Hebreus 11
Bafut (BFD) vs NAA
1 Àbìintɨɨ à nɨ ǹàŋsə nzi annù tâ à laa nloŋ njoo jìi mə bìꞌinə̀ bɛ aà, a mbii njoo jìi mə kaa bìꞌinə̀ sɨ yə aà.
1 Ora, a fé é a certeza de coisas que se esperam, a convicção de fatos que não se veem.
2 Ǹloŋ mə a lɛ ŋghɨ̀rə abìintɨɨ mə tâ Nwìŋgɔ̀ŋ à beentə bɨtsyàbɨmbìì bɨ ŋguꞌu.
2 Pois, pela fé, os antigos obtiveram bom testemunho.
3 Bìꞌinə̀ tsya aa a njɨ̀mə àbìintɨɨ nzi mə Nwì à lɛ nnaŋsə mbi yù aa nɨ nɨ̀ghàâ ni. Ma la a bə mə njoo jìi mə bìꞌinə̀ yə aa, bɨ lɛ nnaŋsə aa nɨ̀ ǹjoo jìi mə bìꞌinə̀ sɨ yə aà.
3 Pela fé, entendemos que o universo foi formado pela palavra de Deus, de maneira que o visível veio a existir das coisas que não são visíveis.
4 A lɛ ŋghɨ̀rə abìintɨɨ mə tâ Abel à maꞌa Nwî nɨ̂ àyoo màꞌanwì yìi mə a lɛ mbɔ̀ŋ ǹtsya yî Kain aà. Nwìŋgɔ̀ŋ a tɨgə̀ m̀beentə yi mə à nɨ ŋù yìi mə ànnù yi a tsinə̂. Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ mbə ayefə yi nloŋ mə à lɛ ŋkwɛrə jìi njoo màꞌanwì jya aà, ka mə à lɛ ŋkwo aa, à burə ka kɨ ghàà a njɨ̌m àbìintɨɨ̀ yi.
4 Pela fé, Abel ofereceu a Deus um sacrifício mais excelente do que Caim, pelo qual obteve testemunho de ser justo, tendo a aprovação de Deus quanto às suas ofertas. Por meio da fé, mesmo depois de morto, ainda fala.
5 A lɛ ŋghɨ̀rə abìintɨɨ mə bɨ̀ lɔgə Enoch ŋ̀kɔꞌɔ ŋghɛɛ nɨ ghu mə tâ tsuu nɨwo lǒ yə. Bɨ lɛ nlɔ̀ɔ̀ yi kaa ŋkɨꞌɨ̀ yə nloŋ mə Nwì à lɛ nlɔ̀gə̀ yi aà. M̀bɔŋ tâ bɨ̀ ka nlɔgə yi aa bɨ lɛ mbeentə mə à nɨ ŋù yìi mə à ghɨ̀rə Nwì a dorɨtə̀.
5 Pela fé, Enoque foi levado a fim de não passar pela morte; não foi achado, porque Deus o havia levado. Pois, antes de ser levado, obteve testemunho de que havia agradado a Deus.
6 Àbìintɨɨ a bə tuu bə boŋ kaa mbə ŋù tsù a waꞌà ghɨ̀rə̀ tâ Nwì à dorɨtə, ǹloŋ mə ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a yòŋtə̀ ŋ̀koontə nɨ a mbɛ̀ɛ Nwì aa, à tswe nɨ̀ m̀bìi mə Nwìŋgɔ̀ŋ à tswe ghu ntɨ̀ɨ̀ ŋkɨɨ ntəŋə nɨ bə̀ bìi mə bɨ naŋsə nlɔɔ nii aà.
6 De fato, sem fé é impossível agradar a Deus, porque é necessário que aquele que se aproxima de Deus creia que ele existe e que recompensa os que o buscam.
