Mateus 10

MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Zɨ́ Yésụ ndólo ꞌyị lódụ́ kacɨ́ne ga bɨ sokó doa gbre (12) ní, íꞌbí rokoꞌbụ ꞌbɨ ógóóyó bɨcayi lomo e kpá kɨ́ sị́kpị ꞌyị ndíyá e kɨ́e zɨ́ye.
1 Jesu ana bai’ufununayah etei 12 eaf ayuwih hina, sawow yumatah ta ta, feher yumatah ta ta, sabuw biyahimaim baiyawasih isan fair itih naatu igegewasinih.
2 Ba ịrị ꞌyịmɨkása ga bɨ sokó doa gbre (12) ní. Simúna bɨ ngíti ịrịa kpá Pétero ní, kɨ́ lúnduné Andiríya, Yakóbo wotị́ Zebedị́ya, kɨ́ lúnduné Yiwáni,
2 Naatu iti i bai’ufununayah nah 12 wabih, wantoro’ot i Simon wabin ta Peter tufuturan Andrew hairi, James tufuturan John hairi, orot Zebedee natunatun.
3 nda Phị́lịpo, kɨ́ Batilimáyo, Tóma kɨ́ Matáyo ꞌyị ꞌdóꞌdụ́ ụsórụ, Yakóbo wotị́ Alafáyo, nda Tadéyo,
3 Philip, Bartholomew hairi, kabay onayan wabin Matthew i Thomas hairi, naatu Alpheus natun James i Thaddeus hairi,
4 kɨ́ Simúna Zíloto, kɨ́ Yụ́da bɨ gɨ sɨmɨ gara bɨ Keriyóta bɨ iꞌbí ngbángá Yésụ ní.
4 tafaram kafafarayan orot wabin Simon. Jesu ana yanuwayan orot Judas Iscariot hairi.
5 Sɨmɨ bɨ Yésụ kasa ꞌyịmɨkása ené ga bɨ sokó doa gbre (12) ní, zɨ́a úku ledre zɨ́ye kɨ́dí, “Ndásé ndéré ꞌbe ꞌbɨ ꞌyị ga bɨ ndanɨ́ Yụ́da e wá ní wá, togụ́ sɨmɨ káṇgá ꞌbɨ ꞌyị ga bɨ Samáriya e ní kpá wá.
5 Orot nah 12 Jesu iyunih hititit iuwih eo, “Ufun Sabuw hai tafaramamaim men kwanan naatu Samaria sabuw hai bar hai meraramaim men kwanarun.
6 Ídísé ndéré ꞌbe ꞌbɨ Isɨréle e gɨ zɨ́a oyónɨ́ sogoyé go zɨ́ Lomo.
6 Baise kwanan Israel sabuw bobaituw na’atube hikasiy tema’am biyahimaim kwanarun kwaniyawasih.
7 Zɨ́se úku ledre zɨ́ye kɨ́dí, ‘Sịndị́ kadra nɨ go gbóo gɨ ro zɨ́ Lomo ídíne Ngére doyé.’
7 Kwanan iti tur i kwanabinan, Mar ana aiwob i na iyubinaka.
8 Zɨ́se sị́kpị ꞌyị ndíyá e kpá kɨ́ úru ꞌyị e gɨ sɨmɨ umbu. ꞌYị ga bɨ kɨ́ sámá royé ní, zɨ́se yéme sanáye, zɨ́se ógóóyó dokéké e gɨ sɨmɨ ꞌyị e. ꞌYị e ndanɨ́ íꞌbí éyị́ zɨ́se gɨ ro moko máa née wá gɨ zɨ́a máíꞌbí rokoꞌbụ née zɨ́se gbékpị́ne.
8 Sawusawuwih kwaniyawasih, murumurubih kwanao hinamisir, sabuw iyab biyah kokom ani’anih kwaniyawasih naatu demon kakafih kwananunih hinatit. Sawar ana baiyan en kwabaib, imih kwanabow ana baiyan en.
9 Sɨmɨ mɨndérése, ndásé ꞌdíꞌbi késị́ wá,
9 Men kabay ta kwanab a koukut kwaniwan, naiw a kikiramaim kwanarobere auman kwananamih.
10 ndásé gbawá ꞌdíꞌbi yata bongó e kɨ́ éyị́ sịndị́ e zɨ́se sɨmɨ kombo, ndásé kpá gbawá ꞌdíꞌbi ngbángbá. ꞌYị ga bɨ ásé ndéré méngị moko zɨ́ye née nɨyí lúrú bi kacɨ́se.
