João 12
Bafut (BFD) vs NAA
1 Ǹjwi ɨ lɛ ntɨgə mburə aa ji ntoꞌo mbɔŋ tâ ǹjwî Passa ɨ̀ zi. Yesu à lɛ nzì a Bethany, wa adɨgə mə Lazarus wa yìi mə à lɛ nyweensə a nɨwo à lɛ sɨ tswe ghu aà.
1 Seis dias antes da Páscoa, Jesus foi para Betânia, onde estava Lázaro, a quem ele tinha ressuscitado dentre os mortos.
2 Bɨ lɛ nnaŋsə mɨjɨ ghu mbô. Lazarus bo Yesu tswê a atu atɛtə̀, Martha a tɨgə̀ m̀fa nɨ mɨ̀jɨ a mbo bo.
2 Prepararam-lhe, ali, uma ceia. Marta servia, e Lázaro era um dos que estavam à mesa com Jesus.
3 Mary à lɛ nlɔ̀gə atɨɨ ntsɨŋ mɨghurə mì lùmtə̀ mi atɨ̀ndùù mìi mə mɨ lɛ nnaŋsə mbə tsiꞌì mì narda aa, ntswentə a mɨkòrə Yesu, ǹlɔgə ɨnǒŋtû ji ntɨgə nyɛꞌɛ ghu. Àyàꞌà mɨghurə ya a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ǹluu wa mûm ǹdâ.
3 Então Maria, pegando um frasco de perfume de nardo puro, muito precioso, ungiu os pés de Jesus e os enxugou com os seus cabelos. E toda a casa se encheu com o cheiro do perfume.
4 Judas Iscariot, ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù yì yî mɔ̀ꞌɔ mə à lɛ ntswe nɨ̂ m̀fèê yi aa, a swoŋ mə,
4 Mas Judas Iscariotes, um dos seus discípulos, aquele que estava para trair Jesus, disse:
5 “Bɨ ghɨrə waꞌà mɨghurə mù lɔgə̀ m̀fee nɨ àbaꞌatə ŋkabə silva ŋkhɨ̀ ji tarə, ǹlɔgə ŋkabə ya ŋkwɛtə ŋgàŋə̂fumə ghu aa a ya aa ɛ?”
5 — Por que este perfume não foi vendido por trezentos denários e o valor não foi dado aos pobres?
6 Kaa à lɛ waꞌà ma mùu ajàŋ swoŋ aa nloŋ mə à lɛ sɨ ko mɨlə̀ŋnə̀ ŋ̀gàŋə̂mfumə, à lɛ swoŋ aa nloŋ mə à lɛ mbə nyə̀rə aà. Tsǒ mə abàa ŋkabə aa à lɛ sɨ lə̀ə̀ yu aa, à lɛ sɨ ŋeꞌesə mfiꞌitə nɨ yì mɔ̀ꞌɔ̂.
6 Ele disse isso não porque se preocupava com os pobres, mas porque era ladrão e, tendo a bolsa do dinheiro, tirava o que era colocado nela.
7 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ mə, “Màꞌàtə̀ yi! Màꞌàtə̀ yi tâ à ləə mɨ̀ghurə mù a nyɔꞌɔ mə ghu a njwi yìi mə bɨ ka yǐ twiŋə gha ghu aà.
7 Mas Jesus disse:
8 Bu bɨ̀ ŋ̀gàŋə̂mfumə tswe aa tsiꞌì bɨ̀nòò bɨtsɨ̀mə̀, lâ kaa mə̀ ka yǐ waꞌa a tɨtɨ̀ɨ bù aa a ŋgɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨtsɨ̀m tswê.”
8 Porque os pobres estão sempre com vocês, mas a mim vocês nem sempre terão.
9 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ yìi mə ɨ lɛ mburə ŋghaꞌa ŋghaꞌa aa, ɨ lɛ nyuꞌu mə Yesu à lɛ ntswe a Bethany, ǹtɨgə ŋghɛɛ ghu. Kaa bɨ lɛ ŋwaꞌà ghu kâ ŋ̀ghɛɛ laà aa nloŋ tsiꞌì Yesu, bɨ lɛ ŋkɨɨ ŋghɛɛ aa a nyə Lazarus, wa yìi mə Yesu à lɛ nyweensə nɨwo aà.