7 A lɛ ŋghɨ̀rə abìintɨɨ mə tâ Noah à bii ajàŋ yìi mə bɨ lɛ ŋwàꞌàsə̀ yi ǹloŋ ɨnnù jìi mə à lɛ mburə tɨ yə aa, ǹlɔgə noò ŋ̀kɔɔ abaŋ yìi à lɛ ŋkuu ghu bo bɨ̀ ŋ̀kwɛ̀ꞌɛ̀ yì ǹyweenə̀ aà. Ma mùu ajàŋ à lɛ ŋghɨ̀rə̀ bɨ nɨ̂ŋ ɨ̀saꞌa a nû m̀bi a tɨgə̀ m̀bə ǹjɨ̂ndâ bə̀ bìi mə ànnù yaa a tsinə ntsyǎ a njɨ̌m àbìintɨɨ aà.
7 Pela fé, Noé, divinamente instruído a respeito de acontecimentos que ainda não se viam e sendo temente a Deus, construiu uma arca para a salvação de sua família. Assim, ele condenou o mundo e se tornou herdeiro da justiça que vem da fé.
8 A lɛ ŋghɨ̀rə abìintɨɨ mə tâ Abraham à yuꞌunə wa noò mə Nwì à lɛ ntwoŋə yi mə tâ à ghɛɛ ŋkwɛrə abwenənsyɛ yìi mə Nwì à lɛ ŋkàꞌà mə yu ka fa ghu mbo aà; à lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ka ŋghɛɛ ka mə kaa à lɛ ŋkɨꞌɨ adɨgə yìi mə yu ghɛ̀ɛ̀ ghu aa zî aà.
8 Pela fé, Abraão, quando chamado, obedeceu, a fim de ir para um lugar que devia receber como herança; e partiu sem saber para onde ia.
9 A lɛ ŋghɨ̀rə abìintɨɨ mə tâ à tɨgə ntswe wa nɨ̂ àbwènə nsyɛ ya mə Nwì à lɛ ŋkàꞌà aa tsiꞌì tsǒ ŋ̀gɨ̀ɨ̀, ǹlɛ nɨ a nɨ mɨ̀ntàŋ tsǒ Isaac nɨ Yakob, bìi mə à lɛ ŋkɨ mbə bə̀ bìi mə bɨ lɛ ŋkɨ ŋkaꞌa abwenə nsyɛ mà yû a mbo bo aà.
9 Pela fé, peregrinou na terra da promessa como em terra alheia, habitando em tendas com Isaque e Jacó, herdeiros com ele da mesma promessa.
10 Ǹloŋ mə à lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa ya yìi mə ɨ̀ tswe nɨ̂ ɨ̀tsənda, ŋù yìi mə a ghùrə̀ aa, nɨ ŋù yìi mə à nàŋsə̀ aa, a bə Nwì yumbɔŋə̀.
10 Porque Abraão aguardava a cidade que tem fundamentos, da qual Deus é o arquiteto e construtor.
11 A lɛ ŋghɨ̀rə àjàŋ yìi mə Abraham à lɛ ntswe nɨ̂ àbìintɨɨ mə Sarah à lɛ tswe nɨ mu ka mə à lɛ mbə àfɨ̀rə̀, lɛ boŋ ɨ̀lòô ji ɨ kɨ̀ mə̂ ǹtsya aà. À lɛ mbii aa nloŋ mə à lɛ nzi mə ŋù yìi mə à lɛ ŋkàꞌà aa, a lə̀ə̂ ŋ̀kàꞌâ yì aà.
11 Pela fé, também, a própria Sara, apesar de não poder ter filhos e já ser idosa, recebeu poder para ser mãe, pois considerou fiel aquele que lhe havia feito a promessa.
12 A tɨgə̀ m̀bə ajàŋ yìi mə a nɨ ŋù yì m̀fùùrə̀ yìi à tɨ bə aa a tɨgə̀ aa a ŋkwo aa, bɨ lɛ njwe ŋgwɛ̀ꞌɛ̀ ghu ɨ ghaꞌa mbə tsiꞌì tsǒ mɨ̀njɔ̀ŋ mìi mə mɨ tswe a aburə kə̀ tsiꞌì tsǒ àwaŋ yìi mə a tswe a aghəŋə ŋkì mɨyaa a ajàŋ mə kaa mbə bɨ waꞌà səŋə aà.
