Marcos 1
Bafut (BFD) vs NVT
1 Ǹtoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ǹloŋə Yesu Kristo Mu Nwìŋgɔ̀ŋ ɨ̀ lɔ̀gɨ̀nə aa faà.
1 Este é o princípio das boas-novas a respeito de Jesus Cristo, o Filho de Deus.
2 Ǹtoo mà yû ɨ̀ lɔ̀gɨ̀nə aa tsiꞌì a ajàŋ yìi mə Ǹgàŋntoò Nwî, Yesaiah à lɛ ŋŋwàꞌànə̀ aà;
2 Iniciou-se como o profeta Isaías escreveu: “Envio meu mensageiro adiante de ti, e ele preparará teu caminho.
3 Ǹjì ŋû yìi mə a tɔŋnə à ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀ ǹswoŋə nɨ mə:
3 Ele é uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor! Abram a estrada para ele!’”.
4 Ma mùu ajàŋ Jɔn Ŋ̀gàŋmùrə bə̌ ŋkì a lɛ ntɨgə nzi a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀ ǹswoŋə nɨ̂ ànnu Nwî ghu, ǹswoŋə nɨ a mbo bə̀ mə bɨ̀ bəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa mmaꞌatə ɨbɨ̂ waa, ŋkwɛrə ŋkì tâ Nwì à liꞌinə ɨfansə ɨnnù jyaa.
4 Esse mensageiro era João Batista. Ele apareceu no deserto, pregando o batismo como sinal de arrependimento para o perdão dos pecados.
5 Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m lɛ sɨ fɛ̀ꞌɛ̀ nɨ a njɔ̀ꞌɔ alaꞌa Yerusalem bo bɨ̌ a mbùꞌu Yudea ntsɨ̀m ŋ̀ghɛɛ nɨ a mbɛ̀ɛ̀ Jɔn, m̀bii nɨ ɨ̀fansə ɨnnù jyaa ghu mbo, a tɨgə̀ m̀murə nɨ̂ waa a ŋkǐ Jordan.
5 Gente de toda a Judeia, incluindo os moradores de Jerusalém, saía para ver e ouvir João. Quando confessavam seus pecados, ele os batizava no rio Jordão.
6 Jɔn à lɛ sɨ wɛꞌɛ ɨtsəꞌə jìi mə bɨ lɛ nnaŋsə nɨ ɨ̀nòŋ naà yìi mə bɨ twoŋə nɨ kamɛl aà; ŋ̀kɨɨ ŋwɛꞌɛ nɨ̂ ɨ̀kǒ ŋgùù, a atìi yu, ŋ̀kurə nɨ̂ ŋ̀gwèènə̀ ŋ̀kɨɨ njɨ nɨ nwu yì ǹtàꞌà.
6 João vestia roupas tecidas com pelos de camelo, usava um cinto de couro e alimentava-se de gafanhotos e mel silvestre.
7 À lɛ sɨ swoŋə nɨ mbo bə̀ mə: “Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ a yòŋə a njɨ̌m mə̀ yìi mə à kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyàtə̀ ghâ, m̀bə a ajàŋ yìi mə, tsiꞌì mə̀, kaa mə̀ sɨ̀ kùꞌùnə̀ a ntuŋnə mfɛ̀ɛ ŋ̀kɨ̀rə ɨbaamɨkòrə̂ ji.
7 João anunciava: “Depois de mim virá alguém mais poderoso que eu, alguém tão superior que não sou digno de me abaixar e desamarrar as correias de suas sandálias.
8 Mə murə ghuu aa tsiꞌǐ a ŋkì, lâ yu à kà yi kɨ murə ghuu nɨ̂ Àzwì yî Làà.”
8 Eu os batizo com água, mas ele os batizará com o Espírito Santo!”.
9 À lɛ mbə tsiꞌì maà noò Yesu a fɛꞌɛ̀ a Nazareth a mbùꞌu Galilea ǹzi, Jɔn a murə̀ yi a ŋkǐ Jordan.
