa, nɨ̀ lɔ̀ɔ mə tâ mə̀ maꞌatə aa ghuu?” Bo kwiꞌi bɨ̀tsɨ̀m mə, tâ bɨ̀ fiꞌisə Barabas.
21 Então o governador perguntou outra vez: “Qual dos dois vocês querem que eu lhes solte?”. A multidão gritou em resposta: “Barrabás!”.
22 Pilato a bû m̀betə waa mə, “Nɨ lɔ̀ɔ mə tâ mə̀ tɨgə ŋghɨrə aa mə akə nɨ Yesu ghû mə bɨ twoŋə nɨ Àyɔꞌɔ̀ Nwì aa ɛ?” Bo tɔŋnə̀ ǹswoŋ mə, “Ta bɨ̀ kweentə yì a ati bàŋnə̀bàŋnə̀.”
22 Pilatos perguntou: “E o que farei com Jesus, chamado Cristo?”. “Crucifique-o!”, gritou a multidão.
23 Pilato betə̀ mə, “Nɨ lɔ̀ɔ̀ mə bɨ̀ kweentə yi aa a ya? Ànnù yî bɨ yìi mə à bùꞌù aa à nɨ̂ àkə̀ aa ɛ?” Lâ bo bû ŋ̀kuꞌusə ntɔŋnə ghaa bə nɨ̀ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ ǹswoŋ mə tâ bɨ̀ ghɛɛ ŋkwèèntə̀ Yesu.
23 “Por quê?”, quis saber Pilatos. “Que crime ele cometeu?” Mas a multidão gritou ainda mais alto: “Crucifique-o!”.
24 Pilato à lɛ nyə mə yu ghɛ̀nsə̀ aa nòò yì, ŋ̀kɨ nzi mə yu bə ghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì boŋ fɨ̀kɔ̀rə̀ fɨ ka fɛ̀ꞌɛ̀. Ǹswoŋ bɨ zî nɨ̂ ŋ̀kì, a siꞌì m̀bô mi ghu a nsi bə̀ bɨ̀tsɨ̀m, ǹswoŋ mə, “Kaa àbô ya kaa a sɨ̀ a nɨ àləə nu ŋû ghû mə nɨ lɔ̀ɔ̀ a nsaansə aa tswê. A annù yìi mə nɨ lɔ̀ɔ̀ a ŋghɨ̀rə aa, a zi tsiꞌì bù.”
24 Pilatos viu que de nada adiantava insistir e que um tumulto se iniciava. Assim, mandou buscar uma bacia com água, lavou as mãos diante da multidão e disse: “Estou inocente do sangue deste homem. A responsabilidade é de vocês”.
25 Bə̀ bɨtsɨ̀m bɨ kwiꞌi mə, “Ɨ̀ɨ̀ŋə, tâ àləə nû yi tâ kuu a atu bìꞌì bo bɨ̀ a atu bɔɔ̀ biꞌi.”
25 Todo o povo gritou em resposta: “Que nós e nossos descendentes sejamos responsabilizados pela morte dele!”.
26 Pilato a fiꞌisə̀ Barabas m̀fa a mbo bo, ŋ̀ghɨrə bɨ ghɔɔ̀ Yesu, a fâ yi mə tâ bɨ̀ tɨgə nlɔgə ŋghɛ̀ɛ̀ ŋkweentə a ati bàŋnə̀bàŋnə̀.
26 Então Pilatos lhes soltou Barrabás. E, depois de mandar açoitar Jesus, entregou-o para ser crucificado.
27 Bɨ̀sogyɛ̀ bɨ Pilato tɨgə̀ ǹlɔgə Yesu ŋ̀kuu ŋghɛɛ nɨ ghu a mûm ntɔꞌɔ Gûmnàà (mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ Praetorium aà), ǹtwoŋ bɨ̂sogyɛ̀ bɨtsɨ̀m bɨ zî ŋ̀ghotə ghu nsî.
27 Alguns dos soldados do governador levaram Jesus ao quartel e chamaram todo o regimento.
28 Bo tsɔꞌɔtə̀ ɨ̀tsə̀ꞌə̂ ji, ǹlɔɔ atsə̀ꞌə̀ yî ghə̀ꞌə̀ boò ŋ̀wɛꞌɛ ghu nû.
28 Tiraram as roupas de Jesus e puseram nele um manto vermelho.
29 Bɨ wɛ̀ꞌɛ̀ mə̂, ǹlɔɔ mɨ̂ndɨgə mɨ njɔ̂ŋ ǹjɔŋ mbaꞌa tsǒ atsə̀ꞌətu nɨfɔ̀ ǹsosə ghu atû. Ŋ̀kɨ mfa ŋkɨ̀ŋkàꞌà ghu abo yì màꞌà. Ǹtɨgə ŋwyɛ nii nsigɨtə ŋwo ghu nsi nswoŋə nɨ mə, “O lɛlɛ lɛɛ̀! M̀fɔ̀ baYuda à kɨ̀ kwɛ̀ɛ̂! À kwɛ̀ɛ̂!”
