Lucas 15
Bafut (BFD) vs ARC
1 À lɛ mbə a njwi yì mɔ̀ꞌɔ, ŋgǎŋkwɛrə bɨ̀taksì bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jì bɨ zî ǹtswe a mbɛ̀ɛ Yesu a nyuꞌu ɨ̀nnù jìi à lɛ sɨ swoŋ aà.
1 E chegavam-se a ele todos os publicanos e pecadores para o ouvir.
2 BaFarɨsai bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ kâ nnurəkə nswoŋə nɨ mə, “M̀bâ ghû à lɔ̀gə̀ nɨ̂ ŋ̀gǎŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jî bɨ bo bo jɨ̂!”
2 E os fariseus e os escribas murmuravam, dizendo: Este recebe pecadores e come com eles.
3 Maa ajàŋ, Yesu a tɨgə̀ ǹnaa nɨghàà nuà a mbo bo:
3 E ele lhes propôs esta parábola, dizendo:
4 “Àa ghuu ŋû nɨ̀bù yìi mə mbə a tswe nɨ̂ m̀bînjə̀rə̂ ji ŋkhɨ̀ yî fùùrə̀, bɛɛ mə yì mɔ̀ꞌɔ bwɛ, boŋ à ka waꞌà màꞌàtə jya mɨ̀ghum mi bùꞌû ǹtsò mbùꞌû a atu ntaꞌa, ŋghɛɛ ŋka nlɔɔ ya mə ɨ̀ bwɛ aa, nyweꞌe noò yìi mə à ka yə ma ya aa ɛ?
4 Que homem dentre vós, tendo cem ovelhas e perdendo uma delas, não deixa no deserto as noventa e nove e não vai após a perdida até que venha a achá-la?
5 Bɛɛ mə a yə, a ŋɛɛ nnɔ̀ŋsə̀ a abɛ̀ꞌɛ yu, ntɨgə ndorɨtə.
5 E, achando-a, a põe sobre seus ombros, cheio de júbilo;
6 Ǹtɨgə ŋkwɛɛ a ndùgə̀, ǹtwoŋ ɨkaꞌà ji bo bɨ̀ bàmbɛ̀ɛ ndugə̂ bi, ǹswoŋə a mbo bo mə, ‘Bìꞌinə̀ ka ndorɨtə nloŋ mə mə̀ yə̀ mə̂ m̀bi yà ya mə ɨ̀ lɛ mbwɛ aà’.
6 e, chegando à sua casa, convoca os amigos e vizinhos, dizendo-lhes: Alegrai-vos comigo, porque perdida.
7 Mə̀ swòŋə a mbo bù mə a kɨ mbə aa tsiꞌì ma mùu ajàŋ, nɨ̀dorə nì ghàꞌàtə̀ ka tswe a aburə mə mbə ŋù yì mbɨ yì m̀fùùrə̀ a bəŋkə ntɨɨ̀ yi, ntsyatə àjàŋə bɨ dorɨtə nloŋ bə̂ mɨghum mi bùꞌû ǹtsò bùꞌu bìi mə ànnù yaa a tsinə kaa bo waꞌà nɨ̂ m̀bə̀ŋkə mɨ̀ntɨɨ̀ myaa bû ǹtswe aà.
7 Digo-vos que assim haverá alegria no céu por um pecador que se arrepende, mais do que por noventa e nove justos que não necessitam de arrependimento.
8 “Kə̀ à nɨ ghuu mâŋgyɛ̀ mə à tswe nɨ̂ ɨ̀bàꞌatə ŋkabə̀ ji ji nɨghum, bɛɛ mə yǐ mɔꞌɔ a bwɛ, a waꞌà lâm kosə̀ nyɛꞌɛ ǹdâ yì, ǹnaŋsə ŋka nlɔɔ nyweꞌe noò yìi à ka yə aa ɛ?