12 Por isso, também de um só homem, praticamente morto, saiu uma posteridade tão numerosa como as estrelas do céu e inumerável como a areia que está na praia do mar.
13 Bə̀ ma bû bɨtsɨ̀m bɨ lɛ ŋkwokə a mûm àbìintɨɨ̀. Bo lɛ ŋkwokə a mûm àbìintɨɨ tɨ kwɛrə àyoo yìi mə bɨ lɛ ŋkàꞌà a mbo bo aa, lâ m̀baŋnə nyə njoo mà jya ɨ tswê a sàꞌa aghaꞌà, lâ m̀bii mə bo tɛꞌɛ mbə aa bɨ̀gɨ̀ɨ̀, mbə batoo faa atu nsyɛ̂.
13 Todos estes morreram na fé. Não obtiveram as promessas, mas viram-nas de longe e se alegraram com elas, confessando que eram estrangeiros e peregrinos na terra.
14 Ǹloŋ mə bə̀ bìi mə bɨ ghàà ma mùu ajàŋ aa, bo ghɨrə a laa mə bo lɔ̀ɔ aa alaꞌa yìi mə à nɨ̂ àyaa aà.
14 Porque os que falam desse modo manifestam estar procurando uma pátria.
15 Bo lɛ baa kɨ lə̀ə atû yaa kɨ waꞌatə aa àbwènə nsyɛ ya mə bo lɛ mmàꞌàtə̀ aa boŋ bo lɛ nlɔ̀ɔ abwarə mbù m̀bɨɨ fu.
15 E, se, na verdade, se lembrassem daquela de onde saíram, teriam oportunidade de voltar.
16 Lâ bo lɛ mbàŋnə̀ ǹtɛꞌɛ atû yaa bə nɨ̂ àlaꞌa yìi mə a bɔŋ ntsyàtə ma yâ, m̀bə alaꞌa yìi a tswe a aburə aà. A bə ànnù yìi mə kaa Nwìŋgɔ̀ŋ à sɨ atu dɨ̀rə̀ mə mbə bɨ twoŋə yi mə à nɨ Nwì wàà ǹloŋ mə à nàŋsə njɔꞌɔ̀ àlaꞌa yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ǹləə a mbo bo.
16 Mas, agora, desejam uma pátria superior, isto é, celestial. Por isso, Deus não se envergonha deles, de ser chamado o seu Deus, porque lhes preparou uma cidade.
17 A lɛ ŋghɨ̀rə àbìintɨɨ mə tâ Abraham à lɔgə mû yì Isaac mə yu tɔ̀ɔ mmàꞌà Nwî ghu, wâ noò mə Nwì à lɛ ŋkwàꞌànə̀ yi aà. Nwì à lɛ nlə̀ə ŋkàꞌà bo Abraham lâ a kɨ̂ m̀bu mbii a ntɔ̀ɔ njoŋ mû yì yî mɔ̀ꞌɔtə a mmàꞌa Nwì ghu.
17 Pela fé, Abraão, quando posto à prova, ofereceu Isaque. Aquele que acolheu as promessas de Deus estava a ponto de sacrificar o seu único filho,
18 Nwì à lɛ nswoŋ ghu mbo mə, “Mə̀ ka tsyà aa a njɨ̌m Isaac ɨ fa ŋgwɛ̀ꞌɛ̀ yû mə mə̀ kàꞌà aa a mbo wò.”
18 do qual havia sido dito: “A sua descendência virá por meio de Isaque.”
19 Abraham à lɛ mbii mə Nwìŋgɔ̀ŋ mbə a yweensə̀ bə̀ nɨ nɨ̀wô ka mə bɨ kwô kwò aà. Lâ a nɨ mânjì yî mɔꞌɔ mbə bɨ swoŋ mə à lɛ ŋkɨ mbu ŋkwɛrə yi fu a ntsǔ nɨ̀wô.
19 Abraão considerou que Deus era poderoso até para ressuscitar Isaque dentre os mortos, de onde também figuradamente o recebeu de volta.
