Marcos 9

Bafut (BFD) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Yesu a bû ǹswoŋ a mbo mə, “Mə̀ swoŋ a mbo bù tsiꞌì ànnù nɨ̂ ŋ̀koŋ mə bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ tswe faà mə kaa bo ka yǐ waꞌà kwo tɨ ghə mə bo yə̀ mə̂ ànnǔ nɨfɔ̀ Nwî a zî tsiꞌì nɨ̀ àdàꞌà.”
1 Dizia-lhes ainda:
2 Ǹjwi ɨ tsyà mə̂ ji ntoꞌo, Yesu a lɔgə̀ Peta, nɨ Jɛms, a bɔꞌɔ nɨ Jɔn bo bo kɔꞌɔ ŋghɛ̀ɛ̀ a atu ntaꞌa yì syâ yî mɔꞌɔ, ǹtswe ghu tsiꞌì bo bo. Nû yì ɨ bəŋkə̀ a nsi bo,
2 Seis dias depois, Jesus tomou consigo Pedro, Tiago e João e os levou, em particular, a sós, a um alto monte. E Jesus foi transfigurado diante deles.
3 ɨ̀tsə̀ꞌə̂ ji ɨ bəŋkə̀ ǹtɨgə ŋŋweenə tsiꞌì ŋwèènə̀, ǹtɨgə mfuꞌu nɨ mə buu, m̀fuꞌu ntsyatə ajàŋ yìi mə mbə ŋù tsù fàa mbi a ghɨrə̀ ɨ̀tsə̀ꞌə̀ ɨ kâ m̀fuꞌu aà.
3 As suas roupas se tornaram resplandecentes, de um branco muito intenso, como nenhum lavandeiro no mundo as poderia alvejar.
4 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ yə̂ Elijah bo Moses bo zî ŋ̀ka ŋghaanə bo bɨ̀ Yesu.
4 E lhes apareceu Elias com Moisés, e estavam falando com Jesus.
5 Peta à yə̀ mə̂ laà, ǹswoŋ a mbo Yesu mə, “Rabbi, a bɔŋ mə bìꞌinə̀ tswe faà aà. Tâ bìꞌì ghurə mɨ̂ntàŋ mi ntarə̀, tâ yì fùùrə̀ ɨ̀ tswe a mbo wò, yǐ mɔꞌɔ ɨ̀ tswe a mbo Moses, tâ yǐ mɔꞌɔ ɨ̀ tɨgə ntswe a mbo Elijah.”
5 Então Pedro, tomando a palavra, disse a Jesus: — Mestre, bom é estarmos aqui. Façamos três tendas: uma para o senhor, outra para Moisés e outra para Elias.
6 Peta à lɛ nswoŋ ma mùu ajàŋ aa nloŋ mə nɨ̀bɔꞌɔ nɨ lɛ nnaŋsə ntswa waa, kaa a waꞌa annù yìi mə mbə yu swoŋ aa bù ǹzi.
6 Pois não sabia o que dizer, por estarem eles apavorados.
7 Bo ghə̀ mə kɨ yə mbàꞌà ɨ fɛꞌɛ̀ ŋ̀kusə waa, ǹjì ŋù ɨ fɛꞌɛ̀ wa mûm m̀bàꞌà ǹswoŋ mə, “À nɨ Mû ghà yî m̀bâŋnə̀ yìi mə mə̀ kɔ̀ŋə aa à ghulà; nɨ̀ ka nyuꞌunə nii.”
7 A seguir, veio uma nuvem que os envolveu; e dela veio uma voz que dizia: — Este é o meu Filho amado; escutem o que ele diz!
8 Bo yùꞌù mə njì ya aa, ŋ̀karɨkə waa, ǹlii ɨdɨgə, la kaa waꞌà ŋû dàŋ bû ǹyə ntsyatə Yesu yìi mə à lɛ ntswe bo bo aà.
8 E, de repente, olhando ao redor, não viram mais ninguém com eles, a não ser Jesus.
9 Bô lò mə̂ wa atu ntaꞌa ŋka nsɨgə, Yesu a swoŋ a mbo bo mə tâ bo tsuu annù ya mə bo ghɨrə nyə aa, a mbo ŋù tsù lǒ swoŋ bə̂, ǹyweꞌe a nɨ nòò wa yìi mə Mu Ŋù à ka yǐ yweenə nɨ nɨ̀wo aà.