8 Ou qual a mulher que, tendo dez dracmas, se perder uma dracma, não acende a candeia, e varre a casa, e busca com diligência até
9 Bɛɛ mə a yə, a twôŋ ɨ̀kàꞌâ ji bo bɨ̀ bambɛ̀ɛ̀ ǹdùgə̂ bi bɨ zî, a swoŋ a mbo bo mə, ‘Bìꞌinə̀ ka ndorɨtə ǹloŋ mə mə̀ yə̀ mə̂ ŋ̀kabə̀ yà ya mə ɨ̀ lɛ mbwɛ aà.’
9 E, achando-a, convoca as amigas e vizinhas, dizendo: Alegrai-vos comigo, porque já achei a dracma perdida.
10 Mə̀ swòŋə a mbo bù mə à kɨ mbə tsiꞌì a ŋgɨ̌ŋ ŋgɨ̀ŋ mə, nɨ̀dorə nɨ tswe a aburə a mbo baangel bɨ Nwî ǹloŋ ŋû ŋ̀ghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jì bɨ yì m̀fùùrə̀ yìi mə à bə̀ŋkə ntɨɨ̀ yi aà.”
10 Assim vos digo que há alegria diante dos anjos de Deus por um pecador que se arrepende.
11 Yesu a bû ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ mə, “Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe nɨ bɔɔ mbâŋnə̀ bi baà.
11 E disse:
12 Yì ŋ̀kə̀gə a swoŋ ghu mbo mə, ‘Taà, yàtə njoò jo mfa jìi mə ò tswe nɨ̀ m̀fa a mbo mə̀ aa tsɨ̂tsɔ̀ŋə̀.’ Taà waa wa a tɨgə̀ ǹyatə njoo jya a tɨtɨ̀ɨ bo.
12 E o mais moço deles disse ao pai: Pai, dá-me a parte da fazenda que por eles a fazenda.
13 Ǹjwi jì tsu ɨ ghə̀ mə kə tsyǎ, mu yì kə̀gə wa a ghotə̀ jìi njoo jya mfèè, ǹlɔgə ŋkabə yì m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ yi a atoo asàꞌa aghaꞌà, ǹta ŋgɨꞌɨ nɨ̂ ŋ̀kabə̀ yì ya, njɨ nɨ̂ m̀bi ghu.
13 E, poucos dias depois, o filho mais novo, ajuntando tudo, partiu para uma terra longínqua e ali desperdiçou a sua fazenda, vivendo dissolutamente.
14 Nòò yìi mə ŋkabə yì ya ǹtsɨ̀m ɨ̀ lɛ mmɛ̀ aa, mɨ̀kwenə̀ yî ǹtɨ̀ɨ̀ a kuu wa alaꞌa, a tɨgə̀ ŋ̀karə nlɔɔ nɨ̂ àyoo yì jɨ̀ kɨkaŋ,
14 E, havendo ele gastado tudo, houve naquela terra uma grande fome, e começou a padecer necessidades.
15 ŋghɛɛ ntsiꞌi ŋû àlaꞌa wa yì mɔ̀ꞌɔ, mbuꞌu mbo ghu mbo mə tâ à lɔgə yì nɨ̂ ŋ̀gàŋàfàꞌâ yì. Ŋù wa a lɔgə̀ yi ntoo a mûm ǹsòo yu mə à ghɛɛ ŋka njɛꞌɛ bɨ̂kwiŋyàmə̂ bi.
15 E foi e chegou-se a um dos cidadãos daquela terra, o qual o mandou para os seus campos a apascentar porcos.
16 À lɛ sɨ yə̀ꞌə̀tə mə boŋ yu jɨ ntsàꞌà bɨ̂ kwiŋyàm jyâ, la kaa ŋù waꞌà ghu mbo fâ.