9 Uma numerosa multidão dos judeus ficou sabendo que Jesus estava em Betânia. Eles foram até lá não só por causa dele, mas também para ver Lázaro, a quem ele tinha ressuscitado dentre os mortos.
10 Bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bɨ lɛ ntɨgə ntaŋtə nɨ̂ àjàŋ yìi mə bɨ ka kɨɨ zwitə Lazarus,
10 Mas os principais sacerdotes resolveram matar também Lázaro,
11 ǹloŋ mə â lɛ ŋghɨ̀rə̀ yu mə tâ baYuda bî ghàꞌàtə̀ tâ bɨ̀ ka maꞌatə nɨ̂ waa m̀bàŋnə̀ ŋghɛɛ nɨ a mbo Yesu.
11 porque muitos dos judeus, por causa dele, voltavam crendo em Jesus.
12 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂, ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ yî ghàꞌàtə̀ yìi mə ɨ lɛ nzì a njɨ̂ ɨ̀kòò Passa aa, ɨ lɛ nyuꞌu mə Yesu a kuu a Yerusalem.
12 No dia seguinte, a numerosa multidão que tinha vindo à festa, tendo ouvido que Jesus estava a caminho de Jerusalém,
13 Bɨ lɛ ntɨgə ŋghɛɛ nlɔ̀ɔ ɨjaŋ mɨghə ŋ̀ghɛɛ nɨ ju a ŋkwɛrə yu ghu. Bo lɛ sɨ tɨgə ntɔŋnə nswoŋə nɨ mə,
13 pegou ramos de palmeiras e saiu ao encontro dele, clamando: “Hosana! Bendito o que vem em nome do Senhor e que é Rei de Israel!”
14 Yesu à lɛ lɔ̀gə jakasì ŋ̀kɔꞌɔ ghu atû, a fɛꞌɛ̀ tsiꞌì wa ajàŋ yìi mə bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə̀ Nwî aa mə,
14 E Jesus, tendo conseguido um jumentinho, montou-o, segundo está escrito:
15 “Tsuu kɨ bɔꞌɔ mbâ, wô, ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌà Sion!
15 “Não tema, filha de Sião, eis que o seu Rei está vindo, montado num filho de jumenta.”
16 Maà noò, kaa ŋgǎŋyəgə̂nnù ji kaa ɨ lɛ waꞌǎ njiꞌì ànnù ma yu zî. Lâ nòò wa yìi mə Yesu à lɛɛ̀ ǹyweenə nɨwo ŋ̀kuu a mum nɨ̀ghaꞌà ni aa, bo lɛ ŋwaꞌatə mə àŋwàꞌànə Nwî a lɛ nswoŋ annù ma yû ǹloŋ ŋgaà yì, ŋ̀kɨ tɨgə ŋwaꞌatə ajàŋ yìi mə bɨ lɛ ŋghɨ̀rə̀ ma yû ànnù ghu nû aà.
16 Seus discípulos a princípio não compreenderam isso. Mas, quando Jesus foi glorificado, então eles se lembraram de que essas coisas estavam escritas a respeito dele e também de que tinham feito isso com ele.
17 Bə̀ bya bìi mə bɨ lɛ ntswe bo bɨ̀ Yesu wa noò mə à lɛ nzì twoŋə Lazarus mə tâ à fɛꞌɛ wa mum nɨ̀syɛ̀, ǹyweensə yi nɨwo aa, bɨ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹswoŋ annù yìi mə bo lɛ nyə aà.
17 A multidão que estava com Jesus quando ele chamou Lázaro do túmulo e o levantou dentre os mortos dava testemunho.
18 À nɨ ànnù yìi mə a lɛ ŋghɨ̀rə̀ ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ zî a mbòo Yesu aà. Bo lɛ nzì aa nloŋ àlènsə̀ ma ya mə à lɛ ŋghɨ̀rə̀ aà.
18 Por causa disso, também, a multidão saiu ao encontro de Jesus, pois ouviu que ele tinha feito esse sinal.
19 BaFarɨsai bìi mə bɨ lɛ ntswe ghu aa, bɨ lɛ sɨ tɨgə nswoŋə bo nɨ bo mə, “Kaa ànnù yìi mə bìꞌinə̀ ghɨ̀rə̀ aa kaa a sɨ nɨ mbìì ghɛɛ! Yə̂ nɨ̀ àjàŋ yìi mə m̀bî ǹtsɨ̀m ɨ yòŋə̀ ghu njɨ̀m liì aà!”
