Marcos 10

Bafut (BFD) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Yesu à lɛ mbù ǹlo maa adɨgə ŋghɛɛ a mbùꞌu Yudea, ǹtoo ŋghɛɛ a njii ŋ̀kǐ Jordan. À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹtswe ghu, àkùrə̀ bə̂ a bû m̀boontə ghu mbɛ̀ɛ̀. À bû ŋ̀ka ndɨꞌɨ waa nɨ̂ ànnù Nwi tsiꞌǐ ajàŋ yìi mə à lɛ sɨ ghɨ̀rə a ŋgaa ŋgaa aà.
1 Levantando-se Jesus, partiu dali para os termos da Judéia, e para além do Jordão; e do novo as multidões se reuniram em torno dele; e tornou a ensiná-las, como tinha por costume.
2 BaFarɨsai bɨ lɛ nzì ǹtsitə yi, ǹlɔɔ mə bɨ kwàꞌànə̀ yi, m̀betə yi mə, “Nɔ̀ŋsə̀ à bìi mə tâ ŋù à fiꞌi ŋgwɛ yì a nda yu aa ɛ?”
2 Então se aproximaram dele alguns fariseus e, para o experimentarem, lhe perguntaram: É lícito ao homem repudiar sua mulher?
3 A betə̀ waa mə, “Moses à lɛ nswoŋ a mbo bù mə akə nloŋ ma yu ànnù aa ɛ?”
3 Ele, porém, respondeu-lhes: Que vos ordenou Moisés?
4 Bo swoŋ mə, “Moses à lɛ nlə̀ə mə mbə ŋù a tswe nɨ̂ m̀fìꞌi ŋ̀gwɛ̂ yì a nda yu, a ŋwàꞌànə̀ àŋwàꞌànə nsàꞌa nɨ̀yɔꞌɔ m̀bɔŋ furə yi.”
4 Replicaram eles: Moisés permitiu escrever carta de divórcio, e repudiar a mulher.
5 Lâ Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Moses à lɛ ŋŋwàꞌànə nɔ̂ŋsə̀ mà ghu a mbo bù aa nloŋ mə mɨ̀ntɨɨ̀ muu lɛ ntɨ̀ɨ̀ aà.
5 Disse-lhes Jesus: Pela dureza dos vossos corações ele vos deixou escrito esse mandamento.
6 Lâ ǹlɔgɨnə a noò yìi mə Nwì à lɛ nnaŋsə mbi yù aa, àŋwàꞌànə̀ Nwî a swoŋ mə, ‘Nwì à lɛ nnaŋsə waa aa, ŋùmbâŋnə̀ nɨ màŋgyɛ̀.’
6 Mas desde o princípio da criação, Deus os fez homem e mulher.
7 ‘Tsǒ mə a bə laà aa, ŋùmbâŋnə̀ à ka kɨ màꞌàtə̀ taà yì bô ǹdè yì, ɨ zî bòònsə̀ bô ŋ̀gwɛ̂ yì, tâ bo bì baa tɨgə mbə njyǎnu yì m̀fùùrə̀.
7 Por isso deixará o homem a seu pai e a sua mãe, {e unir-se-á à sua mulher,}
8 Maa ajàŋ kaa tâ bo waꞌà bə̂ bî baa bù m̀bə, ntɨgə mbə njyǎnu yì m̀fùùrə̀.’
8 e serão os dois uma só carne; assim já não são mais dois, mas uma só carne.
9 Ma mùu ajàŋ àyoo yìi mə Nwìŋgɔ̀ŋ à bòònsə̀ mə̂ aa, tâ ŋù tsù à tsuu lǒ yàtə̀.”
9 Porquanto o que Deus ajuntou, não o separe o homem.
10 Yesu à bù mə̂ ǹlo ŋkuu ŋghɛɛ a nda, ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ bû m̀betə ɨnnù ghu mbo nloŋ annù ma yû.
10 Em casa os discípulos interrogaram-no de novo sobre isso.
11 A kwiꞌi a mbo bo mə, “M̀bə ŋùmbâŋnə a fiꞌi ŋgwɛ̂ yì a nda yu mbu nyɔꞌɔ yî dàŋ boŋ à ghɨ̀rə aa annǔ mâghàbə̀; m̀fansə annù a mbô ŋ̀gwɛ̂ yì.
