João 7

Bafut (BFD) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Ma yû a kà mə̂ aa ntsya, Yesu a lô, ŋ̀ghɛɛ̀ a Galilea ntɨgə ŋkarə ghu. Kaa waꞌà kɔ̀ŋə̀ kɨ karə a Yudea, ǹloŋ mə bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baYuda bɨ lɛ sɨ lɔ̀ɔ nzwìtə̂ yi aà.
1 Passadas essas coisas, Jesus andava pela Galileia, porque não desejava andar pela Judeia, visto que os judeus queriam matá-lo.
2 Ma mùu noò Ǹjwî ǹjɨ̀ Ɨ̀kòo mɨ̂ntàŋ baYuda ɨ̀ lɛ ntɨgə a abo,
2 E a festa dos judeus, chamada de Festa dos Tabernáculos, estava próxima.
3 bɔɔ bɨ ma bɨ Yesu bɨ swoŋ ghu mbo mə, “Lò faà, ŋ̀ghɛɛ a Yudea, tǎ tâ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù jo ɨ̀ ka nyə ɨnnù jû mə o ghɨ̀rə̀ aà.
3 Então os irmãos de Jesus se dirigiram a ele e disseram: — Deixe este lugar e vá para a Judeia, para que também os seus discípulos vejam as obras que você faz.
4 Ǹloŋ mə ŋù yìi mə a lɔ̀ɔ̀ mə tâ bɨ̀ zi yi aa, kaa à sɨ aa a adɨgə yî lə̀ə̀ntə̀ faꞌa. Tsǒ mə o ghɨ̀rə ɨnnù jû aa, ghɨ̀rə tâ m̀bi yə ghô.”
4 Porque, se alguém quer ser conhecido, não pode realizar os seus feitos em segredo. Já que você faz essas coisas, manifeste-se ao mundo.
5 Bo lɛ nswoŋ laa nloŋ mə tsiꞌì bo bɔɔ bɨ maà bi bya kaa bo lɛ ŋwaꞌà ǹtɨɨ̀ waa ghu nu nɨŋə̀.
5 Acontece que nem mesmo os irmãos de Jesus criam nele.
6 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Kaa ghàà nòò à burə tɨ̀ kùꞌù, lâ nòò tsɨ̀m à kùꞌùnə a mbo bù a mfàꞌa annù.
6 Então Jesus lhes disse:
7 Kaa m̀bə m̀bi waꞌà ghuu ka mbaa, lâ ɨ bàà nàâ, ǹloŋ mə mə swoŋ nɨ mə bɨ ghɨ̀rə̀ nɨ̂ ɨ̀nnù jî bɨ̂ aà.
7 O mundo não pode odiar vocês, mas a mim ele odeia, porque eu dou testemunho a respeito dele, dizendo que as suas obras são más.
8 Nɨ̀ kɔꞌɔ ŋghɛɛ wa adɨgə dinà; Kaa mə̀ ka waꞌà ghu ghɛɛ̀ ǹloŋ mə ghàà nòò à burə tɨ̀ kùꞌù.”
8 Vão vocês para a festa. Eu não vou, porque o meu tempo ainda não se cumpriu.
9 À swòŋ mə̂ laa, ntɨgə ntswe yi tsiꞌǐ a Galilea.
9 Tendo dito isso, Jesus continuou na Galileia.
10 Bɔɔ bɨ maà bi bɨ kɔ̀ꞌɔ̀ mə̂ ŋ̀ghɛɛ wa adɨgə ɨ̀kòò aa, Yesu a tɨgə̀ m̀bu ŋŋeꞌesə ŋyoŋ, kaa waꞌà ghɨ̀rə̂ bə̀ yə yi.
10 Depois que seus irmãos tinham ido à festa, Jesus também foi, não publicamente, mas em segredo.
11 Bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baYuda bɨ lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ nìi wa adɨgə ɨ̀kòò. Bo lɛ sɨ betə nɨ mə, “Yesu à fə̀ aa ɛ?”