19 Então os fariseus disseram entre si: — Vocês podem ver que não estão conseguindo nada! Eis que o mundo vai atrás dele.
20 BaGrikia bî mɔꞌɔ bɨ lɛ ntswe a tɨtɨ̀ɨ bə̀ bìi bɨ lɛ ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ a Yerusalem a mmii Nwì wâ noò ɨ̀kòò.
20 Ora, entre os que foram para adorar durante a festa, havia alguns gregos.
21 Bo ghɛɛ̀ ǹswoŋ a mbo Philip (wa mə à lɛ nlô a Bethsaida a Galilea aà), mə, “Taà, bìꞌi lɔ̀ɔ a nyə Yesu.”
21 Estes se dirigiram a Filipe, que era de Betsaida da Galileia, e lhe pediram: — Senhor, queremos ver Jesus.
22 Philip a ghɛɛ̀ ǹswoŋ a mbo Andrew bo bya bi baa kɨ̂ ǹghɛɛ nswoŋ a mbo Yesu.
22 Filipe foi dizê-lo a André, e André e Filipe o comunicaram a Jesus.
23 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Nòò à kùꞌù mə̂ mə Mu Ŋù à ka kwɛrə nɨghaꞌà.
23 Então Jesus se dirigiu a eles, dizendo:
24 Mə̀ swǒŋ tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ a mbo bù mə, m̀bə bɨ tuu mbùmə ànsaŋ a nsyɛ bweꞌe tâ ɨ̀ kwo mfəərə boŋ ɨ̀ ka tswe tsiꞌì yùyù, kaa waꞌà sɛnə̀. Bɛɛ mə ɨ kwo boŋ ɨ̀ ka tɨgə təŋ mbùmə ànsaŋ jî ghàꞌàtə̀.
24 Em verdade, em verdade lhes digo: se o grão de trigo, caindo na terra, não morrer, fica ele só; mas, se morrer, produz muito fruto.
25 Ŋù yìi mə a kɔ̌ŋ ntswêntɨ̀ɨ̂ yi aa à ka bàŋnə bwɛsə, lâ ŋù yìi mə a bàa ntswêntɨ̀ɨ̂ yi fàa nsyɛ aa, a bàŋnə ləə aa lə̀ə̀ ɨ yǐ tswe nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂koŋə aà.
25 Quem ama a sua vida perde-a; mas aquele que odeia a sua vida neste mundo irá preservá-la para a vida eterna.
26 Ŋù yìi mə a kɔ̌ŋ a ŋka mfàꞌa a mbo mə̀ aa, à tswe nɨ̀ ŋ̀ka nyòŋə̀ nɨ̂ ghâ, tâ ŋgàŋàfàꞌâ ghà a kɨ ntswe a adɨgə yìi mə mə̀ tswe ghu aà. Taà ghà à ka yǐ kɨɨ ŋentə a ŋû ǹtsɨ̀m yìi mə a fàꞌa a mbo mə̀ aà.
26 Se alguém me serve, siga-me, e, onde eu estou, ali estará também o meu servo. E, se alguém me servir, meu Pai o honrará.
27 “Ǹtɨɨ̀ gha ɨ luu nɨ̀ àjəŋnə̀, mə̀ ka swoŋ aa mə akə aa ɛ? Mə̀ ka swoŋ aa mə ‘Taà, tsee bii tâ ghuà nòò ŋ̀gɨꞌɨ à yə gha aa ɛ?’ Ŋ̀gaŋ mə̀ lɛ nzì ǹloŋ aa nòò ŋ̀gɨꞌɨ mà ghû.
27 — Agora a minha alma está angustiada, e o que direi? “Pai, salva-me desta hora”? Não, pois foi precisamente com este propósito que eu vim para esta hora.
28 Taà, ghaꞌasə Ɨkûm ghô!”
28 Pai, glorifica o teu nome. Então veio uma voz do céu: — Eu já o glorifiquei e ainda o glorificarei.
29 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa mə ɨ lɛ ntəə maa adɨgə aa, ɨ lɛ nyuꞌu njì yâ, bǐ mɔꞌɔ swoŋ mə, a kǔm mbə̀ŋə̀, bi mɔꞌɔ bɨ swoŋ mə, “Angel à ghàa ghu mbô!”
29 A multidão que ali estava e que ouviu aquela voz dizia ter havido um trovão. Outros diziam: — Foi um anjo que lhe falou.