11 Ao que lhes respondeu: Qualquer que repudiar sua mulher e casar com outra comete adultério contra ela;
12 Kə̀ bɛɛ mə mâŋgyɛ̀ a tuu ndoò yì, m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹyɔꞌɔ yî dàŋ boŋ à ghɨ̀rə aa annǔ mâghàbə̀.”
12 e se ela repudiar seu marido e casar com outro, comete adultério.
13 Bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ lɛ nzì nɨ bôŋkhə ghu mbo mə tâ à nɔŋsə mbô mi a atu bo, lâ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ wenə̀ waa.
13 Então lhe traziam algumas crianças para que as tocasse; mas os discípulos o repreenderam.
14 Bɨ kà mə̂ aa ŋwenə waa aa, Yesu a yə, ǹtɔ̀ŋə̂ yi ɨ lwî, a swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ maꞌatə bɔɔ bya tâ bɨ̀ zi a mbo mə̀, ǹtsuu waa kɨ kɨ̀ŋə̀ bə̂; ǹloŋ mə ànnù nɨfɔ̀ Nwî a tswe aa a mbo bə̀ tsǒ bo.
14 Jesus, porém, vendo isto, indignou-se e disse-lhes: Deixai vir a mim as crianças, e não as impeçais, porque de tais é o reino de Deus.
15 Mə̀ swòŋə a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə, ŋù yìi mə à sɨ annǔ nɨfɔ̌ Nwî tsiꞌì tsǒ mûŋkhə kwɛrə aa, kaa à ka yǐ waꞌà ghu kuù.”
15 Em verdade vos digo que qualquer que não receber o reino de Deus como criança, de maneira nenhuma entrará nele.
16 À swòŋ mə laà aa, ŋŋɛɛ bɔɔ bya ŋkweꞌe, nnɔŋsə mbô mi a atu bo, ǹnɨŋ mbɔ̀ɔnə a nu bo.
16 E, tomando-as nos seus braços, as abençoou, pondo as mãos sobre elas.
17 Yesu à lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ghə̀ə kɨ ghɛ̀ɛ̀ nɨghaa, ŋùmbâŋnə̀ yî mɔ̀ꞌɔ a khə̂ ǹzi nswɛ̀ɛ̀tə̀ mɨkuꞌutə̂ mi ghu nsi, m̀betə yi mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̂nnù yî ǹsɨgɨ̀nə̀, m̀bə mə̀ ghɨrə̀ aa mə akə m̀bɔŋ jɨ ɨlòŋ yìi mə ɨ tswe nɨ̂koŋə aa ɛ?”
17 Ora, ao sair para se pôr a caminho, correu para ele um homem, o qual se ajoelhou diante dele e lhe perguntou: Bom Mestre, que hei de fazer para herdar a vida eterna?
18 Yesu a betə̀ ghu mbo mə, “Ò twòŋə gha nɨ ŋù yî ǹsɨgɨ̀nə̀ aa a ya aa ɛ? Kaa ŋù yì ǹsɨgɨ̀nə̀ à sɨ ghu tswê, ǹtsyatə Nwî yuyu.
18 Respondeu-lhe Jesus: Por que me chamas bom? ninguém é bom, senão um que é Deus.
19 Ò zî ǹdɨꞌɨ Nwî: ‘Tsuu ŋû zwitə. Tsùu annǔ mâghàbə̀ ghɨ̀rə. Tsùu yə̀rə̀. Tsùu abǎŋnənnù tswɛɛ. Tsùu ŋkòbə̀ a nu ŋù jɨtə. Ka nyuꞌunə taà ghò bo ǹdè ghò.’ ”
19 Sabes os mandamentos: Não matarás; não adulterarás; não furtarás; não dirás falso testemunho; a ninguém defraudarás; honra a teu pai e a tua mãe.
20 Ŋù wa a swoŋ a mbo Yesu mə, “Ǹdɨꞌɨ̂nnù, mə lə̀ə mə ndɨꞌɨ mà jû tsiꞌì tsɨ̀mə̀, ǹlɔgɨnə aa a mûŋkhə̂.”
