Lucas 4
Bafut (BFD) vs NAA
1 Yesu a lô wa ŋkǐ Jordan, Àzwì Nwî a luu ghu nu, nlɔgə yi ntsyasə a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀
1 Jesus, cheio do Espírito Santo, voltou do Jordão e foi guiado pelo mesmo Espírito, no deserto,
2 a tswê ghu mɨtugə mɨ njwi mɨ̀ghum mi nɨkwà, Devil a kwàꞌànə̀ yi. A nɨ ǹdùu njwi mà jû, kaa à lɛ ŋwaꞌǎ ayoò tsu jɨ̂; ǹjwi jya mɨghum mi nɨkwà kà maa ntsya, ǹjì ɨ yaŋə̀ yi.
2 durante quarenta dias, sendo tentado pelo diabo. Nada comeu naqueles dias, ao fim dos quais teve fome.
3 Devil a swoŋ ghu mbo mə, “Mbə ò bə Mu Nwì, ò swoŋ a mbô ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ yû mə tâ ɨ̀ bəŋ ntɨgə abaà.”
3 Então o diabo disse a Jesus: — Se você é o Filho de Deus, mande que esta pedra se transforme em pão.
4 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə̀ Nwî mə, ‘kaa ŋù à sɨ ntɨ̀ɨ̀ tswe nloŋ aa tsiꞌì àbaa yuyu bə̂.’ ”
4 Mas Jesus lhe respondeu:
5 Devil a bû ǹlɔgə yi ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ nɨ ghu a ndəŋ, ndɨꞌɨ ɨtoò tsɨ̀m jìi mə bɨ̀fɔ̀ bɨ mbi bù saꞌa aa ghu mbo tsiꞌǐ nɨ mû ǹtsirə̀ nòò,
5 Então o diabo o levou para um lugar mais alto e num instante lhe mostrou todos os reinos do mundo.
6 ǹswoŋ ghu mbo mə, “Mə̀ ka fa adaꞌa a mbo wò mə tâ ò ka mbuꞌutə ɨtoo mà jû tsiꞌì tsɨ̀m tâ ɨ̀ kɨ ŋka ŋghaꞌasə nɨ̂ ghô; ǹloŋ mə bɨ fà mə ɨtoo mà jû tsiꞌì tsɨ̀m a mbo mə̀, mə̀ tswê nɨ̀ mɨ̀dàꞌà a mfa a mbo ŋù yìi mə mə̀ kɔ̀ŋə aà.
6 E disse: — Eu lhe darei todo este poder e a glória destes reinos, porque isso me foi entregue, e posso dar a quem eu quiser.
7 Tsɨ̂tsɔ̀ŋ, m̀bə ò bii mə ò ka mii gha, boŋ mə̀ ka fa ɨtoo mà jû tâ ò tɨgə mbuꞌutə.”
7 Portanto, se você me adorar, tudo isso será seu.
8 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə Nwì mə,
8 Mas Jesus respondeu:
9 Devil a bû ǹlɔgə Yesu ŋghɛɛ nɨ ghu a Yerusalem, ǹtɛꞌɛ yi wa atu nɨdòò nɨ ndâmàꞌanwì, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Mbə ò bə Mu Nwì, ò tsɔꞌɔnə̀ ǹlo fàa atu nda nnàŋə a nsyɛ̂;
9 Então o diabo levou Jesus a Jerusalém, colocou-o sobre o pináculo do templo e disse: — Se você é o Filho de Deus, jogue-se daqui,
10 ǹloŋ mə bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə̀ Nwî mə,
10 porque está escrito: “Aos seus anjos ele dará ordens a seu respeito, para que o guardem.”
11 ŋ̀kɨ mbu nswoŋ mə,
11 E: “Eles o sustentarão nas suas mãos, para que você não tropece em alguma pedra.”
12 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Àŋwàꞌànə̀ Nwî a swoŋ mə, ‘Tsùu a Mmàꞌàmbî Nwɨ̀ŋgɔ̀ŋ ghǒ kwàꞌànə̀.’ ”
12 Jesus respondeu ao diabo:
13 Nòò yìi mə Devil à lɛ màŋsə a ŋkwàꞌànə Yesu aa, à lɛ mmàꞌàtə̀ yi ŋghɛɛ yi, nyweꞌe a noò yìi mə à lɛ mbù ntswe nɨ̂ àbwarə yî dàŋ aà.
13 Tendo concluído todas as tentações, o diabo afastou-se de Jesus, até momento oportuno.
14 Yesu a màꞌàtə̀ m̀bu mbɨ̀ɨ̀ fu a Galilea, nluu nɨ mɨ̀dàꞌà mɨ Azwì Nwî. Ŋ̀gàn ǹloŋ ŋgaa yì ɨ ghɛɛ̀ nɨ̂ ɨ̀dɨ̀gə tsɨ̀m jìi mə ɨ lɛ ŋkarɨsə Galilea aà.