29 Teceram uma coroa de espinhos e a colocaram em sua cabeça. Em sua mão direita, puseram um caniço, como se fosse um cetro. Ajoelhavam-se diante dele e zombavam: “Salve, rei dos judeus!”.
30 Bo lɛ sɨ kɨɨ ntsee nɨ mɨ̀twyɛ ghu nu, ŋkɨɨ ŋghɔɔ nɨ̂ àtû yi nɨ̂ ŋ̀kɨ̀ŋkàꞌà yâ.
30 Cuspiam nele, tomavam-lhe o caniço da mão e com ele batiam em sua cabeça.
31 Bɨ̀sogyɛ̀ bya bɨ nàŋsə̀ mə̂ ŋ̀wyɛ yi laà aa, ntsɔꞌɔ atsə̀ꞌə̀ yî bagɨtə ya ghu nu, m̀bu ŋwɛꞌɛ jìi ɨtsə̀ꞌə̀ jya fu ghu nu, ǹtɨgə nlɔgə yi mə bo ghɛ̀ɛ kwèèntə̀ a ati bàŋnə̀bàŋnə̀.
31 Quando se cansaram de zombar dele, tiraram o manto e o vestiram novamente com suas roupas. Então o levaram para ser crucificado.
32 Bo kà mə aa ŋghɛɛ a mânjì, ǹyə ŋû baCerene yî mɔꞌɔ, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Simon, ǹtswa yi nɨ àdàꞌà mə tâ à beꞌe ati bàŋnə̀bàŋnə̀ Yesu yâ.
32 No caminho, encontraram um homem chamado Simão, de Cirene, e os soldados o obrigaram a carregar a cruz.
33 Bo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹyweꞌe wa adɨgə yìi bɨ lɛ sɨ twoŋ nɨ Golgota aa, (ǹjiꞌì ɨ̀kùm ma ghû ɨ bə mə, àdɨgə akwɛɛ atu ŋû)
33 Então saíram para um lugar chamado Gólgota (que quer dizer “Lugar da Caveira”).
34 ǹlɔɔ mɨlùꞌù mìi bɨ lɛ mfɔrɨnə nɨ̂ àfù yìi bɨ twoŋə nɨ gall aa mfa ghu mbo mə tâ no. Yesu a yweꞌetə̀ ǹtuu yi a nnô.
34 Os soldados lhe deram para beber vinho misturado com fel, mas, quando Jesus o provou, recusou-se a beber.
35 Bɨ̀sogyɛ̀ bya kwèèntə̀ yi a ati bàŋnə̀bàŋnə̀, m̀maꞌa ɨbìrə̀ a nyə bə̀ bìi mə bɨ ka jɨ ɨtsə̀ꞌə̀ ji jyâ.
35 Depois de pregá-lo na cruz, os soldados tiraram sortes para dividir suas roupas.
36 Bɨ ghɨ̀rə̀ mə̂ laà aa, ntswe nsyɛ ntɨgə mbɛ nii.
36 Então, sentaram-se em redor e montaram guarda.
37 Bɨ lɛ ŋŋwàꞌànə annù yìi mə à lɛ ŋghɨ̀rə̀ bɨ nɨ̂ŋ ɨ̀saꞌa ghu nu aa mbɛɛ wa ati bàŋnə̀bàŋnə̀ ghu atu mə, “À nɨ Yesu, M̀fɔ̀ bàYuda à ghuà mə.” Ma yû a dɨꞌɨ̀ nɨ ànnù yìi mə à lɛ ŋghɨ̀rə̀ bɨ kweèntə̀ yi aà.
37 Acima de sua cabeça estava presa uma tabuleta com a acusação feita contra ele: “Este é Jesus, o Rei dos judeus”.
38 Bɨ lɛ ŋkɨ ŋkweentə bɨ̂yə̀rə bi baa bo bɨ̀ Yesu, ŋ̀kweentə yî m̀fùùrə̀ ghu mbɛ̀ɛ̀ a abo màꞌà, ŋ̀kɨ tɨgə ŋkweentə yî mɔ̀ꞌɔ ghu mbɛ̀ɛ̀ a abô ŋ̀kwàbə̀.
