Lucas 7

Bafut (BFD) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Yesu à màŋsə̀ mə̂ a nswoŋ ɨ̀nnù ji jìi mə à lɛ nlɔ̀ɔ mə bə̀ yuꞌu aa tsiꞌì tsɨ̀m, ŋkuu ŋghɛɛ a alaꞌa Kapernaum.
1 Quando Jesus acabou de dizer essas coisas ao povo, foi para a cidade de Cafarnaum.
2 Àtu bɨ̂sogyɛ ŋkhɨ̀ ŋù baRoma yî mɔ̀ꞌɔ, à lɛ ntswe nɨ ŋ̀gàŋàfàꞌa yìi mə à lɛ naŋsə ŋkɔŋ ŋkɔ̀ŋ aa, a ghɔɔ̀ ǹtɨgə tsiꞌǐ a ŋkwô.
2 Havia ali um oficial romano que tinha um empregado a quem estimava muito. O empregado estava gravemente doente, quase morto.
3 À yùꞌù mə̂ mə Yesu a zì aa, ntoo bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ baYuda ghu mbo mə tâ bɨ̀ zi ntwoŋə yi tâ à zi ŋghùrə ŋàŋàfàꞌâ yì wâ.
3 Quando o oficial ouviu falar de Jesus, enviou alguns líderes judeus para pedirem a ele que viesse curar o seu empregado.
4 Bo zì mə̂ a mbɛ̀ɛ Yesu aa naŋsə mbuꞌu mbo ghu mbo nswoŋ mə, “Wa à nɨ ŋù yìi à kùꞌùnə mə mbə ò kwɛtə̀ yi
4 Eles foram falar com Jesus e lhe pediram com insistência: — Esse homem merece, de fato, a sua ajuda,
5 ǹloŋ mə à kɔ̀ŋə alaꞌà yiꞌinə̀ yû, à lɛ ŋ̀ghùrə̀ yu ŋ̀ghurə ndâŋghòtə yìꞌì yû.”
5 pois estima muito o nosso povo e até construiu uma sinagoga para nós.
6 Yesu a yòŋə̀ waa bo bo ghɛɛ̀. Bo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹtɨgə ŋkuꞌu a nda aa, àtu bɨ̂sogyɛ̀ ya a too bɨ̀subɨkaꞌâ bi mə bɨ̀ ghɛɛ nswoŋ ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, tsuu ŋgɨꞌɨ yə a nzǐ bə̂, ǹloŋ mə kaa mə̀ sɨ̀ kuꞌùnə̀ mə mbə ò zî ŋ̀kuu a nda mə̀.
6 Então Jesus foi com eles. Porém, quando já estava perto da casa, o oficial romano mandou alguns amigos dizerem a Jesus: — Senhor, não se incomode, pois eu não mereço que entre na minha casa.
7 Kaa mə̀ ghɨ̀rə waꞌà kɨ̀ mmɔɔntə mə mə̀ kùꞌùnə a nzǐ a mbɛ̀ɛ wò. Lâ, ghɛ̀nsə ŋghàà tsiꞌì nɨghàà nî fùùrə̀ boŋ ŋ̀gàŋàfàꞌâ ghà ghû à ka tɨɨ.
7 E acho também que não mereço a honra de falar pessoalmente com o senhor. Dê somente uma ordem, e o meu empregado ficará bom.
8 Ǹloŋ mə mə̀ laa mbə ŋû, ǹtswe nɨ̂ bə̀ bìi mə bɨ tswe nɨ̂ àdaꞌa a atu mə̀ ǹsaꞌa nɨ̂ ghà, mə̀ kɨ̂ ǹtswe nɨ̂ àdàꞌa a atu bɨ̀sogyɛ̀ bìi mə mə saꞌa aà: Mə̀ bə swoŋ nɨ yì mɔ̀ꞌɔ mə, ‘Ghɛ̀ɛ̂!’ boŋ à ghɛ̀ɛ̂; mə̀ kɨ nswoŋ nɨ yì mɔ̀ꞌɔ mə, ‘Zǐ!’ a kɨ̂ ǹzî; Bɛɛ mə̀ kɨ nswoŋ a mbô àbùꞌû ya mə ‘Ghɨ̀rə̀ yulà ànnù!’ a kɨ̂ ŋ̀ghɨrə.”