14 Então Jesus, no poder do Espírito, voltou para a Galileia, e a sua fama correu por toda aquela região.
15 Yesu a ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹtɨgə ndɨꞌɨ nɨ̂ ànnù Nwî a ndâŋghòtə baYuda, bə̀ bɨtsɨ̀m bɨ ghaꞌasə̀ nìi.
15 E ensinava nas sinagogas, sendo elogiado por todos.
16 Yesu a ghɛɛ̀ a Nazareth a adɨgə yìi mə à lɛ ŋkwe ghu aà; à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ aa ŋkuu a ndâghòtə a ajàŋ yìi mə à lɛ sɨ ghaꞌasə ŋghɨrə a njwîŋ̀gɔ̀ŋ aà, m̀bɨɨnə ntəə a ndəŋ a ntwoŋ nɨ̀ghàà nɨ Nwî,
16 Jesus foi para Nazaré, onde havia sido criado. Num sábado, entrou na sinagoga, segundo o seu costume, e levantou-se para ler.
17 bɨ fâ àŋwàꞌànə ŋgàŋntoò Nwì Yesaiah ghu mbo, a ŋaꞌà àŋwàꞌànə̀ ya, nyə adɨgə ya yìi mə bɨ lɛ ŋŋwàꞌànə̀ ghu mə,
17 Então lhe deram o livro do profeta Isaías. E, abrindo o livro, achou o lugar onde está escrito:
18 “Àzwǐ Mmàꞌàmbi a tswe a nu mə̀,
18 “O Espírito do Senhor
19 ɨ kɨɨ kɛ̀ꞌɛ̀nə̀ a mbo bə̀ mə nòò yìi mə Mmàꞌàmbî à ka ghɨ̀rə ɨ̀bɔ̀ŋ a nu bo aà à kùꞌù mə̂.”
19 e proclamar o ano aceitável
20 À màŋsə̀ mə̂ aa, ŋkusə àŋwàꞌànə̀ ya mfa fu a mbo ŋgàŋàfàꞌà ǹdâŋghotə wâ, ǹtɨgə ntswe a nsyɛ̂. Miꞌi mɨ bə̂ bɨ̀tsɨ̀m wa nda mɨ bəŋkə̀ ǹtɨgə nlii nìi.
20 Tendo fechado o livro, Jesus o devolveu ao assistente e sentou-se. Todos na sinagoga tinham os olhos fixos nele.
21 A lɔ̀gɨ̀nə̀ ǹtɨgə nswoŋ a mbo bo mə, “Sìi, ànnù yìi mə bɨ ŋwaꞌanə fàa adɨgə aŋwàꞌànə̀ aa, a fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂ mboontə nɨ̀ yuꞌù.”
21 Então Jesus começou a dizer:
22 Bə̀ bɨtsɨ̀m bɨ lɛ sɨ tɨgə nswoŋ ɨnnù jî sɨgɨ̀nə̀ ǹloŋ ŋgaà yì. Ŋ̀kɨɨ yɛrə nɨ mɨ̀ghàà mɨ mbɔɔnə mìi mə lɛ sɨ fɛ̀ꞌɛ̀ ghu ntsù aà; ǹtɨgə nswoŋ nɨ mə, “À sɨ̀ tsiꞌì mu Joseph wa à ghuà bə aa ɛ?”
22 Todos davam testemunho dele e se maravilhavam das palavras cheias de graça que lhe saíam dos lábios. E perguntavam: — Não é este o filho de José?
23 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “ Mə̀ zi mə nɨ̀ ka swoŋ nɨghàà nî nǎnaa nuà a mbo mə̀, ‘Dokta, tsuꞌu ɨbɨ̀ɨnû ghô; ɨ ghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì swoŋ mə tâ mə̀ kɨ ŋghɨrə ɨnnù jî yɛ̌yɛrə jìi mə nɨ̀ kɨ̀ yuꞌu mə mə̀ kɨ̀ ghɨ̀rə a Kapernaum aa, fàa nɨkurə bù.’ ”
23 Então Jesus disse:
24 Yesu a ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ mə, “Tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkòŋ, mə̀ swoŋ a mbo bù mə kaa bɨ sɨ ŋgàŋntoo a alaꞌa bo bii.
24 E Jesus prosseguiu:
25 La mə̀ swoŋ tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ a mbo bù mə, bɨ̀kwìꞌì bɨ bâŋgyɛ̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ lɛ ntswe a alaꞌa Israel wa noò Elijah, mə Nwì a lɛ ntsetə aburə atu ɨ̀lòò ji tarə nɨ bɨ̀sàŋ bi ntoꞌo, kaa mbə̀ŋ waꞌà loo, mɨ̀kwenə̀ yî ǹtɨ̀ɨ̀ a kuu wa alaꞌà.
