Lucas 6
MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs ARIB
1 Kadra kị́éꞌdo sɨmɨ Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro, zɨ́ Yésụ ị́nyịné kɨ́ ꞌyị lódụ́ kacɨ́ne e ndéré ꞌdécị bi kpụrụ́ gɨ sɨmɨ yáká, sɨmɨ bɨ kére nɨ aka lá ngorụné ní. Zɨ́ ꞌyị lódụ́ kacɨ́ga ndị́sị lófo ngorụ kére ga gére née kɨ́ ánu a.
1 E sucedeu que, num dia de sábado, passava Jesus pelas searas; e seus discípulos iam colhendo espigas e, debulhando-as com as mãos, as comiam.
2 Zɨ́ Farụsáyo e ị́nyịyé úku ledre kɨ́dí, “Áyi, tɨ́ bɨ ówosé bú karaba Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro ní, ndị́sịsé nda méngị moko sɨmɨ a gɨ ro ꞌdi?”
2 Alguns dos fariseus, porém, perguntaram; Por que estais fazendo o que não é lícito fazer nos sábados?
3 Zɨ́ Yésụ úkulúgu ledre zɨ́ Farụsáyo ga gére née kɨ́dí, “Ólosé esé ledre bɨ kóo Dawídi mengị sɨmɨ bɨ kóo ꞌbú mengị yée kɨ́ ꞌyị ené e ní wá?
3 E Jesus, respondendo-lhes, disse: Nem ao menos tendes lido o que fez Davi quando teve fome, ele e seus companheiros?
4 Kadra kị́éꞌdo ꞌbú mengị kóo Dawídi kɨ́ ꞌyị ené go kɨ́ngaya. Zɨ́a ndéré ólụ́ne sɨmɨ ꞌdị́cị́ ꞌbɨ Lomo, zɨ́a ꞌdíꞌbi ambata ga kóo ore, ꞌyị ꞌdáná éyị́ zɨ́ Lomo nɨyí ánu a dụụ́ ye ní zɨ́a ánu a. Zɨ́a kpá íꞌbí a zɨ́ ꞌyị ené ga bɨ kóo nɨyí kéye ní.”
4 Como entrou na casa de Deus, tomou os pães da proposição, dos quais não era lícito comer senão só aos sacerdotes, e deles comeu e deu também aos companheiros?
5 Zɨ́ Yésụ úku odụ ledre yaá, “Máa Owụ́ ꞌbɨ ꞌYịmaꞌdí mááyí Ngére do Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro.”
5 Também lhes disse: O Filho do homem é Senhor do sábado.
6 Sɨmɨ ngíti sịndị́ kadra kpị́ sɨmɨ Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro, zɨ́ Yésụ ndéré ólụ́ne ꞌDị́cị́ Kótrụro ndị́sị ꞌdódo ledre. Ngíti oꞌdo nɨ kpá ore sị́lị́a ꞌbɨ anú ngụrogụ́ mɨngụ́rógụ́ mengị moko wá.
6 Ainda em outro sábado entrou na sinagoga, e pôs-se a ensinar. Estava ali um homem que tinha a mão direita atrofiada.
7 Ngíti géyị Farụsáyo e kɨ́ ꞌyị ꞌdódo lorụ e nɨyí kóo ore ndị́sị gámásóꞌdo mɨsiꞌdi bɨ togụ́ Yésụ luyú ledre go yá, zɨ́ye ꞌdíꞌbi wo. Gɨ zɨ́ kéyị née ní, zɨ́ye ndị́sịyé sémbe wo mɨsémbe kɨ́dí togụ́ nɨ yéme sị́lị́ oꞌdo née karaba sɨmɨ Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro yá.
7 E os escribas e os fariseus observavam-no, para ver se curaria em dia de sábado, para acharem de que o acusar.
8 Yésụ owo sómụ́ ledre bɨ nɨyí kɨ́e née bú, zɨ́a ị́nyịné úku ledre zɨ́ oꞌdo bɨ kɨ́ mɨngụ́rógụ́ sị́lị́ne née kɨ́dí, “Ị́nyịógụ mu tóro do nyárá bi kɨ́ra gɨ do bɨ zɨ́ ꞌyị ga ba mbá lúrú yị́ị.” Zɨ́ oꞌdo née tɨ́ ị́nyị tóroné do komo ꞌyị e ꞌdága.
