Marcos 6

Bafut (BFD) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Yesu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji bo lɛ nlò maa adɨgə ntɨgə mfɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ a Nazareth, a alaꞌa bo.
1 Depois, ele partiu dali e foi para a sua pátria, seguido de seus discípulos.
2 À bə̀ mə̂ a njwîŋgɔ̀ŋ a ghɛɛ̀ a ndâŋhòtə, ŋ̀ka ndɨꞌɨ nɨ̂ ànnù Nwî ghu, a kɨ mburə mbə tsiꞌì ànnù yî yɛ̌yɛrə a mbo bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bìi mə bɨ lɛ ntswe ghu aa a nyuꞌù ànnù yìi mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ̀ aà. Bo lɛ sɨ tɨgə mbetə bo nɨ bo mə, “M̀bâ ghû à lɔ̀gə yulà ànnù aa fə lɛ? Mulà mɨ̀tsyɛ̀ ghu atu mɨ lo aa fə? Yə̂ nɨ̌ ɨnnù jî wè jî wê jìi mə a ghɨ̀rə̀ aà!
2 Quando chegou o dia de sábado, começou a ensinar na sinagoga. Muitos o ouviam e, tomados de admiração, diziam: Donde lhe vem isso? Que sabedoria é essa que lhe foi dada, e como se operam por suas mãos tão grandes milagres?
3 À sɨ̌ kabindà wa à ghuà bə, làꞌà yu wa mə à nɨ mu Mary ŋ̀kɨ mbə, muma bɨ̀ Jɛms, nɨ Joses a bɔꞌɔ Judas nɨ Simon aa ɛ? Bɔɔ bɨ maà bi bî bâŋgyɛ̀ bɨ̂ sɨ̀ faà a tɨtɨ̀ɨ bìꞌinə̀ kɨ̂ ntswe ɛ?” Bô swòŋ mə̂ laà, ǹtɨgə ntuu yi.
3 Não é ele o carpinteiro, o filho de Maria, o irmão de Tiago, de José, de Judas e de Simão? Não vivem aqui entre nós também suas irmãs? E ficaram perplexos a seu respeito.
4 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Bɨ ghuꞌusə ŋgàŋntoò Nwì a ɨdɨgə tsɨ̀m, lâ kaa waꞌà nii a alaꞌa bo, kə̀ a ŋgwɛ̀ꞌɛ yu, kə̀ a ndùgə yu bâŋnə̀ ghuꞌusə.”
4 Mas Jesus disse-lhes: Um profeta só é desprezado na sua pátria, entre os seus parentes e na sua própria casa.
5 Tsǒ mə a lɛ ntɨgə mbə maa ajàŋ aa, kaa à lɛ ŋwaꞌǎ ɨnnù jî yɛ̌yɛrə jî ghàꞌàtə̀ ghu ghɨrə̀ ǹtsyatə ajàŋ yìi mə à lɛ nnɔ̀ŋsə mbô mi a atû ŋ̀gàŋmɨghɔ̀ɔ mbùmtə̀ jî tsu, ŋ̀ghurə waa.
5 Não pôde fazer ali milagre algum. Curou apenas alguns poucos enfermos, impondo-lhes as mãos.
6 Àjàŋ yìi mə bə̀ bɨ alaꞌà bi bɨ lɛ ŋwaꞌà nɨ̂ àbìintɨɨ tswê aa, a lɛ mburə ntsya Yesu tsiꞌì tsyà.
6 Admirava-se ele da desconfiança deles. E ensinando, percorria as aldeias circunvizinhas.
7 Yesu à lɛ ntwoŋ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya nɨ̀ghûm ǹtsò baa, ǹlɔgɨnə ŋka ntoo nɨ̂ waa bi baa bi baà; m̀fa adaꞌa mbo bo mə ta bo ka mfiꞌi nɨ̂ ɨ̀zwì jî bɨ a atoꞌo bə̀.
7 Então chamou os Doze e começou a enviá-los, dois a dois; e deu-lhes poder sobre os espíritos imundos.
8 Ǹswoŋ a mbo bo mə bɛɛ bo tɨ ghɛ̀ɛ, bo tsuù àyoò tsu lǒ lɔ̀gə̀, ǹtsyatə ɨtɨ̂ jyaa. Ǹswoŋ mə tâ bo tsuu abaa kə̌ abàà lǒ lɔ̀gə̀; ǹtsuu ŋkabə a abàa bo lǒ nɨŋə bə̂.