9 Ao descerem do monte, Jesus lhes ordenou que não divulgassem as coisas que tinham visto, até o dia em que o Filho do Homem ressuscitasse dentre os mortos.
10 Bo lɛ nyuꞌu annù ya mə Yesu à lɛ nswoŋ aa, a kɨ̂ ǹtɨgə nlwiꞌi tsiꞌì a mbo bo. Lâ bo lɛ mbàŋnə̀ ǹtɨgə mbetə nɨ̂ waa bo nɨ bo mə, “Ǹjiꞌì ǹywèènə nɨwo, ɨ̀ bə aa àkə̀ lɛ?”
10 Eles guardaram a recomendação, perguntando uns aos outros o que seria esse ressuscitar dentre os mortos.
11 Bo lɛ mbetə Yesu mə, “Ŋ̀gǎŋndɨꞌɨ̀ nɔ̀ŋsə̀ ɨ swoŋə nɨ mə Elijah à tswe nɨ̀ m̀fòo nzì yaꞌa aa a ya?”
11 Então perguntaram a Jesus: — Por que os escribas dizem ser necessário que Elias venha primeiro?
12 A swoŋ mə, “À nɨ̂ ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀, Elijah à ka fòo zì a ntsisə ɨnnù tsɨ̀mə̀. Lâ nɨ̀ kɨ ŋwaꞌatə mə àŋwàꞌànə̀ Nwî a swoŋə nɨ mə Mu Ŋu à ka yǐ yə mbuu ŋgɨꞌɨ jì ghàꞌàtə̀ tâ bə̀ tuu yi. Nɨ̀ mɔ̀ꞌɔ̀ntə mə a swoŋə laà aa a ya?
12 Jesus respondeu:
13 Lâ mə̀ swoŋ a mbo bù mə wa Elijah à lɛɛ̀ ǹzi, lâ bə̀ bâŋnə̀ ŋ̀ghɨrə ghu nu a ajàŋ yìi mə bo kɔŋ aà, tsiꞌì a ŋ̀gɨ̌ŋg ŋgɨ̀ŋ wa ajàŋ yìi mə àŋwàꞌànə̀ Nwî a lɛ nswoŋ nloŋ ŋgaa yì aà.”
13 Eu, porém, lhes digo que Elias já veio, e fizeram com ele tudo o que quiseram, como está escrito a respeito dele.
14 Bo sɨ̀gə̀ mə̂ ǹtsiꞌi ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu jya jǐ mɔꞌɔ, ǹyə mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ yî ghàꞌà ŋ̀ghaꞌa ɨ lɛ ntswe bo bo, ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ ɨ betə nɨ̂ ɨ̀nnù a mbo bo, bo bo swûŋnə̀.
14 Quando eles se aproximaram dos outros discípulos, viram numerosa multidão ao redor deles e os escribas discutindo com eles.
15 Bə̀ bya bɨ ghə̀ mə̂ mə bɨ kɨ lèntə̀, ǹyə Yesu, ànnù a tsyâ waa bo burə̀ ŋ̀khə ŋghɛ̀ɛ̀ a ntsàꞌàtə̂ yi.
15 E logo toda a multidão, ao ver Jesus, ficou surpresa e, correndo até ele, o saudava.
16 A betə̀ waa mə, “Nɨ̀ swùŋnə̀ aa nɨ̂ ànnǔ akə bu bo aa ɛ?”
16 Então Jesus perguntou:
17 Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ bo a kwiꞌi mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, mə̀ ghɨ̀rə nzì nɨ mû ghà a mbo wò, ǹloŋ mə à tswe nɨ̀ àzwì yî bɨ yìi mə a ghɨ̀rə̀ mə tâ à tsuu kɨ ghàà.
17 E um, do meio da multidão, respondeu: — Mestre, eu trouxe até o senhor o meu filho, que está possuído de um espírito mudo;
18 Àzwì yî bɨ ya a yi ntswa yi aa, a maꞌà yi nsyɛ, ŋghɨ̀rə̀ àjwòꞌò a ka mfɛꞌɛ ghu ntsù, a tɨgə̀ ŋ̀kurə nɨ̂ mɨ̀sɔ̌ŋ mi, nû yǐ tsɨ̀m ɨ têntə̀. Mə̀ ghɨ̀rə nswoŋ a mbô ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù jo jù mə tâ bo fiꞌi azwì ya ghu atoꞌo kaa bo waꞌǎ mfiꞌi zî.”
