Mateus 22
Bafut (BFD) vs NAA
1 Yesu a ghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀ghaa a mbo bo nɨ mɨ̀ghàà mî nanaa, ǹswoŋ mə,
1 De novo Jesus lhes falou por parábolas, dizendo:
2 “Ànnù nɨfɔ̌ aburə mbə bɨ fɨgɨ̀nə̀ aa a nɨ mfɔ̀ yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə à lɛ ŋkàꞌa adina nɨyɔꞌɔ nɨ mû yì yî m̀bâŋnə̀,
2 — O Reino dos Céus é semelhante a um rei que preparou uma festa de casamento para seu filho.
3 ǹtoo ŋgǎŋfàꞌâ ji mə tâ bɨ̀ ghɛɛ ntwoŋ bə̂ bìi mə à lɛ ntwoŋə waa wa adɨgə adina nɨyɔꞌɔ aà; lâ bə̀ bìi mə à lɛ ntwoŋə waa aa kaa bo waꞌà kɔ̀ŋ a nzî.
3 Enviou os seus servos a chamar os convidados para a festa, mas estes não quiseram vir.
4 À bû ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì ǹtoo ŋgǎŋfàꞌâ ji ji dàŋ, ǹswoŋ a mbo bo mə, ‘Nɨ̀ ghɛɛ nswoŋ a mbo bə̀ bìi mə mə̀ twòŋə waa wa adɨgə adinà aa mə, Yə̂ nɨ̀, nòò adinà wa à kùꞌù mə̂, mə̀ wâ m̀bɔ̀ŋ bo bɨ̀ bɨ̀kaù bìi bɨ jɛꞌɛ bɨ naŋsə mfaŋkə aà, bɨ̀ kɨ̀ mə̂ ǹtaŋtə njoò tsɨ̀m nləə; nɨ̀ zi wa adɨgə àdinà nɨyɔꞌɔ̀.’
4 Enviou ainda outros servos, dizendo: “Digam aos convidados: Eis que já preparei o meu banquete; os meus bois e animais da engorda já foram abatidos, e tudo está pronto; venham para a festa.”
5 Lâ bə̀ bya mə bɨ lɛ ntwoŋə aa, kaa bɨ lɛ ŋwaꞌà waa laŋtə̀. M̀baŋnə ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ waa bə a adɨgə bo, yì mɔ̀ꞌɔ a ghɛɛ̀ yi a nsoo yu, yì mɔ̀ꞌɔ a ghɛɛ̀ yi a adɨgə mɨtaa yu,
5 Mas os convidados não se importaram e se foram, um para o seu campo, outro para o seu negócio.
6 Àbùgə̂ yaa, bɨ tswâ ŋ̀gǎŋfàꞌà jya ŋ̀ghɔɔ waa tsiꞌǐ a mbə̂ ànnù ǹzwitə.
6 Outros, agarrando os servos, os maltrataram e mataram.
7 Ǹtɔ̌ŋ m̀fɔ̀ wa ɨ lwî siꞌi siꞌi, a too bɨ̀sogyɛ̀, bɨ ghɛɛ̀ ǹta ŋgɨꞌɨ a nu bə̀ bya mə bɨ lɛ nzwitə ŋgǎŋfàꞌâ ji jya aa, ŋkɨ ntɔɔ ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌâ yàà.
7 — O rei ficou furioso e, enviando as suas tropas, exterminou aqueles assassinos e incendiou a cidade deles.
8 M̀fɔ̀ wa a ŋghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ a mbô ŋ̀gǎŋfàꞌâ ji mə, ‘Nòò ǹjɨ àdinà nɨyɔꞌɔ wa à kùꞌù mə̂, lâ bə̀ bìi mə mə̀ twǒŋ mə bɨ̀ zi fàa adɨgə adinà nɨyɔꞌɔ aa, à nɨ bɨ̀tɨ̀zî ɨ̀bɔ̀ŋə̀.
8 Então disse aos seus servos: “A festa está pronta, mas os convidados não eram dignos.
9 Nɨ̀ tɨgə ŋghɛɛ la a atu mɨ̂mfâŋnə̀ ǹtwoŋ bə̂ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə nɨ̀ yə aa, mə bɨ̀ zi fàa adɨgə adinà nɨyɔꞌɔ̀.’
9 Vão, pois, para as encruzilhadas dos caminhos e convidem para o banquete todos os que vocês encontrarem.”
10 Ma jyâ ŋ̀gǎŋfàꞌà ɨ fɛꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ a atu mɨ̂ŋfâŋnə̀, ŋ̀ghotə bə̂ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bo lɛ nyə aa, bì bɨ, bo bɨ̀ bì sɨgɨ̀nə̀; maa ajàŋ ǹdâ àdinà nɨyɔꞌɔ ya ɨ luu nɨ̀ bɨ̀gɨ̀ɨ̀.
