Lucas 6
Bafut (BFD) vs ACF
1 À lɛ mbə a njwîŋgɔ̌ŋ baYuda, Yesu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyegə̂nnù ji kâ ǹtsya a mûm ǹsòò mɨsàŋ, ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ kyâ nɨ̀ mɨ̀sàŋ mya mi mɔꞌɔ, nnwùgə̀ ŋ̀kurə.
1 E aconteceu que, no segundo sábado após o primeiro, passou pelas searas, e os seus discípulos iam arrancando espigas e, esfregando-as com as mãos, as comiam.
2 BaFarɨsai bî mɔꞌɔ bɨ betə̀ waa mə, “Nɨ̀ ghɨ̀rə annù yìi mə nɔ̀ŋsə̀ à sɨ̀ bii mə bɨ̀ ka ŋghɨrə a njwîŋgɔ̀ŋ aa a ya?”
2 E alguns dos fariseus lhes disseram: Por que fazeis o que não é lícito fazer nos sábados?
3 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Nɨ̀ lɛɛ̀ ŋ̀waꞌǎ annù ya mə Mfɔ̀ David a lɛ ŋghɨ̀rə̀ a noò yìi mə njì ɨ̀ lɛ nyaŋə yi bo bɨ̀ bə̀ bìi mə bo bo lɛ ntswe aa twoŋ aa ɛ?
3 E Jesus, respondendo-lhes, disse: Nunca lestes o que fez Davi quando teve fome, ele e os que com ele estavam?
4 Ajàŋ à lɛ ŋkuu a ndânwì ǹlɔgə abaa a Nwì ya ŋkurə ŋ̀kɨ mfa yî bə̂ bìi mə bo bo lɛ ntswe aa ɛ? Lâ bìꞌinə̀ zi mə nɔ̀ŋsə̀ à dɨ̀ꞌɨ mə mbə a kurə tsiꞌì ŋ̀gǎŋmàꞌanwì ŋkurə abaa ma yâ!”
4 Como entrou na casa de Deus, e tomou os pães da proposição, e os comeu, e deu também aos que estavam com ele, os quais não é lícito comer senão só aos sacerdotes?
5 Ǹtɨgə nswoŋ a mbo bo mə, “Wa Mu Ŋù à nɨ Mmàꞌàmbi yìi a asaꞌa njwîŋgɔ̀ŋə̀ aà.”
5 E dizia-lhes: O Filho do homem é Senhor até do sábado.
6 A bû m̀bə a njwîŋgɔ̀ŋ yî mɔ̀ꞌɔ, Yesu a kuu a ndâŋghòtə ŋka ndɨꞌɨ ànnù Nwî ghu. Ŋù yì mɔꞌɔ a tswê ghu mə nɨ̀kwɛɛ̀ ni nî màꞌà nɨ lɛ ŋkwo.
6 E aconteceu também noutro sábado, que entrou na sinagoga, e estava ensinando; e havia ali um homem que tinha a mão direita mirrada.
7 Ŋ̀gǎŋdɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo baFarɨsai bɨ lii mə bo ka yə tâ à ghurə ŋû a njwîŋgɔ̀ŋ tâ bo nɨŋ ànnù ghu nû lɛ.
7 E os escribas e fariseus observavam-no, se o curaria no sábado, para acharem de que o acusar.
8 Lâ à lɛ nzi ɨmmɔ̀ɔ̀ntə̂ jyaa, ntɨgə nswoŋ wa mbô àku nɨkwɛɛ wa mə, “Zǐ ntəə faà.” A kɨ̂ m̀bɨɨnə nzì ǹtəə ghu.
8 Mas ele bem conhecia os seus pensamentos; e disse ao homem que tinha a mão mirrada: Levanta-te, e fica em pé no meio. E, levantando-se ele, ficou em pé.
9 Yesu a tɨgə̀ m̀betə waa mə, “Nɔ̀ŋsə̀ à laa mbii aa mə mbə bɨ ŋghɨ̀rə aa ɨbɔ̀ŋ a njwîŋgɔ̀ŋ kə̀ ɨ̀bɨ aa ɛ? Mə bɨ̀ yweensə ŋù kə̀ mə bɨ̀ zwitə aa ɛ?”
9 Então Jesus lhes disse: Uma coisa vos hei de perguntar: É lícito nos sábados fazer bem, ou fazer mal? salvar a vida, ou matar?