10 Remor isan men hafoy ta kwanab, men biya baibiyon ta, a baibiyon ta, tu ta, kwanabow auman kwananamih. anayabin bowayah abis kikimin tibitin boro nakaram.
11 “Gara togụ́ do ꞌbe bɨ ógụsé go sɨmɨ a ní, zɨ́ ngúru mị́ngị́ ꞌbe ꞌdíꞌbi sée sɨmɨ sụmụ yá, ídíse ꞌdúꞌdu ore, ásé nda fú ndéréókpó.
11 “Kwanan bar merar kikimin o bar merar gagamin kwanarur, sabuw iyab merarayow wairafih kwananuwihih, naatu i hai baremaim kwanama, a bowabow kwanisawar imaibo kwihamiyih kwanan.
12 ꞌBe bɨ ógụsé go sɨmɨ a ní, ídísé íꞌbí mandá ore.
12 Naatu bar runamih sabuw a merarayow kwanitih.
13 Togụ́ ꞌdiꞌbinɨ́ sée go sɨmɨ sụmụ, ídísé íni ini zɨ́ Lomo idí íꞌbí úndru zɨ́ye ore. Togụ́ ꞌdiꞌbinɨ́ sée wá, úndru esé née idí ídíáká zɨ́se.
13 Naatu sabuw bar wanawanan tufuw ana merarayow hinabaib, basit a merarayow kwanihamiy nati baremaim nama, baise men hinabaib a tufuw ana merarayow kwanabosair kwanab maiye.
14 ꞌYị ga bɨ ꞌdiꞌbinɨ́ sée sɨmɨ sụmụ gɨ ro úwú ledre ga bɨ ógụsé kɨ́e zɨ́ye ní wá ní, ídísé ụ́ꞌbụ́ómo ꞌbụrụ bɨ ro sịndị́se ní cịkị ore gɨ ro do ówo a mbá kɨ́dí asinɨ́ goó gɨ rosé.
14 Orot babin yait a merar men nay naatu a tur men nanonowar, kwanamisir ura kwanarutatab efan nati kwanihamiy kwanan efan ta.
15 Zɨ́a kpá úku ngíti ledre zɨ́ye kɨ́dí, Máúku zɨ́se maꞌdíi, ꞌdoꞌdó ꞌbɨ ꞌyị ga bɨ kóo Lomo ꞌdoꞌdo yée sɨmɨ Sodóma kɨ́ Gomóra ní emene gɨ zɨ́ ꞌdoꞌdó bɨ nɨ ꞌdóꞌdo ꞌyị ga bɨ asinɨ́ kɨ́ úwú ledre gɨ tarasé ní.
15 Anababatun a tur ao’owen, baibatebat ana veya God Sodom, Gomorah sabuw boro nakabibirih, baise nati bar merar sabuw hai baimakiy i boro God tafan nayara’ah gagamin na’in hinab.
16 Ásé ídí dongará bɨsinyí ꞌyị e íri káa zɨ́ kábịṛị́kị ga bɨ dongará máárára e mị́ngị́ye ndaá ní. Gɨ zɨ́ kéyị née ní, komosé idí ídí rosé, zɨ́ mɨmbéꞌdesé ídíne zɨ́ ꞌyị e mbá bɨlámáne.
16 “Kwananowar, kwa i bobaituw sheep na’atube haru fairih wanawanahimaim abiyuni kwanatit kwananamih, imih kok na’atube kwanakakaf naatu mamu imak na’atube kwananutanub.
17 “Ídísé kpá bándá rosé gɨ zɨ́ ngíti géyị Yụ́da e, nɨyí ꞌdíꞌbiógụ sée kóꞌdụ́ mɨngburoko ꞌyị eyé e sɨmɨ ꞌDị́cị́ Kótrụro e, zɨ́ye ꞌdóꞌdo sée.
17 “Mata toniwa’an sabuw isah, anayabin boro hinabuw hinafatumi kwanan kanisel nahimaim hibabatiy, naatu Kou’ay Baremaim boro hinaborabirabi.
