João 8
Bafut (BFD) vs VC
1 Yesu a bâŋnə̀ ǹlo ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ a atu ntaꞌa Olive.
1 Dirigiu-se Jesus para o monte das Oliveiras.
2 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂, a bə tsiꞌì a tɨ̀tugə, Yesu a bû ŋ̀ghɛɛ fu a ndâmàꞌanwì. Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m zî ǹtswe ŋkarɨsə yi, a tswê a nsyɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka ndɨꞌɨ waa.
2 Ao romper da manhã, voltou ao templo e todo o povo veio a ele. Assentou-se e começou a ensinar.
3 Ŋ̀gǎŋdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ baFarɨsai zî nɨ màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə bɨ lɛ ntswa a adɨgə mâghàbə̀, ǹzi ntɛꞌɛ a nsi Yesu.
3 Os escribas e os fariseus trouxeram-lhe uma mulher que fora apanhada em adultério.
4 Ǹswoŋ ghu mbo mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, bìꞌì ghɨrə ntswa mâŋgyɛ̀ ghuà a ghɨrə̀ nɨ̀ ànnǔ mâghàbə̀.
4 Puseram-na no meio da multidão e disseram a Jesus: Mestre, agora mesmo esta mulher foi apanhada em adultério.
5 Nɔ̀ŋsə̀ Moses à lɛ nswoŋ mə tâ bɨ̀ tumtə ajàŋ mâŋgyɛ̀ ma yû ǹzwitə. Ò swǒŋ ŋ̀gaa yò mə bɨ̀ ghɨrə ghu mə akə aa ɛ?”
5 Moisés mandou-nos na lei que apedrejássemos tais mulheres. Que dizes tu a isso?
6 Bo lɛ nswoŋ laà aa a ŋkwàꞌànə Yesu tǎ tswe nɨ̂ ànnù yìi mə mbə bɨ tsyâ ghu mfa afɨ̀rə̂ yi. Bɨ̀ swòŋ mə̂ laà aa, Yesu a bâŋnə̀ ǹtuŋnə ŋka ŋwaꞌanə nɨ muswɛ̂bô yì a nsyɛ̂.
6 Perguntavam-lhe isso, a fim de pô-lo à prova e poderem acusá-lo. Jesus, porém, se inclinou para a frente e escrevia com o dedo na terra.
7 Bɨ ghɛ̀ɛ̀ mə̂ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀ka betə nìi nɨ̂ ɨ̀betə̀ aa, a bɨɨ̀nə̀ ǹtəə nswoŋ a mbo bo mə, “Ŋù nɨ̀bù yìi mə à lɛɛ̀ ŋ̀waꞌǎ annǔ tsu fânsə̀ aa, tâ foo ntumə yi nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀.”
7 Como eles insistissem, ergueu-se e disse-lhes: Quem de vós estiver sem pecado, seja o primeiro a lhe atirar uma pedra.
8 À swòŋ mə̂ laa, mbu ntuŋnə mbu ŋka ŋŋwaꞌanə nɨ muswɛ̂bô yì fu.
8 Inclinando-se novamente, escrevia na terra.
9 Bo yùꞌù mə annù ya mə à ghɨ̀rə nswoŋə aa, ǹtɨgə mfɛꞌɛkə yî mɔ̀ꞌɔ yî mɔ̀ꞌɔ̂, ǹlɔgɨnə nɨ bɨ̀lɨ̀ɨ bìi mə bɨ lɛ ntswe a tɨtɨ̀ɨ bo aà. Ǹtɨgə mmaꞌatə Yesu tsiꞌì yùyù, mâŋgyɛ̀ wa a burə̀ ǹtəə ghu nsî.
9 A essas palavras, sentindo-se acusados pela sua própria consciência, eles se foram retirando um por um, até o último, a começar pelos mais idosos, de sorte que Jesus ficou sozinho, com a mulher diante dele.