38 Dois criminosos foram crucificados com ele, um à sua direita e outro à sua esquerda.
39 Bɨ̀tsyà bɨ mânjì bɨ lɛ sɨ wyɛ̀ nɨ̂ Yesu ntsɨgə nɨ̂ ɨ̀tû jyaa nswoŋə nɨ ghu mbo mə,
39 O povo que passava por ali gritava insultos e sacudia a cabeça, em zombaria:
40 “Wò yìi mə ò lɛ nswoŋ mə ò ka sàꞌa ndâmàꞌanwì ɨ bǔ bɔɔ fu a jɨ̌m njwi ji tarə aa, yweensə ɨtu ɨbɨ̀ɨnû gho lâ. M̀bə a bə annù nɨ̂ŋkoŋ mə ò nɨ Mu Nwì, ò sɨgə la fya atu ati bàŋnə̀bàŋnə̀ bìꞌì yə̂.”
40 “Você disse que destruiria o templo e o reconstruiria em três dias. Pois bem, se é o Filho de Deus, salve a si mesmo e desça da cruz!”.
41 Bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì, bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ nɨ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bo lɛ ŋkɨɨ ŋwyɛ nɨ̂ Yesu tsiꞌì mùu ajàŋ mə,
41 Os principais sacerdotes, os mestres da lei e os líderes do povo também zombavam de Jesus.
42 “À lɛ sɨ yweensə badàŋ, tâ waꞌǎ ɨbɨ̀ɨ nû yi yumbɔŋ tsɨ̀tsɔ̀ŋ yweensə̀ la tâ bìꞌinə̀ yə. À nɨ yu yìi mə à nɨ Mfɔ̀ baIsrael aà. Tâ à sɨgə la fìi atu ati bàŋnə̀bàŋnə̀ boŋ bìꞌinə̀ ka bii annû yi.
42 “Salvou os outros, mas não pode salvar a si mesmo!”, diziam. “Quer dizer que ele é o rei de Israel? Que desça da cruz agora mesmo e creremos nele!
43 À lɛ nnɨŋ ntswêntɨ̀ɨ̂ yǐ ntsɨ̀m a mbo Nwì; tâ Nwì à waꞌà yi tsɨ̂tsɔ̀ŋ zî ŋ̀kwɛtə la, mə mbə a kɔŋə yi. À lɛ mbaa tɛꞌɛ̀ waꞌà swoŋə̀ nɨ mə yu nɨ Mu Nwì aa ɛ?”
43 Ele confiou em Deus, então que Deus o salve agora, se quiser. Pois ele disse: ‘Eu sou o Filho de Deus’.”
44 Bɨ̀yərə bya mə bɨ lɛ ŋkwèèntə̀ waa bo aa, bo lɛ sɨ kɨɨ mbəgɨtə nɨ̂ Yesu tsiꞌì mùu ajàŋ.
44 Até os criminosos que tinham sido crucificados com ele o insultavam da mesma forma.
45 Ɨ̀tugə ɨ lɛ mfii ŋkusə alaꞌà tsɨ̀m, ǹlɔgɨnə nɨ nòò ǹsiꞌi nòò ŋ̀ghɛɛ nyweꞌe nɨ nòò nyə̌ŋ nòò.
45 Ao meio-dia, desceu sobre toda a terra uma escuridão que durou três horas.
46 Nòò nyə̌ŋ nòò à kà mə aa ŋkuꞌu, Yesu tɔŋnə̀ nyəꞌə nswoŋ mə, “Eli, Eli, lama sabachthani?” Ma la a bə mə, “Nwìŋgɔ̀ŋ ghà, Nwìŋgɔ̀ŋ ghà, ò mèꞌe gha aa a ya aa ɛ?”
46 Por volta das três da tarde, Jesus clamou em alta voz: “ Eli, Eli, lamá sabactâni ?”, que quer dizer: “Meu Deus, meu Deus, por que me abandonaste?”.
47 Bə̀ bya bǐ mɔꞌɔ mə bɨ lɛ ntəəntə maa adɨgə aa bɨ yuꞌu nswoŋ mə “Ŋù ghû a twoŋ aa Elijah.”
47 Alguns dos que estavam ali pensaram que ele chamava o profeta Elias.
48 Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ bo a burə̀ ŋ̀ghɛɛ nlɔ̀ɔ̀ kûntsa ntsu nɨ mɨ̀lùꞌù mî tsə̀ꞌə̀, ǹsɔꞌɔnə a nɨ̂ ŋ̀kɨ̀ŋkàꞌà, ŋ̀kɔꞌɔsə mfa mə tâ Yesu à no.