18 e este, sempre que se apossa dele, lança-o por terra, e ele espuma, range os dentes e vai definhando. Pedi aos seus discípulos que o expulsassem, mas eles não puderam.
19 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Oò, bù, nɨ̀waa nɨ bə̂ bìi mə kaa bɨ̀ sɨ̀ nɨ̂ àbìintɨɨ tswê! Mə̀ ka tswe biꞌinə̀ ɨ yweꞌe aa a noò àkə̀ aa ɛ? Mə̀ ka kɨ tswa ntɨɨ̀ gha nloŋ ŋgaa yùù ɨ yweꞌe aa a noò àkə̀ aa ɛ? Zǐ mfa nɨ̌ mu wa a mbo mə̀!”
19 Então Jesus exclamou:
20 Bə̀ bya bɨ yuꞌu, nzì m̀fa mu wa ghu mbô. Àzwì ya a ghɛ̀sə̀ mə̂ ghə̀ə kɨ yə Yesu, m̀burə ntswa mu wa ntsɨ̀gə̀, a wô a nsyɛ, ntɨgə mbɨŋkə ghu, àjwòꞌò a fɛꞌɛ̀ ghu ntsù.
20 E eles o trouxeram. Quando ele viu Jesus, o espírito imediatamente agitou o menino com violência, e, caindo ele por terra, revolvia-se espumando.
21 Yesu a betə ta bɨ̀ mu wa mə, “Nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ nû nɨ̂ tswè mə̂ ghu nu aa ɨ̀lòò ji səgə?”
21 Jesus perguntou ao pai do menino: O pai respondeu: — Desde a infância;
22 Àzwì yî bɨ yù a bùrə̀ mə nlɔɔ a nzwitə mu ghù tsiꞌì a nɨ̂ ŋ̀gàà jî ghàꞌàtə̀, ǹtswa mmaꞌa nɨ a mum mɔꞌɔ bo bɨ̀ a mûm ŋ̀kì. Tsɔ̀ꞌɔ̀ tsɔ̀ꞌɔ Taà, m̀bə ò zî ŋ̀ghɨ̀rə̂ ànnû tsu, ò kô mɨlɨ̀ŋnə̀ yìꞌì, ŋ̀kwɛtə yiꞌi.”
22 e muitas vezes o tem lançado no fogo e na água, para o matar. Mas, se o senhor pode fazer alguma coisa, tenha compaixão de nós e ajude-nos.
23 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ò swǒŋ bə mə, ‘M̀bə ò zî ŋ̀ghɨ̀rə̂ ànnû tsu!’ Kaa m̀bə̂ ànnù yî tsu a waꞌà ŋû yìi mə à nɨ̌ŋ ntɨɨ̀ yi a nu Nwì aa tsyà bə̂.”
23 Ao que Jesus respondeu:
24 Ta bɨ̀ mu wa a burə̀ ǹtɔŋnə ŋghaa tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀ ǹswoŋ mə, “Wa mə̀ nɨ̌ŋ ǹtɨɨ̀ gha a nu wò, lâ kaa àbìintɨɨ̀ ya kaa a waꞌà kùꞌù, kwɛtə ghâ ta mə̀ kuꞌusə nnɨŋ ntɨɨ̀ gha a nu wò.”
24 E imediatamente o pai do menino exclamou: — Eu creio! Ajude-me na minha falta de fé!
25 Yesu a yə ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ ka nzwunə nzi ghu mbɛ̀ɛ̀, m̀burə ŋwenə azwì yî bɨ ya, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Wò, àzwì yìi mə a ghɨ̀rə̀ nɨ mə tâ mu ghù à tsuu kɨ ghàà, ŋ̀kɨ ŋghɨrə mə tâ àtû yi kwo aa, mə̀ swòŋ a mbo wò mə ta ò fɛꞌɛ ghu atoꞌo, ǹyi tsùù ghu nu burə bǔ kuu kuu.”