10 Yesu a ŋŋɛntə̀ àtû yi ǹswoŋ ghu mbo mə, “Màŋgyɛ̀, bə̀ by bɨ fə̀ aa ɛ? Ŋù tsù à sɨ̀ ghu bû ǹtswe a nnɨ̂ŋ ɨ̀saꞌa anu wò aa ɛ?”
10 Então ele se ergueu e vendo ali apenas a mulher, perguntou-lhe: Mulher, onde estão os que te acusavam? Ninguém te condenou?
11 Màŋgyɛ̀ wa a kwiꞌi mə, “Kaa ŋù tsù à sɨ̀ ghu tswê, M̀màꞌàmbî.”
11 Respondeu ela: Ninguém, Senhor. Disse-lhe então Jesus: Nem eu te condeno. Vai e não tornes a pecar.
12 Yesu a bû ǹswoŋ a mbo bə̀ ma bya mə, “Mə̀ laa mbə ŋkàꞌa fàa m̀bî. Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a yòŋə̀ nɨ̂ gha aa, kaa à ka waꞌǎ a mûm m̀fii ɨdɨ̀gə̀ ka ntəə, à ka bàŋnə ɨ tswe nɨ̂ ŋ̀kàꞌa ntswêntɨ̀ɨ̀.”
12 Falou-lhes outra vez Jesus: Eu sou a luz do mundo; aquele que me segue não andará em trevas, mas terá a luz da vida.
13 BaFarɨsai swoŋ ghu mbo mə, “Ò bə kɨ swoŋə annù ǹloŋ ŋgaà yò wò m̀bɔŋ boŋ ànnù yìi mə o swoŋ aa, kaa a sɨ̌ annù nɨ̂ŋkoŋ bə̂.”
13 A isso, os fariseus lhe disseram: Tu dás testemunho de ti mesmo; teu testemunho não é digno de fé.
14 Yesu a kwiꞌi mə, “Ka mə mə swoŋ annù ǹloŋ ŋgaà yà aa, ànnù yìi mə mə swoŋə aa, à nɨ̂ ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀, ǹloŋ mə mə̀ zî àdɨgə̀ yìi mə mə̀ lo ghu aa, ŋkɨ nzi adɨgə yìi mə mə ghɛ̀ɛ̀ ghu aà. Lâ kaa bù sɨ̌ adɨgə yìi mə mə̀ lo ghu aa, kə̌ adɨgə yìi mə mə ghɛ̀ɛ̀ ghu aa zî.
14 Respondeu-lhes Jesus: Embora eu dê testemunho de mim mesmo, o meu testemunho é digno de fé, porque sei de onde vim e para onde vou; mas vós não sabeis de onde venho nem para onde vou.
15 “Nɨ tsə̀rə̀ mɨsaꞌa aa tsǒ bə̀; lâ, kaa mə̀ sɨ ɨsaꞌa ŋû tsərə.
15 Vós julgais segundo a aparência; eu não julgo ninguém.
16 Lâ mə̀ bə tɛꞌɛ kɨ tsə̀rə ɨsaꞌà tsə̀rə̀ boŋ mə̀ ka tsə̀rə aa tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋə̀, ǹloŋ mə kaa mə̀ sɨ̌ aa tsiꞌì mə̀ mə̀ tsərə, mə tsə̀rə̀ aa bìꞌi yu wa yìi mə à lɛ ntoo gha aà.
16 E, se julgo, o meu julgamento é conforme a verdade, porque não estou sozinho, mas comigo está o Pai que me enviou.
17 Bɨ ŋwaꞌanə a mum nɔ̀ŋsə bù mə, ànnù yìi mə bɨ̀yəfə bi baa bɨ bii aa, à nɨ̂ ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀.