18 Ásé ídí zɨ́ye káa zɨ́ bɨsinyí ꞌyị e ní, zɨ́ye ꞌdíꞌbiógụ sée kóꞌdụ́ mɨngburoko ꞌyị e kpá kɨ́ mɨngburoko ngére e gɨ ro zɨ́ye ꞌdécị ngbanga rosé. Ábuwá ásé go ndéré ꞌdódo ledre amá zɨ́ye kpá kɨ́ ꞌyị ga bɨ ngárá ndanɨ́ Yụ́da e wá ní.
18 Ayu wabu’umaim kwabowabow isan boro aiwob sabuw naatu gawan orot gagamih na’atube Ufun Sabuw nahimaim Tur Gewasin kurereb nowar isan boro hinarab hinataini.
19 Togụ́ ꞌdiꞌbinɨ́ sée go yá, ndásé sómụ́ ledre kɨ́dí, ásé ndéré úku a ba ya ꞌdíya wá. ꞌDówụ́ Lomo nɨ úkuíꞌbí ledre ne zɨ́se úku a.
19 Baise hinafatum hinabuw baibabatiyimih kwanan men kwaniyababan tur isan, o tur o isan, hinabibatiy ana veya’amaim tur boro imaim natit kwanao.
20 Ásé ndị́sị úku dụụ́ éyị́ bɨ ꞌBụsé Lomo nɨ ndị́sị úkuíꞌbí a zɨ́se sɨmɨ rokoꞌbụ ꞌbɨ ꞌDówụ́ne ní.
20 Anayabin nati tur i men o a notamaim tit kuo’omih, baise Tamat Anunin o iwani awa rukirir kuo.
21 “Karanée ngíti géyị ꞌyị e nɨyí íꞌbí ngbángá lúnduyé e kɨ́ lémịyé do úfu yée, zɨ́ ngíti géyị ꞌbụmɨowụ́ e méngị a zɨ́ owụ́ ꞌbɨ eyé e kpá kenée, zɨ́ owụ́ e ídíye okó ro ꞌyị ndíki yée do úfu ꞌyị ndíki yée gɨ zɨ́ye.
21 “Orot ain boro tain baban nao namorob, regah boro natun nifa’ifa’i baban nao namorob, na’atube kek boro hinah tamah hinifa’ifa’ih babah hinao hinamorob.
22 Tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e nɨyí karanée sógó sée gɨ zɨ́a bɨ ṇgúṇgusé ledre amá ní. Yée bɨ ṇguṇgunɨ́ ledremá zɨ́ye tóroyé ngbúó sɨmɨ ꞌdoꞌdó ní, Lomo nɨ karanée íꞌbí trịdrị zɨ́ye.
22 Ayu wabu’umaim kwabowabow isan sabuw boro hinifa’ifa’i, baise orot yait nabat kikin nabowabow yomaninamaim boro yawas natita’ur.
23 Togụ́ ꞌdoꞌdonɨ́ sée sɨmɨ gara bɨ ásé sɨmɨ a gɨ zɨ́a bɨ ndị́sịsé ꞌdódo ledre amá ore ní, ídísé ngásá sɨmɨ ngíti a. Mááyí ndáꞌbaógụ ꞌdiya ꞌdáꞌdá gɨ zɨ́se kɨ́ gámá lící rosé kenée sɨmɨ káṇgá ꞌbɨ Isɨréle e mbá kɨ́ úku ledre amá zɨ́ ꞌyị e.
23 Bar merar ta’amaim hinarukoukuw kwanabia’akir, kwanabihir kwanan bar merar ta, anababatun a tur ao’owen, Israel wanawanan bar merar etei boro men kwanabow kwanisawaribo Orot Natun namatabir maiye nanamih.
24 “ꞌYị bɨ ndịsịnɨ́ ꞌdódo ledre zɨ́a ní, romo ené do ꞌyị ꞌdódo ledre wá. Kpá kenée ꞌyị ꞌbɨ moko romo ené do mongụ́ ꞌyị ené wá.
24 “Kirum kek boro men ana bai’obaiyen orot na natabirimih, na’atube akir wairafin boro men ana orot ukwarin na natabirimih.
25 Káa zɨ́ bɨ mááyí ꞌyị ꞌdódo ledre zɨ́se kpá manda esé ní, ídísé ówo a kɨ́dí nɨyí ndólo sée Belezabụ́bụ káa zɨ́ bɨ ndịsịnɨ́ ndólo máa ní gɨ zɨ́a mááyí mongụ́ ꞌyị esé.