10 E, saindo aqueles servos pelas estradas, reuniram todos os que encontraram, maus e bons; e a sala do banquete ficou cheia de convidados.
11 “Lâ m̀fɔ̀ wa à kùù mə̂ a nlèntə bɨ̀gɨ̀ɨ̀ bìi bɨ lɛ ntswe wa ndâ àdina aa, ǹyə ŋù yì mɔ̀ꞌɔ yìi mə kaa à lɛ ŋwaꞌǎ atsə̀ꞌə̂ àdinà nɨyɔꞌɔ màꞌà;
11 — Mas, quando o rei entrou para ver os que estavam à mesa, notou ali um homem que não trazia veste nupcial
12 m̀betə yi mə, ‘Ǹsûkàꞌâ ghà, ò tsyà aa mə akə, ŋkuu a adɨgə adinà nɨyɔꞌɔ tɨ̂ àtsə̀ꞌə̀ nɨyɔꞌɔ aa ɛ?’ Kaa ŋù wa a waꞌǎ nɨ̂ ànnù yî àkwìꞌì tswê.
12 e perguntou-lhe: “Amigo, como você entrou aqui sem veste nupcial?” E ele emudeceu.
13 M̀fɔ̀ wa a swoŋ a mbo bɨ̀tsè bɨ ndâ bi mə, ‘Nɨ̀ kwerə mbô mi bo bɨ̀ mɨ̀kòrə̂ mi, mmaꞌa yi a abɛɛ a mûm m̀fìî ɨ̀dɨ̀gə̀; a adɨgə yìi mə bə̀ ka yǐ kɨ yə̀ꞌə̀ ghu ɨ kurə nɨ mɨ̀sɔ̀ŋə̂ myaa aà.’
13 Então o rei ordenou aos serventes: “Amarrem os pés e as mãos dele e atirem-no para fora, nas trevas; ali haverá choro e ranger de dentes.”
14 Ǹloŋ mə bɨ twoŋ aa bə̀ bî ghàꞌàtə̀, m̀baŋnə ntsɔꞌɔ tsiꞌì m̀bùmtə̀.”
14 Porque muitos são chamados, mas poucos são escolhidos.
15 BaFarɨsai bɨ ghɛɛ̀ ǹtaŋ mɨnàŋ a ntswâ yi a nɨ nɨ̀ghàâ ni.
15 Então os fariseus se retiraram e consultaram entre si como surpreenderiam Jesus em alguma palavra.
16 Bo toò ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù jyaa jî mɔꞌɔ bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋnjɨ̌m Herod ghu mbo, bɨ betə̀ yi mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, bìꞌì zi mə, ànnù yìi mə o dɨ̀ꞌɨ̀ aa, à nɨ̂ ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀, ŋ̀kɨɨ naŋsə ndɨꞌɨ nɨ mânjì yìi mə Nwì a lɔ̀ɔ mə bə̀ ka ntswe ghu aa tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀, ŋkaa waꞌà nɨ̂ ǹsi ŋû liì; ǹloŋ mə kaa ò sɨ abwarə bə̂ laŋtə.
16 E enviaram-lhe discípulos, juntamente com os herodianos, para lhe dizer: — Mestre, sabemos que o senhor é verdadeiro e que ensina o caminho de Deus de acordo com a verdade, sem se importar com a opinião dos outros, porque não olha para a aparência das pessoas.
17 Tsɨ̂tsɔ̀ŋ, swoŋ a mbo bìꞌì, àyoò àmɔ̀ɔ̀ntə̀ a nɨ mə akə . A kuꞌunə nɨ nɔ̀ŋsə̀ yìꞌinə̀ a ntu bɨtax a mbo Kaisa kə̀ ŋ̀gaŋ aa ɛ?”
17 Assim sendo, diga-nos o que o senhor acha: é lícito pagar imposto a César ou não?
18 Lâ Yesu à zî àtaŋtə̀ yî bɨ yaa, ŋ̀kwiꞌi a mbo bo mə, “Nɨ lɔ̀ɔ ŋkwàꞌànə̂ a gha aa a ya aa ɛ, a ŋgàŋabagɨlə̀.
18 Mas Jesus, percebendo a maldade deles, respondeu:
19 Nɨ̀ dɨꞌɨ abaꞌatə ŋkabə yìi mə nɨ tu tax ghu aa a mbo mə̀.” Bo zî nɨ̀ yì mɔ̀ꞌɔ mfa ghu mbô?
19 Mostrem-me a moeda do imposto. Trouxeram-lhe um denário.
20 Yesu a betə̀ waa mə, “A tswê àtu wo bo bɨ̀ ɨ̀kǔm wo fàa nɨ̂ ŋ̀kabə aa ɛ?”
20 E Jesus lhes perguntou:
21 Bo kwiꞌi mə, “Àa yǐ Kaisa.” Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bo mə, “Mala a bə mə nɨ̀ ka mfa njoo jìi mə à nɨ jî Kaisa aa a mbo Kaisa ŋkɨɨ mfa nɨ̂ ǹjoo jìi mə à nɨ jî Nwî aa a mbo Nwì.”