16 E desejava encher o seu estômago com as bolotas que os porcos comiam, e ninguém lhe dava nada.
17 À lɛɛ̀ m̀bə nɨ a njwi yì mɔ̀ꞌɔ, àtû yi a tɔŋ, a swoŋ mə, ‘Ŋ̀gǎŋəfàꞌà Taà tsiꞌì tsɨ̀m ɨ tswe nɨ̀ mɨ̀jɨ a njɨ mɨ ghaꞌà nɨ̀ waa, lâ mə̀ tswê faà m̀baŋnə ŋkwo nɨ̂ ǹjì ghu!
17 E, caindo em si, disse: Quantos trabalhadores de meu pai têm abundância de pão, e eu aqui pereço de fome!
18 Mə̀ ka bɨ̀ɨ̀nə ɨ kwɛɛ ghɛ̀ɛ̀ a mbɛ̀ɛ Taà ghà, ɨ swoŋ gho mbo mə, “Taà, mə̀ ghɨ̀rə̂ ɨ̀bɨ a nsi miꞌi Nwì bo bɨ̀ a mbo wò:
18 Levantar-me-ei, e irei ter com meu pai, e dir-lhe-ei: Pai, pequei contra o céu e perante ti.
19 Kaa mə̀ sɨ̀ kuꞌùnə̀ mə mbə ò twoŋə̀ gha nɨ mû ghò yî m̀bâŋnə̀; tɨgə nlɔ̀gə̀ gha bə tsiꞌì tsǒ ŋgàŋàfàꞌâ ghò yî mɔ̀ꞌɔ.” ’
19 Já não sou digno de ser chamado teu filho; faze-me como um dos teus trabalhadores.
20 À lɛ ntɨgə mbɨɨnə ŋka ŋghɛɛ a mbɛ̀ɛ Taà yì wâ. Lâ nòò yìi mə à lɛ mburə tsiꞌì a sàꞌa aghaꞌa aa, Taà yì wa a yə̂ yi, ŋ̀ko mɨlɨ̀ŋnə̀ yì, ŋ̀khə̀ ŋ̀ghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kotə yi a ntsǔntɨɨ yu, ǹnɔŋ mɨghə̀ŋə̂ mi.
20 E, levantando-se, foi para seu pai; e, quando ainda estava longe, viu-o seu pai, e se moveu de íntima compaixão, e, correndo, lançou-se-lhe ao pescoço, e o beijou.
21 Mu wa a swoŋ ghu mbo mə ‘Taà ghà, mə̀ ghɨ̀rə̂ ɨ̀bɨ a nsi miꞌi Nwì a aburə, ŋkɨ ŋghɨrə a nu wò; wa kaa mə̀ sɨ̀ kuꞌùnə̀ mə tâ ò ka ntwoŋə nàa nɨ mû ghò.’
21 E o filho lhe disse: Pai, pequei contra o céu e perante ti e já não sou digno de ser chamado teu filho.
22 La taà yì wa a bâŋnə̀ ǹswoŋ a mbô ŋ̀gǎŋfàꞌâ ji mə, ‘Nɨ̀ waŋsə nzì nɨ̂ àtsə̀ꞌə̀ yî bɔ̀ŋ bɔŋ ya, mmàꞌà ghu nû; ŋ̀kɨ ŋwɛꞌɛ nɨ̀ a karə̀ ghu mbo, nɨ̂ ǹtam ghu mɨkòrə̀;
22 Mas o pai disse aos seus servos: Trazei depressa a melhor roupa, e vesti-lho, e ponde-lhe um anel na mão e sandálias nos pés,
23 Zǐ nɨ̀ nɨ kau wa mə bɨ naŋsə njɛꞌɛ a faŋ mfaŋ aa, ŋ̀wa, tâ bìꞌinə̀ jɨ, ŋka ndorɨtə;
23 e trazei o bezerro cevado, e matai-
24 ǹloŋ mə mû ghà ghû à lɛ ŋkwo, à bǔ ntswe fu ntɨ̀ɨ̀; à lɛ mbwɛ, bɨ bù mə̂ ǹyə yi fu.’ Bo lɛ ntsuꞌu ntɨgə njɨ ndorə.