8 Ordenou-lhes que não levassem coisa alguma para o caminho, senão somente um bordão; nem pão, nem mochila, nem dinheiro no cinto;
9 Ǹswoŋ mə m̀bə bo tse wɛꞌɛ ɨbaa mɨkòrə̀, lâ kaa waꞌǎ ɨtsə̀ꞌə̀ ji baa lò m̀maꞌa bə̂.
9 como calçado, unicamente sandálias, e que se não revestissem de duas túnicas.
10 A bû ǹswoŋ a mbo bo mə, “Bɛɛ nɨ̀ ghɛɛ ŋkuu a nda yìi mə nɨ̀ kùu ghu aa, nɨ̀ tswê ghu nyweꞌe a noò yìi mə nɨ ka màꞌàtə̀ a adɨgə ma ya lǒ ghɛ̀ɛ̀ aà.
10 E disse-lhes: Em qualquer casa em que entrardes, ficai nela, até vos retirardes dali.
11 Bɛɛ nɨ̀ ghɛɛ a adɨgə yî tsu, bɛɛ mə bə̀ bìi mə bɨ tswe ghu aa, bɨ tsuu ghuu kwɛrə, ǹtuu a nyuꞌù ànnù yìi mə nɨ swoŋə aa, nɨ̀ maꞌàtə̀ waa, nlo ghuu. Bɛɛ mə nɨ̀ tɨ fɛ̀ꞌɛ̀ maa adɨgə, nɨ̀ buꞌutə̀ àbɨ̀rə̀ yìi mə a tswe a mɨkòrə bu aà, tǎ tâ à bə alènsə̀ a ajàŋ mə bo tuu ghuu aà.”
11 Se em algum lugar não vos receberem nem vos escutarem, saí dali e sacudi o pó dos vossos pés em testemunho contra ele.
12 Bo tɨgə̀ m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀ka nswoŋə nɨ mbo bə̀ mə tâ bo bəŋkə mîntɨɨ̀ myaa, m̀maꞌatə ɨbɨ̂ waa.
12 Eles partiram e pregaram a penitência.
13 Bo lɛ mfiꞌi ɨzwì jî bɨ jì ghàꞌàtə̀ a atoꞌo bə̀, ǹyɔꞌɔ ŋ̀kàŋmɨghɔ̀ɔ̀ jî ghàꞌàtə̀ nɨ mɨ̀ghurə, ŋ̀ghurə waa.
13 Expeliam numerosos demônios, ungiam com óleo a muitos enfermos e os curavam.
14 M̀fɔ̀ Herod à lɛ nyuꞌu ma juù ɨ̀nnù, ǹloŋ mə à lɛ sɨ bə aa boŋ bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ bùrə̀ mə̂ nzi Yesu. Bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ lɛ sɨ tɨgə nswoŋə nɨ̂ mə, “À nɨ Jɔn Ŋgàŋmùrə bə̌ ŋkì mə à bù mə̂ m̀bɨɨnə nɨwô. À nɨ̂ annu yìi mə a ghɨrə mə tâ à tswe nɨ mɨ̀dàꞌà a ŋghɨ̀rə ɨ̀nnù jî yɛ̌yɛrə ma jû ghu aà.”
14 O rei Herodes ouviu falar de Jesus, cujo nome se tornara célebre. Dizia-se: João Batista ressurgiu dos mortos e por isso o poder de fazer milagres opera nele.
15 Lâ, bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ bâŋnə̀ ǹswoŋə nɨ mə, “À nɨ ŋ̀gàŋntoò Nwì, Elijah.” Bǐ mɔꞌɔ bɨ swoŋə̀ nɨ mə, “À nɨ ŋ̀gàŋntoò Nwî tsǒ ŋgǎŋntoo Nwî ji mbìi mbìì jyâ.”
