Atos 21
Bafut (BFD) vs ACF
1 Bìꞌì lɛ mfa fɨ̂lô fyaa ntɨgə mmaꞌatə waa, ŋkuu abaŋ, ntɨgə ntsinə ntoo ŋghɛɛ ŋkuu a Cos; àbɛ̀ɛ̀ fuꞌu bìꞌì ghɛɛ̀ ǹyweꞌe a Rhodes, ǹtɨgə nlo ghu ŋghɛɛ a Patara.
1 E aconteceu que, separando-nos deles, navegamos e fomos correndo caminho direito, e chegamos a Cós, e no dia seguinte a Rodes, de onde passamos a Pátara.
2 Maa alaꞌa bìꞌì lɛ nyə abaŋ yìi a lɛ sɨ too ŋghɛɛ nɨ a Fonisia aa, bìꞌì lɛ ntɨgə ŋkuu wa a mûm àbaŋ ya ntoo ŋghɛɛ.
2 E, achando um navio, que ia para a Fenícia, embarcamos nele, e partimos.
3 Bìꞌì zì mə̂ ntɨgə nyə nɨ̂ Cyprus laa, mbàŋnə̀ m̀bəŋ nsɨgə nɨ̂ m̀bɨ̂ ǹtii, nsɨgə ŋkuu a alaꞌa Syria. Bìꞌì lɛ ntɨgə ŋghɛɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ a aghəŋə ŋkì a Tai, a adɨgə yìi mə bɨ lɛ ntswe nɨ̂ m̀fiꞌi ǹjoo jìi ɨ lɛ ntswe wa mûm àbaŋ ya ghu aà.
3 E, indo já à vista de Chipre, deixando-a à esquerda, navegamos para a Síria e chegamos a Tiro; porque o navio havia de ser descarregado ali.
4 Bìꞌì lɛ ntɨgə nlɔɔ ŋgǎŋmbii Kristo jìi ɨ lɛ ntswe maa adɨgə aa ntɨgə ntswe biꞌi bo a atû ŋ̀gyà yî m̀fùùrə̀. Àzwì Nwî à lɛ ndɨ̀ꞌɨ̀ a mbo bo bo tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo Paul mə tâ à tsee a Yerusalem kɔꞌɔ ŋghɛ̀ɛ̀.
4 E, achando discípulos, ficamos ali sete dias; e eles pelo Espírito diziam a Paulo que não subisse a Jerusalém.
5 Njwi jìi mə bìꞌì lɛ ntswe nɨ̂ ǹtswe bìꞌibo ɨ̀ kà mə aa tsya bìꞌì tɨgə̀ m̀maꞌatə waa ŋghɛɛ. Bo bɨtsɨ̀m nɨ bàŋgyɛ̂ byaa bo bɨ̀ bɔɔ̀ byaa lɛ yòŋə̀ yiꞌi bìꞌibo fɛ̀ꞌɛ̀ wa njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa bo ŋghɛ̀ɛ̀ a ntsyaasə yiꞌi. Bìꞌibo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ wa aghəŋə ŋkì ǹtɨgə nswɛtə mɨkuꞌutə̂ mìꞌibo ntsaꞌatə Nwì ghu. Bìꞌibo tsàꞌàtə̀ mə̂ Nwî aa ntɨgə ntsàꞌànə̀, bo fâ fɨ̂lô fiꞌi.
5 E, havendo passado ali aqueles dias, saímos, e seguimos nosso caminho, acompanhando-nos todos, com suas mulheres e filhos até fora da cidade; e, postos de joelhos na praia, oramos.
6 Bìꞌì lɛ ntɨgə ŋghɛɛ ŋkuu wa a mûm àbaŋ bo tɨgə̀ mbu ŋkwɛɛŋkə waa a mɨlaꞌa bo.
6 E, despedindo-nos uns dos outros, subimos ao navio; e eles voltaram para suas casas.
7 Bìꞌì lɛ nlò a Tai ntɨgə ŋghɛɛ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀ghɛɛ nyweꞌe a Ptolemais, a adɨgə yìi mə bìꞌì lɛ nyə bɔɔ bɨ Kristo bî mɔꞌɔ ghu, ŋghɛɛ ntsàꞌàtə̀ waa, ŋkɨ ntswe biꞌibo njwi yì m̀fùùrə̀ aà.