11 Ora, os judeus o procuravam na festa e perguntavam: — Onde estará ele?
12 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ lɛ sɨ tsùtə̀ ŋ̀ghaa nloŋ ŋgaà yì. Bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ lɛ sɨ swoŋə nɨ mə, “À nɨ ŋù yî ǹsɨgɨ̀nə̀.” Bǐ mɔꞌɔ swoŋə̀ nɨ mə, “Ŋ̀gaŋ, a bweꞌesə aa bə̀.”
12 E havia grande murmuração a respeito de Jesus entre as multidões. Uns diziam: — Ele é bom. E outros afirmavam: — Não, não é! Ele engana o povo.
13 Lâ kaa ŋù tsù à lɛ ŋwaꞌà kà ŋ̀ghaa nɨ̂ ǹsi nɨ̀ ǹsî, ǹloŋ mə bo lɛ sɨ bɔꞌɔ nɨ̂ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baYuda bya aà.
13 Entretanto, ninguém falava dele abertamente, por ter medo dos judeus.
14 Ǹjwî ɨ̀kòò jya ɨ lɔ̀ɔ̀nə̀ mə̂ a tɨtɨ̀ɨ̀, Yesu a kɔꞌɔ ŋghɛ̀ɛ̀ a ndâmàꞌanwì, ǹlɔgɨnə ŋka ndɨꞌɨ annù Nwî.
14 Quando a festa já estava na metade, Jesus foi ao templo e começou a ensinar.
15 BaYuda bya bɨ lɛ yɛrə siꞌi siꞌi, ǹswoŋ mə, “Ŋù ghû à tsyà aa la naŋsə nzi aŋwàꞌànə̀ laà, tɨ ghə̌ mə à lɛ ŋghɛɛ a ndâŋwàꞌànə̀ aa ɛ?”
15 Então os judeus se maravilhavam e diziam: — Como é que ele pode ser letrado, se não chegou a estudar?
16 Yesu a kwiꞌi mə, “Ànnù yû mə mə dɨ̀ꞌɨ̀ aa, a lo aa a mbo Nwì yìi à tòo gha aa, kaa à sɨ̌ annù ya bə̂;
16 Jesus lhes respondeu:
17 Ŋù yìi mə a kɔ̀ŋ a ŋka ŋghɨ̀rə ànnù yìi mə Nwì a lɔ̀ɔ̀ aa, à ka zi mə ànnù yìi mə mə dɨ̀ꞌɨ̀ aa, a lo aa a mbo Nwì, kaa mə̀ waꞌǎ aa nɨ̂ àdàꞌâ ya ghàà.
17 Se alguém quiser fazer a vontade de Deus, conhecerá a respeito da doutrina, se ela é de Deus ou se eu falo por mim mesmo.
18 Ŋù yìi mə a ghàà nɨ̂ àdàꞌâ yi aa, a lɔ̀ɔ̀ aà ŋ̀kwɛrə nɨghaꞌa a mbo yu yumbɔŋ. Lâ ŋù yìi mə a lɔ̀ɔ̀ bə̂ ŋ̀ghàꞌàsə yu wa yìi mə à tòo yi aa, a swoŋ ànnù nɨ̂ŋkoŋ, kaa waꞌà ŋ̀gàŋàbǎŋnənnù bə̂.
18 Quem fala por si mesmo está buscando a sua própria glória; mas o que busca a glória de quem o enviou, esse é verdadeiro, e nele não há falsidade.
19 Tɨgə Moses à lɛ mbaa, mfa nɔ̂ŋsə̀ a mbo bù aa ɛ? Lâ kaa ŋù nɨbù yî tsù a waꞌà nɨ̀ nɔ̂ŋsə̀ ma wa lə̀ə̀. Lâ bù tɨgə̀ ǹlɔɔ nɨ̂ ǹzwìtə mə̀ aa a ya aa ɛ?”