20 Ele, porém, lhe replicou: Mestre, tudo isso tenho guardado desde a minha juventude.
21 Yesu a liì yi, ŋ̀kɔŋə yi, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Àyoo yì fùùrə̀ a boŋə a mbo wò: Ghɛ̀ɛ mfèe njoò tsɨ̀m jìi mə ò tswe nɨ ju aa, ǹlɔgə ŋkabə yìi mə ò fèe ghu aa, nyàtə̀ a mbô ŋ̀gàŋə̂fumə, boŋ ò ka bàŋnə tswe nɨ̂ àfùꞌù a aburə. Ò ghɛɛ ŋghɨ̀rə̀ ma mùu ajàŋ, ò bû m̀bɨɨ nzì ŋ̀ka nyoŋə nàâ.”
21 E Jesus, olhando para ele, o amou e lhe disse: Uma coisa te falta; vai vende tudo quanto tens e dá-o aos pobres, e terás um tesouro no céu; e vem, segue-me.
22 A yuꞌù ànnù ma yû, nû yì ɨ bɔrə, a lô ǹtɨgə ŋghɛɛ nɨ̂ àjəŋnə̀, ǹloŋ mə a lɛ mburə mbə ŋgàŋkabə yî ŋwè aà.
22 Mas ele, pesaroso desta palavra, retirou-se triste, porque possuía muitos bens.
23 Yesu a karɨkə̀ yi nlii ŋgǎŋyəgə̂nnù ji nswoŋ mə, “A burə ǹtsyànə̀ siꞌi a mbo ŋ̀gàŋkabə a ŋkuu a mûm ànnù nɨfɔ̀ Nwî.”
23 Então Jesus, olhando em redor, disse aos seus discípulos: Quão dificilmente entrarão no reino de Deus os que têm riquezas!
24 Ànnù ma yû a lɛ mburə ŋghaꞌa ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu. La a bû ŋkuꞌusə nswoŋ a mbo bo mə, “Bɔɔ̀ bâ, a burə ntsyànə̀ siꞌi siꞌi a ŋkuu a mûm ànnu nɨfɔ Nwî.
24 E os discípulos se maravilharam destas suas palavras; mas Jesus, tornando a falar, disse-lhes: Filhos, quão difícil é {para os que confiam nas riquezas} entrar no reino de Deus!
25 A fwaatə a mbo kamɛl a ntsurə a nɨliꞌi nɨ saꞌa ntsyatə a mbo ŋ̀gàŋkabə a kuu a mûm ànnù nɨfɔ̀ Nwî.”
25 É mais fácil um camelo passar pelo fundo de uma agulha, do que entrar um rico no reino de Deus.
26 Bo yùꞌù mə̂ nuà nɨ̀ghàà nɨ burə̀ ǹtsya waa tsiꞌǐ a mbə̂nnù bo tɨgə̀ m̀betə bo nɨ bo mə, “Ŋù yìi mbə a yweenə aa a tɨgə mbə aa wò aa ɛ?”
26 Com isso eles ficaram sobremaneira maravilhados, dizendo entre si: Quem pode, então, ser salvo?
27 Yesu aliì waa nswoŋ mə, “Ànnù a tsya aa bə ŋùmɨ̀sɔ̀ŋə̀, kaa a sɨ Nwî tsya, ǹloŋ mə mbə Nwì à tse ghɨ̀rə ɨnnù tsɨ̀mə̀.”
27 Jesus, fixando os olhos neles, respondeu: Para os homens é impossível, mas não para Deus; porque para Deus tudo é possível.