10 A tɨgə̀ m̀bəŋkə yi, ǹlii waa ntsya ŋkarɨsə, ǹswoŋ mə, “Sìntə abô yô.” A kɨ̂ ŋ̀ghɨrə tsiꞌì maa ajàŋə̀. Àbô yi ya a tɨɨ̀.
10 E, olhando para todos em redor, disse ao homem: Estende a tua mão. E ele assim o fez, e a mão lhe foi restituída sã como a outra.
11 Bɨ yə̀ mə̂ laà, mɨ̀ntɔ̂ŋ myaa mɨ lwînə̀ bo tɨgə̀ ŋ̀ghaa bo nɨ bo ŋwaꞌa nɨ mə bo ka ghɨ̀rə̀ nɨ Yesu mə akə lɛ?
11 E ficaram cheios de furor, e uns com os outros conferenciavam sobre o que fariam a Jesus.
12 A bə a nɨ̂ ǹjwi mà jya Yesu a kɔꞌɔ ŋghɛ̀ɛ a atu ntaꞌa a ntsaatə Nwì ǹtɨgə ŋghɛɛ nlɛ a ntsàꞌàtə Nwǐ ntsàꞌàtə̂.
12 E aconteceu que naqueles dias subiu ao monte a orar, e passou a noite em oração a Deus.
13 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂, a twoŋ ŋgǎŋyəgə̂nnǔ ji, ntsɔꞌɔ waa nɨghûm ǹtsò baa, ntwoŋə waa nɨ̂ ŋ̀gǎŋntoò ji.
13 E, quando já era dia, chamou a si os seus discípulos, e escolheu doze deles, a quem também deu o nome de apóstolos:
14 À lɛ ntwoŋ Simon yìi mə à lɛ ntswě ɨkûm yì nɨ Peta aa, bo Andrew, mumaà yì, nɨ Jɛms abɔ̀ꞌɔ Jɔn, nɨ Philip bo Batholemiah,
14 Simão, ao qual também chamou Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 nɨ Mateo bo bɨ̀ Thomas, nɨ Jɛms yìi mə à lɛ mbə mu Alfeus, nɨ Simon yìi mə bɨ lɛ sɨ kɨɨ ntwoŋə nɨ Zealot aa,
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 a bɔ̀ꞌɔ Judas mu Jɛms, nɨ Judas Iscariot, wa yìi a lɛ mfèè Yesu aà.
16 E Judas, irmão de Tiago, e Judas Iscariotes, que foi o traidor.
17 A tɨgə̀ ǹsɨgə bo bo nsɨgə ntəə a adɨgə nɨbɔrə, bo bɨ̀ ǹnɔ̀ɔ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji nɨ̂ ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ yî ghàꞌàtə̀ yìi ɨ lɛ nlǒ a alaꞌa Yudea bo bɨ̀ a alaꞌa Yerusalem tsiꞌì tsɨ̀m, bo bɨ̀ ɨ̀too jìi ɨ lɛ ntswe a aghəŋə ŋkǐ Tai bo bɨ̀ a Sidon aà. Bə̀ ma bû lɛ nzì aa mə bɨ zǐ a nyuꞌu annù yìi à lɛ sɨ swoŋə aà, mə tâ à kɨ ntsuꞌu mɨghɔ̀ɔ̂ myaa.
17 E, descendo com eles, parou num lugar plano, e também um grande número de seus discípulos, e grande multidão de povo de toda a Judéia, e de Jerusalém, e da costa marítima de Tiro e de Sidom; os quais tinham vindo para o ouvir, e serem curados das suas enfermidades,
18 À lɛ ŋkɨ mfiꞌi ɨzwì jî bɨ a ɨtoꞌo bə̀ bìi ɨ lɛ sɨ fa ŋgɨꞌɨ a mbo bo aà.
18 Como também os atormentados dos espíritos imundos; e eram curados.
19 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ bya lɛ sɨ to nɨ̂ a mmɔ̀ɔ̀ntə̂ yi nloŋ mə àdàꞌà a lɛ sɨ fɛ̀ꞌɛ̀ ghu nu ntsuꞌu nɨ̂ waa.
19 E toda a multidão procurava tocar-lhe, porque saía dele virtude, e curava a todos.
20 A ŋɛntə̀ miꞌì mi nlentə ŋgǎŋyəgə̂nnù ji ghu, nswoŋ mə, “M̀bɔɔnə a mbo bù bìi mə nɨ̀ fumə aa, nloŋ mə ànnù nɨfɔ̀ a aburə à nɨ̂ à yuu.