48 Um deles correu, ensopou uma esponja com vinagre e a ergueu num caniço para que ele bebesse.
49 Lâ bi mɔꞌɔ bɨ swoŋ mə “yuꞌutə tâ bìꞌinə̀ yə mə Elijah à ka zi kwɛtə yi lɛ.”
49 Os outros, porém, disseram: “Esperem! Vamos ver se Elias vem salvá-lo”.
50 Yesu a bû ŋ̀kuꞌusə ŋŋɛntə njì yì ǹyəꞌə mburə ntsɨɨ.
50 Então Jesus clamou em alta voz novamente e entregou seu espírito.
51 Maa noò, àtsə̀ꞌə̀ ya yìi mə a lɛ ŋkwàsə mûm ǹdâmàꞌanwì aa, a lɛ mbòꞌònə̀ a tɨtɨ̀ɨ̀, ǹlɔgɨnə a ndəŋ nsɨgə nyweꞌe a nsyɛ̂, ɨ̀dɨ̀gə̀ ɨ tsɨgə̀nə̀, ɨ̀lâŋsəŋgɔ̀ꞌɔ̀ ɨ baꞌàkə̀.
51 Naquele momento, a cortina do santuário do templo se rasgou em duas partes, de cima até embaixo. A terra estremeceu, rochas se partiram
52 Mɨ̀syɛ̀ mɨ ŋaꞌakə̀ bə̀ bɨ Nwî bî ghàꞌàtə̀ mə bɨ lɛɛ̀ ŋ̀kwokə aa, bɨ bɨɨ̀nə̀ nɨwô.
52 e sepulturas se abriram. Muitos do povo santo que haviam morrido ressuscitaram.
53 Bə̀ ma bû bɨ lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀kə̀ a mɨsyɛ̀, ŋ̀kuu ŋghɛɛ wa mûm àlaꞌa yì làà, bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ yə̂ waa a nòò yìi mə Yesu à lɛ nyweenə nɨwo aà.
53 Saíram do cemitério depois da ressurreição de Jesus, entraram na cidade santa de Jerusalém e apareceram a muita gente.
54 Àtu bɨ̂sogyɛ̀ ya bo bɨ̀ bɨ̀sogyɛ̀ bya bɨ̀tsɨ̀m mə bo lɛ ntswe mbɛ nɨ̂ Yesu aa, bô yə̀ mə̂ a ajàŋ yìi mə ǹsyɛ̂ ɨ̀ tsɨ̀gɨ̀nə aa, a bɔ̀ꞌɔ nɨ ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə ɨ lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aa, nɨ̀bɔꞌɔ nɨ tswâ waa, bo swoŋ mə, “Tsiꞌì ànnù nɨ̂koŋə̀, ŋù ghuà à bə aa Mu Nwì.”
54 O oficial romano e os outros soldados que vigiavam Jesus ficaram aterrorizados com o terremoto e com tudo que havia acontecido, e disseram: “Este homem era verdadeiramente o Filho de Deus!”.
55 Bàŋgyɛ̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ lɛ tswe ghu, ǹtəə a sàꞌa aghaꞌa, ǹlìì. À lɛ mbə bâŋgyɛ̀ ma bû mə bɨ lɛ nlò a Galilea ǹyoŋə nɨ̂ Yesu, ŋ̀kwɛtə nii aà.
55 Muitas mulheres que tinham vindo da Galileia com Jesus para servi-lo olhavam de longe.
56 A tɨtɨ̀ɨ bàŋgyɛ̀ ma bû, Mary Magdalene, Mary ǹdè bɨ̀ Jɛms nɨ Joseph, a bɔ̀ꞌɔ nɨ ǹdè bɨ̀ bɔɔ bɨ Zebedee, bo lɛ ntswe ghu.
56 Entre elas estavam Maria Madalena, Maria, mãe de Tiago e José, e a mãe dos filhos de Zebedeu.
57 Nòò ŋ̀kwɛ̂fɔ̀ à kùꞌù mə̂, ŋ̀gàŋkabə yì mɔꞌɔ, mə à lɛ nlo a alaꞌa Arimathea, bɨ twoŋə̀ nɨ Joseph, ŋ̀kɨ mbə ŋgàŋyə̀gə̂nnù Yesu yî mɔ̀ꞌɔ aa, a zî
57 Ao entardecer, José, um homem rico de Arimateia que tinha se tornado seguidor de Jesus,
58 ŋ̀ghɛɛ a mbɛ̀ɛ Pilato a mbetə aku Yesu ya mə yu lɔ̀gə̀ ɨ ghɛ̀ɛ twiŋə. Pilato a fâ àdàꞌà mə tâ bɨ̀ fa ghu mbô.