8 Mas ele, conhecendo-lhes os pensamentos, disse ao homem que tinha a mão atrofiada: Levanta-te, e fica em pé aqui no maio. E ele, levantando-se, ficou em pé.
9 Zɨ́ Yésụ úkulúgu ledre zɨ́ ꞌyị ga gére née kɨ́dí, “Mándúꞌyú aka sée, ledre máa wo be ꞌdi emene do méngị a sɨmɨ Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro, méngị bɨsinyí ledre togụ́ mbú méngị bɨlámá ledre bɨ yómo ꞌyị togụ́ mbú ótoómo ꞌyị zɨ́a úyuné?”
9 Disse-lhes, então, Jesus: Eu vos pergunto: É lícito no sábado fazer bem, ou fazer mal? salvar a vida, ou tirá-la?
10 Zɨ́a lúrú bi kere gbaá ꞌyị ị́tị ndaá. Zɨ́a úku ledre zɨ́ oꞌdo née kɨ́dí, “ꞌDózo sị́lị́yị mu.” Nɨ ꞌdózo sị́lị́ne káa ní, sị́lị́ a nɨ go bɨlámáne.
10 E olhando para todos em redor, disse ao homem: Estende a tua mão. Ele assim o fez, e a mão lhe foi restabelecida.
11 Zɨ́ ledre née óto Farụsáyo e kɨ́ ꞌyị ꞌdódo lorụ e kɨ́ mongụ́ mɨmbéꞌde késị́ ro Yésụ, zɨ́ye ndị́sị ódroyé dengbị́ye gámásóꞌdo mɨsiꞌdi bɨ yée nɨyí ꞌdíꞌbi Yésụ úfu wo doa.
11 Mas eles se encheram de furor; e uns com os outros conferenciam sobre o que fariam a Jesus.
12 Sɨmɨ ngíti sị́lị́ gɨ do kacɨ́ ledre née, zɨ́ Yésụ ndéré ékị́ne do mongụ́ landa, ndị́sịné íni ini zɨ́ Lomo.
12 Naqueles dias retirou-se para o monte a fim de orar; e passou a noite toda em oração a Deus.
13 Zɨ́ bi áráne nda go kɨ́ phịyị́, zɨ́a ndólo ꞌyị lódụ́ kacɨ́ne e. Sɨmɨ bɨ ogụnɨ́ ní, zɨ́a gélé ngíti géyị sokó doa gbre (12) zɨ́a úku ledre kɨ́dí, “Yée ga ba nɨyí go ꞌyịmɨkása amá e.” Nɨyí,
13 Depois do amanhecer, chamou seus discípulos, e escolheu doze dentre eles, aos quais deu também o nome de apóstolos:
14 Simúna, bɨ Yésụ ịfị́ ngíti ịrịa Pétero ní, nɨyí kɨ́ owụ́ ꞌbɨ mbágáne Andiríya nda Yakóbo, Yiwáni, Phị́lịpo, Batilimáyo,
14 Simão, ao qual também chamou Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 Matáyo, Tóma, Yakóbo wotị́ Alafáyo, Simúna bɨ ndịsịnɨ́ ndólo wo Owụ́rará ní. Gɨ zɨ́a mɨmbéꞌdea ndịsị ésị́ gɨ ro ꞌyị ené e.
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 Yụ́da wotị́ Yakóbo, nda Yụ́da Keriyóta bɨ iꞌbí ngbángá Yésụ ní.
16 Judas, filho de Tiago; e Judas Iscariotes, que veio a ser o traidor.
17 Zɨ́a ndítíógụné kɨ́ ꞌyị ené ga gére née gɨ do bi ekị́ekị́ gɨrí ndéré tóroné kenée, zɨ́ tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e ndị́sị yóko royé cigí a. Zɨ́ ꞌyị lódụ́ kacɨ́ga kɨ́ tụ́ꞌdụ́ ngíti géyị ꞌyị e gɨ sɨmɨ Yụdáya mbá, yée ga bɨ gɨ sɨmɨ Yerụsaléma ní, nda kɨ́ ngíti géyị ga bɨ ogụnɨ́ gɨ gbála gɨ sɨmɨ Táyire kɨ́ Sidóna ní.