8 Eu também estou debaixo da autoridade de oficiais superiores e tenho soldados que obedecem às minhas ordens. Digo para um: “Vá lá”, e ele vai. Digo para outro: “Venha cá”, e ele vem. E digo também para o meu empregado: “Faça isto”, e ele faz.
9 Yesu à yùꞌù mə̂ ànnù ya yìi mə à lɛ nswoŋə aa, nyɛrə, mbəŋkə yi nswoŋ a mbo nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa mə ɨ lɛ sɨ yòŋə̀ yi aa mə, “Mə̀ swòŋə a mbo bù mə, tsiꞌǐ a alaꞌa baIsrael, kaa mə̀ lɛɛ̀ ŋ̀kɨꞌɨ̌ abəŋə abìintɨɨ mà yû yə̂.”
9 Jesus ficou muito admirado quando ouviu isso. Então virou-se e disse para a multidão que o seguia:
10 Bə̀ bya mə bɨ lɛ ntoo aa ɨ lɛ mbù m̀bɨɨ ŋghɛ̀ɛ̀ fu a nda, mbɨɨ nyə mə ŋgàŋàfàꞌà wa à tɨ̀ɨ̀ mə̂.
10 Aí os amigos do oficial voltaram para a casa dele e encontraram o empregado curado.
11 Àbàŋtə̀ a tsyà mə̂, Yesu a ghɛɛ̀ a nɨkurə ni mɔꞌɔ mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ Nain. Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji bo bɨ̀ ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ bo bo ghu.
11 Pouco tempo depois Jesus foi para uma cidade chamada Naim. Os seus discípulos e uma grande multidão foram com ele.
12 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka ŋkuꞌu a ntsǔbùꞌù yìi ɨ lɛ sɨ kuu wa nɨkurə, nyə bɨ beꞌè àku ŋûmbâŋnə̀ yî mɔꞌɔ yìi à lɛ mbə tsiꞌì yùyù a mbô ǹdè yì, ǹdè yì wa a kɨ̂ m̀bə ŋkwiꞌi màŋgyɛ̀, ǹnɔ̀ bə̂ ɨ yoŋə̀ nii.
12 Quando ele estava chegando perto do portão da cidade, ia saindo um enterro. O defunto era filho único de uma viúva, e muita gente da cidade ia com ela.
13 Mmàꞌàmbî a yə̂ yi, ŋko mɨlɨ̀ŋnə̀ yì, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Tsèe kɨ yə̀ꞌə̀.”
13 Quando o Senhor a viu, ficou com muita pena dela e disse:
14 Ŋ̀ghɛɛ mmɔ̀ɔ̀ntə̀ fɨkuu fìi bɨ lɛ mbèꞌe aku ŋû wa ghu aa, bɨ̀bèꞌè bya bɨ təə̀ tsiꞌì la, a swoŋ mə, “Mûjɔ̀ŋ, mə̀ swòŋə a mbo wò mə tâ ò bɨɨnə!”
14 Então ele chegou mais perto e tocou no caixão. E os que o estavam carregando pararam. Então Jesus disse:
15 Ŋ̀ku wa a bɨɨ̀nə̀ ǹtswe, nlɔgɨnə ŋka ŋghaa. Yesu a fâ yi fu a mbô ǹdè yì.
15 O moço sentou-se no caixão e começou a falar, e Jesus o entregou à mãe.
16 Nɨ̀bɔꞌɔ lɛ ntswa ŋû ǹtsɨ̀m, bo ghaꞌasə̀ Nwî ǹswoŋə nɨ mə, “Ŋ̀gàŋntoò Nwì yî ŋ̀wè à fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂ a tɨtɨ̀ɨ bìꞌinə̀;” ŋ̀kɨ swoŋ mə, “Nwìŋgɔ̀ŋ à kɨ̀ mə̂ nzi ŋghantə bə̂ bi.”