20 E, levantando ele os olhos para os seus discípulos, dizia: Bem-aventurados vós, os pobres, porque vosso é o reino de Deus.
21 “M̀bɔɔnə a mbo bù bìi mə ǹjɨ̌ ɨ yaŋə ghuu tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa, nloŋ mə nɨ̀ ka jɨ ɨ yurə. M̀bɔɔnə a mbo bù bìi mə nɨ yəꞌə tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa nloŋ mə nɨ̀ ka yǐ wyɛ̀tə̀ aà.
21 Bem-aventurados vós, que agora tendes fome, porque sereis fartos. Bem-aventurados vós, que agora chorais, porque haveis de rir.
22 “M̀bɔɔnə a mbo bù mə mbə bə̀ kâ m̀baa nɨ̂ ghuu, ŋka mfurə nɨ̂ ghuu, ŋkɨɨ mbəgɨtə nɨ̂ ghuu, mmeꞌe nɨ̂ mɨ̀kûm muu mə nɨ̀ nɨ ŋgǎŋghɨ̀rə ɨ̀nnù jî bɨ nloŋ ŋgaa Mu Ŋù aà.
22 Bem-aventurados sereis quando os homens vos odiarem e quando vos separarem, e vos injuriarem, e rejeitarem o vosso nome como mau, por causa do Filho do homem.
23 Nɨ̀ ka ndorɨtə nlɨtə nnaŋə nɨ nɨ̀dorə maa njwì ǹloŋ mə mɨ̀tsɔꞌɔnə mɨ afàꞌâ muu a aburə mɨ ghaꞌà. À nɨ̂ àjàŋ mə bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà buu lɛ sɨ ghɨ̀rə a nû ŋgǎŋntoo Nwî aà.
23 Folgai nesse dia, exultai; porque eis que é grande o vosso galardão no céu, pois assim faziam os seus pais aos profetas.
24 “Lâ ŋ̀gɨꞌɨ ɨ̀ tswe a nu bù bya bìi nɨ̀ nɨ ŋgǎŋkabə aa, nloŋ mə nɨ̀ kwɛ̀rə̀ mə̂ ǹjoo jya jìi ɨ ghɨ̀rə̀ nɨ̀ dorɨtə̀ aà.
24 Mas ai de vós, ricos! porque já tendes a vossa consolação.
25 “Ŋ̀gɨꞌɨ ɨ̀ tswe a nu bù bya bìi nɨ̀ jɨ nyurə aa, nloŋ mə nɨ̀ ka yǐ tɨgə ntswe nɨ̂ ǹjì.
25 Ai de vós, os que estais fartos, porque tereis fome. Ai de vós, os que agora rides, porque vos lamentareis e chorareis.
26 “Ŋ̀gɨꞌɨ ɨ̀ tswe a nu bù mə mbə bə̀ bɨ̀tsɨ̀m ka swoŋə nɨ̂ ɨ̀nnù jî sɨgɨ̀nə̀ ǹloŋ ŋgaà yùù ǹloŋ mə a nɨ ajàŋ mə bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà byaa bɨ lɛ sɨ ghɨ̀rə a nu ŋgǎŋntoo Nwî ji mbweꞌesə̀ aà.”
26 Ai de vós quando todos os homens de vós disserem bem, porque assim faziam seus pais aos falsos profetas.
27 Lâ nɨ̀ naŋsə yuꞌutə annù yìi mə swoŋ a mbo bù aa mə, “Ka ŋkɔ̀ŋ nɨ̂ ŋ̀gàŋkɨ̂bàâ juu, ŋ̀kɨɨ ŋghɨrə nɨ̂ ɨ̀bɔ̀ŋ a nu bə̀ bìi bɨ bàà ghuu aà.
27 Mas a vós, que isto ouvis, digo: Amai a vossos inimigos, fazei bem aos que vos odeiam;
28 Ka nɨŋ mbɔɔnə a nu bə̀ bìi mə bɨ nɨŋ ndɔ̀ɔ̀ a atu bù aa, ŋka ntsaꞌatə nɨ̂ Nwî a atu bə̀ bìi mə bə̀gɨ̀tə̀ nɨ̂ ghuu aà.
28 Bendizei os que vos maldizem, e orai pelos que vos caluniam.
29 M̀bə ŋù à fɛɛ gho faa nɨghaꞌa lâ, ò kuꞌùsə̀ m̀bəŋtə mbɛ̀ɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ mfa ghu mbo mə tâ à fɛɛ. Bɛlə mə ŋù à kwɛrə akutə̀ yo ò tsɔꞌɔ̀ àtsə̀ꞌə̂ yo yì màꞌà ǹyoŋ ŋkùꞌùsə̀ ghu.