25 Vendo Jesus que muita gente estava se reunindo, repreendeu o espírito imundo, dizendo-lhe:
26 À swòŋ mə̂ laà, àzwì ya a yəꞌə̀, ǹnaŋsə ntsɨgə mu wa tsiꞌì nɨ̀ mɨ̀tɨ̀ɨ̀, m̀fɛꞌɛ ghu nû. Mu wa à tɨgə̀ m̀bə tsǒ àku ŋû. Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bìi mə bɨ̀ lɛ nyə yi aa, bɨ lɛ nswoŋ mə, “À kwò mə̂.”
26 E ele, gritando e agitando-o muito, saiu, deixando-o como se estivesse morto, a ponto de muitos dizerem: — Morreu.
27 Lâ Yesu a tswâ àbô yi, ŋ̀ŋɛɛ yi mbɨɨnsə, a bɨɨ̀nə̀ ǹtəə.
27 Mas Jesus, tomando-o pela mão, o ergueu, e ele se levantou.
28 Yesu a tɨgə̀ ǹlo ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu a ndâ, à kùù mə̂ bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji tswê tsiꞌì bò bo, bo betə ghu mbo mə, “A ghɨ̀rə ŋghɨ̀rə akə kaa bìꞌì waꞌǎ mfiꞌi azwì ya zî aa ɛ?”
28 Quando Jesus entrou em casa, os seus discípulos lhe perguntaram em particular: — Por que nós não pudemos expulsá-lo?
29 Yesu a kwiꞌi mə, “Kaa m̀bə bɨ waꞌǎ mbuu azwì ma yû nɨ̂ àyoo dàŋ fiꞌi ntsyàtə̌ atsàꞌàtə̀ Nwî.”
29 Jesus respondeu:
30 Bo lɛ mmàꞌàtə adɨgə ya, ǹlo ŋghɛ̀ɛ̀ ǹtsya a mûm àlaꞌa Galilea. Kaa Yesu à waꞌà kɔ̀ŋ mə tâ ŋù tsù à zi
30 E, tendo saído dali, passavam pela Galileia, e Jesus não queria que ninguém o soubesse,
31 nloŋ mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ̀ ɨ̀nnù a mbo ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji aà; ǹswoŋə nɨ a mbo bo mə, “Bɨ ka fa Mu Ŋù a mbo bə̀ tâ bɨ zwitə yi, bɛɛ mə bɨ zwitə yi boŋ a ka bǔ bɨ̀ɨ̀nə̀ fu nɨwo a njɨ̌m njwi ji tarə̀.”
31 porque ensinava os seus discípulos e lhes dizia:
32 La kaa bo lɛ ŋwaꞌǎ njiꞌì ànnù ma yû mə à lɛ ŋka dɨꞌɨ aa zî, la mbàŋnə̀ m̀bɔꞌɔ nɨ a mbetə̂ yi.
32 Eles, porém, não compreendiam isto e tinham medo de perguntar.
33 Bo zì mə̂ ǹyweꞌe a Kapernaum, ŋ̀kuu ntswe a mûm ǹda, Yesu a betə waa mə, “Nɨ ghɨ̀rə̀ ŋ̀ghaa aa ànnǔ akə a mânjì aa ɛ?”
33 Chegaram, então, a Cafarnaum. Estando em casa, Jesus perguntou aos discípulos:
34 À bètə̀ mə̂ aa, kaa bo waꞌà waa bâŋnə̀ ŋ̀ghaa nloŋ mə bo ghɨrə ntswe a mânjì ŋ̀ghaa nswùŋnə̀ bo nɨ bo, ǹlɔɔ nɨ̂ ǹzi ŋù yìi mə à kɔ̀ꞌɔ ntsɨrə a tɨtɨ̀ɨ bo aà.
34 Mas eles se calaram, porque, no caminho, tinham discutido entre si sobre quem era o maior.
35 Yesu, a tswê a nsyɛ, ǹtwoŋ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya nɨghûm ǹtsò baa, nswoŋ a mbo bo mə, “Ŋù yìi mə a lɔ̀ɔ̂ a mbə̂ ǹtsyàmbìì aa, à tswe nɨ m̀bəŋ ɨ tɨgə bə nlwìꞌìnjɨ̀m a tɨtɨ̀ɨ bə̀ bɨ̂tsɨ̀m, ŋ̀kɨ ntswe nɨ̂ m̀bə ŋgàŋàfàꞌà a mbo bə̀ bɨ̀ tsɨ̀mə̀.”