7 E nós, concluída a navegação de Tiro, viemos a Ptolemaida; e, havendo saudado os irmãos, ficamos com eles um dia.
8 Àbɛ̀ɛ̀ a lɛ mfuꞌu bìꞌì lô ŋ̀ghɛɛ ŋkuu a alaꞌa Kaisaria, ntɨgə ŋghɛɛ ntswe a nda Philip mə à lɛ mbə Evangelis, mbə ŋû yî mɔꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ ŋgǎŋkwɛtə̀ jya ji sàmbaa laà.
8 E no dia seguinte, partindo dali Paulo, e nós que com ele estávamos, chegamos a Cesaréia; e, entrando em casa de Filipe, o evangelista, que era um dos sete, ficamos com ele.
9 À lɛ ntswe nɨ bɔɔ bâŋgyɛ̀ bɨ tɨyɔꞌɔ bi sàmbaà, bìi mə bɨ lɛ sɨ yuꞌu nɨ̂ ǹtoò Nwì ǹswoŋə.
9 E tinha este quatro filhas virgens, que profetizavam.
10 Bìꞌì tswe mə̂ ghu nɨ̂ ǹjwi jǐ mɔꞌɔ, ŋ̀gàŋntoò Nwì yî mɔ̀ꞌɔ mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ Agabus aa, a lô a Yudea ǹsɨgə ntsiꞌi yiꞌi.
10 E, demorando-nos ali por muitos dias, chegou da Judéia um profeta, por nome Ágabo;
11 À lɛ nlɔ̀gə ɨkò Paul, ŋkwerə mɨkòrə̂ mi bo bɨ̀ mbô mi ghu, ǹswoŋ mə, “Àzwì Nwî a swoŋ mə, ‘Àâ àjàŋ yìi mə baYuda bìi mə bɨ tswe a Yerusalem aa ka kwerə mbɔ̂ŋə̀ ɨkò ghû, ɨ tɨgə fa yi a mbô ŋ̀gàŋtɨbiì Nwî.’ ”
11 E, vindo ter conosco, tomou a cinta de Paulo, e ligando-se os seus próprios pés e mãos, disse: Isto diz o Espírito Santo: Assim ligarão os judeus em Jerusalém o homem de quem é esta cinta, e o entregarão nas mãos dos gentios.
12 Bìꞌì yùꞌù mə̂ laà, bìꞌi bɨ̀ bə̀ bìi bìꞌibo lɛ ntswe aa tɨgə̀ m̀buꞌu mbo a mbo Paul mə tâ tsee a Yerusalem kɔꞌɔ ghɛ̀ɛ̀.
12 E, ouvindo nós isto, rogamos-lhe, tanto nós como os que eram daquele lugar, que não subisse a Jerusalém.
13 Paul a tɨgə̀ ŋ̀kwiꞌi mə, “Nɨ ghɨ̀rə̀ aà àkə̀ laà, ǹyəꞌə mbəgɨtə nɨ̂ nû ya aa ɛ? Wa kaa mə̀ sɨ nû yà taŋtə̀ aa tsiꞌì a ŋkuu a ndâtsaŋə̀, mə̀ kɨ ntaŋtə nû yà aa a ŋkwo a Yerusalem nloŋ annǔ ɨkum Mmàꞌàmbî Yesu.”
13 Mas Paulo respondeu: Que fazeis vós, chorando e magoando-me o coração? Porque eu estou pronto não só a ser ligado, mas ainda a morrer em Jerusalém pelo nome do Senhor Jesus.
14 Tsǒ mə à lɛ nlɨ̀gɨ̀nə̀ ǹtuu annù yìi mə bìꞌì lɛ sɨ swoŋə aa, bìꞌì kɛntə̀ ǹtɨgə nswoŋ mə, “Tâ Nwì à ghɨrə annù yìi mə a lɔ̀ɔ̀ aà.”