25 Baise kirum kek na kok ana bai’obaiyen orot na’atube mataramih, basit i ukwarin na rerekab na kirum gewas, na’atube akir wairafin nabow gewas ana orot ukwarin boro nayara’ah ibe namatar, baise bar matuwan orot isan Beelzebul hinarouw hinao na’at, i ana akir wairafin isah boro tur kakafin maiyow hina’uwih wabih hini’a’afiy.
26 “Ndásé éré ꞌyị ga bɨ nɨyí ndị́sị méngị láráse gɨ zɨ́a bɨ ṇgúṇgusé ledre amá ní wá. Lomo ili ídísé ꞌdódo ledre ené e za mbá zɨ́ ꞌyị e bɨkéṛị́ a ndaá lóꞌbo wá.
26 “Baise sabuw isah men kwanabir, anayabin abisa sum wanawanan wa’iwa’irin inu’in boro hina botait nirereb, naatu sawar baibunuwenamaim ti’inu’in etei boro hinatit hinibebeyan sabuw etei hinaso’ob.
27 Ledre ga bɨ mɨꞌdódo yée zɨ́se kɨ́ ndụlụ kɨ́ kadra ní ídísé ózoógụ yée zɨ́ kadra zɨ́ tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e úwú yée mbá.
27 Abisa wa’iwa’iramaim ao kwanonowar sabuw etei nahimaim kwanao hinanowar, naatu abisa akisimo ao kwanonowar, kwanayen gem tafahimaim kwanabat kwanabinan sabuw etei hinanowar.
28 Ndásé éré ꞌyị ga bɨ nɨyí úfu lá dụụ́ gbékpị́ rosé, utúasánɨ́ óto sị́lị́ye ro trịdrịsé wá ní wá. Ídísé éré ngịrị Wo bɨ nɨ ụ́cụ kụṛụꞌbụsé nyé ku phoꞌdụ ní.
28 Sabuw biya te’a’asabun isan men kwanabirumih, anayabin anun boro men hina’asabunimih, baise God isan i kwanabir, anayabin i boro biya naatu anun hairi’ika na’asbunuwen hinamorob.
29 Mɨnzéré owụ́ solụ́ e, ledreyé ndaá owóowó wá, ꞌyị nɨ úgú yée ꞌdényé gbre dụụ́ kɨ́ giníya kị́éꞌdo. Lomo bɨ otoogụ yée ní, ili ené zɨ́ye úyuyé lá sɨkala wá gɨ zɨ́a owo yị́ ené yée mbá bú.
29 Mamu kwikwik rou’ab hai baiyan i one toea’maim boro inatubun, baise mamu ta boro men Tamat so’oba’e namorob haw nare’emih.
30 Lomo owo ledre gɨ rosé bú bɨlámáne, gba bị dosé olo yée kékị́éꞌdo mbá.
30 Naatu kwa ukwarimaim arib i etei God iyab sawar.
31 Ndásé éré ngịrị ꞌyị ga bɨ ilinɨ́ dụụ́ úfu gbékpị́ rosé ní wá, ledresé nɨ zɨ́ Lomo owóowó rómo do gbékpị́ éyị́ trịdrị e mbá.
31 Imih men kwanabir, Tamat ana yabow kwa isa i ra’at men mamu kwikwik na’atube’emih.
32 “ꞌYị ga bɨ erénɨ́ ngịrị wá, togụ́ toronɨ́ ngị́rị úku ledre fúó zɨ́ ꞌyị e kɨ́dí yée nɨyí ꞌyị amá e yá, mááyí úku ledreyé zɨ́ Babá komo ere kpá fúó kɨ́dí, maꞌdíi nɨyí tɨ́ ꞌyị amá e.
32 “Orot yait sabuw etei nahimaim ayu isou eo’orereb, ayu auman boro maramaim na’atube ana sinaf Tamai nanamaim.
33 Togụ́ asinɨ́ gɨ romá gɨ zɨ́ komo ꞌyị e yá, mááyí kpá ási gɨ royé kóꞌdụ́ Babá bɨ komo ere ní kɨ́dí ndanɨ́ eyé ꞌyị amá e wá.
33 Baise orot babin yait sabuw etei nahimaim ayu ekwakwahiru, ayu auman mar Tamai nanamaim boro ibo anakwahir.
34 “Ndásé sómụ́ a bɨ kɨ́dí bɨ máógụ ba ledre e nɨyí ídí mbá bɨlámáye ní wá. ꞌYị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledremá wá ní, mɨmbéꞌdeyé nɨ ndị́sị ídí phoꞌdụ zɨ́ye ndị́sịyé kɨ́ úfu ngíti géyị ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre amá go ní.