29 Ao que te ferir numa face, oferece-lhe também a outra; e ao que te houver tirado a capa, nem a túnica recuses;
30 Ka mfa njoo a mbo ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a lɔntə a mbo wò aa. Bɛɛ mə ŋù a zi nlɔ̀gə ayoò yo, ò tsuù gho bǔ betə kwɛrə.
30 E dá a qualquer que te pedir; e ao que tomar o que é teu, não lho tornes a pedir.
31 Ma mùu ajàŋ ka ŋghɨrə a nu bə̀ ɨ ɨnnù jya jìi mə o kɔ̀ŋə̀ mə bɨ̀ ka ŋghɨrə a nu wò aà.
31 E como vós quereis que os homens vos façam, da mesma maneira lhes fazei vós, também.
32 “Mbə ò ka ŋkɔŋə tsiꞌì bə̀ bìi mə bɨ kɔ̀ŋə̀ nɨ̂ gho aa, boŋ Nwì à ka tsɔꞌɔ ɨfàꞌà gho aa mə akə aa ɛ? Ǹloŋ mə tsiꞌì ŋ̀gǎŋghɨ̀rə ɨ̀nnù jî bɨ ɨ kɨɨ ŋkɔ̀ŋə nɨ̂ bə̂ bìi mə bɨ kɔ̀ŋə̀ waa aà.
32 E se amardes aos que vos amam, que recompensa tereis? Também os pecadores amam aos que os amam.
33 Mbə ò ka ŋghɨrə ɨ̀bɔ̀ŋ tsiꞌì a nu bə̀ bìi mə bɨ ghɨ̀rə ɨbɔ̀ŋ a nu wò aa boŋ Nwì à ka tsɔꞌɔ ɨfàꞌâ gho aa mə akə̀ aa ɛ? Ǹloŋ mə tsiꞌì bə̀ bî bɨ kɨɨ ŋghɨrə maa ajàŋə̀.
33 E se fizerdes bem aos que vos fazem bem, que recompensa tereis? Também os pecadores fazem o mesmo.
34 Mbə ò ka ntsɔꞌɔsə ŋkabə tsiꞌǐ a mbo bə̀ bìi mə ò zi mə bo ka bǔ fa fu aa, boŋ Nwì à ka tsɔꞌɔ ɨfàꞌâ gho aa mə akə̀ aa ɛ? Tsiꞌì ŋ̀gǎŋghɨ̀rə ɨ̀nnù jî bɨ̀ ɨ tsɔꞌɔsə ŋkabə a mbo ŋgǎŋghɨ̀rə ɨnnù jì bɨ ji mɔꞌɔ ta bǔ kwɛrə ndùù ma wa fu.
34 E se emprestardes àqueles de quem esperais tornar a receber, que recompensa tereis? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para tornarem a receber outro tanto.
35 Lâ nɨ̀ baŋnə ŋka ŋkɔŋ ŋgàŋkɨ̂bàâ juu, ŋka ŋghɨrə nɨ̂ ɨ̀bɔ̀ŋ a nu bo. O yi tɨ tsɔꞌɔsə ŋû nɨ̂ ŋ̀kabə ò tsuu kɨ waꞌatə mə ò ka bǔ kwɛrə fu bəə boŋ mɨ̀tsɔꞌɔnə̀ mɨ ɨfàꞌâ mo mɨ ka yǐ ghaꞌa tâ nɨ̀ tɨgə mbə bɔɔ bɨ Nwîŋgɔ̀ŋ Àkɔꞌɔ̀ntsɨrə. Ǹloŋ mə Nwì a ghɨ̀rə ɨbɔ̀ŋ a nu bə̀ bìi mə kaa bɨ sɨ mɨyà fa aa bo bɨ̀ a nu bə̀ bìi ɨ̀nnù jyaa ɨ bɨꞌɨ aà.