25 Na verdade lhes digo que havia muitas viúvas em Israel no tempo de Elias, quando o céu se fechou por três anos e seis meses, reinando grande fome em toda a terra,
26 Kaa Nwì à lɛ waꞌǎ Elijah a mbo ŋù dàŋ too ntsyatə mâŋgyɛ Zarephath yuyu yìi mə à lɛ ntswe a alaꞌa Sidon, mbə ŋkwiꞌi màŋgyɛ̀ aà.
26 e Elias não foi enviado a nenhuma delas, a não ser a uma viúva de Sarepta de Sidom.
27 Ŋ̀gàŋəkɨ̀kwen ɨ lɛ ntswe a alaꞌa Israel ŋghaꞌa wâ noò ŋ̀gàŋntoò Nwì Elisha; a kɨ̂ mmɛ tsiꞌì Naaman, ŋù baSyria yìi mə bɨ lɛ ghùrə akɨ̀kwen yi.”
27 Havia também muitos leprosos em Israel nos dias do profeta Eliseu, e nenhum deles foi purificado, a não ser Naamã, o sírio.
28 Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntswe wa ndâŋghòtə aa, bɨ yùꞌù mə annù yìi mə Yesu à swòŋ aa, ǹtɔ̀ŋə̂ waa ɨ naŋsə̀ ǹlwi,
28 Todos na sinagoga, ouvindo estas coisas, se encheram de ira.
29 bo bɨɨ̀nə̀, ǹtii yi mfɛꞌɛ nɨ ghu wa mûm àlaꞌa bo, ǹlɔgə yi ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ nɨ ghu a mbɛ̀ɛ̀ ntaꞌa yìi mə bɨ̀ lɛ mbɔɔ alaꞌa ya ghu aà, a adɨgə yìi mə mbaa ɨ lɛ ntswe ghu aa mə bɨ bɨŋsə yi ghu.
29 E, levantando-se, expulsaram Jesus da cidade e o levaram até o alto do monte sobre o qual a cidade estava edificada, para que, de lá, pudessem atirá-lo abaixo.
30 La Yesu a bâŋnə̀ ǹtsya a tɨtɨ̀ɨ bo ŋghɛɛ yi.
30 Jesus, porém, passando pelo meio deles, foi embora.
31 Yesu a maꞌàtə̀ ǹsɨgə ŋghɛɛ a Kapernaum, yìi mə à nɨ njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa yì mɔ̀ꞌɔ a Galilea aà. À bə a njwîŋgɔ̀ŋ a ghɛɛ̀ ŋ̀ka ndɨꞌɨ nɨ̂ ànnù Nwî.
31 E Jesus foi a Cafarnaum, cidade da Galileia, e os ensinava no sábado.
32 Bə̀ yɛrə̀ a ajàŋ yìi mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ̀ aà, ǹloŋ mə nɨ̀ghàà ni nɨ lɛ ntswe nɨ àdàꞌà.
32 E maravilhavam-se com a sua doutrina, porque a sua palavra era com autoridade.
33 Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe wa ndâŋghòtə mə à lɛ ntswe nɨ̂ àzwì demon yî bɨ̂. À yə̀ mə̂ Yesu aa, nyəꞌə tsiꞌì nɨ̀ ǹjì yî ǹtɨ̀ɨ̀, ǹswoŋ mə,
33 E apareceu na sinagoga um homem possuído de um espírito de demônio imundo, o qual gritou em alta voz:
34 “Ah! Màꞌàtə̀ yiꞌi! Ò tswe aa nɨ̂ àkə̀ biꞌinə̀, a Yesu, mu Nazareth? Ò zi aa a ntâ ŋ̀gɨꞌɨ a nu bìꞌì aa ɛ? Wa mə̀ zi ŋû yìi mə ò nɨ ghu aà. Ò bə aa Yu wa yìi mə à Laa màŋsə̀, ǹlo a mbo Nwì aà.”
34 — Ah! O que você quer conosco, Jesus Nazareno? Você veio para nos destruir? Sei muito bem quem você é: o Santo de Deus!
35 La Yesu a wenə̀ yi nswoŋ mə, “Kutə ntsû ghô, fɛ̀ꞌɛ̀ ghu nû!” Àzwì yî bɨ ya a maꞌà ŋû wa a nsyɛ a tɨtɨ̀ɨ bo, m̀fɛꞌɛ ghu nû, la kaa waꞌà yi bâŋnə̀ ǹləənsə.
35 Mas Jesus o repreendeu, dizendo: O demônio, depois de o ter jogado no chão no meio de todos, saiu daquele homem sem lhe fazer mal.