16 Todos ficaram com muito medo e louvavam a Deus, dizendo: — Que grande
17 Ǹgàn ma yû m̀bɨꞌɨ ŋgaà yì ɨ̀ lɛ nsɛɛnə̀ a mbùꞌu Yudea tsɨ̀m bo bɨ̀ ɨ̀too jì ɨ lɛ ntswe ŋkoontə ghu aà.
17 Essas notícias a respeito de Jesus se espalharam por todo o país e pelas regiões vizinhas.
18 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Jɔn ɨ lɛ nswoŋ ɨnnù ma jû tsiꞌì tsɨ̀m ghu mbô.
18 Os discípulos de João Batista contaram tudo isso a ele. Aí João chamou dois deles
19 Jɔn a twoŋ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji ji baa ntoo waa a mbô M̀màꞌàmbi mə bɨ̀ ghɛɛ mbetə mə, “Ò nɨ yu wa mə à tswe nɨ̂ ǹzi aa, kə̀ bìꞌi ka nyuꞌutə aa yî dàŋ aa ɛ?”
19 e os enviou ao Senhor Jesus para perguntarem: “O senhor é aquele que ia chegar ou devemos esperar outro?”
20 Ŋ̀gǎŋntoo ji jya ɨ ghɛɛ̀ ǹyə yi mbetə yi mə, “Jɔn Ŋgàŋmurə bə̌ ŋkì à toò yiꞌi a mbo wò mə tâ bìꞌì zi mbetə gho mə, ‘Ò nɨ yu wa yìi à tswe nɨ̂ ǹzì aa ɛ? Kə̀ bìꞌì ka nyuꞌutə yî dàŋə̀ aa ɛ?’ ”
20 Então eles foram até o lugar onde Jesus estava e disseram: — João Batista nos mandou perguntar o seguinte: o senhor é aquele que ia chegar ou devemos esperar outro?
21 A tɨ bə tsiꞌì maa noò aa Yesu à ghurə̀ mɨghɔ̀ɔ̀ mî ghàꞌàtə̀ a nu bə̀ bo bɨ̀ mɨ̀ghɔ̀ɔ̀ mɨ ŋkwoŋ bə̀; m̀fiꞌi ɨzwì jî bɨ a atoꞌo bə̀, ŋ̀kɨ ŋaꞌa miꞌi mɨ bɨfə̀ꞌə̀nə̀.
21 Naquele momento Jesus curou muitas pessoas das suas doenças e dos seus sofrimentos, expulsou espíritos maus e também curou muitos cegos.
22 A tɨgə̀ ŋ̀kwiꞌi a mbo bo mə, “Nɨ̀ ŋghɛɛ nswoŋ annù yìi mə nɨ yə ŋkɨ nyuꞌu aa a mbo Jɔn. Bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀ yə ɨdɨgə, bɨ̀bwenkə̀ bɨ təə̀, àkɨkwenə a sɨgə̀ nɨ a nu ŋgǎŋakɨ̀kwenə̀, ɨkwotu ɨ yuꞌù nɨ̀ ɨ̀nnù, bɨ̀ku bɨɨ̀nə̀ nɨ nɨ̀wô, bɨ swoŋə̀ nɨ̀ ntoo yì sɨgɨ̀nə̀ a mbo ŋgàŋə̂fumə.
22 Depois respondeu aos discípulos de João:
23 M̀bɔɔnə a nu ŋù yìi mə kaa à sɨ ŋû yìi mə mə̀ nɨ ghu aa jɨ̀ŋkə̀ aà.”
23 E felizes são as pessoas que não duvidam de mim!
24 Nòò yì mə ǹgǎŋntoo Jɔn jya ɨ lɛ mbu ŋghɛɛ waa laa, a lɔ̀gɨ̀nə̀ ŋka ŋghaa annù ǹloŋ ŋgaa Jɔn ǹswoŋə nɨ mə, “Nɨ̀ lɛ ŋwaꞌatə mə nɨ ghɛ̀ɛ̀ a nyə aa akə̀ a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀ aa ɛ? Ɨ ŋkɨ̀ŋkàꞌà yìi mə fɨ̀fə̀rə̀ a tsɨ̀kə̀ aa ɛ?