17 E Jesus, descendo com eles, parou num lugar plano, onde havia não só grande número de seus discípulos, mas também grande multidão do povo, de toda a Judéia e Jerusalém, e do litoral de Tiro e de Sidom, que tinham vindo para ouvi-lo e serem curados das suas doenças;
18 Ngíti géyị ꞌyị ga gére née ogụnɨ́ ꞌbɨ eyé úwú ledre ga bɨ Yésụ maꞌdáa ndịsị ꞌdódo yée ní. Ngíti ogụnɨ́ ꞌbɨ eyé kɨ́ ndíyá eyé e gɨ ro zɨ́a yómo yée. Yée ga bɨ kɨ́ bɨcayi lomo e sɨmɨyé ní gɨ ro zɨ́a lágaóyó yée ꞌdáꞌba.
18 e os que eram atormentados por espíritos imundos ficavam curados.
19 ꞌYị ga bɨ kɨ́ ndíyá royé ní mbá, zɨ́ye ndị́sịyé trị́trị́ royé gɨ zɨ́a ofụnɨ́ go gɨ ro zɨ́ye óto sị́lị́ye ro Yésụ gɨ ro zɨ́ ndíyá eyé ụ́kụ́ne mbá gɨ zɨ́a owonɨ́ go nɨ kɨ́ rokoꞌbụ ꞌbɨ yómo ꞌyị e zɨ́ne.
19 E toda a multidão procurava tocar-lhe; porque saía dele poder que curava a todos.
20 Zɨ́a óyó komoné lúrú ꞌyị lódụ́ kacɨ́ne ga gére ní, zɨ́a úku ledre zɨ́ye kɨ́dí, “Sée ꞌyị lerị́ e, Lomo iꞌbí úndru go zɨ́se gɨ zɨ́a ásé go ꞌyị ꞌbɨ ꞌBe ꞌbɨ ené e.
20 Então, levantando ele os olhos para os seus discípulos, dizia: Bem-aventurados vós, os pobres, porque vosso é o reino de Deus.
21 Sée ga bɨ kɨ́ ꞌbú rosé ní, Lomo iꞌbí úndru go zɨ́se gɨ zɨ́a nɨ karanée íꞌbí éyị́ mɨánu bɨ ụkụ́ wá ní zɨ́se. Sée ga bɨ ásé cakaba ndị́sịsé íni ini ní, Lomo iꞌbí úndru go zɨ́se ásé karanée ídí kɨ́ mongụ́ rokinyi.
21 Bem-aventurados vós, que agora tendes fome, porque sereis fartos. Bem-aventurados vós, que agora chorais, porque haveis de rir.
22 Togụ́ ꞌyị e ndịsịnɨ́ sógó sée, zɨ́ye ꞌdíꞌbióyó sée gɨ dongaráye ꞌdáꞌba kpá kɨ́ úkucáyi sée gɨ zɨ́a bɨ ṇgúṇgusé ledremá máa bɨ Owụ́ ꞌbɨ ꞌYịmaꞌdí ní, Lomo nɨ íꞌbí úndru zɨ́se.
22 Bem-aventurados sereis quando os homens vos odiarem, e quando vos expulsarem da sua companhia, e vos injuriarem, e rejeitarem o vosso nome como indigno, por causa do Filho do homem.
23 “Abú mengịnɨ́ sée bɨsinyíne kenée ndotó, ídísé ídí kɨ́ rokinyi gɨ zɨ́a Lomo nɨ karanée ꞌdíꞌbióto sée ꞌbe ꞌbɨ ené. ꞌYị ga gére née ꞌyị eyé e ndịsịnɨ́ kóo ꞌdóꞌdo nébị ga kóna ní kpá kenée.
23 Regozijai-vos nesse dia e exultai, porque eis que é grande o vosso galardão no céu; pois assim faziam os seus pais aos profetas.
24 Sée ga bɨ ásé kɨ́ rokinyi gɨ zɨ́a ásé kɨ́ tụ́ꞌdụ́ éyị́ e zɨ́se ní, odụ a nɨ nda karanée ídí zɨ́se lerị́ sɨmɨ bɨ ngárá éyị́ ga gére née ndanɨ́ lolụ zɨ́se wá ní.
24 Mas ai de vós que sois ricos! porque já recebestes a vossa consolação.
25 Sée ga bɨ ásé bɨlámáse ndị́sịsé ánu dụụ́ bɨlámá éyị́ e ní, ásé karanée ídí do lerị́ éyị́ mɨánu. Kpá kenée, sée ga bɨ ásé sɨmɨ rokinyi ní, ásé karanée ídí kɨ́ mongụ́ lerị́.