14 E, como não podíamos convencê-lo, nos aquietamos, dizendo: Faça-se a vontade do Senhor.
15 Mayû a tsyà mə̂, bìꞌì tɨgə̀ ǹtaŋtə njoò jiꞌi ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ a Yerusalem.
15 E depois daqueles dias, havendo feito os nossos preparativos, subimos a Jerusalém.
16 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu jî mɔꞌɔ ɨ lɛ nlò a Kaiseria ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ biꞌibo, ǹlɔgə yiꞌi bìꞌibo ghɛɛ̀ ŋ̀kuu a nda Mnason ŋù Cyprus yìi mə à lɛ mbə ŋû yî mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu jǐ mbìì aa, ntɨgə ntswe biꞌibo.
16 E foram também conosco alguns discípulos de Cesaréia, levando consigo um certo Mnasom, chíprio, discípulo antigo, com quem havíamos de hospedar-nos.
17 Bìꞌì kɔ̀ꞌɔ̀ mə̂ ŋ̀kuu a Yerusalem aa, bɔɔ bɨ Kristo bya bìi bɨ lɛ ntswe ghu aa, bɨ kwɛrə̀ yiꞌi tsiꞌì nɨ̀ nɨ̀dorə̀.
17 E, logo que chegamos a Jerusalém, os irmãos nos receberam de muito boa vontade.
18 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂, bìꞌibɨ̀ Paul ghɛɛ̀ ǹyə Jɛms; bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ndânwì bɨtsɨ̀m bɨ kɨ̂ ǹzi ntsiꞌi yiꞌi ghu.
18 E no dia seguinte, Paulo entrou conosco em casa de Tiago, e todos os anciãos vieram ali.
19 Bìꞌibo tsàꞌànə̀ mə̂, Paul a tɨgə̀ ŋ̀kɛꞌɛnə ɨnnù tsɨ̀m, nɨliꞌi nɨliꞌi, jìi mə Nwì à lɛ ŋghɨ̀rə̀ a tɨtɨ̀ɨ bɨ̀tɨ̀zî Nwî ǹtsya a njɨ̌m ɨfàꞌâ yi aà.
19 E, havendo-os saudado, contou-lhes por miúdo o que por seu ministério Deus fizera entre os gentios.
20 Bo yùꞌù mə̂ aa, bo bɨtsɨ̀m tɨgə̀ ŋ̀ghaꞌasə Nwî. Bo bû ǹswoŋ ghu mbo mə, “Mumaà yìꞌì, Paul, ò yə̂ àjàŋ yìi mə baYuda a tsùꞌu ntsùꞌù bɨ bìì mə̂ Kristo aà; ŋkɨ yə ajàŋ yìi mə bo naŋsə ntɛꞌɛ atû yaa a nləə nɔ̀ŋsə̀ aà.
20 E, ouvindo-o eles, glorificaram ao Senhor, e disseram-lhe: Bem vês, irmão, quantos milhares de judeus há que crêem, e todos são zeladores da lei.
21 Bɨ swòŋ mə a mbo bo mə ò kɨ̀ sɨ dɨ̀ꞌɨ̀ nɨ a mbo bàYuda bìi mə bɨ tswe a tɨtɨ̀ɨ bɨ̀tɨ̀zî Nwî bɨtsɨ̀m aa mə tâ bo maꞌatə bɨ̂nɔ̀ŋsə̀ bɨ Moses ntsuu kɨ lə̀ə̀. Ǹswoŋə nɨ a mbo bo mə tâ bo tsee bɔɔ̀ byaa kɨ ŋètə̀, ŋkɨɨ tsuu bɨ̂nɔ̀ŋgɔ̀ŋ bɨ baYuda ɨ kɨ yòŋə̀.
21 E já acerca de ti foram informados de que ensinas todos os judeus que estão entre os gentios a apartarem-se de Moisés, dizendo que não devem circuncidar seus filhos, nem andar segundo o costume da lei.