24 Quando os discípulos de João foram embora, Jesus começou a dizer ao povo o seguinte a respeito de João:
25 Nɨ̀ lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ aa a nyə̂ àkə̀ aa ɛ? A ŋû yìi mə à lɛ ŋwɛꞌɛ ɨtsə̀ꞌə̀ jî sɨgɨ̀nə̀ aa ɛ? Bə̀ bìi mə bɨ wɛꞌɛ ɨjàŋ ɨtsə̀ꞌə̀ majya ǹnaŋsə ntswe nɨ̂ sɨgɨ̀nə̀ aa, ɨ tswe aa a ntɔꞌɔ̀ bɨ̀fɔ̀.
25 O que foram ver? Um homem bem-vestido? Ora, os que se vestem bem e vivem no luxo moram nos palácios!
26 Lâ nɨ̀ lɛ nnaŋsə ŋghɛɛ aa a nyə̂ àkə̀ aa ɛ? A nyə ŋgàŋntoò Nwì aa ɛ? Ɨ̀ɨ̀ŋə, lâ mə̀ swòŋə a mbo bù mə à tsyàtə ŋgàŋntoò Nwì.
26 Então me digam: o que foram ver? Um
27 À nɨ yu wa yìi mə bɨ lɛ ŋŋwàꞌànə̀ ǹloŋ ŋgaà yì aa mə,
27 Porque João é aquele a respeito de quem as
28 Mə̀ swòŋə a mbo bù mə kaa ŋù tsù à sɨ̀ ghu tswê a tɨtɨ̀ɨ bə̀ bìi mə màŋgyɛ̀ à jwe aa, mə à kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyà Jɔn. Lâ ŋù yìi mə à kə̀ꞌə nsɨgə nlwiꞌi a mûm ànnù nɨfɔ̀ Nwî aa, à kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyà yi.”
28 — Eu digo a vocês que de todos os homens que já nasceram João é o maior. Porém quem é o menor no
29 Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bo bɨ̀ ŋgǎŋkwɛrə tax bìi bɨ lɛ nyuꞌu annù ma yû aa, bɨ lɛ mbeentə mə Nwì à ghɨ̀rə̂ ànnù yìi atsinə aà, ǹloŋ mə a waa a ŋkì aa a lɛ mmurə Jɔn aà.
29 Os cobradores de impostos e todo o povo ouviram isso. Eles eram aqueles que haviam obedecido às ordens justas de Deus e tinham sido batizados por João.
30 Lâ baFarɨsai bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bɨ lɛ ntuu waa ŋkàꞌa Nwì ya yìi à lɛ ŋkàꞌà nloŋ ŋgaa yàà aà, nloŋ mə bɨ lɛ ntuu mə tâ Jɔn à waꞌà waa a ŋkì murə̀ aà.
30 Mas os fariseus e os mestres da Lei não quiseram ser batizados por João e assim rejeitaram o plano de Deus para eles.
31 Yesu a ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ mə, “Mbə mə̀ fɨgɨ̀nə̀ nɨ̀wàà nɨ bə̂ bûlà aa a nɨ̂ àkə̀ lɛ? Bo naŋsə mbə aa tsiꞌì tsǒ àkə̀ aa ɛ?
31 E Jesus terminou, dizendo:
32 Bo bə aa tsiꞌì tsǒ bôŋkhə bìi bɨ sɨgɨtə ntswe a nsaanə mɨtaa, bî mɔꞌɔ bɨ twoŋə̀ nɨ̂ bì mɔꞌɔ nswoŋə nɨ mə,
32 Elas são como crianças sentadas na praça. Um grupo grita para o outro:
33 Mə̀ swoŋ laà aa nloŋ mə Jɔn ŋgàŋmurə bə̀ a ŋkì à lɛ nzì kaa waꞌà nìi abaa kurə̀ kaa waꞌà nìi mɨlùꞌù nô, nɨ̀ swoŋ mə, ‘À tswe nɨ̀ demon.’
33 João Batista jejua e não bebe vinho, e vocês dizem: “Ele está dominado por um demônio.”
34 Mu Ŋù à zì mə̂ ǹjɨ ŋkɨɨ nno, nɨ̀ swoŋ mə, ‘Yə nɨ̀! À nɨ lɛɛ̀nàà, m̀bə àbàrə mɨlùꞌù! Ŋ̀kɨ mbə nsûkàꞌa ŋgǎŋkwɛrə bɨ̀tax bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋghɨ̀rə ɨnnù jɨ̂ bɨ̂!’