25 Ai de vós, os que agora estais fartos! porque tereis fome. Ai de vós, os que agora rides! porque vos lamentareis e chorareis.
26 “Sée ga bɨ ꞌyị e mbá ndịsịnɨ́ mbófo sée ní, ásé karanée ídí kɨ́ mongụ́ lerị́. ꞌYị ga gére née, ꞌyị eyé e ndịsịnɨ́ kóo mbófo nébị ꞌyị ṛanga e kpá kenée.”
26 Ai de vós, quando todos os homens vos louvarem! porque assim faziam os seus pais aos falsos profetas.
27 Zɨ́ Yésụ kpá úku ngíti ledre zɨ́ ꞌyị lódụ́ kacɨ́ne ga gére née kɨ́dí, ídísé óto ꞌbú ezeokóse, zɨ́se ndị́sịsé méngị bɨlámá ledre zɨ́ ꞌyị ga bɨ otonɨ́ ꞌbúse wá ní.
27 Mas a vós que ouvis, digo: Amai a vossos inimigos, fazei bem aos que vos odeiam,
28 Ndásé méngị lúgu bɨsinyí ledre zɨ́ ꞌyị ga bɨ mengịnɨ́ sée bɨsinyíne ní wá, ídísé íni ini zɨ́ Lomo gɨ royé.
28 bendizei aos que vos maldizem, e orai pelos que vos caluniam.
29 Togụ́ ꞌyị ongbo komoyị́ bɨ gɨ ꞌdí keṛị́ ní yá, ídí óyólóꞌbó wo bɨ gɨ ꞌdí keṛị́ ní zɨ́a óngbo a. Togụ́ ꞌyị ngaka éyị́ eyị́ yá, ndá lálalúgu a gɨ zɨ́a wá.
29 Ao que te ferir numa face, oferece-lhe também a outra; e ao que te houver tirado a capa, não lhe negues também a túnica.
30 Togụ́ ꞌyị ombo éyị́ gɨ zɨ́yị, ídí íꞌbí a zɨ́a, wo bɨ saká éyị́ gɨ zɨ́yị ní togụ́ ili íꞌbílúgu a wá, ndá lolụ ndéré ndúꞌyú wo gɨ roa wá.
30 Dá a todo o que te pedir; e ao que tomar o que é teu, não lho reclames.
31 Éyị́ bɨ íli zɨ́ ꞌyị e méngị a zɨ́yị ní, ídí méngị kpá wo zɨ́ye.
31 Assim como quereis que os homens vos façam, do mesmo modo lhes fazei vós também.
32 Togụ́ ótosé dụụ́ ꞌbú ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ óto ꞌbúse ní, Lomo mengị ené bɨlámá ledre zɨ́se wá. ꞌYị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Lomo wá ní, ndịsịnɨ́ óto dụụ́ ꞌbú ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ óto ꞌbúye ní.
32 Se amardes aos que vos amam, que mérito há nisso? Pois também os pecadores amam aos que os amam.
33 Togụ́ ndị́sịsé méngị bɨlámá ledre dụụ́ zɨ́ ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ méngị bɨlámá ledre zɨ́se ní yá, Lomo mengị ené bɨlámá ledre zɨ́se wá. ꞌYị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Lomo wá ní, ndịsịnɨ́ méngị bɨlámá ledre dụụ́ zɨ́ ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ méngị bɨlámá ledre zɨ́ye ní.
33 E se fizerdes bem aos que vos fazem bem, que mérito há nisso? Também os pecadores fazem o mesmo.
34 Togụ́ íꞌbí éyị́ lá dụụ́ zɨ́ ꞌyị bɨ nɨ íꞌbí éyị́ zɨ́yị ní yá, Lomo mengị ené bɨlámá ledre zɨ́yị wá. ꞌYị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Lomo wá ní, ndịsịnɨ́ íꞌbí éyị́ dụụ́ zɨ́ ꞌyị ga bɨ nɨyí íꞌbí éyị́ zɨ́ye ní.
34 E se emprestardes àqueles de quem esperais receber, que mérito há nisso? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para receberem outro tanto.