35 Amai, pois, a vossos inimigos, e fazei bem, e emprestai, sem nada esperardes, e será grande o vosso galardão, e sereis filhos do Altíssimo; porque ele é benigno até para com os ingratos e maus.
36 Ka ŋko mɨlə̀ŋnə̀ bə̀ tsiꞌì tsǒ Taà ghùù a kɨɨ ŋko mɨlɨ̀ŋnə̀ bə̀ aà.
36 Sede, pois, misericordiosos, como também vosso Pai é misericordioso.
37 “Tsee mɨlɔꞌɔ mɨ bə̂ bi mɔꞌɔ kɨ twitə boŋ kaa bɨ ka waꞌà nɨ̀ muu kɨɨ ntwitə. Tsuu kɨ swoŋə nɨ mə ŋù à wô ɨ̀saꞌà boŋ kaa bɨ ka waꞌà kɨ̀ɨ̀ ǹswoŋə nɨ ma ò wô ɨ̀saꞌà. Ka nlìꞌìnə ɨfansənnù bə̂ tâ bɨ̀ kɨɨ nliꞌinə ɨfànsənnù jô.
37 Não julgueis, e não sereis julgados; não condeneis, e não sereis condenados; soltai, e soltar-vos-ão.
38 Ka mfa nɨ ǹjoo a mbo bə̀ boŋ bɨ ka kɨɨ fa nɨ a mbo wò. Fɨ̀gɨ̀ yî ǹsɨgɨ̀nə̀ yìi mə bɨ tsɨgə, nnɨ̀ŋ nɨŋ, a nàŋsə nluu aa, yìi mə à lùu ntɨgə yaꞌanə aa, à nɨ yìi mə bɨ ka swìꞌi a mûm àbo atsə̀ꞌə̀ yìi mə ò nɔ̀ŋsə mɨtùꞌu wò aà. Ma la a bə mə fɨ̀gə̀ yìi mə o fa nɨ a mbo bə̀ aa, à nɨ fɨ̀gə̀ yìi mə bɨ ka kɨɨ kɨ fa nɨ a mbo wò aà.”
38 Dai, e ser-vos-á dado; boa medida, recalcada, sacudida e transbordando, vos deitarão no vosso regaço; porque com a mesma medida com que medirdes também vos medirão de novo.
39 À lɛ mbù ǹnaa nɨghàà a mbo bo mə, “M̀bə̂ m̀fə̀ꞌə̀nə̀ a ka ntsyasə nɨ mfə̀ꞌə̀nə̀ yî mɔ̀ꞌɔ aa ɛ? Boŋ bo bɨtsɨ̀m ka waꞌǎ a mûm àtaa ghɛ̀ɛ̀ ŋ̀wo aa ɛ?
39 E dizia-lhes uma parábola: Pode porventura o cego guiar o cego? Não cairão ambos na cova?
40 Kaa m̀bə ŋgàŋyəgə̂nnù a waꞌǎ ŋgàŋndɨ̀ꞌɨnnù tsyâtə̀ bə̂. Lâ ŋù yìi mə à yə̀gə̂ ànnù maŋsə aa, a ka bə aa tsiꞌì tsǒ ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù yì.
40 O discípulo não é superior a seu mestre, mas todo o que for perfeito será como o seu mestre.
41 “A ghɨ̀rə̂ àkə̀ mə ò ka nyə nɨ̂ àbàꞌa ati yìi a tswe a nɨliꞌi ndɨ̂m ghò kaa ŋkɨꞌɨ̀ nɨ̀ koonə yìi à tswe a nɨliꞌi wò aa yə̂ aa ɛ?
41 E por que atentas tu no argueiro que está no olho de teu irmão, e não reparas na trave que está no teu próprio olho?
42 Kə̀ m̀bə ò tsyâ aa la nswoŋ a mbo ǹdɨm ghò mə, ‘Ǹdɨm ghà, zi ta mə̀ fiꞌi abàꞌa ati ya a nɨliꞌi wò,’ mə mbə ò tuu koonə wa yìi à tswe nɨliꞌi wò kɨ yə aa ɛ? Wò, ŋ̀gàŋàbagɨlə̀, fòo ntsyǎ mbìì m̀fiꞌi koonə wa a nɨliꞌi wò, boŋ ò ka naŋsə yə abàꞌati ya a nɨliꞌi ndɨm ghò ɨ fiꞌi.”