22 M̀bə bìꞌinə̀ ghɨrə̀ mə akə tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa ɛ? Tsɨ̂tsɔ̀ŋ bo ka yuꞌu mə ò zì mə̂.
22 Que faremos pois? em todo o caso é necessário que a multidão se ajunte; porque terão ouvido que já és vindo.
23 Mamùu ajàŋ, ghɨ̀rə annù yìi mə bìꞌì ka swoŋ a mbo wò aà. Bə̀ bî mɔꞌɔ tswe faà bi nɨkwà mə bɨ kàà mə annù a mbo Nwì,
23 Faze, pois, isto que te dizemos: Temos quatro homens que fizeram voto.
24 ghɛ̀ɛ nlɔ̀gə̀ waa tâ bǔbo ghɛɛ nsìꞌìtə annù yâ tâ bǔbo laa a nsi miꞌi Nwî, tâ ò kɨ ntwu ayoo yìi bo tswe nɨ̀ ǹtwu aà, tâ bo tɨgə ŋkɔɔ itû jyaa. Ò bə ghɨ̀rə̀ mùu ajàŋ boŋ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m ka zi mə ɨnnù jya mə bɨ swoŋ atu wò aa à nɨ̂ àbǎŋnənnù. Lâ ò bâŋnə̀ ǹləə nɨ̂ nɔ̂ŋsə̀ a nɨ̂ àkòrə̀ nɨzî yô.
24 Toma estes contigo, e santifica-te com eles, e faze por eles os gastos para que rapem a cabeça, e todos ficarão sabendo que nada há daquilo de que foram informados acerca de ti, mas que também tu mesmo andas guardando a lei.
25 A ŋghɛ̀ɛ nɨ̂ ànnù bɨ̂tɨ̀zî Nwî bya mə bɨ bìì mə̂ Kristo aa, bìꞌì tòò mə aŋwàꞌànə̀ a mbo bo ǹswoŋə nɨ̂ mə bìꞌì biinə mə tâ bo tsuu mɨjɨ mìi mə bɨ maꞌa mɨ̂ŋkobə ghu aa kɨ jɨ, ǹtsuu aləə kɨ jɨ, ǹtsee naà yìi mə bɨ twɛɛ ntɔ̂ŋ yi nzwitə aa kɨ kurə; ŋkɨ tsee kɨ tsùùrə̀.”
25 Todavia, quanto aos que creem dos gentios, já nós havemos escrito, e achado por bem, que nada disto observem; mas que só se guardem do que se sacrifica aos ídolos, e do sangue, e do sufocado e da fornicação.
26 Paul à lɛ ntɨgə ŋghɛɛ nlɔ̀gə̀ bə̂ bya, àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂, bo bo ghɛɛ̀ ǹsiꞌitə àkàà yâ. Bo lɛ ntɨgə ŋghɛɛ ŋkuu a ndâmàꞌanwì ŋ̀kɛꞌɛnə mə njwi jya mə bo lɛ ntswe nɨ̂ ǹlə̀ə̂ ɨ̀bɨɨ nû waa tâ ɨ̀ laa aa, bo lə̀ə̀ mə̂ ŋ̀kɨ mfa njoo mmàꞌanwì jìi mə bo lɛ ntswe nɨ̂ m̀fa atu bo yî mɔ̀ꞌɔ yî mɔ̀ꞌɔ aà.
26 Então Paulo, tomando consigo aqueles homens, entrou no dia seguinte no templo, já santificado com eles, anunciando serem já cumpridos os dias da purificação; e ficou ali até se oferecer por cada um deles a oferta.