34 “Men kwananot ayu i tufuw abai tafaramamaim anan, En. Ayu i men tufuw abai ananamih, baise kauseb abai anan.
35 Ngíti géyị
35 Ayu anan anayabin
36 Ledre née ꞌdodo go kɨ́dí, okó nɨ ógụ ro ꞌyị bɨ ṇguṇgu ledre amá go ní cịkị gɨ zɨ́ ꞌyị ené e gɨ ꞌbe.’
36 Imih orot ana kamabiy anababatun i boro i taiyuwin ana rara.’
37 “Togụ́ ꞌyị oto ꞌbú ꞌyị ꞌbɨ ꞌbe ꞌbɨ ené e rómo domá yá, ꞌyị née utúasá ené ídí ꞌyị lódụ́ kacɨ́ma wá.
37 “Orot yait ana yabow ayu isou ikikimin naatu hinah tamah isah ebiyabow kwanekwan i men karam boro ni’ufnunu, na’atube orot yait ana yabow ayu isou ikikimin naatu i natun orot naatu babitai isah ebiyabow kwanekwan, i men karam boro ni’ufnunu.
38 ꞌYị bɨ utúasá ị́mbị́ mɨngbúngbu kágá ené íꞌbí roné kɨ́e zɨ́ ꞌdoꞌdó kɨ́ umbu gɨ romá wá ní, utúasá ídí káa do ꞌyị lódụ́ kacɨ́ma wá.
38 Naatu orot babin yait ana onaf men na’abar ayu nabi’ufnunu i men karam boro ayu airi ani’of.
39 Togụ́ ꞌyị ya née ṇguṇgu ledremá wá káa bɨ ezeokóma e nɨyí úfu née yá, sɨmɨ bɨ ufunɨ́ wo go ní, ndiki trịdrị bɨ za fí ní wá. Togụ́ ezeokóma e ufunɨ́ ꞌyị gɨ zɨ́a bɨ ṇguṇgu ledremá ní yá, nɨ ndiki trịdrị bɨ za fí ní.
39 Orot babin yait taiyuwin ana yawas enunuwih boro ana yawas nikasiy, baise orot babin yait ana yawas isou ebi’inuw boro natita’ur.
40 “Togụ́ ꞌyị ꞌdiꞌbi sée sɨmɨ sụmụ gɨ zɨ́a bɨ ásé ꞌyị amá e ní, ꞌyị née ꞌdiꞌbi kpá máa go. ꞌYị bɨ ꞌdiꞌbi máa go sɨmɨ sụmụ ní, ꞌdiꞌbi kpá babá go gɨ zɨ́a kasaogụ máa ne.
40 “Orot yait kwa a merar eyiyi, ayu au merar eyiyi, naatu orot yait ayu au merar eyiyi, i orot yait ayu iyunu anan i ana merar eyiyi.
41 Togụ́ ꞌyị ꞌdiꞌbi nébị sɨmɨ sụmụ gɨ zɨ́a bɨ Lomo kasaogụ wo ne ní yá, Lomo nɨ íꞌbí tákpásị́lị́ zɨ́ye ndro kɨ́ nébị maꞌdáa. Togụ́ ꞌyị ꞌdiꞌbi ꞌyị méngị ledre ga bɨ Lomo ili yée ní sɨmɨ sụmụ, Lomo nɨ íꞌbí tákpásị́lị́ zɨ́ye ndro kɨ́ ꞌyị máa née.
41 Orot babin yait dinab orot ana merar eyiyi, anayabin i dinab orot, nati orot boro dinab orot ana baiyan turin nab. Naatu orot yait, orot ana yawas mutufurin ana merar eyiy, anayabin i orot ana yawas mutufurin boro orot ana yawas mutufurin ana baiyan turin nab.
42 Ndaá kpá lá dụụ́ née wá, togụ́ ꞌyị iꞌbí iní zɨ́se éwé a gɨ zɨ́a bɨ ásé ꞌyị lódụ́ kacɨ́ma e ní yá, Lomo nɨ íꞌbí úndru zɨ́a.”
42 Naatu orot babin yait kek kikimin harewawat hun itin etomatom, anayabin i ayu au bai’ufununayan, anababatun a tur ao’owen i ana baiyan boro nab.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.