9 Certo dia, Jesus veio de Nazaré da Galileia, e João o batizou no rio Jordão.
10 Yesu à fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂ wa ŋkì ŋ̀ghə̀ə kɨ təə a ntaꞌa, ǹyə aburə a ŋaꞌanə̀, Àzwì Nwî a sɨgə ntəə ghu atu, mbə tsǒ bugɨrəmɨ̀kuù.
10 Enquanto saía da água, viu o céu se abrir e o Espírito Santo descer sobre ele como uma pomba.
11 A sɨ̀gə̀ mə̂ ǹtəə ghu tu aa, ǹjì ɨ lô a aburə ŋghaa nswoŋ mə: “Ò nɨ Mû ghà yî m̀bâŋnə̀ yìi mə mə̀ ŋkɔ̀ŋə aà, mə naŋsə ndorɨtə nloŋə ghô.”
11 E uma voz do céu disse: “Você é meu Filho amado, que me dá grande alegria”.
12 Àzwì Nwî a burə̀ ǹlɔgə yi ŋghɛɛ nɨ ghu a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀.
12 Em seguida, o Espírito conduziu Jesus ao deserto,
13 À lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹtswe wa a antaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀ a tɨtɨ̀ɨ nàà mɨtsəꞌə njwi mɨ̀ghum mi nɨkwà, Satan kwaꞌànə̀ yi. A nɨ̂ ǹjwi mà jû; baangel bɨ lɛ nzì m̀faꞌa ghu mbô.
13 onde ele foi tentado por Satanás durante quarenta dias. Estava entre animais selvagens, e anjos o serviam.
14 Nòò wâ mə bɨ lɛ ntswa Jɔn nnɨŋ a andâtsaŋə aa, Yesuà lɛ nzì a Galilea ǹswoŋə nɨ̂ ǹtoò Nwì yî ǹsɨgɨ̀nə̀ ghu.
14 Depois que João foi preso, Jesus foi para a Galileia, onde anunciou as boas-novas de Deus.
15 À lɛ sɨ swoŋə nɨ mə: “Nòò à kùꞌù mə̂; ànnù nɨfɔ̀ Nwî a tɨgə a abô. Nɨ̀ bəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ muu, m̀maꞌatə ɨbɨ̂ ghuu, mbii ntoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ yâ.”
15 “Enfim chegou o tempo prometido!”, proclamava. “O reino de Deus está próximo! Arrependam-se e creiam nas boas-novas!”
16 Yesu à kà mə̂ aa ntsya a aghəŋə ŋkì mɨyaa Galilea, ǹyə ŋgǎŋnkômbwɛ̀ ji baa, Simon bo mumaà yi Andrew, bo lə̂ nɨ̂ m̀bwɛ̀ nɨ̂ àmbunjya.
16 Enquanto andava à beira do mar da Galileia, Jesus viu Simão e seu irmão André. Jogavam redes ao mar, pois viviam da pesca.
17 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ zi ŋka nyoŋə nàâ, mə̀ ka ghɨ̀rə tâ nɨ̀ tɨgə mbə ŋgǎŋko bə̀.”
17 Jesus lhes disse: “Venham! Sigam-me, e eu farei de vocês pescadores de gente”.
18 Bo kɨ̂ ŋ̀ghɛnsə mmàꞌàtə mbunjyâ jyaa jya ǹyoŋə yi.
18 No mesmo instante, deixaram suas redes e o seguiram.
19 Bo bo kà mə̂ aa ŋghɛntə, a yə̂ Jɛms mu Zebedee bo mumaà yì Jɔn bo tswê a mûm àkànuꞌù yaa, ŋ̀kɛɛ nɨ̂ m̀bunjyâ jyaa.
19 Pouco mais adiante, Jesus viu Tiago e João, filhos de Zebedeu, consertando redes num barco.
20 À yə̀ mə̂ waa, m̀burə ntwoŋə waa, bo maꞌàtə̀ taà wàà Zebedee wa mûm àkànuꞌu bo bɨ̀ ŋ̀gàŋəfàꞌâ ji ǹtɨgə nyoŋə nɨ̂ Yesu.