36 Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi bɨ lɛ ntswe wa nda aa, bɨ yɛrə̀ ǹtɨgə nswoŋə bo nɨ bo mə, “Àa ajàŋə mbuu nɨghàa akə a yuà aa ɛ? Ǹloŋ mə à wenə ɨzwì jî bɨ nɨ̀ àdàꞌà bo bɨ̀ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ ɨ fɛꞌɛ̀kə̀.”
36 Todos ficaram admirados e comentavam entre si: — Que palavra é esta? Pois, com autoridade e poder, ele ordena aos espíritos imundos, e eles saem.
37 Ŋ̀gàn yì ɨ̀ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a ɨdɨgə tsɨ̀m maa mbùꞌù àlàꞌà.
37 E a fama de Jesus se espalhava por todos os lugares daquela região.
38 Yesu a maꞌàtə̀ ǹdâŋghòtə ya ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu a nda Simon. Maa noò nɔ̂ŋsə Simon a tswê nɨ fibà yî ǹtɨ̀ɨ̀. Bɨ twoŋə̀ yi mə tâ à zi ŋkwɛtə yi.
38 Deixando a sinagoga, Jesus foi para a casa de Simão. A sogra de Simão estava doente, com febre muito alta, e pediram a Jesus em favor dela.
39 Yesu a zî ǹtəə wa mbɛ̀ɛ̀ ɨ̀kùu màŋgyɛ̀ wa, ŋwenə fibà wa nswoŋ mə tâ à maꞌatə yi. À swòŋ mə̂ tɨ màŋsə̀ aa fibà wa a maꞌatə mâŋgyɛ̀ wa a burə̀ m̀bɨɨ̀nə̀ ntɨgə nlɔɔ mɨjɨ fa a mbo bo.
39 E inclinando-se para ela, Jesus repreendeu a febre, e esta a deixou. E imediatamente ela se levantou e passou a servi-los.
40 Nòò à kà mə̂ aa ntso, bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntswe nɨ ŋ̀gàŋmɨghɔ̀ɔ̀, jìi mə ɨ lɛ tswe nɨ mɨ̀ghɔ̀ɔ̀ tsiꞌǐ ɨbəŋ ɨbəŋ aa, bɨ lɔgə̀ ǹzi nɨ ju a mbo Yesu; a nɔ̂ŋsə̀ m̀bô mi a atu bo yî mɔ̀ꞌɔ yî mɔ̀ꞌɔ, ŋghurə waa.
40 Ao pôr do sol, todos os que tinham enfermos, com diferentes tipos de doença, os trouxeram a Jesus. E ele os curava, impondo as mãos sobre cada um deles.
41 Ɨ̀zwì jî bɨ ɨ lɛ ŋkɨ mfɛꞌɛ a atoꞌo bì ghàꞌàtə̀, ǹyəꞌənə mə, “Ò laa mbə Mu Nwì!” Lâ Yesu a wenə̀ waa kaa waꞌà màꞌàtə̀ mə tâ bo ghaa nloŋ mə ɨ̀zwì jya ɨ lɛ nzi mə Yesu à laa mbə Ayɔꞌɔ̀ Nwì wâ.
41 Também de muitos saíam demônios, gritando e dizendo: — Você é o Filho de Deus! Ele, porém, os repreendia para que não falassem, pois sabiam que ele era o Cristo.
42 Àbɛ̀ɛ̀ a kà mə̂ aa mfuꞌu Yesu a maꞌàtə̀ mûm àlaꞌa ya ŋghɛ̀ɛ̀ a adɨgə yìi kaa bə̀ lɛ ŋwaꞌà ghu tswê. Bə̀ bya bɨ tɨgə̀ ǹlɔɔ nìi, ŋghɛɛ nyə adɨgə yìi mə à lɛ ntswe ghu aa, kaa waꞌà bù mbii mə à maꞌatə waa.
42 Quando amanheceu, Jesus saiu e foi para um lugar deserto. As multidões o procuravam, foram até junto dele e não queriam deixar que ele fosse embora.
43 La Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Mə̀ tswe nɨ̀ ŋ̀ka nsɛ̀ɛ̀nsə ntoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ǹloŋə annù nɨfɔ̀ Nwî ya a mɨkurə mi mɔꞌɔ̀; ǹloŋ mə à nɨ̂ ǹjiꞌì ànnù yìi mə bɨ lɛ ntoo gha fàa mbi ghu aà.”
43 Jesus, porém, lhes disse:
44 Maa ajàŋ a tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ ntɨgə nswoŋə nɨ̂ ànnù Nwî a mûm ndaŋghòtə jìi ɨ lɛ ntswe a Yudea aà.
44 E pregava nas sinagogas da Judeia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.