30 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Ǹjì yû kaa ɨ̀ sɨ̀ ghaà ǹloŋ aa ŋgaa yà, ɨ̀ ghaa nloŋ aa ŋgaa yùù.
30 Então Jesus explicou:
31 Nòò yìi mə bɨ ka saꞌa ɨsaꞌa mbi ghu aa, à kùꞌù mə̂. Bɨ ka sɨgɨsə ŋû yìi mə a saꞌa mbi yù aa a aləŋə nɨfɔ̀, ɨ furə yi tâ à fɛꞌɛ.
31 Chegou o momento de este mundo ser julgado, e agora o seu príncipe será expulso.
32 Nòò yìi mə bɨ ka ŋɛntə ghâ a ndəŋə, ɨ lɔ̀ꞌɔ̀sə aa fàa atu nsyɛ aa, mə̀ ka swùŋ bə̂ bɨtsɨ̀m tâ bɨ̀ zi a mbo mə̀.”
32 E eu, quando for levantado da terra, atrairei todos a mim.
33 À lɛ nswoŋ laà m̀fɨgɨtə aa ajàŋə̀ nɨwo yìi mə à lɛ ntswe nɨ̂ ŋ̀kwo aà.
33 Ele dizia isto, significando com que tipo de morte estava para morrer.
34 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ kwiꞌi mə, “Nɔ̀ŋsə̀ yìꞌì à swoŋ mə Àyɔꞌɔ̀ Nwì wa à ka yǐ tswe aa nɨ̀ŋkoŋə̀. Ò bû ǹtsya aa la nswoŋ mə bɨ ka ŋɛntə Mu Ŋù a ndəŋ aa ɛ? Mu Ŋù ma ghû à bu mbə aa wò aa ɛ?”
34 A multidão disse: — Nós ouvimos da Lei que o Cristo permanece para sempre. Como, então, você diz que é necessário que o Filho do Homem seja levantado? Quem é esse Filho do Homem?
35 Yesu a kwiꞌi mə, “Ŋ̀kàꞌà ɨ ka bǔ tswe bu bo aa tsiꞌǐ a atu mû àtɨɨ noò. Nɨ̀ ka ntəə a mûm ŋ̀kàꞌà fàa noò mə nɨ̀ tswe nɨ ghu aa, mə tâ ɨ̀tugə tsuu ghuu fii; ǹloŋ mə ŋù yìi mə a təə nɨ̂tugə aa kaa à sɨ̌ adɨgə yìi mə yu ghɛ̀ɛ̀ ghu aa zî.
35 Jesus respondeu:
36 Nɨ̀ nɨŋ mɨ̂ntɨɨ̀ muu a nû ŋ̀kàꞌà ghû fàa noò mə nɨ̀ tswe nɨ ghu aa, tǎ bə bɔɔ bɨ ŋkàꞌà.”
36 Enquanto vocês têm a luz, creiam na luz, para que se tornem filhos da luz. Depois de dizer isso, Jesus foi embora e ocultou-se deles.
37 Ka mə à lɛ ŋghɨ̀rə ɨ̀lènsə jî ghàꞌà ŋ̀ghaꞌa a tɨtɨ̀ɨ bo aa, kaa bo lɛ waꞌǎ mɨ̂ntɨɨ̀ myaa ghu nu nɨŋə̀;
37 E, embora tivesse feito tantos sinais na presença deles, não creram nele,
38 mə tâ ànnù yìi mə ŋgàŋntoò Nwì Yesaiah à lɛ nswoŋ aa, tâ à fɛꞌɛ mbòòntə̀ mə,
38 para se cumprir a palavra do profeta Isaías, que diz: “Senhor, quem creu em nossa pregação? E a quem foi revelado o braço do Senhor?”
39 Maa ajàŋ kaa bo lɛ ŋwaꞌà mɨ̂ntɨɨ̀ myaa ghu nu nɨŋə̀ ǹloŋ mə Yesaiah à lɛ ŋkɨ nswoŋ mə,
39 Por isso, não podiam crer, porque Isaías disse ainda:
40 “Nwì à màꞌà mə afə̀ꞌə̀ a miꞌi bo, ŋ̀kɨ mfɨɨ mɨtsyɛ̀ myaa,
40 “Cegou os olhos deles e endureceu-lhes o coração, para que não vejam com os olhos, nem entendam com o coração, e se convertam, e sejam por mim curados.”