35 E Jesus, assentando-se, chamou os doze e lhes disse:
36 À swòŋ mə̂ laà, ǹlɔgə mûŋkhə ntɛꞌɛ a tɨtɨ̀ɨ bo, ŋ̀ŋɛɛ mu wa ntukɨtə a mbo yu, ǹswoŋ a mbo bo mə,
36 Trazendo uma criança, colocou-a no meio deles e, tomando-a nos braços, disse-lhes:
37 “Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à kwɛ̀rə mûŋkhə yì tsù tsǒ ghuà nɨ̂ ɨ̀kǔm gha aa, à kwɛ̀rə aà ghâ. Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à kwɛ̀rə gha aa, kaa à sɨ̀ aa tsiꞌì gha kwɛrə̀, à kɨ ŋkwɛ̀rə aa yu wa yìi mə à lɛ ntòo ghâ aà.”
37 — Quem receber uma criança, tal como esta, em meu nome, recebe a mim; e quem receber a mim, não é a mim que recebe, mas aquele que me enviou.
38 Jɔn a swoŋə a mbo Yesu mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̂nnù, bìꞌì ghɨrə nyə ŋû yì mɔꞌɔ a fiꞌì nɨ ɨ̀zwì jî bɨ a atoꞌo bə̀ nɨ̂ ɨ̀kǔm gho, bìꞌì tsuꞌunə̀ yi nloŋ mə kaa à sɨ̀ ŋû àkòrə yìꞌinə̀ yî mɔ̀ꞌɔ bə aà.”
38 João disse a Jesus: — Mestre, vimos um homem que expulsava demônios em seu nome, mas nós o proibimos de fazer isso, porque não nos seguia.
39 Yesu a swoŋ mə, “Nɨ̀ tsuu nìi kɨ tsuꞌunə bə̂, ǹloŋ mə ŋù à bə ghɨ̀rə annù yî yɛ̌yɛrə nɨ̂ ɨ̀kǔm ghà boŋ kaa m̀bə waꞌà bù ǹzi a wàŋsə a ŋghàa ànnù yî bɨ a noò ǹjɨ̀m a ngaa mə̀.”
39 Mas Jesus respondeu:
40 Ǹloŋ mə ŋù yìi mə kaa à sɨ annǔ yiꞌinə̀ tuu aa, à bìi aà ǹjɨ̀m yìꞌinə̀.
40 Pois quem não é contra nós é a favor de nós.
41 Mə̀ swoŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə, ŋù yìi mə à fa ndɔ̂ŋ ŋ̀kì mə tâ nɨ̀ no nloŋ mə nɨ bii nɨ̂ ɨkǔm Kristo aa, kaa à ka yǐ waꞌà tswê tɨ kwɛrə mɨ̀tsɔꞌɔnə̀ mɨ afàꞌâ mi.
41 Pois aquele que lhes der de beber um copo de água, em meu nome, porque vocês são de Cristo, em verdade lhes digo que de modo nenhum perderá a sua recompensa.
42 “Ŋù yìi mə à ghɨ̀rə mə ta mu yì mɔ̀ꞌɔ fàa tɨtɨ̀ɨ bɔɔ bì kəgə buà bìi mə bɨ nɨ̂ŋ ǹtɨɨ̀ waa a nu mə̀ aa, ŋù yìi mə a ghɨ̀rə a ghɨrə̀ ànnù yî bɨ ŋwò aa, a bɔŋ mə tâ bɨ̀ kwerə ŋgɔ̀ꞌɔ̀ àbaa yì ŋ̀wè ghu ntɔŋ ŋghɛɛ mmàꞌà a ŋkì mɨyaa.”
42 — E, se alguém fizer tropeçar um destes pequeninos que creem em mim, seria melhor para esse que uma grande pedra de moinho fosse pendurada ao seu pescoço e fosse jogado no mar.