17 Ora, na vossa lei está escrito: O testemunho de duas pessoas é digno de fé {Dt 19,15}.
18 Mə swoŋə nɨ̂ ànnù ǹloŋ ŋgaa yà aa, Taà ghà yìi mə à lɛ ntoo gha aa, a kɨɨ̀ ǹswoŋə nɨ̂ ànnù ǹloŋ ŋgaà yà.”
18 Eu dou testemunho de mim mesmo; e meu Pai, que me enviou, o dá também.
19 Bɨ betə̀ yi mə, “Taà ghò à tswe aa fə aa ɛ?” Yesu a kwiꞌi mə, “Kaa nɨ̀ sɨ̀ gha zî, kaa nɨ̀ sɨ̀ Taà ghà kɨ nzi; nɨ̀ laa bə zi gha boŋ nɨ̀ kɨ nzi Taà.”
19 Perguntaram-lhe: Onde está teu Pai? Respondeu Jesus: Não conheceis nem a mim nem a meu Pai; se me conhecêsseis, certamente conheceríeis também a meu Pai.
20 Yesu à lɛ nswoŋ ma jû ɨ̀nnù aa wa noò mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ annù Nwî a mûm ǹdâmàꞌa Nwì, ntswe aa a mbɛ̀ɛ̀ ǹjaꞌà ǹda yìi mə ŋ̀kòm ŋ̀kabə̀ m̀màꞌanwì ɨ̀ lɛ ntswe ghu aà.
20 Estas palavras proferiu Jesus ensinando no templo, junto aos cofres de esmola. Mas ninguém o prendeu, porque ainda não era chegada a sua hora.
21 Yesu a bû ǹswoŋ a mbo bə̀ bya mə, “Mə ka lǒ ghɛ̀ɛ̀ ghâ, tâ nɨ̀ tɨgə nlɔɔ nɨ̂ gha kɨkaŋ, ɨ yi kwo a mûm ɨ̀bɨ bù; àdɨ̀gə̀ yìi mə mə ghɛ̀ɛ̀ ghu aa, kaa mbə nɨ̀ waꞌà ghu ghɛɛ̀.”
21 Jesus disse-lhes: Eu me vou, e procurar-me-eis e morrereis no vosso pecado. Para onde eu vou, vós não podeis ir.
22 Bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baYuda bya swoŋ mə, “À ka baa zwitə aà ɨ̀bɨ̀ɨ nû yì, ǹloŋ mə a swoŋə nɨ mə àdɨgə̀ yìi mə yu ka ghɛ̀ɛ̀ ghu aa, kaa m̀bə bìꞌinə̀ waꞌà ghu ghɛɛ̀ aa ɛ?”
22 Perguntavam os judeus: Será que ele se vai matar, pois diz: Para onde eu vou, vós não podeis ir?
23 A swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ lò aa fàa atu nsyɛ̂, lâ mə̀ bâŋnə̀ ǹlo aa a aburə, nɨ̀ lò aa fàa mbî, kaa mə̀ waꞌǎ aa fàa mbi lò.
23 Ele lhes disse: Vós sois cá de baixo, eu sou lá de cima. Vós sois deste mundo, eu não sou deste mundo.
24 Mə̀ swǒŋ mə, nɨ̀ ka kwo a mûm ɨ̀bɨ bù aa nloŋ mə nɨ̀ bə tsuu bii mə ‘mə̀ nɨ ghu wa mə mə̀ nɨ ghu aa,’ bəə boŋ nɨ̀ ka kwo a mûm ɨ̀bɨ bù.”
24 Por isso vos disse: morrereis no vosso pecado; porque, se não crerdes o que eu sou, morrereis no vosso pecado.
25 Bo betə̀ Yesu mə, “Ò bə aa wò aa ɛ?”
25 Quem és tu?, perguntaram-lhe eles então. Jesus respondeu: Exatamente o que eu vos declaro.
26 Mə̀ tswe nɨ̀ ɨ̀nnù jî ghàꞌàtə̀ a nswoŋə nloŋə ghuu, ɨ̀nnù jî ghàꞌàtə̀ ǹloŋə annǔ nnɨŋ ɨsaꞌa a nu bù. La, yu wa yìi mə à lɛ ntoo gha aa, a swoŋ aa tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀, mə̀ kɨɨ̀ ǹswoŋ aa ànnù yìi mə mə̀ yùꞌu ghu mbo aa, a mbô m̀bî.”