21 Eles responderam: — De César. Então Jesus lhes disse:
22 Bo yùꞌù mə̂ mala aa, ànnù a tsyâ waa; bo maꞌàtə̀ yi, ŋghɛɛ waa.
22 Ouvindo isto, se admiraram e, deixando-o, foram embora.
23 A bə tsiꞌì maa njwi, baSadukai bìi mə bɨ swoŋə nɨ mə kaa bə̀ sɨ a nɨ nɨ̀wo yweenə aa, bɨ zî a mbo Yesu, m̀betə yi mə,
23 Naquele dia, alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, aproximaram-se de Jesus e lhe perguntaram:
24 “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, Moses à lɛ nswoŋ mə, ‘M̀bə ŋù a kwo tɨ mu, ǹdɨ̂m yì a lɔgə̀ ŋ̀kwiꞌi yì, ǹjwe bɔɔ bo yu a mbo ǹdɨ̂m yì wa.’
24 — Mestre, Moisés disse: “Se alguém morrer, não tendo filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.”
25 Tsɨ̂tsɔ̀ŋ bɔɔ bɨma bi mbâŋnə̀ bi sàmbaa bɨ lɛ ntswe ghu faà; yì ǹtsyàmbìì a yɔꞌɔ̀ mâŋgyɛ̀ ŋ̀kwo yi tɨghə̂ bo yu tswe nɨ̀ mû, m̀maꞌatə mâŋgyɛ̀ wa a mbô ǹdɨ̂m yì.
25 Ora, havia entre nós sete irmãos. O primeiro, tendo casado, morreu e, não tendo descendência, deixou sua mulher para seu irmão.
26 Àbùgə̀ bɨlɨ̂m bi bya bi ntoꞌo bɨ lɔgə̀ mâŋgyɛ̀ wa yî mɔ̀ꞌɔ yî mɔ̀ꞌɔ, ŋkɨ ŋkwokə waa tɨ mû.
26 O mesmo aconteceu com o segundo, com o terceiro, até o sétimo.
27 M̀bâŋnə̀ jya tsɨ̀m ɨ kwòkə̀ mə̂ aa, màŋgyɛ̀ wa a kɨ̂ ŋ̀kwo yìi ŋgaa a njɨ̀m.
27 Por fim, depois de todos, morreu também a mulher.
28 Nòò yìi mə bə̀ ka yǐ yweenə nɨ nɨ̀wo aa ta màŋgyɛ̀ ghû à bə aa ŋgwɛ̂ wò a tɨtɨ̀ɨ bɔɔ bɨ ma bû bi sàmbaa aa ɛ? Ǹloŋ mə bo bɨtsɨ̀m bɨ lɛ nyɔꞌɔ yi aà.”
28 Portanto, na ressurreição, de qual dos sete ela será esposa? Porque todos casaram com ela.
29 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Ànnù yìi mə nɨ̀ swòŋə aa kaa a sɨ̀ kuꞌùnə̀ ǹloŋ mə kaa nɨ̀ sɨ̌ annù yìi mə a tswe a mûm àŋwàꞌànə Nwì aa zi, kaa waꞌà mɨdaꞌa mɨ Nwî kɨ nzi aà.
29 Jesus respondeu:
30 Ǹloŋ mə nòò yìi bə̀ ka yǐ yweenə nɨ nɨ̀wo aa, kaa baa yǐ waꞌà kà ǹyɔꞌɔ, kaa waꞌà bâŋgyɛ̀ a nda nɨ̀yɔꞌɔ ka mfa, ɨ bàŋnə bə aa tsiꞌì tsǒ baangel a aburə.
30 Porque, na ressurreição, nem casam, nem se dão em casamento, mas são como os anjos no céu.
31 Lâ ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ ànnǔ a nyweenə nɨ̀ nɨ̀wo, nɨ̀ lɛɛ̀ ŋ̀waꞌa a annù yìi mə Nwì à lɛ ŋŋwàꞌànə a mbo bù aa twoŋ, à ajàŋ mə a swǒŋ mə,
31 Quanto à ressurreição dos mortos, vocês nunca leram o que Deus disse a vocês:
32 ‘Mə̀ laa mbə Nwîŋgɔ̀ŋ Abraham, m̀bə Nwîŋgɔ̀ŋ Isaac, ŋ̀kɨ mbə Nwîŋgɔ̀ŋ Yakob aa ɛ’? Kaa à laa waꞌà Nwîŋgɔ̀ŋ bɨ̀ku bɨ bə̂ bə̂, à bə aa Nwîŋgɔ̀ŋ bə̀ bìi bɨ tswe bɨtɨ̀ɨ̀.”