34 O
35 Lâ bɔɔ bìi mə mɨ̀tsyɛ̀ mɨ Nwɨ̂ mɨ jwe aa, bɨ dɨꞌɨ mə ɨ̀nnù Nwî ɨ tsinə̀.”
35 Mas aqueles que aceitam a sabedoria de Deus mostram que ela é verdadeira.
36 Ŋù baFarɨsai yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntwoŋə yi mə tâ à zi njɨ a nda yu.
36 Um fariseu convidou Jesus para jantar. Jesus foi até a casa dele e sentou-se para comer.
37 Nòò yìi mə à lɛ zì ǹtswe ŋ̀ka njɨ aa, màŋgyɛ̌ nɨ̀kurə wa yì mɔ̀ꞌɔ yìi à lɛ mbə ŋû ŋ̀ghɨ̀rə ɨnnù jî bɨ aa, à lɛ nyuꞌu mə à tswe njɨ wa nda ŋù baFarɨsai wâ, ǹzi nɨ̂ mɨghurə mì lùmtə̀ a nɨ̂ ǹtsɨ̂ŋ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ àlàbasta,
37 Naquela cidade morava uma mulher de má fama. Ela soube que Jesus estava jantando na casa do fariseu. Então pegou um frasco feito de alabastro , cheio de perfume,
38 À zì mə̂ ŋ̀ghɛɛ ntəə a njɨ̌m Yesu, a mbɛ̀ɛ mɨkòrə yu ŋka nyəꞌə, ntswu nɨ mɨkòrə̂ mi nɨ mɨ̀làà, ǹlɔgə ɨnǒŋtû ji nyɛꞌɛ nɨ mɨ̀kòrə̀ mi mya ghu, ntɨgə nnɔŋə nɨ mɨ̀kòrə̂ mi, ŋkɨɨ nyɔꞌɔ nɨ mɨ̀ghurə mì lùmtə̀ myâ.
38 e ficou aos pés de Jesus, por trás. Ela chorava e as suas lágrimas molhavam os pés dele. Então ela os enxugou com os seus próprios cabelos. Ela beijava os pés de Jesus e derramava o perfume neles.
39 Ŋù baFarɨsai wa mə à ghɨ̀rə ntwoŋə Yesu aa, à yə̀ mə annù ya mə màŋgyɛ̀ wa à lɛ sɨ ghɨ̀rə̀ aa, nswoŋ a mûm ǹtɨɨ yu mə, “Ŋù ghû à ghɨ̀rə mbaa bə ŋgàŋntoò Nwì boŋ à zi ŋû yìi à nɨ ghu aa, ǹzi mbuu mâŋgyɛ̀ ghû mə a mɔ̀ɔ̀ntə̀ yi aà, ǹloŋ mə à nɨ̂ ŋ̀gàŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jî bɨ̂.”
39 Quando o fariseu viu isso, pensou assim: “Se este homem fosse, de fato, um profeta , saberia quem é esta mulher que está tocando nele e a vida de pecado que ela leva.”
40 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Simon, mə̀ tswe nɨ̀ ànnù a swoŋ a mbo wò.”
40 Jesus então disse ao fariseu: — Fale, Mestre! — respondeu Simão.
41 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ŋ̀gàŋtsɔ̀ꞌɔ̀sə ŋkabə yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe nɨ ŋgàŋmɨkarə̀ ji ji baa, yì mɔ̀ꞌɔ a tswâ nìi, nɨ ɨbàꞌatə ŋkabə silva ŋkhɨ̀ ji ntaà, yì mɔꞌɔ a kɨɨ̀ ǹtswa nìi nɨ ɨbàꞌatə ŋkabə silva mɨghum mi ntaà,
41 Jesus disse:
42 Tsǒ mə a lɛ ntsyànə̀ a mbo bo a ntu aa, a maꞌàtə̀ waa bɨtsɨ̀mə̀. Swoŋ a mbo mə̀, ò mɔ̀ɔ̀ntə mə, a ka kɔ̀ŋ ghuu ɨ kɔ̀ŋ yi ɨ tsyàtə̀ yî mɔ̀ꞌɔ aa ɛ?”