27 Ǹjwi jya ji sàmbaa ɨ ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka mmɛ, bàYuda bî mɔꞌɔ bìi bɨ lɛ nlò a alaꞌa Asia aa, bìi bɨ lɛ nyə Paul a mûm ǹdâmàꞌanwì aa, bɨ lɛ ntotə nnɔ̀ɔ̀ bɨ tɨgə̀ m̀baŋnə yi,
27 E quando os sete dias estavam quase a terminar, os judeus da Ásia, vendo-o no templo, alvoroçaram todo o povo e lançaram mão dele,
28 ǹtɔŋnə nswoŋə nɨ mə, “BaIsrael, nɨ̀ zi ŋkwɛtə yiꞌi! M̀bâ ghûlà a dɨ̀ꞌɨ̀ nɨ a mbo bə̀ a ɨdɨgə tsɨ̀m mə bə̀ ka ntsaꞌa nɨ̂ yiꞌinə̀, ntəsə nɨ̂ nɔ̂ŋsə̀, ŋ̀kɨɨ ntsaꞌa nɨ̂ ǹdâmàꞌanwì. À kɨ̀ mə̂ ǹzi ŋka ntsuurə nsɨ̀ŋə̀ nɨ̂ àdɨ̀gə̀ yû mə laa aà!”
28 Clamando: Homens israelitas, acudi; este é o homem que por todas as partes ensina a todos contra o povo e contra a lei, e contra este lugar; e, demais disto, introduziu também no templo os gregos, e profanou este santo lugar.
29 Bo lɛ sɨ swoŋ ma mùu ajàŋ aa nloŋ mə à lɛ tɨ bə aa bo yə̂ Paul bo Trophimus, ŋù baEfeso, bo yu zinə̀ wa mûm àlaꞌà, bo tɨgə̀ m̀mɔɔntə nɨ mə à lɛ nlɔ̀gə̀ aa yi bo yu zî ŋ̀kuu wa mûm ǹdâmàꞌanwì.
29 Porque tinham visto com ele na cidade a Trófimo de Éfeso, o qual pensavam que Paulo introduzira no templo.
30 Ɨ̀dɨ̀gə̀ ɨ lɛ ntɨgə mbuurə wa mûm àlaꞌa, bə̀ tɨgə̀ ŋ̀khənə nzì ŋ̀ghotə, m̀baŋnə Paul, ǹswuŋ yi mfɛꞌɛsə wa ndâmàꞌanwì, ǹtsetə ɨbàꞌà.
30 E alvoroçou-se toda a cidade, e houve grande concurso de povo; e, pegando Paulo, o arrastaram para fora do templo, e logo as portas se fecharam.
31 Ànnǔ ajàŋ mə bɨ lɛ sɨ tɨgə nlɔɔ nzwitə̂ yi aa, a lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹyweꞌe a mbo atu bɨ̂sogyɛ ntsùꞌù baRoma mə àlaꞌa Yerusalem a tsɨ̀gɨ̀nə̀.
31 E, procurando eles matá-lo, chegou ao tribuno da coorte o aviso de que Jerusalém estava toda em confusão;
32 À lɛ mburə nlɔgə bɨ̂sogyɛ̀ bo bɨ̀ Ɨ̀tu bɨ̂sogyɛ̀ ǹtsùꞌù bobo khə̂nə̀ ǹsɨgə ŋghɛɛ ntsiꞌi bə̂ byâ; bə̀ bya yə̀ mə̂ atu bɨsogyɛ̀ ntsuꞌu ya bo bɨ̀ bɨ̀sogyɛ̀ bya aa, ŋkɛntə a ŋghɔ̀ɔ Paul.
32 O qual, tomando logo consigo soldados e centuriões, correu para eles. E, quando viram o tribuno e os soldados, cessaram de ferir a Paulo.
33 Àtu bɨ̂sogyɛ̌ ntsùꞌù ya a ghɛɛ̀ ǹtswa Paul, ǹswoŋ mə bɨ̀ kwerə yi nɨ̂ ɨ̀tsaŋ ji baà. M̀betə mə à bə aa wò, kə̀ ŋ̀kɨ mfansə aa akə̀ lɛ?
33 Então, aproximando-se o tribuno, o prendeu e o mandou atar com duas cadeias, e lhe perguntou quem era e o que tinha feito.