20 Chamou-os de imediato e eles também o seguiram, deixando seu pai, Zebedeu, no barco com os empregados.
21 Bo lô ŋ̀ghɛɛ ŋkuu a alaꞌa Kapernaum. À bə̀ mə njwîŋgɔ̀ŋ Yesu a ghɛɛ̀ ŋ̀kuu a ndâŋghòtə nlɔgɨnə ŋka ndɨꞌɨ nɨ̂ ànnù Nwî ghu.
21 Jesus e seus seguidores foram à cidade de Cafarnaum. Quando chegou o sábado, entrou na sinagoga e começou a ensinar.
22 Bə̀ yɛrə̌ ajàŋ yìi mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ ànnù Nwì aa, ǹloŋ mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ̀ waa aa tsǒ ŋù yìi à tswe nɨ̂ àdàꞌà, kaa waꞌà aa tsiꞌì tsǒ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ dɨꞌɨ̀.
22 O povo ficou admirado com seu ensino, pois ele falava com verdadeira autoridade, diferentemente dos mestres da lei.
23 Tsiꞌì maà noò, ŋù yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə a lɛ ntswe wa ndâŋghòtə ntswe nɨ̂ àzwì yî bɨ aa, a tɔŋnə̀ tsiꞌì nɨ̀ tɨ̀ɨ̀ m̀betə mə:
23 De repente, um homem ali na sinagoga, possuído por um espírito impuro, gritou:
24 “Ò tswe aa nɨ̀ àkə̀ biꞌinə̀ a Yesu mu Nazareth ? Ò zì aa a ntâ ŋ̀gɨꞌɨ a nu bìꞌì aa ɛ? Wa mə̀ zi ŋù yìi mə ò nɨ ghu aà. Ò bə aa Yu wa yìi mə à Laa màŋsə̀, ǹlo a mbo Nwì aà.”
24 “Por que vem nos importunar, Jesus de Nazaré? Veio para nos destruir? Sei quem é você: o Santo de Deus!”.
25 La Yesu a wenə̀ yi nswoŋ mə, “Kutə ntsû gho wâ, m̀fɛꞌɛ ghu nû.”
25 “Cale-se!”, repreendeu-o Jesus. “Saia deste homem!”
26 Àzwì yî bɨ ya a tsɨgə̀ ŋû wa, ǹyəꞌə tsiꞌì nɨ̀ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ m̀fɛꞌɛ ghu nû.
26 Então o espírito impuro soltou um grito, sacudiu o homem violentamente e saiu dele.
27 Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntswe wa nda aa bɨ yɛrə̀ ǹtɨgə mbetə nɨ̂ waa bo nɨ bo mə: “Ma yuù ànnù a lo aà fə̀ aa ɛ? Àa ànnù yî fii yi mɔꞌɔ mə a lɔ̀ɔ ndɨ̀ꞌɨ̀ aa ɛ? A wenə nɨ̂ ɨ̀zwì jî bɨ nɨ̂ àdàꞌà, ŋ̀ghɨrə ɨ yuꞌunə̀ nii!”
27 Todos os presentes ficaram admirados e começaram a discutir o que tinha acontecido. “Que ensinamento novo é esse?”, perguntavam. “Como tem autoridade! Até os espíritos impuros obedecem às ordens dele!”
28 Ǹlɔgɨnə maà noò ŋ̀gàn Yesu ɨ burə̀ ǹsɛɛnə a ɨdɨgə tsɨm a mbùꞌù àlaꞌa Galilea.
28 As notícias a respeito de Jesus se espalharam rapidamente por toda a região da Galileia.
29 Yesu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji, Jɛms nɨ Jɔn lɛ mburə nlo nghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu a nda bɨ̀ Simon bo Andrew.