28 Peta a lɔgɨ̀nə̀ ŋ̀ka nswoŋ ghu mbo mə, “Tɨgə ò yə mə bìꞌì mmàꞌàtə̌ njoò tsɨ̀m tǎ kɨ yòŋə̀ nòô?”
28 Pedro começou a dizer-lhe: Eis que nós deixamos tudo e te seguimos.
29 Yesu a swoŋ mə, “Mə̀ swoŋ tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ a mbo bù mə, ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à màꞌàtə nda yi, kə̌ bɔɔ bɨ maà bi bi mbâŋnə̀ kə̀ bì bâŋgyɛ̀, kə̌ ndè yì, kə̀ taà yì, kə̌ bɔɔ̀ bi, kə̌ ɨbwensyɛ ji nloŋ ŋgaa yà kə̀ ǹloŋ ntoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ aa,
29 Respondeu Jesus: Em verdade vos digo que ninguém há, que tenha deixado casa, ou irmãos, ou irmãs, ou mãe, ou pai, ou filhos, ou campos, por amor de mim e do evangelho,
30 à ka yi kwɛrə, tsɨ̂tsoŋ fàa atu nsyɛ, nda bo bɨ̀ bɔɔ bɨ maà bǐ bi mbâŋnə̀ bo bɨ̀ bì bâŋgyɛ̀, nɨ bɨ̀ndè, nɨ bɔɔ, nɨ̂ ɨ̀bwěnsyɛ, ŋgaa ŋkhɨ̀, tâ bə̀ kɨɨ ntsɔꞌɔ nɨ̂ àkòrə̂ yi. Lâ bɛɛ a yi tɨ bə a noò ǹjɨm, a jɨ̂ ɨ̀lòŋ yìi mə ɨ lwiꞌi nɨ̂ŋkoŋ aà.
30 que não receba cem vezes tanto, já neste tempo, em casas, e irmãos, e irmãs, e mães, e filhos, e campos, com perseguições; e no mundo vindouro a vida eterna.
31 Lâ bə bî ghàꞌàtə̀ bìi mə bɨ nɨ bɨ̀tsyà bɨ mbìì tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa ka yi tɨgə bə bɨ̀tsɨrə bɨ njɨ̀mə̀, tâ bɨ̀tsɨrə bɨ njɨ̀m tâ bɨ̀ yi mbàŋnə̀ ǹtɨgə bɨ̂tsyà bɨ mbìì.”
31 Mas muitos que são primeiros serão últimos; e muitos que são últimos serão primeiros.
32 Yesu à lɛ nswoŋ ma juù ɨ̀nnù aa a noò yìi mə bo lɛ ntswe a mânjì, ŋ̀kɔꞌɔ ŋghɛɛ nɨ a Yerusalem aà. À lɛ sɨ ghɛ̀ɛ̀ nɨ a mbìì ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ yoŋə̀ nɨ a njɨ̀m, ànnù a burə̀ ǹtsya waa tsiꞌì tsyà; nɨ̀bɔꞌɔ nɨ tswâ bə̀ bya bìi mə bɨ lɛ sɨ yòŋə̀ nɨ̂ waa laà. Yesu a lɔgə̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya nɨ̀ghûm ǹtsò baa bo bo ghɛ̂ntə a mbìì, a bû ŋ̀ka ŋkwatə nswoŋ nɨ̂ ɨ̀nnù jìi mə ɨ ka fɛ̀ꞌɛ̀ a nu yu aà.
32 Ora, estavam a caminho, subindo para Jerusalém; e Jesus ia adiante deles, e eles se maravilhavam e o seguiam atemorizados. De novo tomou consigo os doze e começou a contar-lhes as coisas que lhe haviam de sobrevir,
33 A swoŋ a mbo bo mə, “Yə̂ nɨ̀, tsǒ mə bìꞌinə̌ kɔꞌɔ ŋghɛɛ a Yerusalem aa, bìꞌinə̂ ka kɔꞌɔ ghɛɛ ghu, tâ bɨ̀ tswa Mu Ŋù m̀fa a mbo bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bo bɨ̀ a mbô ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ tâ bo tsɔꞌɔtə ɨsaꞌà yi ntsərə mə tâ bɨ̀ zwitə yi. Bɛɛ bo tsərə laà boŋ bo ka tɨgə lɔ̀gə̀ yi fa a mbo bɨtɨ̀zi Nwî,
33 dizendo: Eis que subimos a Jerusalém, e o Filho do homem será entregue aos principais sacerdotes e aos escribas; e eles o condenarão à morte, e o entregarão aos gentios;
34 tâ bo ka ŋwyɛ nìi, ntutə mɨ̀twyɛ ghu nu, ŋ̀ghɔɔ yi, mbɔŋ nzwitə yi. Bɛɛ mə̂ ǹjwi ɨ tsya ji tarə, a bû mbɨɨnə nɨwô.”