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó”? Ele não é Deus de mortos, e sim de vivos.
33 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ yùꞌù mə̂ aa, ǹyɛrə a nɨ̂ ɨ̀nnù jìi à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ̀ aà.
33 Ouvindo isto, as multidões se maravilhavam da sua doutrina.
34 Nòò yìi mə baFarɨsai lɛ nyuꞌu mə à kùtə̀ mə̂ mɨ̂ntsù mɨ baSadukai aa, bo ghotə̀ ǹzi.
34 Entretanto, os fariseus, sabendo que Jesus havia silenciado os saduceus, reuniram-se em conselho.
35 Ŋù nɨbò yî mɔ̀ꞌɔ, mbə ndɨ̀ꞌɨ̀ nɔ̀ŋsə̀, a betə̀ yi nɨ̂ àbetə̀ a ŋkwàꞌànə yu.
35 E um deles, intérprete da Lei, querendo pôr Jesus à prova, perguntou-lhe:
36 “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, ǹdɨ̀ꞌɨ yì àkɔꞌɔ̂ ǹtsɨrə a mum bɨ̀nɔ̀ŋsə̀ àa yu aa ɛ?”
36 — Mestre, qual é o grande mandamento na Lei?
37 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Tɨgə kɔ̀ŋə a Mmàꞌàmbì Nwìŋɔ̀ŋ ghò nɨ̂ ǹtɨɨ̀ gho ɨ̀ tsɨ̀m, nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̂ yǒ ntsɨ̀m, nɨ mɨ̀tsyɛ̂ mo mɨ̀tsɨ̀mə̀.
37 Jesus respondeu:
38 Àa ndɨꞌɨ yî àkɔꞌɔ̂ ǹtsɨrə ŋkɨ mbə yî ǹtsyàmbìì.
38 Este é o grande e primeiro mandamento.
39 Yìi mə ɨ̀ yòŋtə aa, ɨ̀ kɨ mbə ŋgɨ̌ŋ ŋgɨ̀ŋ tsǒ ma yû. Tɨgə kɔ̀ŋə̀ a ndɨ̂m ghò tsǒ ɨ̀bɨ̀ɨ nû ghô.
39 E o segundo, semelhante a este, é: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
40 Bɨ̀nɔ̀ŋsə̀ bɨtsɨ̀m, nɨ̂ ɨ̀nnǔ tsɨ̀m jìi mə ǹtoo Nwî lɛ ŋgwàꞌànə̀ aa, ɨ tsugɨnə aa a nɨ̂ ǹdɨꞌi mà jû ji baà.”
40 Destes dois mandamentos dependem toda a Lei e os Profetas.
41 Tsǒ mə baFarɨsai lɛ ŋghotə ntswe aa, Yesu a betə waa nɨ̂ àbetə̀ yuà:
41 Estando reunidos os fariseus, Jesus lhes perguntou:
42 “Nɨ̀ mɔ̀ɔ̀ntə mə akə nloŋ Ayɔꞌɔ̀ Nwì wa aa ɛ? À bə aa mû wò aa ɛ?”
42 — O que vocês pensam do Cristo? De quem é filho? Eles responderam: — De Davi.
43 Yesu a betə waa mə, “A tɨgə̀ ǹtsya aa mə akə mə David, ǹyoŋ ajàŋ mə Àzwì Nwî a lɛ ntintə yi aa, mə tâ à twoŋə yi nɨ Mmàꞌàmbi aa ɛ? Ǹloŋ mə à lɛ nswoŋ mə,
43 E Jesus perguntou:
44 ‘M̀màꞌàmbi a swoŋ a mbô M̀màꞌàmbî ghà mə,
44 “Disse o Senhor ao meu Senhor:
45 “Ma mùu ajàŋ m̀bə David a ka ntwoŋə yi nɨ̂ M̀màꞌàmbi, a tɨgə̀ m̀bu ntsyà aa la mbə mu David aa ɛ?”
45 — Portanto, se Davi o chama de Senhor, como ele pode ser filho de Davi?
46 Kaa ŋù nɨ̀bò yî tsù à lɛ waꞌà nɨ̂ ànnù a ŋkwiꞌi tswê, kə̀ ǹlɔgɨnə maa njwi, kaa ŋù a waꞌà nɨ̂ yi nɨ̂ ànnù yî tsu bû m̀betə nɨ̂ àbetə̀.
46 E ninguém podia lhe responder uma palavra; e a partir daquele dia ninguém mais ousou fazer perguntas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.