41 Yesaiah à lɛ nswoŋ laa nloŋ mə à lɛ nyə nɨghaꞌa ni ǹtɨgə mbɔŋ swoŋə ma yuù ànnù ǹloŋə yi aà.
41 Isaías disse isso porque viu a glória dele e falou a respeito dele.
42 Ka mə à lɛ mbə ma mùu ajàŋ aa, bɨ̀tà bɨ alaꞌa bî ghàꞌàtə̀ bɨ lɛ nnɨŋ mɨ̂ntɨɨ̀ myaa a nu Yesu, la kaa waꞌà bàŋnə̀ ǹswoŋə nɨ a mbo bə̀ ǹloŋ mə bo lɛ sɨ bɔꞌɔ nɨ mə baFarɨsai ka furə waa a ndâŋghòtə̂.
42 No entanto, muitos dentre as próprias autoridades creram em Jesus, mas, por causa dos fariseus, não o confessavam, para não serem expulsos da sinagoga.
43 Bo lɛ kɔ̀ŋ mə tâ bə̀ ka mbeentə waa, ntsyatə nlɔ̀ɔ mə tâ Nwì à beentə waa.
43 Porque amaram mais a glória dos homens do que a glória de Deus.
44 Yesu a tɔŋnə̀ ǹswoŋ mə, “Ŋù yìi mə à nɨ̌ŋ ntɨɨ̀ yi a nu mə̀ aa, kaa à sɨ̀ aa tsiꞌǐ a nu mə̀ nɨŋə̀, à kɨ nnɨŋə aa a nu yu wa yìi mə à lɛ ntoo gha aà.
44 E Jesus clamou, dizendo:
45 Ŋù yìi mə à yə gha aa, à yə aa yu wa yìi mə à lɛ ntoo gha aà.
45 E quem vê a mim vê aquele que me enviou.
46 Mə̀ zi fàa mbi aa tsiꞌì tsǒ ŋkàꞌà, mə ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à nɨ̌ŋ ntɨɨ̀ yì a nu mə̀ aa tâ à tsuu a mûm ɨ̀tugə lwìꞌì.
46 Eu vim como luz para o mundo, a fim de que todo aquele que crê em mim não permaneça nas trevas.
47 Ŋù yìi mə a yuꞌu ntoò ya kaa waꞌà lə̀ə̀ aa, kaa mə̀ sɨ ɨsaꞌa ghu nu nɨŋə, nloŋ mə kaa mə̀ lɛ ŋwaꞌà fàa mbi zì aa a ntsɔꞌɔtə mɨ̀saꞌà, mə̀ lɛ nzì aa a nyweensə m̀bî.
47 Se alguém ouvir as minhas palavras e não as guardar, eu não o julgo. Porque eu não vim para julgar o mundo, e sim para salvá-lo.
48 Ŋù yìi mə à tùu gha kaa waꞌa nɨghàâ na kwɛrə aa, à tswe nɨ̂ ànnù yii a ka saꞌa yi, nɨ̀ghàà nìi mə mə̀ swòŋə aa, nɨ ka yǐ saꞌa yi a njwî ǹlwìꞌìnjɨ̀mə̀.
48 Quem me rejeita e não recebe as minhas palavras tem quem o julgue; a própria palavra que falei, essa o julgará no último dia.
49 A bə laà aa nloŋ mə ànnù yìi mə mə̀ swòŋ aa, kaa mə̀ sɨ aa nɨ̀ à yaà àdàꞌà swoŋə, a fa Taà ghà yìi mə à lɛ ntoo gha aa mfa nɨ̂ ànnu yìi mə mə̀ tswe nɨ̂ ŋ̀ghàa ŋkɨ swoŋ aà.
49 Porque eu não falei por mim mesmo, mas o Pai, que me enviou, esse me ordenou o que dizer e o que anunciar.
50 “Mə̀ zi mə ànnù yìi mə Taà a swoŋ aa, a fa ntswêntɨ̀ɨ̀ yìi mə ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂ŋkoŋ aà. Maa ajàŋ mə swoŋ aa annù yìi mə Taà à swǒŋ mə tâ mə̀ swoŋ aà.”
50 E sei que o seu mandamento é a vida eterna. Portanto, as coisas que eu digo, digo exatamente assim como o Pai me falou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.