15 Uns afirmavam: É Elias! Diziam outros: É um profeta como qualquer outro.
16 Lâ Herod à yùꞌù mə̂ aa, ǹswoŋ yìi ŋgaa mə, “Jɔn wa mə mə̀ lɛ ŋkwyɛ̌ atû yi aa, à bɨ̀ɨ̀nə̀ mə̂ nɨwô.”
16 Ouvindo isto, Herodes repetia: É João, a quem mandei decapitar. Ele ressuscitou!
17 À lɛ tɨ bə maa noò aa lɛ boŋ Herod à zwìtə̀ mə Jɔn. À lɛ ŋghɨ̀rə̀ bɨ tswâ Jɔn, ŋ̀kwerə nnɨŋ a ndâtsaŋ nloŋə Herodias, ŋ̀gwɛ mumaà yì Philip, yìi mə à lɛ ŋkwɛrə aà.
17 Pois o próprio Herodes mandara prender João e acorrentá-lo no cárcere, por causa de Herodíades, mulher de seu irmão Filipe, com a qual ele se tinha casado.
18 Jɔn à lɛ ŋka ghaantə nɨ̂ Herod, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Ò lɔ̀gə ŋgwɛ mumaà ghò laa kaa a waꞌà kùꞌùnə̀ a nɨ nɔ̀ŋsə̀.”
18 João tinha dito a Herodes: Não te é permitido ter a mulher de teu irmão.
19 Tsǒ mə Jɔn à lɛ sɨ ghàà ma mùu ajàŋ aa, Herodias à lɛ sɨ lwìsə̀ nɨ̂ ǹtɔŋ ghu nû, ǹlɔɔ nɨ̂ mânjì yìi mə m̀bə yu tsyâ ghu nzwitə yi, kaa waꞌà zî,
19 Por isso Herodíades o odiava e queria matá-lo, não o conseguindo, porém.
20 ǹloŋ mə Herod à lɛ sɨ bɔꞌɔ nɨ̂ Jɔn, ǹzi mə Jɔn à lɛ mbə ŋû Nwì, ànnù yi a tsinə̀. À lɛ ntɨgə nlɔgə yi nlɔꞌɔsə mə tâ ànnǔ tsu tsuu yi lǒ ghɨ̀rə̀. À lɛ sɨ dorɨtə a ŋgɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨ̂tsɨ̀m a yuꞌù ànnù yìi mə Jɔn à lɛ sɨ swoŋə aà, ka mə a yi nyuꞌu, a waꞌà nɨ̂ ànnù yìi mə yu ka ghɨ̀rə̀ aa kɨ kaŋ aà.
20 Pois Herodes respeitava João, sabendo que era um homem justo e santo; protegia-o e, quando o ouvia, sentia-se embaraçado. Mas, mesmo assim, de boa mente o ouvia.
21 Lâ a yî m̀bə nɨ a njwi yì mɔ̀ꞌɔ, Herodias a tswê nɨ̂ àbwarə a ŋghɨ̀rə ànnù ya yìi mə à lɛ sɨ tɛꞌɛ nlɔɔ nɨ a ŋhɨ̀rə aà. M̀fɔ Herod à lɛ ghɨ̀rə àdinà a mbo bɨ̀kǔm bi bo bɨ̀ bɨ̀tamândoo bi, nɨ bə̀ bî wè bî wè bìi mə bɨ lɛ ntswe a alaꞌa Galilea aà, ǹloŋ mə à lɛ mbə njwî ǹjwê yì aà.
21 Chegou, porém, um dia favorável em que Herodes, por ocasião do seu natalício, deu um banquete aos grandes de sua corte, aos seus oficiais e aos principais da Galiléia.
22 Mu Herodias yî màŋgyɛ̀ à lɛ ŋkuu zi nnaŋsə mben ɨkòò tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀, nû Herod bo bɨ̀ yì bə̀ bya bìi mə à lɛ ntwoŋə aa, ɨ naŋsə̀ m̀bɔŋ bɔ̀ŋ. M̀fɔ̀ Herod a swoŋ a mbo mumàngyɛ wa mə, “Betə ayoo yìi mə ò kɔ̀ŋ aa a mbo mə̀, boŋ mə̀ ka fa a mbo wò.”
22 A filha de Herodíades apresentou-se e pôs-se a dançar, com grande satisfação de Herodes e dos seus convivas. Disse o rei à moça: Pede-me o que quiseres, e eu to darei.