43 M̀bə àbô yo a ghɨrə mə tâ ò wo a mûm ɨnnù jî bɨ, ò kwyɛ̂ ǹlɔꞌɔsə. A bɔŋ mə ta ò bə abô mɔ̀ꞌɔ nyi ŋkuu a mûm ǹtswêntɨ̀ɨ̀, ǹtsyatə a ntswe nɨ̀ mbo mi mbaa nyi mbàŋnə̀ ŋ̀ghɛɛ a mum mɔꞌɔ Satan, a adɨgə yìi mə mɔꞌɔ ɨ khɨ ghu, kaa kɨꞌɨ̀ bwɛnə̀ aà. [
43 E, se a sua mão leva você a tropeçar, corte-a; pois é melhor você entrar aleijado na vida do que, tendo as duas mãos, ir para o inferno, para o fogo que nunca se apaga
44 Ma mùu adɨgə kaa mɨ̀wìꞌì mìi mə mɨ kurə bə̂ aa, kaa mɨ sɨ kwokə, kaa mɔꞌɔ yìi mə ɨ tɔ̀ɔ̀ bə̂ ghu aa kaa waꞌà kɨ̀ɨ̀ m̀bwenə.]
44 [onde não lhes morre o verme, nem o fogo se apaga].
45 Kɨ̀ bɛɛ mə àkòrə̂ yo a ghɨrə mə ta ò wo a mûm ɨ̀nnù jî bɨ, ò kwyɛ̂ ǹlɔꞌɔsə. A bɔŋ mə ta ò bə ntâ mɔ̀ꞌɔ nyi ŋkuu a mûm ǹtswêntɨ̀ɨ̀, ǹtsyatə a ntswe nɨ̀ mɨ̀kòrə̀ mi mbaa tâ bɨ̀ yi mbàŋnə̀ m̀maꞌa gho a mum mɔꞌɔ Satan. [
45 E, se o seu pé leva você a tropeçar, corte-o; pois é melhor você entrar na vida aleijado do que, tendo os dois pés, ser lançado no inferno
46 Ma mùu adɨgə kaa mɨ̀wìꞌì mìi mə mɨ kurə bə̂ aa, kaa mɨ sɨ kwokə, kaa mɔꞌɔ yìi mə ɨ tɔ̀ɔ̀ bə̂ ghu aa, kaa ɨ waꞌà kɨ̀ɨ̀ m̀bwenə.]
46 [onde não lhes morre o verme, nem o fogo se apaga].
47 Bɛɛ mə nɨ̀lìꞌî no nɨ ghɨrə mə tâ ò wo a mûm ɨ̀nnù jî, bɨ ò tweꞌè m̀meꞌe. A bɔŋ mə ta ò bə nɨliꞌì mɔ̀ꞌɔ nyi ŋkuu a mûm ànnù nɨfɔ̀ Nwî, ǹtsyatə ntswe nɨ miꞌi mi mbaa tâ bɨ̀ yi mbàŋnə̀ m̀maꞌa gho a mum mɔꞌɔ Satan.
47 E, se um dos seus olhos leva você a tropeçar, arranque-o; pois é melhor você entrar no Reino de Deus com um olho só do que, tendo os dois, ser lançado no inferno,
48 Ma mùu adɨgə kaa mɨ̀wìꞌì mìi mə mɨ kurə bə̂ aa, kaa mɨ sɨ kwokə, kaa mɔꞌɔ yìi mə ɨ tɔ̀ɔ̀ bə̂ ghu aa, kaa ɨ waꞌà kɨ̀ɨ̀ m̀bwɛnə.
48 onde não lhes morre o verme, nem o fogo se apaga.
49 Bɨ ka yǐ naŋsə ŋû ǹtsɨ̀m nɨ mɔꞌɔ, [a ŋgɨ̌ŋgɨ̀ŋ a ajàŋ yìi mə bɨ naŋsə nɨ̂ ǹjoo mmàꞌanwì tsɨ̀m nɨ fɨ̀ŋgwaŋ aà.]
49 — Porque cada um será salgado com fogo.
50 Fɨ̀ŋgwaŋ fɨ bɔŋə̀, Lâ m̀bə fɨ̀ŋgwaŋ fɨ tuu nìi bǔ kɨ lìì, boŋ bɨ ka tɨgə bǔ ghɨ̀rə aa mə akə tâ fɨ̀ bǔ ka nlii aa ɛ?
50 O sal é bom; mas, se o sal vier a se tornar insípido, como lhe restaurar o sabor? Tenham sal em vocês mesmos e paz uns com os outros.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.