20 A lɛ ghɨ̀rə abìintɨɨ mə tâ Isaac à nɨŋ mbɔɔnə a nu Yakob bo Esau ǹloŋ ɨnnù jìi mə ɨ lɛ mburə tɨ zì aà.
20 Pela fé, igualmente Isaque abençoou Jacó e Esaú, a respeito de coisas que ainda estavam para vir.
21 A lɛ ghɨ̀rə abìintɨɨ mə tâ Yakob à nɨŋ mbɔɔnə a nu bɔɔ bɨ Joseph wa noò mə à lɛ sɨ kwo aa, ntɨgə ntuŋnə ntswa atî yi mmii Nwî.
21 Pela fé, Jacó, quando estava para morrer, abençoou cada um dos filhos de José e, apoiado sobre a extremidade do seu bordão, adorou a Deus.
22 A lɛ ghɨ̀rə àbìintɨɨ mə tâ Joseph à ghaa annù ajàŋ mə baIsrael ka yǐ fɛ̀ꞌɛ a alaꞌa Egipto a noò yìi mə à lɛ sɨ kwo aa, ŋkɨ mfa ndɨꞌɨ ajàŋ yìi mə bɨ ka yǐ twiŋə yi aà.
22 Pela fé, José, próximo do seu fim, fez menção do êxodo dos filhos de Israel, bem como deu ordens a respeito de seus próprios ossos.
23 A lɛ ŋghɨ̀rə abìintɨɨ mə tâ ta bɨ̀ Moses bo Ǹdè yì tâ bɨ̀ lɔꞌɔsə yi nɨ bɨ̀sàŋ bi tarə a noò yìi mə bɨ lɛ njwe yi aà. Bo lɛ nyə mə, a ŋkɨrə, mu wa à lɛ mbə mbɔ̀ŋ mû, kaa ŋkɨꞌɨ̌ nɔ̂ŋsə̀ m̀fɔ̀ wa bù m̀bɔꞌɔ.
23 Pela fé, Moisés, depois de nascer, foi escondido por seus pais durante três meses, porque viram que era um menino bonito e não temeram o decreto do rei.
24 A lɛ ŋghɨ̀rə àbìintɨɨ mə tâ Moses à tuu yi mə tâ bɨ̀ tsuu yi nɨ mû M̀fɔ̀ Pharoah yî màŋgyɛ̀ kɨ twoŋə a noò yìi mə à lɛ ŋkwe aà.
24 Pela fé, Moisés, sendo homem feito, recusou ser chamado filho da filha de Faraó,
25 À lɛ mbàŋnə̀ ǹtsɔꞌɔ mə yu ka kɨɨ bii ŋgɨꞌɨ yìi mə bɨ lɛ sɨ dɨ̀ a nu bə̀ bɨ Nwî aà, ǹtsyatə a nyuꞌu ɨbɔ̀ŋ yìi mə ɨbɨ zì nɨ ghu, ɨ bə̂ ɨ̀bɔ̀ŋ yìi ɨ tsyǎ tsyà aà.
25 preferindo ser maltratado junto com o povo de Deus a usufruir prazeres transitórios do pecado.
26 À lɛ mbeentə mə a bɔŋtə a nyə ŋgɨꞌɨ bo bɨ̀ àdɨ̀rə atu nloŋ Ayɔꞌɔ̀ Nwì à nɨ̂ àfùꞌù yìi a tsyatə njoo àtɨ̀ndùu a alaꞌa Egipto nloŋ mə à lɛ ntɛꞌɛ miꞌì mi a nɨ mɨ̀tə̀ŋnə̀ mìi mə mɨ ka yǐ zì aà.
26 Ele entendeu que ser desprezado por causa de Cristo era uma riqueza maior do que os tesouros do Egito, porque contemplava a recompensa.
27 A lɛ ŋghɨ̀rə àbìintɨɨ mə Moses à maꞌatə alaꞌa Egipto kaa ŋkɨꞌɨ̌ alwintɔŋə Mfɔ̀ wa bɔꞌɔ̀; ǹloŋ mə à lɛ ntswe nɨ̂ àtàŋəntɨɨ ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì tsiꞌì tsò ŋù yìi à lɛ sɨ yə nɨ̂ Nwîŋgɔ̀ŋ yìi mə kaa bɨ sɨ yə aà.