19 Não é fato que Moisés deu a Lei para vocês? Contudo, nenhum de vocês a cumpre. Por que estão querendo me matar?
20 Bə̀ bya kwiꞌi mə, “Àzwì yî bɨ a tswe a atoꞌo wò! A lɔɔ wo a nzwitə wò aa ɛ?”
20 A multidão respondeu: — Você tem demônio. Quem é que está querendo matá-lo?
21 Yesu a kwiꞌi mə, “Mə̀ kɨ̀ ghɨ̀rə̂ ànnù yî fùùrə̀ bù bɨ̀tsɨm tɨgə̀ ǹyɛrə.
21 Jesus respondeu:
22 Moses à lɛ mfa nɔ̂ŋsə̀ (ka mə à lɛ nlò aa a mbo bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà buu aa), nɨ̀ ŋêtə̀ nɨ̂ bɔɔ a njwîŋgɔ̀ŋ tâ lə̀ə nɔ̂ŋsə̀ ma ghû.
22 Moisés lhes deu a circuncisão — se bem que ela não vem de Moisés, mas dos patriarcas —, e vocês fazem a circuncisão de um menino até mesmo no sábado.
23 M̀bə bɨ ka ŋŋetə nɨ̂ bɔɔ a njwîŋgɔ̀ŋ, tǎ waꞌǎ nɔ̂ŋsə̀ Moses wa wò, nɨ̀ tɨgə̀ ǹlwisə nɨ̂ ǹtɔ̀ŋ a nu mə̀ mə mə̀ ghùrə ŋû nû yǐ ntsɨ̀m ɨ tswêntɨ̀ɨ̀ a njwîŋgɔ̀ŋ aa a ya aa ɛ?
23 E, se um menino pode ser circuncidado em dia de sábado, para que a Lei de Moisés não seja desrespeitada, por que vocês ficam indignados contra mim, pelo fato de eu ter curado por completo um homem num sábado?
24 Nɨ̀ kɛntə a ŋka ntsə̀rə mɨ̀saꞌa nyòŋə̀ naa ɨ̀nnù jìi mə nɨ̀ yə abɛɛ abɛɛ aà, nɨ̀ ka ntsərə mɨsaꞌa nyòŋə̀ nɨ̂ bə ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀.”
24 Não julguem segundo a aparência, mas julguem pela reta justiça.
25 BaYerusalem bya bǐ mɔꞌɔ bɨ swoŋ mə, “À sɨ̀ ŋû wa mə bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baYuda bɨ lɔ̀ɔ a nzwitə aa à ghulà bə aa ɛ?
25 Alguns de Jerusalém diziam: — Não é este o homem que estão querendo matar?
26 Yə̂ nɨ̀! À ghû mə a ghàà tsiꞌì nɨ̂ ǹsi nɨ̀ ǹsî, kaa bɨ waꞌà nɨ̀ ànnǔ tsǔ ghu atu bù ǹswoŋə! A laà m̀bə aà mə bɨ̀tà bɨ alaꞌa bù bɨ zì mə̂ mə àa tsiꞌì Àyɔꞌɔ̀ Nwì wa lɛ?
26 Eis que ele fala abertamente, e ninguém lhe diz nada. Será que as autoridades reconhecem de fato que este é o Cristo?
27 Ayɔꞌɔ̀ Nwì wa, à bə zǐ boŋ kaa ŋù tsù à sɨ̌ adɨ̀gə̀ yìi mə à lo ghu aa zî, lâ bìꞌinə̀ bɨtsɨ̀m zî àdɨ̀gə̀ yìi mə m̀bâ ghû à lo ghu aà.”