26 Tenho muitas coisas a dizer e a julgar a vosso respeito, mas o que me enviou é verdadeiro e o que dele ouvi eu o digo ao mundo.
27 Yesu à lɛ nswoŋ ma laa kaa bo waꞌà zi mə à lɛ sɨ ghàà a mbo bo nloŋ aa ŋgaa Nwìŋgɔ̀ŋ Tà.
27 Eles, porém, não compreenderam que ele lhes falava do Pai.
28 A tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nòò yìi mə nɨ̀ ka yi ŋɛɛ Mu Ŋù a ndəŋ aa, nɨ̀ ka yǐ zi mə ‘mə̀ nɨ ghu wa mə mə̀ nɨ ghu aà.’ Nɨ̀ ka yǐ zi mə kaa mə̀ sɨ annù tsu nɨ àdàꞌâ ya ghɨ̀rə̀, ɨ kɨɨ zɨ mə mə swoŋ aa tsiꞌì ànnù yìi mə Taà ghà à dɨ̀ꞌɨ mə tâ mə̀ swoŋ aà.
28 Jesus então lhes disse: Quando tiverdes levantado o Filho do Homem, então conhecereis quem sou e que nada faço de mim mesmo, mas falo do modo como o Pai me ensinou.
29 Ŋù wa yìi mə à lɛ ntoo gha aa, à tswe bìꞌi yu, kaa à sɨ̀ gha màꞌàtə̀ mə tâ mə̀ tswe tsiꞌì mə̀ mə̀, ǹloŋ mə mə ghɨ̀rə aa, tsiꞌì ànnù yìi mə a bɔ̀ŋə̀ nɨ̂ yi aà.”
29 Aquele que me enviou está comigo; ele não me deixou sozinho, porque faço sempre o que é do seu agrado.
30 Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bìi mə bɨ lɛ nyuꞌu ɨnnù jya jìi mə Yesu à lɛ nswoŋ aa, bo lɛ nnɨŋ mɨ̂ntɨɨ̀ myaa ghu nû.
30 Tendo proferido essas palavras, muitos creram nele.
31 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo baYuda bya bìi mə bɨ lɛ nnɨŋ mɨ̂ntɨɨ̀ mya ghu nu aa mə, “Nɨ̀ bə kɨ yuꞌu nɨghàâ na ɨ lwìꞌì ghu mum, bəə boŋ nɨ̀ ka tɨgə bə ŋgǎŋyəgə̂nnù jya tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀;
31 E Jesus dizia aos judeus que nele creram: Se permanecerdes na minha palavra, sereis meus verdadeiros discípulos;
32 ɨ naŋsə zi annù nɨ̂ŋkoŋ, tâ ànnù nɨ̂koŋ ya à ghɨrə tâ nɨ̀ tsuu ɨbùꞌù bǔ bə.”
32 conhecereis a verdade e a verdade vos livrará.
33 Bo kwiꞌi mə, “Bìꞌì lo aa a ŋgwɛ̀ꞌɛ Abraham, kaa bìꞌì lɛɛ̀ ŋ̀waꞌǎ ɨbùꞌù ŋû tsù kɨ mbə. Ò tsya aa la ntɨgə nswoŋ mə, ‘Kaa nɨ̀ ka waꞌǎ ɨbùꞌù bǔ mbə aa ɛ?’ ”
33 Replicaram-lhe: Somos descendentes de Abraão e jamais fomos escravos de alguém. Como dizes tu: Sereis livres?
34 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Mə̀ swǒŋ tsiꞌì ànnù nɨ̂koŋ a mbo bù mə, ‘Ŋù yìi a ghɨ̀rə ɨnnù jî bɨ aa, à nɨ̂ àbùꞌù a mbô ɨ̀nnù jî bɨ̂.