29 Depois que Jesus saiu da sinagoga com Tiago e João, foram à casa de Simão e André.
30 Nɔ̂ŋsə Simon à lɛ nnɔ̀ŋ a ɨkuu ŋghɔɔ nɨ fibà. Yesu à kùù mə̂ bɨ burə̀ ǹswoŋ ghu mbô.
30 A sogra de Simão estava de cama, com febre. Imediatamente, falaram a seu respeito para Jesus.
31 A ghɛɛ̀ ghu mbɛ̀ɛ̀, ǹtswa abô yi, ŋ̀ŋɛɛ yi, m̀bɨɨnsə. Fibà wa a burə̀ m̀maꞌatə yi, a bɨɨ̀nə̀ ǹlɔɔ mɨjɨ mfa a mbo bo.
31 Ele foi até ela, tomou-a pela mão e ajudou-a a levantar-se. A febre a deixou, e ela passou a servi-los.
32 À bə̀ mə a ŋkwɛ̂fɔ̀, a nɨ nòò ǹtso nòò, bɨ lɔgə̀ ŋ̀gàŋmɨghɔ̀ɔ̀ a bɔ̀ꞌɔ nɨ bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntswe nɨ bɨ̀demon aa bɨtsɨ̀m ǹzi nɨ bo a mbo Yesu.
32 Ao entardecer, depois que o sol se pôs, trouxeram a Jesus muitos enfermos e possuídos por demônios.
33 Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m ma mùu njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa bɨ lɛ mburə mfɛꞌɛ nzì ghotə wa ntsǔ ndâ.
33 Toda a cidade se reuniu à porta da casa para observar.
34 Yesu à lɛ mburə ghurə waa bìi mə bɨ lɛ sɨ ghɔ̀ɔ̀ aa tsiꞌì bì ghàꞌàtə̀; bo lɛ ntswe nɨ mɨ̀ghɔ̀ɔ̀ tsiꞌǐ ɨbəŋ ɨbəŋə̀. À lɛ ŋkɨ mfiꞌi bɨ̂demon bî ghàꞌàtə a atoꞌo bə̀, kaa waꞌà lò m̀bii nɨ mə tâ demon wa yì tsù à ghaa, ǹloŋ mə bɨ lɛ zi ŋû yìi mə Yesu nɨ ghu aà; kaa Yesu yumboŋ kaa a waꞌà bàŋnə̀ ǹlɔɔ mə tâ bo ghɨrə tâ bə̂ zi.
34 Então Jesus curou muitas pessoas que sofriam de diversas enfermidades e expulsou muitos demônios. Não permitia, porém, que os demônios falassem, pois sabiam quem ele era.
35 Yesu à lɛ nlɛ mbɨ̀ɨ̀nə̀ m̀fɛꞌɛ tsiꞌì tɨ̀tugə tɨ̀tugə, nòò a burə̀ nsaꞌatə mbɔŋ tâ àbɛ̀ɛ̀ fuꞌu, a ghɛɛ̀ a adɨgə yìi mə kaa bə̀ lɛ waꞌà ghu tswê aa a ntsàꞌàtə Nwì ghu.
35 No dia seguinte, antes do amanhecer, Jesus se levantou e foi a um lugar isolado para orar.
36 Lâ Simon bo bɨ̀ ŋ̀ŋàŋakòrə̂ ji lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ka nlɔɔ yi nyoŋə.
36 Mais tarde, Simão e os outros saíram para procurá-lo.
37 Bo yə̀ mə̂ yi, ǹswoŋ mə: “Bə̀ bɨtsɨ̀m bɨ lɔ̀ɔ̀ nòô!”
37 Quando o encontraram, disseram: “Todos estão à sua procura!”.
38 A swoŋə a mbo bo mə: “Nɨ̀ zi tâ bìꞌinə̀ fɛꞌɛ faà ŋ̀ghɛɛ ɨlaꞌa jǐ mɔꞌɔ jìi mə ɨ tswe ŋkòòntə̀ fàa a mbɛ̀ɛ̀ àlaꞌa yua aà, tâ mə̀ kɨ nswoŋə annù Nwì ghu, ǹloŋ mə a nɨ annu yìi mə ma lɛ nzì a ghɨ̀rə aa.”