27 Mas nós sabemos de onde este homem vem. Quando, porém, o Cristo vier, ninguém saberá de onde ele é.
28 Yesu a tɨgə̀ ǹnaŋsə nswoŋ wâ nòò mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ annù wa mûm ǹdâmàꞌanwì aa mə, “Nɨ̀ ǹnaŋsə nzi gha, ŋkɨ nzi adɨgə yìi mə mə̀ lo ghu aa ɛ? Kaa mə̀ sɨ̀ fàa atu nsyɛ aa nɨ̀ àtû ya zì, yu wa yìi mə à tòo gha aa, à nɨ̂ ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀. La kaa nɨ̀ waꞌà yi zî.
28 Enquanto ensinava no templo, Jesus disse em voz alta:
29 Mə̀ zi yi, ǹloŋ mə mə̀ lò aa ghu mbô, a gha aa â kɨ̂ ǹtoo yu aà.”
29 Eu o conheço, porque venho da parte dele e ele me enviou.
30 À swòŋ mə̂ laa, bɨ tɨgə̀ ǹlɔɔ mə bɨ baŋnə yi, lâ kaa ŋù tsù à lɛ waꞌǎ abô yi ghɛ̂nsə̀ ǹtswa yi ghu nloŋ mə kaa nòò yì kaa à lɛ mburə tɨ kùꞌù aà.
30 Então quiseram prendê-lo, mas ninguém lhe pôs as mãos, porque a sua hora ainda não havia chegado.
31 La bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ lɛ mbàŋnə̀ m̀bii yi; ǹswoŋ mə, “Nòò yìi mə Àyɔꞌɔ̀ Nwì wa à ka yi zì aa, a ka yi ghɨ̀rə ɨlènsə̀ tâ ɨ̀ tsyàtə ŋù ghû aa ɛ?”
31 Porém muitos dentre a multidão creram nele e diziam: — Quando o Cristo vier, será que vai fazer maiores sinais do que este homem tem feito?
32 BaFarɨsai bɨ lɛ nyuꞌu ajàŋ mə nnɔ̀ɔ̀ wa ɨ lɛ sɨ tsùmnə̀ nɨ̂ ɨ̀nnù jya nloŋ ŋgaa Yesu aa, bo a bɔ̀ꞌɔ nɨ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎmàꞌa Nwì tɨgə̀ ǹtoo ŋ̀gǎŋmbɛ̂ ǹdâmàꞌa Nwì mə tâ bo ghɛɛ ntswa Yesu.
32 Os fariseus, ouvindo a multidão murmurar essas coisas a respeito de Jesus, juntamente com os principais sacerdotes enviaram guardas para o prender.
33 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋə a mbo bo mə, “Wa mə̀ ka tɨgə tswe biꞌinə̀ aa, tsiꞌì a atu mû àtɨɨ noò, ɨ bɔ̌ŋ lǒ ghɛ̀ɛ a mbɛ̀ɛ yu wa yìi mə à lɛ ntoo gha aà.
33 Jesus disse:
34 Nɨ̀ ka yǐ tɨgə kɨ lɔ̀ɔ̀ gha kaa waꞌà gha bù ǹyə; kaa mbə nɨ̀ waꞌǎ wa adɨgə mə mə̀ ka ghɛɛ tswe ghu aa kɨ nyoŋə.”
34 Vocês irão me procurar, mas não me acharão; vocês também não podem ir para onde eu estou.
35 BaYuda bya bɨ tɨgə̀ ǹswoŋə bo nɨ bo mə, “M̀bâ ghû a lɔ̀ɔ ŋghɛ̀ɛ̀ aa fə mə mbə bìꞌinə̀ waꞌà yi bû ǹyə aa ɛ? À ka ghɛ̀ɛ̀ aà a nɨ̂ ɨ̀laꞌa baGrikia jya mə bə̂ bìꞌinə̀ lɛ njàꞌànə̀ ŋ̀ghɛɛ ghu aa, ɨ tɨgə dɨ̀ꞌɨ̀ nɨ̂ baGrikìa bya ghu aa ɛ?
35 Então os judeus disseram uns aos outros: — Para onde ele irá que não o possamos achar? Será que pretende ir para a diáspora entre os gregos, a fim de ensinar os gregos?