27 Pela fé, Moisés abandonou o Egito, não ficando amedrontado com a ira do rei, pois permaneceu firme como quem vê aquele que é invisível.
28 A lɛ ŋghɨ̀rə abìintɨɨ mə tâ à lɔgɨnə annù Passa, ǹswoŋ mə tâ bɨ̀ tswerɨsə aləə ya a nɨ mɨ̀ntsù mɨ nda mə tâ Angel nɨ̀wo wa tâ à tsuu bɨtsyà bɨ mbìì bɨ bɔɔ bɨ baIsrael bi mbâŋnə̀ lǒ zwitə.
28 Pela fé, celebrou a Páscoa e o derramamento do sangue, para que o exterminador não tocasse nos primogênitos dos israelitas.
29 A lɛ ŋghɨ̀rə abììntɨɨ mə tâ baIsrael tâ bɨ̀ too Ŋ̀kì mɨyaa yî bagɨtə wa tsiꞌì tsǒ bɨ too aa nɨ̂ ǹsyɛ yì ǹyoorə̂. Nòò yìi mə baEgipto lɛ nywiŋtə mə bɨ kɨɨ too aa, ŋ̀kì wa ɨ sɨgə ŋkoŋsə waa.
29 Pela fé, os israelitas atravessaram o mar Vermelho como por terra seca. Quando os egípcios tentaram fazer o mesmo, foram engolidos pelo mar.
30 A lɛ ŋghɨ̀rə àbìintɨɨ mə tâ ɨ̀wùgə alaꞌa Jericho jya tâ ɨ̀ wokə a noò yìi mə baIsrael lɛ mben ŋkarɨsə alaꞌa ya ǹjwi ji sàmbaà.
30 Pela fé, ruíram as muralhas de Jericó, depois de rodeadas por sete dias.
31 A lɛ ŋghɨ̀rə abìintɨɨ mə tâ bɨ̀ tsuu akwàrə̀ Rahab bo bɨ̀ bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntɨ̀ɨ atu a mbo Nwì aa zwitə, nloŋ mə à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂tswɛ̀rə̀ bɨ baIsrael nɨ̂ m̀bɔɔnə̂ aà.
31 Pela fé, Raabe, a prostituta, não foi destruída com os desobedientes, porque acolheu os espias com paz.
32 Mà bu ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀ka nsəŋtə aa ɛ? Kaa Nòò à sɨ̀ tswê a mbo mə̀ a ŋghàâ ànnù nloŋ Gideon, Barak, Samson, Jephah, David, Samuel, bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋntoo Nwî.
32 E que mais direi? Certamente me faltará o tempo necessário para falar de Gideão, de Baraque, de Sansão, de Jefté, de Davi, de Samuel e dos profetas,
33 Ǹloŋə abìintɨɨ bo lɛ mmàꞌa ntsò bo bɨ̀ ɨ̀too ɨtoo ntsya waa. Bo lɛ ŋghɨ̀rə annù yìi mə a tsinə aa, ŋkɨ ŋkwɛrə annù yìi mə Nwì à kàꞌà aà. Bo lɛ ŋkutə mɨ̂ntsù mɨ naàŋgwyɛ̀,
33 os quais, por meio da fé, conquistaram reinos, praticaram a justiça, obtiveram promessas, fecharam a boca de leões,
34 m̀bwɛtə mɨ̂mɔꞌɔ mî tɨ̀ɨ̀, ŋkɨ ŋkhə kaa bɨ waꞌà waa nɨ munwî ǹtsò zwitə̀. Bo lɛ mbə ɨbɔrəkə njoò lâ ǹtɨgə mbəŋ mbə bɨtɨ̀ɨ̀ bɨ bə̂ ǹtɨgə mbə tsiꞌì ŋ̀gǎŋmàꞌâ ǹtsò jî tɨ̀ɨ̀, ŋ̀ghaꞌa ntsǔ ntsǒ ɨtoò.