58 foi a Pilatos e pediu o corpo de Jesus. Pilatos ordenou que lhe entregassem o corpo.
59 Joseph a tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ nlɔ̀gə aku Yesu ya nlɨm nɨ̂ àtsə̀ꞌə̀ yî fùꞌù yî sɨgɨ̀nə̀ yî fii,
59 José tomou o corpo e o envolveu num lençol limpo, feito de linho,
60 ŋ̀ghɛɛ nɨŋ a mum nɨ̀syɛ̀ ni nî fii nìi mə à lɛ ntoŋ a mûm àlâŋsəŋgɔ̀ꞌɔ̀ aà. À nɨ̀ŋ mə aa, ǹtii alâŋsə̌ŋgɔ̀ꞌɔ̀ yî mɔꞌɔ ntsetə ntsù nɨsyɛ̀ nya ghu, ǹtɨgə nlo ŋghɛ̀ɛ̀ yi.
60 e o colocou num túmulo novo, de sua propriedade, escavado na rocha. Então rolou uma grande pedra na entrada do túmulo e foi embora.
61 Mary Magdalene nɨ Mary yî mɔ̀ꞌɔ wa bo lɛ nzì ǹtswe nlii nɨ nɨ̀syɛ̀ nyâ.
61 Maria Madalena e a outra Maria estavam ali, sentadas em frente ao túmulo.
62 Ǹjwî ǹnàŋsə̂ ǹjoo njwîŋgɔ̀ŋ ya ɨ̀ tsyà mə̂, àbɛ̀ɛ̀ a fuꞌu, bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì a bɔ̀ꞌɔ nɨ baFarɨsai bo ghotə̀ ŋ̀ghɛɛ nyə Pilato,
62 No dia seguinte, no sábado, os principais sacerdotes e os fariseus foram a Pilatos
63 ǹswoŋ ghu mbo mə, “Taà, bìꞌì waꞌatə mə nòò wa yìi mə ǹgàŋmbweꞌesə̀ wa, mə à kɨ̀ swoŋ mə yu nɨ M̀fɔ̀ baIsrael à kɨ̀ burə aa, à kɨ̀ swoŋ mə yu ka bɨ̀ɨ̀nə̀ nɨwo a njɨ̌m njwi ji tarə̀.
63 e disseram: “Senhor, lembramos que, quando ainda vivia, aquele mentiroso disse: ‘Depois de três dias ressuscitarei’.
64 Bìꞌì zi aa a nswoŋ a mbo wò mə tâ ò too bə̂ tâ bɨ̀ ghɛɛ ŋka mbɛ nɨsyɛ̀ nya a atû ǹjwi ji tarə̀. Bìꞌì swoŋ laà aa nloŋ mə bìꞌì bɔꞌɔ mə ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ ka zǐ yə̀rə akû yi ya ghɛ̀ɛ̀ nɨ yu ɨ bàŋnə tɨgə swoŋ a mbo bə̀ mə à ywèènə̀ mə̂ nɨwô. M̀bə bo ghɨrə ma mùu ajàŋ boŋ àbaŋnənnù ma yû a ka bàŋnə bɨꞌɨ tsyàtə yi ntsyàmbìì yâ.”
64 Por isso, pedimos que lacre o túmulo até o terceiro dia. Isso impedirá que seus discípulos roubem o corpo e depois digam a todos que ele ressuscitou. Se isso acontecer, estaremos em pior situação que antes”.
65 Pilato a swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ lɔgə bɨ̂sogyɛ̀ tâ bɨ̀ ghɛɛ ŋka mbɛ nɨsyɛ̀ nyâ.”
65 Pilatos respondeu: “Levem soldados e guardem o túmulo como acharem melhor”.
66 Bo fɛꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ nsɨ̀ŋtə̀ nɨsyɛ̀ nya nɨ mànjì yìi mə mbə bɨ ŋaꞌa, bɨ zî, ŋ̀kɨ nləə bɨ̂sogyɛ̀ mə tâ bɨ̀ ka mbɛ.
66 Então eles lacraram o túmulo e puseram guardas para protegê-lo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.