36 A swoŋə nɨ mə bìꞌinə̀ ka yi kɨ lɔ̀ɔ̀ nɨ̂ yi kaa waꞌà yi yə̂, ŋ̀kɨɨ nswoŋə nɨ mə kaa mbə bìꞌinə̀ waꞌǎ wa adɨgə yìi mə yu ka yǐ ghɛ̀ɛ tswe ghu aa ghɛ̀ɛ̀. Ma yû ànnù a dɨ̀ꞌɨ̀ aa mə akə aa ɛ?”
36 Que significa isso que ele diz: “Vocês irão me procurar, mas não me acharão; vocês também não podem ir para onde eu estou?”
37 À bə̀ mə̂ nɨ̂ ǹjwî ǹlwìꞌìnjɨ̀m, mə lɛ ŋkɨ mbə njwi yì ŋ̀wè wa noò Ɨkòò Mɨ̂ntàŋ aa, Yesu a bɨɨ̀nə̀ ǹtəə a ndəŋ ntɔŋnə nswoŋ mə, “Ŋù yìi mə ǹjì ŋ̀kì ɨ yaŋə nɨ̂ yi aa, tâ à zi a mbo mə̀ ǹno ŋkì.
37 No último dia, o grande dia da festa, Jesus se levantou e disse em voz alta:
38 Ǹloŋ mə a ka bə ajaŋ mə àŋwàꞌànə̀ Nwî a swoŋ aa mə, ‘Ŋù yìi mə à nɨ̌ŋ ntɨɨ̀ yi a nu mə̀ aa, mɨ̀ŋkì mɨ tswêntɨ̀ɨ̀ mî ghàꞌà ŋ̀ghaꞌa, mɨ ka tɨgə fɛ̀ꞌɛ̀ ghu ntɨɨ̀.’ ”
38 Quem crer em mim, como diz a Escritura, do seu interior fluirão rios de água viva.
39 Yesu à lɛ nswoŋə ma yû ànnù aa nloŋ Azwî Nwì yìi mə bə̀ bìi mə bɨ lɛ nɨŋ mɨ̂ntɨɨ̀ myaa ghu nu aa, bɨ lɛ ntswe nɨ̂ ŋ̀kwɛ̀rə aà. À lɛ tɨ bə maà noò aa, kaa Nwì a burə̀ tɨ Azwì yi fâ, ǹloŋ mə kaa Yesu à lɛ mburə tɨ kɔꞌɔ ŋkwɛrə annù nɨfɔ̀ yi a mbo Nwì aà.
39 Isso ele disse a respeito do Espírito que os que nele cressem haviam de receber; pois o Espírito até aquele momento não tinha sido dado, porque Jesus ainda não havia sido glorificado.
40 Bə̀ bî mɔꞌɔ wa atɨtɨ̀ɨ ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ bya yùꞌù mə̂ laa, nswoŋ mə, “Ŋù ghûlà a nɨ tsiꞌì ŋ̀gàŋntoò Nwì wa!”
40 Quando ouviram essas palavras, alguns do meio do povo diziam: — Este é verdadeiramente o profeta.
41 Bo bî mɔꞌɔ swoŋ mə, “À nɨ tsiꞌì Àyɔꞌɔ̀ Nwì wâ.” La bǐ mɔꞌɔ bâŋnə̀ ǹswoŋ mə, “Kaa Àyɔꞌɔ̀ Nwì wa kaa à ka yǐ waꞌǎ aa a Galilea lô!
41 Outros diziam: — Ele é o Cristo. Outros, porém, perguntavam: — Por acaso o Cristo virá da Galileia?
42 A tswe a mûm àŋwàꞌànə Nwì mə Àyɔꞌɔ̀ Nwì à ka yǐ lò aa a ŋgwɛ̀ꞌɛ M̀fɔ̀ David, tâ bɨ̀ jwe yi aa a Bethlehem, wa alaꞌa David.”