24 porque este meu filho estava morto e reviveu; tinha-se perdido e foi achado. E começaram a alegrar-se.
25 “À lɛ mbə maa noò aa, mu yì ndɨɨ wa a tswê a afɔ̀; nòò yìi mə lɛ ŋkwɛɛ ŋka nyweꞌe a mbɛ̀ɛ̀ ǹdùgə̀ bo aa, nyuꞌu ajàŋ mə bɨ yəə nɨ̂ ɨ̀kòò m̀buꞌu nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ɔ̀.
25 E o seu filho mais velho estava no campo; e, quando veio e chegou perto de casa, ouviu a música e as danças.
26 “A twoŋə̀ ŋ̀gàŋàfàꞌà wa yì mɔ̀ꞌɔ mbetə yi mə, a fɛ̀ꞌɛ̂ ànnǔ akə lɛ.
26 E, chamando um dos servos, perguntou-lhe que era aquilo.
27 A swoŋ mə, ‘Mu maà ghò wa à ghɨ̀rə̂ ŋ̀kwɛɛ, taà ghò a tɨgə̀ ŋ̀wa a kaù wa mə bɨ lɛ nnaŋsə njɛꞌɛ a faŋ aà, ǹloŋ mə à lɛ mbù ŋ̀kwɛɛ ŋkuu sɨgɨ̀nə̀ aà.’
27 E ele lhe disse: Veio teu irmão; e teu pai matou o bezerro cevado, porque o recebeu são e salvo.
28 “Mu yì ndɨɨ wa à lɛ nlwìsə ntɔŋ, ntuu ŋkuu a ndùgə bo. Taà yì wa a fɛꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ ntsiꞌi yi ŋka nlətə mə tâ à kuu.
28 Mas ele se indignou e não queria entrar. E, saindo o pai, instava com ele.
29 A kwiꞌi a mbo Taà yì mə, ‘Yə̂, mə̀ nwùgə̀ mə̂ nû ya mfaꞌa a mbo wò nɨ̂ ǹdùu ɨlòò jî ghàꞌàtə̀, kaa mə̀ lɛɛ̀ ŋ̀waꞌǎ atu a mbo wò tɨɨ̀; lâ kaa ò lɛɛ̀ ŋ̀waꞌà tsiꞌì mû mbi yì ŋkə̀ꞌə̀tə̀ a mbo mə̀ fa mə ta mə̀ wa ta bìꞌi bɨ̀ ɨ̀kàꞌâ jya kurə ŋka ndorɨtə.
29 Mas, respondendo ele, disse ao pai: Eis que te sirvo
30 Lâ mû ghò ghû, mə à lɛ nlɔ̀gə njoò jo ŋghɛ̀ɛ̀ bo bɨ̀ ɨ̀kwàrə̀ tâ ŋ̀gɨꞌɨ ghu aa, à tɨ̀ mə tɨ kwɛɛ aa, ò wâ kaù wa mə bɨ lɛ njɛꞌɛ a faŋ faŋ aà!’
30 Vindo, porém, este teu filho, que desperdiçou a tua fazenda com as meretrizes, mataste-lhe o bezerro cevado.
31 Taà yì wa a swoŋ ghu mbo mə, ‘Mû ghà, ò tswe aa tsiꞌì bìꞌò bɨnòò bɨ̀tsɨ̀mə̀, ǹjoò jyâ tsɨ̀m ɨ kɨ̂ m̀bə̂ jô.
31 E ele lhe disse: Filho, tu sempre estás comigo, e todas as minhas
32 A ghɨrə mbɔ̀ŋ mə tâ bɨ̀ jɨ ŋka ndorɨtə, ǹloŋ mə mumaà ghò ghû à lɛ ŋkwo, à bu ntswe ntɨ̀ɨ̀; à lɛ mbwɛ bɨ bû ǹyə yi.’ ”
32 Mas era justo alegrarmo- porque este teu irmão estava morto e reviveu; tinha-se perdido e foi achado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.