23 Ǹtɨgə ŋkaa nswoŋ ghu mbo mə, “Àyoo yìi mə ò betə a mbo mə̂ aa boŋ mə̀ ka yaꞌa fa, ò bə tɛꞌɛ kɔ̀ŋ bə m̀bɛ̀ɛ̀ àlaꞌà yà yî m̀fùùrə̀ boŋ mə̀ ka kɨɨ fa tsiꞌì fà.”
23 E jurou-lhe: Tudo o que me pedires te darei, ainda que seja a metade do meu reino.
24 À swòŋ mə̂ laà aa, mumàŋgyɛ̀ wa a fɛꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ mbetə ndè yì mə, “Mə̀ betə akə ghu mbô?”
24 Ela saiu e perguntou à sua mãe: Que hei de pedir? E a mãe respondeu: A cabeça de João Batista.
25 Mu wa a tɨgə̀ m̀fɛꞌɛ ŋhɛ̀ɛ̀ tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀, ǹzi ŋkuu nswoŋ a mbo m̀fɔ̀ wa mə, “Mə lɔ̀ɔ mə ta ò fa atu Jɔn Ŋgàŋmùrə bə̌ ŋkì a mûm akaŋ, a mbo mə̀ tsiꞌì tsɨ̀tsɔ̀ŋə̀.”
25 Tornando logo a entrar apressadamente à presença do rei, exprimiu-lhe seu desejo: Quero que sem demora me dês a cabeça de João Batista.
26 A ajàŋ mə à bètə̀ mə̂ atu Jɔn laa, ma yû a ghɨrə̀ mə tâ nû m̀fɔ Herod ɨ̀ burə mbɨꞌɨ bɨꞌɨ. Lâ, m̀bə yìi mə à lɛ mfòò m̀bii a mbo mumàŋgyɛ̀ wa a nsi bə̀ bya bìi mə à lɛ ntwoŋə aa, à lɛ nlɔ̀ɔ̀ a ŋghɨ̀rə tsiꞌì wa ajàŋ mə à lɛ ŋkàꞌà mə yu ka ghɨ̀rə̀ aà.
26 O rei entristeceu-se; todavia, por causa da sua promessa e dos convivas, não quis recusar.
27 M̀fɔ wa a tɨgə̀ m̀burə ntoo ŋû sogyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ bìi mə bɨ lɛ sɨ bɛ nɨ̂ yi aa, ǹswoŋ mə tâ à ghɛɛ nzi nɨ̂ àtu Jɔn. A ghɛɛ̀ ŋ̀kwyɛ atu yi a ndâtsaŋ,
27 Sem tardar, enviou um carrasco com a ordem de trazer a cabeça de João. Ele foi, decapitou João no cárcere,
28 ǹlɔ̀gə̀ ǹnɨŋ a mûm àkaŋ nzì m̀fa a mbo mumàŋgyɛ̀ wâ. A tɨgə̀ ǹlɔgə ŋghɛ̀ɛ̀ m̀fa a mbô ǹdè yì.
28 trouxe a sua cabeça num prato e a deu à moça, e esta a entregou à sua mãe.
29 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Jɔn, ɨ yùꞌù mə̂, ǹtɨgə nzi nlɔ̀gə akû Jɔn ǹtɨgə ŋghɛɛ twiŋə.
29 Ouvindo isto, os seus discípulos foram tomar o seu corpo e o depositaram num sepulcro.
30 Ŋ̀gǎŋntoo Yesu jya ɨ lɛ mbɨ̀ɨ̀ ǹswoŋ ŋgɔ̀ŋ ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə bo lɛ ŋghɨ̀rə̀ ŋ̀kɨ ndɨꞌɨ aa ghu mbô.
30 Os apóstolos voltaram para junto de Jesus e contaram-lhe tudo o que haviam feito e ensinado.
31 Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ lɛ sɨ burə ŋkuu ŋkɨɨ mfɛꞌɛ, a ghɨrə̀ mə tâ Yesu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji waꞌà nɨ nòò a njɨ mû àyoo burə ntswe tswe. Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji mə, “Nɨ̀ zi bìꞌinə̀ ghɛɛ a adɨgə yìi mə m̀bə bìꞌinə̀ tswê ghu tsiꞌì bìꞌinə̀ tǎ mɨ̀ɨ̀ntə̀.”