34 Respondeu Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: todo homem que se entrega ao pecado é seu escravo.
35 Kaa àbùꞌù a sɨ̌ a mûm ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ nɨ̂koŋ tswe, a ŋgwɛ̀ꞌɛ̀ aa a lwìꞌì jwe jwe ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ wâ.
35 Ora, o escravo não fica na casa para sempre, mas o filho sim, fica para sempre.
36 Ma mùu ajàŋ wa Mu à laa bə fiꞌi gho a ndâ àbùꞌù bəə boŋ kaa ò ka waꞌǎ abùꞌù bù m̀bə bə̂.
36 Se, portanto, o Filho vos libertar, sereis verdadeiramente livres.
37 Mə̀ zi mə nɨ̀ fɛ̀ꞌɛ̀ aa a ŋgwɛ̀ꞌɛ Abraham. Lâ nɨ lɔ̀ɔ nzwitə mə̀ aa loŋ mə kaa nɨ̀ sɨ annù yìi mə mə dɨ̀ꞌɨ̀ aa kwɛrə aà.
37 Bem sei que sois a raça de Abraão; mas quereis matar-me, porque a minha palavra não penetra em vós.
38 Mə swoŋ aa ànnù yìi mə mə̀ yə a mbo Taà aà. La nɨ̀ bâŋnə̀ ŋ̀ghɨrə aa annù yìi mə taà ghùù a swoŋə nɨ a mbo bù aà.’ ”
38 Eu falo o que vi junto de meu Pai; e vós fazeis o que aprendestes de vosso pai.
39 Bo kwiꞌi ghu mbo mə, “Taà yìꞌì à nɨ aa, Abraham.”
39 Nosso pai, replicaram eles, é Abraão. Disse-lhes Jesus: Se fôsseis filhos de Abraão, faríeis as obras de Abraão.
40 Lâ nɨ̀ bâŋnə̀ ǹlɔɔ nɨ̂ ǹzwìtə mə̀, ŋù yìi mə mə̀ nɨ̀ ghu wa yìi mə mə̀ swǒŋ annù nɨ̂ŋkoŋ ya mə mə̀ lɛ nyuꞌu a mbo Nwì a mbo bù aà! Ma yû kaa à sɨ̌ annù mə Abraham à lɛ ŋghɨ̀rə̀ bə̂!
40 Mas, agora, procurais tirar-me a vida, a mim que vos falei a verdade que ouvi de Deus! Isso Abraão não o fez.
41 Nɨ ghɨ̀rə aa annù yìi mə taà ghùù à lɛ ŋkɨ ŋghɨrə aà.”
41 Vós fazeis as obras de vosso pai. Retrucaram-lhe eles: Nós não somos filhos da fornicação; temos um só pai: Deus.
42 Yesu a swoŋ mə, “À laa bə mə Nwì à nàŋsə mbə aa tsiꞌì Taà ghùù, bəə boŋ nɨ kɔ̀ŋə̀ nɨ̂ ghâ, ǹloŋ mə mə̀ lò aa a mbɛ̀ɛ Nwì ǹzi ntswe faà tsɨ̂tsɔ̀ŋə̀. Kaa mə̀ lɛ ŋwaꞌǎ aa nɨ̀ àtû ya zì, a gha aa a lɛ ntoo Nwî.
42 Jesus replicou: Se Deus fosse vosso pai, vós me amaríeis, porque eu saí de Deus. É dele que eu provenho, porque não vim de mim mesmo, mas foi ele quem me enviou.