38 Jesus respondeu: “Devemos prosseguir para outras cidades e lá também anunciar minha mensagem. Foi para isso que vim”.
39 A fɛꞌɛ̀ ǹtɨgə ŋkuu nɨ̂ ɨ̀dɨ̀gə̀ tsɨ̀m jìi mə ɨ lɛ ntswe a Galilea aa, ǹswoŋə nɨ̂ ànnu Nwì a ndâŋghotə, ŋ̀kɨɨ mfiꞌi nɨ bɨ̀demom a atoꞌo bə̀.
39 Então ele viajou por toda a região da Galileia, pregando nas sinagogas e expulsando demônios.
40 Ŋù àkɨ̀kwen yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ nzì a mbɛ̀ɛ Yesu ǹswɛtə mɨkuꞌutə̂ mi ghu nsi, m̀buꞌu mbo ghu mbo mə tâ à kwɛtə yi; ǹswoŋ mə: “Ò bə kɔ̌ŋ boŋ ò ghɨ̀rə nû yà ɨ laà.”
40 Um leproso veio e ajoelhou-se diante de Jesus, implorando para ser curado: “Se o senhor quiser, pode me curar e me deixar limpo”.
41 Yesu à lɛ ŋko mɨlɨ̀ŋnə̀ yì ǹnâsə abô yi, m̀mɔɔntə yi ghu nswoŋ mə: “Mə̀ kɔ̀ŋə̂; tâ nû yò ya laa!”
41 Cheio de compaixão, Jesus estendeu a mão e tocou nele. “Eu quero”, respondeu. “Seja curado e fique limpo!”
42 Àkɨ̀kwɛn ya a lɛ ŋkɨ mburə ŋghɛnsə nsɨgə ghu nû, nû yì ya ɨ kɨ̂ ǹtɨgə nlaa.
42 No mesmo instante, a lepra desapareceu e o homem foi curado.
43 Yesu a tɨgə̀ ǹnaŋsə ŋghaa ghu mbo tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀ ǹswoŋ mə tâ à lo ŋghɛ̀ɛ̀ yi
43 Então Jesus se despediu dele com uma forte advertência:
44 ŋkɨ nswoŋ mə: “Yə̂, ò ghɛɛ, ò tsuu annù tsu a mbo ŋù lǒ swoŋə, lâ m̀bàŋnə̀ ŋ̀ghɛɛ ndɨ̀ꞌɨ ɨbɨɨ nû gho a mbô ŋ̀gàŋmàꞌa Nwì, ŋ̀kɨ mfa ayoo mmaꞌanwì yìi mə Moses à lɛ lə̀ə̀ aa, tǎ dɨ̀ꞌɨ a mbo bə̀ mə nû yò ɨ̀ làà mə̂.”
44 “Não conte isso a ninguém. Vá e apresente-se ao sacerdote para que ele o examine. Leve a oferta que a lei de Moisés exige pela sua purificação. Isso servirá como testemunho”.
45 Lâ ŋù wa a bâŋnə̀ ŋ̀ghɛɛ ŋ̀ka lɛnsə nɨ̂ àjàŋ yìi mə Yesu à lɛ ŋghùrə̀ yi aa a mbo bə̀ bɨ̀tsɨ̀mə̀, a tɨgə̀ ŋ̀ghɨrə a tsyânə̀ a mbo Yesu mə tâ à bu ŋka ŋkuu alaꞌa yì tsu nɨ̂ nsî. Ma mùu àjàŋ, Yesu a tɨgə̀ ǹtswe tsiꞌì a ɨdɨgə jìi mə bə̀ lɛ waꞌà ghu tswe aà, bə̀ tɨgə̀ ǹlo nɨ ɨdɨgə ɨdɨgə nzi ghu mbɛ̀ɛ̀.
45 O homem, porém, saiu e começou a contar a todos o que havia acontecido. Por isso, em pouco tempo, grandes multidões cercaram Jesus, e ele já não conseguia entrar publicamente em cidade alguma. E, embora se mantivesse em lugares isolados, gente de toda parte vinha até ele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.