31 Ele disse-lhes: Vinde à parte, para algum lugar deserto, e descansai um pouco. Porque eram muitos os que iam e vinham e nem tinham tempo para comer.
32 À swòŋ mə̂ laà bo bo tɨgə̀ ǹlo ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu a mûm àkànuꞌu ntoo ŋghɛɛ a adɨgə yìi mə kaa bə̀ sɨ̀ ghu tswê aa tǎ tswe ghu tsiꞌì bo bo.
32 Partiram na barca para um lugar solitário, à parte.
33 Lâ bə̀ bî ghàꞌàtə̀ lɛ nyə ajàŋ yìi mə bo lɛ nlò ŋ̀ka ŋghɛɛ aà, ǹzi bə̂ bìi mə bo nɨ bu aà, m̀burə mfɛꞌɛkə a mɨkurə mɨkurə, ŋ̀khə ntsyǎ mbìì ŋ̀ghɛɛ ntswe wa adɨgə mə bɨ̀ Yesu lɛ ŋka ŋghɛɛ ghu aa, mboŋ tâ bo zi ŋkuu ghu.
33 Mas viram-nos partir. Por isso, muitos deles perceberam para onde iam, e de todas as cidades acorreram a pé para o lugar aonde se dirigiam, e chegaram primeiro que eles.
34 Yesu à tòò mə̂ ŋ̀ka mfɛꞌɛ wa mûm àkànuꞌu, nyə akùrə̀ bə̂ a tswê wa aghəŋə ŋkì m̀burə ŋghaꞌa ŋghaꞌa; a ko mɨ̀lɨ̀ŋnə̀ wàà siꞌi siꞌi, nloŋ mə bə̀ bya bɨ lɛ ntswe tsǒ mbinjə̀rə̀ jìi mə kaa ɨ sɨ̀ nɨ̂ ntsèè tswê aà. À lɛ ntɨgə nlɔgɨnə ŋka ǹdɨꞌɨ waa nɨ̂ ɨ̀nnù jî ghàꞌàtə̀.
34 Ao desembarcar, Jesus viu uma grande multidão e compadeceu-se dela, porque era como ovelhas que não têm pastor. E começou a ensinar-lhes muitas coisas.
35 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu jya ɨ yə mə nòò à ghɛ̀ɛ̀ mə̂, ǹtɨgə ntsya ǹzì ǹswoŋ ghu mbo mə, “Àdɨ̀gə̀ yû à nɨ̂ àdɨ̀gə̀ yìi mə kaa bə̀ sɨ ghu tswê, nòò à kɨ̀ mə̂ ŋ̀ghɛɛ ŋghɛ̀ɛ̀;
35 A hora já estava bem avançada quando se achegaram a ele os seus discípulos e disseram: Este lugar é deserto, e já é tarde.
36 ghɨ̀rə tâ bə̀ bû ghɛɛ waa, ta tâ bo ghɛɛ ŋkuu a ɨfɔ̀ bo bɨ a mumə̀ ɨlaꞌa jìi ɨ tswe faa mbɛ̀ɛ̀ àdɨ̀gə̀, ǹyuu mɨjɨ ghu njɨ.”
36 Despede-os, para irem aos sítios e aldeias vizinhas a comprar algum alimento.
37 Lâ Yesu a bâŋnə̀ ŋ̀kwiꞌi a mbo bo mə, “Nɨ lɔɔ ayoo mfa tâ bo jɨ.”
37 Mas ele respondeu-lhes: Dai-lhes vós mesmos de comer. Replicaram-lhe: Iremos comprar duzentos denários de pão para dar-lhes de comer?
38 A bû ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ ghɛɛ nlèntə̀ mə nɨ̀ tswe nɨ̀ ɨ̀baa ji səgə lɛ?” Bo ghɛɛ nlentə, mbɨ̀ɨ̀ ǹswoŋ ghu mbo mə bo tswe nɨ̀ ɨ̀baa aa ji ntaà, abɔꞌɔ nɨ m̀bwɛ̀ mi mbaà.
38 Ele perguntou-lhes: Quantos pães tendes? Ide ver. Depois de se terem informado, disseram: Cinco, e dois peixes.
39 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bo mə tâ bo ghotə bə̂ bya ŋghɨ̀rə̀ tâ bo tswe a ɨbwen ɨbwen, a atu ŋgɛ̀ɛ̀.