34 e hão de escarnecê-lo e cuspir nele, e açoitá-lo, e matá-lo; e depois de três dias ressurgirá.
35 Jɛms bo Jɔn, bɔɔ bɨ Zebedee, bo lɛ nzì ǹtsiꞌi Yesu ǹswoŋ ghu mbo mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̂nnù, bìꞌi lɔ̀ɔ mə ta ò ghɨrə annù yî mɔꞌɔ a mbo bìꞌì.”
35 Nisso aproximaram-se dele Tiago e João, filhos de Zebedeu, dizendo-lhe: Mestre, queremos que nos faças o que te pedirmos.
36 A betə a mbo bo mə, “Nɨ lɔ̀ɔ mə ta mə̀ ghɨrə aa annǔ kə a mbo bù aa ɛ?”
36 Ele, pois, lhes perguntou: Que quereis que eu vos faça?
37 Bo swoŋ ghu mbo mə, “Bìꞌi lɔ̀ɔ mə ta ò bii mə, nòò yìi mə ò ka yǐ kuu a mûm ànnù nɨfɔ̀ wò aa, ta biꞌi bi baa tswe, yì mɔ̀ꞌɔ a mbɛ̀ɛ̀ nɨ̀kwɛɛ wò nî màꞌà, yì mɔ̀ꞌɔ, a mbɛ̀ɛ̀ abô ŋ̀kwàbə̀.”
37 Responderam-lhe: Concede-nos que na tua glória nos sentemos, um à tua direita, e outro à tua esquerda.
38 Lâ Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Kaa nɨ̀ sɨ̌ annù yìi mə nɨ betə aa zî. M̀bə nɨ̀ nô ǹdɔŋ yìi mə mə̀ tswe nɨ̀ ǹno aa, kə̀ m̀bə nɨ̀ bii mə bɨ̀ m̀murə ghuu a mûm ŋ̀kì a ajàŋ yìi mə bɨ tswe nɨ̀ m̀murə mə̀ ghu aa ɛ?”
38 Mas Jesus lhes disse: Não sabeis o que pedis; podeis beber o cálice que eu bebo, e ser batizados no batismo em que eu sou batizado?
39 Bo bii mə, “Ɨ̀ɨ̀ŋə.”
39 E lhe responderam: Podemos. Mas Jesus lhes disse: O cálice que eu bebo, haveis de bebê-lo, e no batismo em que eu sou batizado, haveis de ser batizados;
40 La kaa à sɨ adɨgə ya bə̂ a ntsɔꞌɔ bə̀ bìi mə bɨ ka yǐ tswe a mbɛ̀ɛ̀ nɨ̀kwɛɛ mə̀ nî màꞌà kə̀ nî ŋ̀kwàbə̀ aà, a nɨ̂ ɨ̀dɨ̀gə̀ ma jû aa a ka yǐ tswe bə̂ bìi mə bɨ naŋsə ɨləŋ ghu a mbo bo aà.”
40 mas o sentar-se à minha direita, ou à minha esquerda, não me pertence concedê-lo; mas isso é para aqueles a quem está reservado.
41 Àbùgə ngǎŋyəgə̂nnù jya nɨ̀ghum bô yùꞌù mə annu ma ya, ǹlwisə ntɔŋ a nu Jɛms bo Jɔn.
41 E ouvindo isso os dez, começaram a indignar-se contra Tiago e João.
42 Yesu a twoŋə̀ waa bɨtsɨ̀m, bo zi a mbɛ̀ɛ yu, a swoŋ mə, “Nɨ̀ zi mə bə̀ bìi mə bɨ saꞌa bɨ̀tɨ̀zî Nwî aa, bɨ nɔŋ aa atu bo, m̀buꞌutə nɨ̂ waa; bə̀ bî wè byaa bɨ tswê nɨ̂ àdàꞌà a atu bo.
42 Então Jesus chamou-os para junto de si e lhes disse: Sabeis que os que são reconhecidos como governadores dos gentios, deles se assenhoreiam, e que sobre eles os seus grandes exercem autoridade.