42 Ou como podes dizer a teu irmão: Irmão, deixa-me tirar o argueiro que está no teu olho, não atentando tu mesmo na trave que está no teu olho? Hipócrita, tira primeiro a trave do teu olho, e então verás bem para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
43 À wa àtì yî sɨgɨ̀nə̀ a sɨ mɨ̂ntà mî bɨ koonə. Kaa àtì yî bɨ waꞌà nɨ̀ mɨ̂ntà mî sɨgɨ̀nə̀ kɨɨ koonə.
43 Porque não há boa árvore que dê mau fruto, nem má árvore que dê bom fruto.
44 Bɨ zi mbuu ati yìi a nɨ ghu ntsya aa a njɨm mɨ̀ntâ mi. Kaa mbə ò waꞌǎ maŋgòrə a nɨ̂ àti njɔ̂ŋ kyâ, kaa waꞌǎ ajɔ̀ɔ̀ a nɨ ǹtsìbɨ̀njɔ̀ŋ kɨ ŋkya.
44 Porque cada árvore se conhece pelo seu próprio fruto; pois não se colhem figos dos espinheiros, nem se vindimam uvas dos abrolhos.
45 Ŋù yî sɨ̀gə̀nə̀ a fiꞌisə aa ɨnnù jî sɨgɨ̀nə̀ a ntɨɨ yu yìi ɨ luu nɨ̂ ǹjoo jɨ̂ sɨgɨ̀nə̀ aà, ŋù yî m̀bɨ a kɨɨ̀ fiꞌisə aa ǹjoo jì bɨ a ntɨɨ yu yìi ɨ luu nɨ̀ ǹjoo jì bɨ aà. Ǹloŋ mə ǹtsù ŋû ɨ ghàà aa ɨ̀nnù jìi ɨ luu ghu ntɨɨ aà.
45 O homem bom, do bom tesouro do seu coração tira o bem, e o homem mau, do mau tesouro do seu coração tira o mal, porque da abundância do seu coração fala a boca.
46 Bǔ twoŋə nɨ̂ gha mə Mmàꞌàmbi, Mmàꞌàmbi, la kaa kɨꞌɨ̀ nɨ̂ ànnù yìi mə mə swoŋə a mbo bù aa ghɨ̀rə̀ aa a ya aa ɛ?
46 E por que me chamais, Senhor, Senhor, e não fazeis o que eu digo?
47 Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à zi a mbo mə̀ ǹyuꞌu nɨ nɨ̀ghàâ na ŋkɨɨ mfaꞌa nɨ̂ ànnù yìi mə mə swoŋ aa,
47 Qualquer que vem a mim e ouve as minhas palavras, e as observa, eu vos mostrarei a quem é semelhante:
48 à bə̀ aa tsiꞌì tsǒ ŋù yìi à ghɛ̀ɛ a mbɔɔ̀ ǹda, naŋsə ntoŋə atsənda ya a tsotə̀ ǹsɨgə a nɨ̂ àlâŋsə ŋgɔ̀ꞌɔ̀. Nòò yìi ŋ̀kì ɨ lɛ nluu aa, àkànə ŋkì a zî ǹtum nda ya, kaa kɨꞌɨ̀ ǹda ya tsɨ̀gɨ̀tə̀ bə̂ ǹloŋ mə bɨ lɛ nnaŋsə ŋghurə ɨ tɨɨ̀ aà.
48 É semelhante ao homem que edificou uma casa, e cavou, e abriu bem fundo, e pôs os alicerces sobre a rocha; e, vindo a enchente, bateu com ímpeto a corrente naquela casa, e não a pôde abalar, porque estava fundada sobre a rocha.
49 Lâ ŋù yìi mə a yuꞌu kaa kɨꞌɨ̀ ghɨ̀rə̀ aa, à bə aa tsiꞌì tsǒ ŋù yìi mə à ghùrə nda tɨ̀ tumə̀ àtsə aà. Nòò yìi mə ŋ̀kì ɨ lɛ nluu aa, àkàŋnə ŋkì a zî ǹtum nda ya ɨ burə̀ ŋ̀ghɛnsə ŋwò yi, ǹjoo nda jya ɨ bɨꞌɨ tsiꞌì tsɨ̀m, bwɛ yìi mə a tswe ghu aa a ghaꞌà!
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante ao homem que edificou uma casa sobre terra, sem alicerces, na qual bateu com ímpeto a corrente, e logo caiu; e foi grande a ruína daquela casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.