39 Ordenou-lhes que mandassem todos sentar-se, em grupos, na relva verde.
40 Bə̀ bya bɨ tɨgə̀ ŋ̀ghotə waa ntswetə a ɨbwen ɨbwen, ǹtswe nɨ a abwen yî fùùrə̀ ŋkhɨ̀ yî fùùrə̀, kə̌ mɨghum mi ntaà.
40 E assentaram-se em grupos de cem e de cinqüenta.
41 Yesu a lɔgə̀ ɨ̀baa jya ji ntaà nɨ̂ m̀bwɛ̀ mya mi mbaa, ŋ̀ŋɛntə atû yi a ndəŋ, ǹlii aburə, mfa mbɨꞌɨkə a mbo Nwì, m̀batə ɨbaa jya, m̀fa a mbo ŋgǎŋyəgə̂nnù ji mə tâ bo yatə a mbo bə̀ byâ. À lɛ ŋkɨ nyatə mbwɛ̀ mya mi mbaa a mbo bə̀ byâ bɨ̀tsɨ̀mə̀.
41 Então tomou os cinco pães e os dois peixes e, erguendo os olhos ao céu, abençoou-os, partiu-os e os deu a seus discípulos, para que lhos distribuíssem, e repartiu entre todos os dois peixes.
42 Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bɨ lɛ njɨ nyurə.
42 Todos comeram e ficaram fartos.
43 Bɨ lɛ ŋghotə abugə ɨbaa jya bo bɨ̀ àbùgə mbwɛ̀ mya mə bɨ lɛ nyàtə̀ aa, a lwensə̀ ŋ̀kyɛ̀ nɨghûm ǹtsò baà.
43 Recolheram do que sobrou doze cestos cheios de pedaços, e os restos dos peixes.
44 M̀bâŋnə̀ jìi mə ɨ lɛ ŋkurə ɨbaa jya aa, ɨ lɛ mbə ntsùꞌù ji ntaà.
44 Foram cinco mil os homens que haviam comido daqueles pães.
45 Yesu à lɛ mburə ŋghɨrə ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ bû ŋ̀kuu fu wa mûm àbaŋ, ǹtsya mbìì ŋ̀ka ntoo ŋghɛɛ a njii ŋ̀kì a Betsaida. Bo kà mə̂ aa ntoo ŋghɛɛ aa a swoŋ a mbo bə̀ bya mə tâ bo tɨgə nlo ŋkwɛɛŋkə waa.
45 Imediatamente ele obrigou os seus discípulos a subirem para a barca, para que chegassem antes dele à outra margem, em frente de Betsaida, enquanto ele mesmo despedia o povo.
46 À fà mə̂ fɨlô fyaa, ŋkɔꞌɔ ghɛɛ a atu ntaꞌa a ntsàꞌàtə Nwì ghu.
46 E despedido que foi o povo, retirou-se ao monte para orar.
47 Ɨ̀tugə lɛ mfii ŋkwɛtə àkànuꞌu ya wa mûm ŋ̀kì; Yesu a bâŋnə̀ ǹtswe a abɛɛ wa atu ntaꞌa tsiꞌì yù yù.
47 À noite, achava-se a barca no meio do lago e ele, a sós, em terra.
48 Ǹyə mə a lɛ ntsyànə̀ a mbo ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya a tii àbaŋ ya nloŋ mə àfìsə̀ a lɛ sɨ tsyà ǹtii nɨ̂ waa mbɨnsə nɨ njɨ̀mə̀. À bə̀ mə̂ a nɨ nòò ǹjwi a lô ŋ̀ka ntəə wa atu ŋkì ǹzi nɨ a mbɛ̀ɛ bo. À lɛ ŋka zi aa ŋwaꞌatə nɨ mə yu ka zǐ kwaatə tsyà yi a mbɛ̀ɛ bo.
48 Vendo-os se fatigarem em remar, sendo-lhes o vento contrário, foi ter com eles pela quarta vigília da noite, andando por cima do mar, e fez como se fosse passar ao lado deles.