43 Nɨ̀ sɨ̌ annù yìi mə mə swoŋə zi aa a ya aa ɛ? Tɨgə a ghɨrə aa mə kaa nɨ̀ sɨ lɔ̀ɔ̀ a nyuꞌu nɨ̀ghàâ na aa ɛ?
43 Por que não compreendeis a minha linguagem? É porque não podeis ouvir a minha palavra.
44 Nɨ̀ bə aa bɔɔ bɨ taà ghùù, Satan, nɨ kɨɨ nlɔɔ ŋghɨ̀rə aa annù yìi mə taà ghùù a ghɨ̀rə̀ aà. Ǹlɔgɨnə tsiꞌì a mbìi mbìì, taà ghùù à lɛ mbə aa ŋ̀gàŋnzwìtə bə̂. Kaa bo ànnù nɨ̂ŋkoŋ sɨ̀ nɨ̂ ànnǔ tsu tswê, ǹloŋ mə kaa annù nɨ̂ŋkoŋ kaa a sɨ̀ ghu nu tswê. A yi tɨ swoŋə abǎŋnənnù aa, a ghɨrə̀ aa tsiꞌǐ annù yìi mə a tswe ghu nû aa, ǹloŋ mə à bə aa ŋ̀gàŋàbǎŋnənnù, ŋ̀kɨ mbə aa tǎ bɨ̀ ɨ̀bǎŋnənnù.
44 Vós tendes como pai o demônio e quereis fazer os desejos de vosso pai. Ele era homicida desde o princípio e não permaneceu na verdade, porque a verdade não está nele. Quando diz a mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 La tsǒ mə mə swoŋ aa annù nɨ̂ŋkoŋ aa, kaa nɨ̀ waꞌà biì.
45 Mas eu, porque vos digo a verdade, não me credes.
46 Ŋù nɨ̀bù yìi mə à tse swoŋ mə mə̀ ghɨ̀rə annù yî bɨ aa, à nɨ wò aa ɛ? M̀bə mə ka nswoŋə aa ànnù nɨ̂ŋkoŋ nɨ̀ tɨgə̀ waꞌà bii aa a ya aa ɛ?
46 Quem de vós me acusará de pecado? Se vos falo a verdade, por que me não credes?
47 Ŋù yìi mə à tswe bo Nwì aa, a yuꞌu nɨghàà nɨ Nwî, lâ, kaa nɨ̀ sɨ̀ aa bǔ bɨ̀ Nwì tswê, à nɨ annù yìi a ghɨrə kaa nɨ̀ waꞌà nɨ̀ Nɨ̀ghàà nɨ Nwî yuꞌù aà.”
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus, e se vós não as ouvis é porque não sois de Deus.
48 BaYuda betə̀ Yesu mə, “Bìꞌì ghɨ̀rə̂ ǹtɛꞌɛ mbaa waꞌà swoŋ mə, ò nɨ ŋù Samaria, àzwì yî bɨ a kɨ̂ ǹtswe a atoꞌo wò aa ɛ?”
48 Responderam então os judeus: Não dizemos com razão que és samaritano, e que estás possesso de um demônio?
49 Yesu a kwiꞌi mə, “Kaa àzwì yî bɨ kaa a sɨ̌ a atoꞌo mə̀ tswê. Mə ghaꞌasə aa bə Taà, lâ nɨ̀ bâŋnə̀ ǹtsaꞌa nɨ̂ ghâ.
49 Respondeu-lhes Jesus: Eu não estou possesso de demônio, mas honro a meu Pai. Vós, porém, me ultrajais!
50 Kaa mə̀ sɨ aa nɨ̀ghaꞌà na lɔ̀ɔ̀. La ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à tswe ghu mə a lɔ̀ɔ̀ nɨghaꞌà na ŋkɨɨ nsaꞌa nɨ̂ ɨ̀saꞌâ ghâ.
50 Não busco a minha glória. Há quem a busque e ele fará justiça.
51 Mə̀ swoŋ tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ a mbo bù mə, ŋù yìi mə a lə̀ə nɨghàâ na aa, kaa à ka yǐ waꞌà nɨwo burə nyə yə.”