42 Não diz a Escritura que o Cristo vem da descendência de Davi e da aldeia de Belém, de onde era Davi?
43 Maa ajàŋ, ǹnɔ̀ɔ̀ wa ɨ lɛ ntɨgə nyatə waa nloŋə Yesu.
43 Assim, houve divisão entre o povo por causa dele.
44 Bo bî mɔꞌɔ bɨ lɛ sɨ lɔ̀ɔ ntswâ yi, la kaa ŋù tsù waꞌà yi nɨ̂ àbo mɔ̀ɔ̀ntə̀.
44 Alguns queriam prendê-lo, mas ninguém lhe pôs as mãos.
45 Nòò yìi mə ŋ̀gǎŋmbɛ̂ ǹdâmàꞌanwì jya ɨ lɛ mbù m̀bɨɨ aa, bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bo bɨ̀ baFarɨsai bo betə̀ mə, “Nɨ̀ ghɨ̀rə waꞌà yi tswa nzì nɨ ghu aa a ya aa ɛ?”
45 Os guardas voltaram à presença dos principais sacerdotes e fariseus, e estes lhes perguntaram: — Por que vocês não o trouxeram?
46 Ŋ̀gǎŋmbɛ̂ ǹdâmàꞌanwì jya ɨ kwiꞌi mə, “kaa bìꞌì lɛɛ̀ waꞌà ŋù tsù yə̂ mə ghàà tsiꞌì tsǒ ŋù ma ghû!”
46 Eles responderam: — Jamais alguém falou como este homem.
47 BaFarɨsai bya swoŋ a mbo bo mə, “A bə mə à kɨ̀ mə̂ m̀bweꞌesə a ghuu aa ɛ?
47 Os fariseus disseram aos guardas: — Será que também vocês foram enganados?
48 Kə̀ nɨ̀ yə mə ŋù tsù a tɨtɨ̀ɨ bɨ̀tsyàsə̀ kə̀ baFarɨsai à nɨ̌ŋ ǹtɨɨ̀ yi ghu nu aa ɛ?
48 Por acaso alguma das autoridades ou algum dos fariseus creu nele?
49 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ghû mə kaa sɨ̀ nɔ̂ŋsə̀ Moses zi aa bɨ tɨ̀gə̀ mə̂ m̀beꞌe ndɔ̀ɔ̀ Nwì!”
49 Mas esse povo que nada sabe da lei é maldito.
50 Ŋù baFarɨsai wa yì mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ bo à lɛ mbə Nicodemus, wa mə à lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹyə Yesu nɨ̂tugə aà. A tɨgə̀ ǹswoŋə a mbo bo bî mɔꞌɔ bya mə,
50 Nicodemos, um deles, que antes tinha ido conversar com Jesus, perguntou-lhes:
51 “Nɔ̀ŋsə̀ yìꞌinə̀ à laa ndɨ̀ꞌɨ mə mbə bɨ tsərə̌ ɨsaꞌa ŋû tɨ yuꞌu ànnù yìi mə à swǒŋ, kə̀ ǹlɔɔ nyə annù yìi mə à ghɨ̀rə aa ɛ?”
51 — Será que a nossa lei condena um homem sem primeiro ouvi-lo e saber o que ele fez?
52 Bo kwiꞌi mə, “Ɨ̀ɨ̀ɨ̂! Ò kɨ nlò aa a alaꞌa Galilea aa ɛ? Naŋsə nyəgə nɨghàà nɨ Nwî bəə boŋ ò ka yə mə kaa ŋ̀gàŋntoò Nwì kaa à lɛɛ̀ waꞌà a Galilea lô.”
52 Eles responderam: — Por acaso também você é da Galileia? Examine e verá que da Galileia não se levanta profeta.
53 Bɨ màŋsə̀ mə̂, bə̀ bɨ̀tsɨ̀m tɨgə̀ ǹlo ŋghɛ̀ɛ̀ŋkə̀ a ndugə bo.
53 E cada um foi para a sua casa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.