49 Lâ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ yə̀ mə ajàŋ yìi mə à lɛ sɨ təə nzi wa atu ŋkì aa, mmɔ̀ɔ̀ntə mə à lɛ mbə ŋkû; m̀burə ntɔŋnə mboꞌo tsiꞌì nɨ̀ tɨ̀ɨ̀,
49 À vista de Jesus, caminhando sobre o mar, pensaram que fosse um fantasma e gritaram;
50 ǹloŋ mə nɨ̀bɔꞌɔ lɛ ntswa waa.
50 pois todos o viram e se assustaram. Mas ele logo lhes falou: Tranqüilizai-vos, sou eu; não vos assusteis!
51 À swòŋ mə̀ laa, ŋkɔꞌɔ ŋkuu wa mûm àkànuꞌu, àfìsə̀ ya a kɛntə̀ a ntsyâ. A tɨgə̀ m̀burə mbə tsiꞌì ànnù yî yɛ̌yɛrə a mbo ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jyâ,
51 E subiu para a barca, junto deles, e o vento cessou. Todos se achavam tomados de um extremo pavor,
52 ǹloŋ mə, kaa bo lɛ ŋwaꞌà ǹjiꞌì ànnù yî yɛ̌yɛrə yî mɔꞌɔ ya mə Yesu à lɛ ŋghɨ̀rə̀ aa zî, a ajaŋ yìi mə a lɛ jɛꞌɛ bə̂ bya nɨ̂ ɨ̀baa jya aà; bɨ lɛ mfɨɨ atû yaa!
52 pois ainda não tinham compreendido o caso dos pães; os seus corações estavam insensíveis.
53 Yesu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji bo lɛ ntoo ŋkì wa ŋghɛ̀ɛ̀ m̀fɛꞌɛ a Gennesaret, ǹtɨŋnə akànuꞌu ya a aghəŋə ŋkì.
53 Navegaram para o outro lado e chegaram à região de Genesaré, onde aportaram.
54 Bo ghɛ̀sə̀ mə̂ ŋ̀ghə̀ə kɨ fɛ̀ꞌɛ̀ wa mûm àkànuꞌu, bə̀ burə̀ ǹyə Yesu ǹzi.
54 Assim que saíram da barca, o povo o reconheceu.
55 Bə̀ lɛ sɨ ntɨgə ŋkhənə ŋkarə nɨ̂ àlaꞌa ya bo bɨ a mbùꞌù ma yâ ǹtsɨ̀m, ǹlɔgə nɨ̂ ŋ̀gàŋmɨghɔ̀ɔ̀ jyaa, m̀beꞌe a nɨ mɨ̀kùù ǹzi nɨ ju ghu mbo a nɨ̂ ŋ̀gɔ̂ŋ ɨdɨgə tsɨ̀m jìi mə bɨ lɛ nyuꞌu mə Yesu à tswe ghu aà.
55 Percorrendo toda aquela região, começaram a levar, em leitos, os que padeciam de algum mal, para o lugar onde ouviam dizer que ele se encontrava.
56 A nɨ̂ ŋ̀gɔ̌ŋ ɨdɨgə tsɨ̀m jìi mə Yesu à lɛ ghɛ̀ɛ̀ ghu aa, a ɨlaꞌa, a mûm ɨ̀laꞌa kə̌ a ɨfɔ̀ aa, bə̀ bɨ lɛ sɨ lɔ̀gə̀ nɨ̂ ŋ̀gàŋmɨghɔ̀ɔ̀ ǹzi nɨ ju a nsàanə mɨtaa, m̀buꞌu nɨ̂ m̀bo ghu mbo mə tâ à maꞌatə tâ ŋ̀gàŋmɨghɔ̀ɔ̀ jya ɨ̀ ghɛsə mbô myaa mmɔɔntə tsiꞌì àtsəŋ atsə̀ꞌə̂ yi. Ŋ̀gɔ̀ŋ bə̀ bɨtsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ mmɔ̀ɔ̀ntə̀ yi aa bo lɛ ntɨ̀ɨ̀.
56 Onde quer que ele entrasse, fosse nas aldeias ou nos povoados, ou nas cidades, punham os enfermos nas ruas e pediam-lhe que os deixassem tocar ao menos na orla de suas vestes. E todos os que tocavam em Jesus ficavam sãos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.