43 Kaa m̀bə waꞌǎ maa ajàŋ a tɨtɨ̀ɨ bù bə̂; ŋù yìi mə a lɔ̀ɔ mbə ŋù yî ŋ̀wè a tɨtɨ̀ɨ bù aa, tâ à bə ŋgàŋàfàꞌâ ghùù,
43 Mas entre vós não será assim; antes, qualquer que entre vós quiser tornar-se grande, será esse o que vos sirva;
44 tâ ŋù yìi mə a lɔ̀ɔ mbə ǹtsyàmbìì aa, tâ à bə abùꞌû yuu bɨtsɨ̀mə̀.
44 e qualquer que entre vós quiser ser o primeiro, será servo de todos.
45 Ǹloŋ mə, tsiꞌì Mu Ŋù, kaa à lɛ ŋwaꞌà zì aa mə tâ bɨ̀ ka mfaꞌa ghu mbô. À lɛ nzì aa a mfàꞌa a mbo bə̀, ɨ kɨɨ fa ntswêntɨ̀ɨ̀ yì a ntsuꞌu atu bə̂ bî ghàꞌàtə̀ ghu.”
45 Pois também o Filho do homem não veio para ser servido, mas para servir, e para dar a sua vida em resgate de muitos.
46 Yesu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji bo lɛ zì ǹyweꞌe a Yeriko, bô lò mə̂ ghu ŋka mfɛꞌɛ bo bɨ àkùrə̀ bə̂ bî ghàꞌàtə̀, ǹyə Batimeo, m̀fə̀ꞌə̀nə̀ mu Timeo, a tswê a mbɛ̀ɛ̀ mânjì, ǹlɔɔ nɨ̂ ǹjoò.
46 Depois chegaram a Jericó. E, ao sair ele de Jericó com seus discípulos e uma grande multidão, estava sentado junto do caminho um mendigo cego, Bartimeu filho de Timeu.
47 À yùꞌù mə̂ mə à nɨ Yesu mu Nazareth, ǹlɔgɨnə ŋka ntɔŋnə nswoŋə nɨ mə, “Yesu, Mu David, ko mɨlɨ̀ŋnə̀ ghà!”
47 Este, quando ouviu que era Jesus, o nazareno, começou a clamar, dizendo: Jesus, Filho de Davi, tem compaixão de mim!
48 À kà mə̂ aa ŋghaa laà, bə̀ bì ghàꞌàtə̀ bɨ ka ŋghaantə nswoŋə ghu mbo mə tâ à kutə ntsù yi; la a bâŋnə̀ ŋ̀kuꞌusə ŋghɛ̀ɛ̀ bə nɨ̀ mbìì ǹtɔŋnə nswoŋə nɨ mə, “Mu David, ko mɨlɨ̀ŋnə̀ ghà!”
48 E muitos o repreendiam, para que se calasse; mas ele clamava ainda mais: Filho de Davi, tem compaixão de mim.
49 Yesu a təə, ǹswoŋ mə, “Nɨ̀ twoŋə yi tâ à zi.”
49 Parou, pois, Jesus e disse: Chamai-o. E chamaram o cego, dizendo-lhe: Tem bom ânimo; levanta-te, ele te chama.
50 A burə̀ m̀furə atsə̀ꞌə̀ yìi mə à lɛ ŋwabətə a nu yu aa, mmaꞌa, ǹlɨ mbɨɨnə ŋghɛɛ a mbɛ̀ɛ Yesu.
50 Nisto, lançando de si a sua capa, de um salto se levantou e foi ter com Jesus.
51 Yesu a betə ghu mbo mə, “O lɔ̀ɔ mə tâ mə̀ ghɨrə aa akə̀ a mbo wò?”
51 Perguntou-lhe o cego: Que queres que te faça? Respondeu-lhe o cego: Mestre, que eu veja.
52 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Tɨgə nlǒ ŋka ŋghɛ̀ɛ̀ nòô m̀bà, wa àbìintɨɨ̀ yo a ghɨ̀rə̀ mə̂ ò tɨɨ̀.”
52 Disse-lhe Jesus: Vai, a tua fé te salvou. E imediatamente recuperou a vista, e foi seguindo pelo caminho.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.