42 mas nenhum dos dois podia pagar ao homem que havia emprestado. Então ele perdoou a dívida de cada um. Qual deles vai estimá-lo mais?
43 Simon a kwiꞌi mə, “Mə̀ wàꞌàtə mə, ŋù wa mə nìi nɨkarə nya nɨ lɛ ŋghaꞌatə aà.” Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Wa ò kwiꞌi tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀.”
43 — Eu acho que é aquele que foi mais perdoado! — respondeu Simão.
44 Ǹtɨgə mbəŋkə a nu màŋgyɛ̀ wa, nswoŋ a mbo Simon mə, “Ò yə mâŋgyɛ̀ ghû aa ɛ? Nòò yìi mə mə̀ ghɨ̀rə ŋkuu a nda wò aa, kaa ò ghɨrə waꞌǎ ŋkì fa mə tâ mə̀ siꞌi mɨkòrə̂ ma ghu. Lâ à bàŋnə̀ mə̂ ǹsiꞌi mɨkòrə̂ ma nɨ̀ mɨ̀làâ mi, ǹyɛꞌɛ nɨ̂ ɨ̀nǒŋtû ji.
44 Então virou-se para a mulher e disse a Simão:
45 Kaa ò ghɨrə ŋwaꞌǎ mɨghə̀gə̂ ma nɔŋə̀, lâ ǹlɔgɨnə nɨ nòò yìi mə̀ ghɨ̀rə nzì ŋkuu faà aa kaa à ghɨ̀rə̂ ŋ̀waꞌà kɛntə a nɔŋ mɨ̀kòrə̂ mâ.
45 Você não me beijou quando cheguei; ela, porém, não para de beijar os meus pés desde que entrei.
46 Kaa ò ghɨ̀rə ŋkɨꞌɨ atû ya nɨ̀ mɨ̀ghurə yɔꞌɔ̀. Lâ, à bàŋnə̀ mə̂ ǹyɔꞌɔ mɨkòrə̂ ma nɨ̀ mɨ̀ghurə̀.
46 Você não pôs azeite perfumado na minha cabeça , porém ela derramou perfume nos meus pés.
47 Ma mùu ajàŋ mə̀ swoŋ a mbo wò mə, ɨ̀nnù jî bɨ ji jya mə ɨ ghaꞌa aa, bɨ lìꞌìnə̀ mə̂. A laa ma mùu ajàŋ ǹloŋ mə à ghɨ̀rə ndɨ̀ꞌɨ àkɔ̀ŋnə̀ yî wè aà. Lâ ŋù yìi mə bɨ liꞌinə ɨ̀nnù jî bɨ̂ ji ji kəꞌətə̀ aa, a kɨɨ ndɨꞌɨ nɨ̂ àkɔ̀ŋnə̀ yî kə̀ꞌə̀tə̀.”
47 Eu afirmo a você, então, que o grande amor que ela mostrou prova que os seus muitos pecados já foram perdoados. Mas onde pouco é perdoado, pouco amor é mostrado.
48 Ǹtɨgə mbəŋ nswoŋ a mbo màŋgyɛ̀ wa mə, “Bɨ lìꞌìnə̀ mə ɨfansənnù jô.”
48 Então Jesus disse à mulher:
49 Bə̀ bìi mə bɨ lɛ sɨ jɨ bo bo aa, bɨ lɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ǹtɨgə nswoŋə bo nɨ bo mə, “Ghuù ŋù à bə aa wò mə a lìꞌìnə ɨfansənnù bə̂ aa lɛ?”
49 Os que estavam sentados à mesa começaram a perguntar: — Que homem é esse que até perdoa pecados?
50 Yesu a swoŋ a mbo màŋgyɛ̀ wa mə, “Àbìintɨɨ̀ yo a ywèènsə̀ mə̂ ghô, ghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bɔɔnə̂.”
50 Mas Jesus disse à mulher:

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.