34 Bə̀ bî mɔꞌɔ wa tɨtɨ̀ɨ nnɔ̀ɔ̀ wa kâ ǹtɔŋnə, bǐ mɔꞌɔ swoŋnə̀ ànnu yi mɔꞌɔ, bǐ mɔꞌɔ swoŋə̀ nɨ̀ yǐ dàŋ; kaa a waꞌà zî àjàŋ yìi mə mbə a naŋsə yuꞌu ànnù yî tɨ̀nsə̀ yìi mə bo lɛ sɨ naŋsə swoŋ nloŋ ayɔ̀rə̀ yâ; ǹtɨgə nswoŋ mə tâ bɨ̀ lɔgə Paul ŋghɛɛ nɨ ghu a ndùgə bɨ̀sogyɛ̀.
34 E na multidão uns clamavam de uma maneira, outros de outra; mas, como nada podia saber ao certo, por causa do alvoroço, mandou conduzi-lo para a fortaleza.
35 Bi zì mə̂ ŋ̀ka ŋkɔꞌɔ bɨsteps bya aa bɨ̀sogyɛ̀ bǐ mɔꞌɔ bɨ tɨgə̀ m̀beꞌe Paul aa bèꞌè ǹloŋ mə ɨdɨ̀gə̀ lɛ sɨ tɨgə ntɨɨ tsiꞌì tɨ̀ɨ̀ ajàŋ yìi mə nnɔ̀ɔ̀ wa ɨ lɛ tɨgə mbə tsǒ nàà mɨ̀tsəꞌə aà.
35 E sucedeu que, chegando às escadas, os soldados tiveram de lhe pegar por causa da violência da multidão.
36 Ǹnɔ̀ɔ̀ wa ɨ lɛ sɨ zwu yoŋə nswoŋə nɨ mə, “Zwitə nɨ̀ yi!”
36 Porque a multidão do povo o seguia, clamando: Mata-o!
37 Bɨ̀sogyɛ̀ bya kà mə̂ aa nlɔɔ ŋkuu ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ Paul a mûm ǹdùgə bo, a ghaà a mbô ǹtsyàsə̀ wàà mə, “M̀bə mə̀ tse swoŋə annù yî mɔꞌɔ a mbo wò aa ɛ?” Ǹtsyàsə̀ wa a betə mə, “Ò zî nɨ̀ghàà nɨ baGrikia aa ɛ?
37 E, quando iam a introduzir Paulo na fortaleza, disse Paulo ao tribuno: É-me permitido dizer-te alguma coisa? E ele disse: Sabes o grego?
38 Ò sɨ̌ ŋû baEgipto wa mə, à ghaꞌà a bɔ̀ɔ̀ mə̂ ǹsaꞌatə, mə à kɨ̀ zi mbùùrə alaꞌa yù ŋ̀ghotə nnɔ̀ɔ̀ ‘bɨ̀yɔ̀ŋə̀ nɨfɔ̀’ ntsùꞌù ji nɨkwà ǹlɔgə waa bo bo fɛꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ atu ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀ aa bə aa ɛ?”
38 Não és tu porventura aquele egípcio que antes destes dias fez uma sedição e levou ao deserto quatro mil salteadores?
39 Paul a kwiꞌi mə, “Mə̀ nɨ ŋù baYuda, ǹlo aa a alaꞌa Tarsus a mbùꞌu Cilicia, m̀bə tsiꞌi mûlaꞌa yìi à lo a njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa mà yû yìi ɨ̀ tɨ̀nsə̀ aà. Tsàꞌà tsàꞌa ò, bii tâ mə̀ ghaa a mbo bə̀ bû.”
39 Mas Paulo lhe disse: Na verdade que sou um homem judeu, cidadão de Tarso, cidade não pouco célebre na Cilícia; rogo-te, porém, que me permitas falar ao povo.
40 Ǹtsyàsə̀ bɨ̀soŋgyɛ̀ wa a bii, Paul a tɨgə ntəə wa atu bɨ̂steps, ǹtsitə bə̂ bya nɨ̀ àbô yi bo kɛntə̀ ŋ̀ghàa, a ghaà a mbo bo nɨ nɨ̀ghàà nɨ baHeber ǹswoŋ mə:
40 E, havendo-lho permitido, Paulo, pondo-se em pé nas escadas, fez sinal com a mão ao povo; e, feito grande silêncio, falou-lhes em língua hebraica, dizendo:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.