34 extinguiram a violência do fogo, escaparam de ser mortos à espada, da fraqueza tiraram força, fizeram-se poderosos na guerra, puseram em fuga exércitos estrangeiros.
35 Ǹtsya a njɨ̀mə abìintɨɨ bɨ lɛ nyweensə bɨlɨm bɨ bâŋgyɛ̀ bìi mə bɨ lɛ ŋkwokə aa mfa a mbo bo. Bǐ mɔꞌɔ bɨ lɛ sɨ yə ŋgɨꞌɨ bɨ ghə bɨ màꞌàtə̀ waa bo tuu tǎ ɨ kwo a mûm ŋ̀gɨꞌɨ ɨ yǐ tɨgə bǔ yweenə ɨ tswe nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi mə ɨ̀ bɔ̌ŋ ntsyàtə̀ aà.
35 Mulheres receberam, pela ressurreição, os seus mortos. Alguns foram torturados, não aceitando seu resgate, para obterem superior ressurreição;
36 Bɨ lɛ sɨ wyɛ̀ nɨ̂ bǐ mɔꞌɔ, ŋ̀ghɔɔ nɨ bǐ mɔꞌɔ, ŋ̀koo bi mɔꞌɔ nɨ̀ àtsaŋ, nlɔ̀gə̀ ŋ̀ghɛɛ nɨ bu a ndâtsaŋə̀.
36 outros, por sua vez, passaram pela prova de zombarias e açoites, sim, até de algemas e prisões.
37 Bɨ lɛ ntumntə bî mɔꞌɔ nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀, ŋ̀kwyɛ bî mɔꞌɔ ɨ̀tɨɨ baa, ǹzwitə bî mɔꞌɔ nɨ̀ munwî ǹtsò. Bǐ mɔꞌɔ bɨ karə̀ ŋ̀wɛꞌɛ nɨ̂ ŋ̀gùu mbinjə̀rə̀ bo bɨ̀ jǐ mbindɔŋə̀. M̀bə ŋgàŋâmfumə, bɨ tsɔꞌɔ̀ nɨ̀ àkòrə̂ yaa, ǹdɨ nɨ̂ ŋ̀gɨꞌɨ a nu bo.
37 Foram apedrejados, serrados ao meio, mortos ao fio da espada. Andaram como peregrinos, vestidos de peles de ovelhas e de cabras; passaram por necessidades, foram afligidos e maltratados.
38 Kaa m̀bi yù ɨ̀ lɛ ŋwaꞌǎ a mbo bo kuꞌùnə̀. Bo tɨgə̀ ŋ̀ghaa ntsɨŋə ŋkarə nɨ a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨ wɛ̀ɛ̀ tsiꞌì tsǒ bə̀ bìi bɨ ŋkhə ntsò. Ǹlɛ nɨ a ɨtu mɨ̂ntaꞌa bo bɨ̌ a mûm ɨ̀bùꞌu ŋgoo bo bɨ̀ mɨ̀mborə a nsyɛ̂.
38 O mundo não era digno deles. Andaram errantes pelos desertos, pelos montes, pelas covas, pelos antros da terra.
39 Ma buù bə̀ bɨ lɛ mbeentə waa mə bɨ lɛ nluu nɨ̂ àbìintɨɨ̀, la kaa bo lɛ ŋwaꞌǎ ɨ̀nnù jìi mə Nwì à lɛ ŋkàꞌà a mbo bo aa kwɛrə̀
39 Todos estes, mesmo tendo obtido bom testemunho por meio da fé, não obtiveram a concretização da promessa,
40 ǹloŋ mə Nwì à lɛ ntaŋtə ataŋtə̀ yìi mə a bu mbɔ̀ŋ ǹtsya ma ya aa a mbo bìꞌinə̀, mə bo ka yǐ kɨɨ kɔꞌɔ luu tsiꞌì bìꞌinə̀ nɨ̀bò bɨtsɨ̀mə̀.
40 porque Deus tinha previsto algo melhor para nós, para que eles, sem nós, não fossem aperfeiçoados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.