51 Em verdade, em verdade vos digo: se alguém guardar a minha palavra, não verá jamais a morte.
52 BaYuda bya bɨ swoŋ ghu mbo mə, “Bìꞌì nàŋsə̀ mə̂ nzi tsɨ̂tsɔ̀ŋ mə demon à tswe a toꞌo wò. Abraham à lɛ ŋkwo, ŋ̀gǎŋntoo Nwî ɨ kɨ ŋkwokə, lâ ò bâŋnə̀ ǹswoŋə nɨ mə, ŋù yìi mə a lə̀ə̀ nɨghàâ no aa, kaa à ka yǐ waꞌǎ nɨwo yweꞌetə̀!
52 Disseram-lhe os judeus: Agora vemos que és possuído de um demônio. Abraão morreu, e também os profetas. E tu dizes que, se alguém guardar a tua palavra, jamais provará a morte...
53 Taà yìꞌì Abraham à lɛɛ̀ ŋ̀kwo, o lɔ̀ɔ̀ aà ǹswoŋ mə ò tsyàtə Abraham aa ɛ? Ŋ̀gǎŋntoo Nwî tsɨ̀m ɨ lɛɛ̀ ŋ̀kɨ ŋkwokə. Ò mɔ̀ɔ̀ntə mə ò bə aa wò aa ɛ?”
53 És acaso maior do que nosso pai Abraão? E, entretanto, ele morreu... e os profetas também. Quem pretendes ser?
54 Yesu a kwiꞌi mə, “Mə̀ laa kɨ lɔ̀ɔ̀ aà nɨ̀ghaꞌà na mə̀mbɔŋ boŋ nɨ̀ghaꞌà na nya nɨ ka tsyà tsiꞌì àdàŋə̀ àdàŋə̀. Ŋù yìi mə a ghaꞌasə nɨ̂ gha aa, à laa mbə aa Taà, wa yìi mə nɨ twoŋə nɨ Nwìŋgɔ̀ŋ ghùù aà.
54 Respondeu Jesus: Se me glorifico a mim mesmo, a minha glória não é nada; meu Pai é quem me glorifica, aquele que vós dizeis ser o vosso Deus
55 Kaa nɨ̀ tɛꞌɛ waꞌà yi zî, la mə̀ zi yi. M̀bə mə̀ swoŋ mə, mə̀ sɨ̀ yi zi, boŋ mə̀ bə aa ŋgàŋàbǎŋnənnù tsǒ bù. Lâ mə̀ zi yi, ŋ̀kɨɨ nləə nɨ nɨ̀ghàâ ni.
55 e, contudo, não o conheceis. Eu, porém, o conheço e, se dissesse que não o conheço, seria mentiroso como vós. Mas conheço-o e guardo a sua palavra.
56 Taà ghùù Abraham à lɛ ndorɨtə a nyə nòò yìi mə mə̀ lɛ ntswe nɨ̂ zi ghu aà; à lɛ ŋkɨ nyə, ŋkɨ ndorɨtə.”
56 Abraão, vosso pai, exultou com o pensamento de ver o meu dia. Viu-o e ficou cheio de alegria.
57 Bo swoŋ ghu mbo mə, “Kaa ò bùrə tɨ ɨlòò mɨghum mi ntaà bə, m̀baŋnə nswoŋ mə, ò lɛɛ̀ ǹyə Abraham aa ɛ?”
57 Os judeus lhe disseram: Não tens ainda cinqüenta anos e viste Abraão!...
58 Yesu a kwiꞌi mə, “Mə̀ swǒŋ tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ a mbo bù mə, ‘m̀bɔŋ tâ bɨ̀ jwe Abraham boŋ mə̀ nɨ yu wa mə nɨ ghu aà.’ ”
58 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: antes que Abraão fosse, eu sou.
59 À swòŋ mə̂ laà, bɨ bwɛɛ̀ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ ǹlɔɔ mə bɨ tumtə yi ghu, a bə̀ə̀rə̀ m̀bwɛ yi, ǹtɨgə mfɛꞌɛ yi wa mûm ǹdâmàꞌanwì.
59 A essas palavras, pegaram então em pedras para lhas atirar. Jesus, porém, se ocultou e saiu do templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.