35 Ídísé óto ꞌbú ezeokóse e zɨ́se ndị́sịsé méngị bɨlámá ledre zɨ́ye. Togụ́ íꞌbísé éyị́ go zɨ́ye yá, ndásé lolụ sómụ́ ledre a wá. Lomo nɨ méngị mongụ́ bɨlámá ledre zɨ́se kacɨ́ a gɨ zɨ́a ásé go mbigí owụ́ ga bɨ ꞌbɨ Lomo bɨ rokoꞌbụ a ofụ go ní. Ndịsị lengbe méngị bɨlámá ledre zɨ́ bɨsinyí ꞌyị e kpá kɨ́ bɨlámáye e.
35 Amai, porém a vossos inimigos, fazei bem e emprestai, nunca desanimado; e grande será a vossa recompensa, e sereis filhos do Altíssimo; porque ele é benigno até para com os integrantes e maus.
36 Lerị́ lafúse idí méngị sée kpá káa zɨ́ bɨ lerị́se ndịsị méngị ꞌBụsé Lomo ní.
36 Sede misericordiosos, como também vosso Pai é misericordioso.
37 “Ndásé ꞌdécị ngbanga ꞌyị wá káa bɨ Lomo nɨ kpá ꞌdécị ngbangasé. Ndásé úku sínyi ledre gɨ do bi ꞌyị wá, káa bɨ ásé kpá ídí zɨ́ Lomo bɨsinyí ꞌyị e. Ídísé ótoómo lúyú ledre ꞌbɨ lafúse e gɨ ro zɨ́ Lomo kpá ótoómo lúyú ledre esé.
37 Não julgueis, e não sereis julgados; não condeneis, e não sereis condenados; perdoai, e sereis perdoados.
38 Ídísé íꞌbí éyị́ zɨ́ ꞌyị e gɨ ro zɨ́ Lomo kpá íꞌbí éyị́ zɨ́se. Togụ́ méngịsé go kenée, Lomo nɨ méngị bɨlámá ledre zɨ́se rómo wo bɨ méngịsé née kɨ́e. Bɨlámá ledre ga bɨ ndị́sịsé méngị yée née, Lomo nɨ méngị lúgu a zɨ́se kpá kenée.”
38 Dai, e ser-vos-á dado; boa medida, recalcada, sacudida e transbordando vos deitarão no regaço; porque com a mesma medida com que medis, vos medirão a vós.
39 Zɨ́a kpá úku muruwayi máa wo ba kɨ́dí, “Sɨmɨ sómụ́ ledre esé ní, ꞌyị komo mɨꞌdụ́tụ nɨ ꞌdíꞌbi sị́lị́ ezené ꞌyị komo mɨꞌdụ́tụ lála wo ndéré kɨ́e? Togụ́ mengị kenée, nɨ lála ezené née zɨ́ye útú eyé gbrengárá sɨmɨ gu.
39 E propôs-lhes também uma parábola: Pode porventura um cego guiar outro cego? não cairão ambos no barranco?
40 ꞌYị bɨ ndịsịnɨ́ ꞌdódo ledre zɨ́a ní, romo ené do ꞌyị ꞌdódo ledre zɨ́ne wá. Kɨ́ꞌdí bɨ owoyeme nda ledre go ní, zɨ́a ndị́sịné méngị té ledre ga bɨ ꞌyị ꞌdódo ledre ené ndịsị méngị yée ní.
40 Não é o discípulo mais do que o seu mestre; mas todo o que for bem instruído será como o seu mestre.
41 “Ndá ndị́sị óto komoyị́ lá dụụ́ ro owụ́ ledre bɨ ngíti ꞌyị mengị luyú go, zɨ́yị ndị́sịyị́ úku dụụ́ ledre a ní wá. Ídí óto komoyị́ ro mongụ́ lúyú ledre bɨ ndị́sị lúyú a ngárá ówo wá ní.
41 Por que vês o argueiro no olho de teu irmão, e não reparas na trave que está no teu próprio olho?
42 Bɨ áyí kpá ꞌyị lúyú ledre ní, áyí úku lárá ledre káa be ꞌdi zɨ́ ngíti ꞌyị idí ótoómo kɨ́ lúyú ledre. Yị́ị ꞌyị mani ba ídí ótoómo ꞌbɨ eyị́ lúyú ledre kí, áyị́ nda fú úku ledre zɨ́ ꞌyị idí ótoómo kɨ́ lúyú ledre.”
42 Ou como podes dizer a teu irmão: Irmão, deixa-me tirar o argueiro que está no teu olho, não vendo tu mesmo a trave que está no teu? Hipócrita! tira primeiro a trave do teu olho; e então verás bem para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
43 “Née sị́ ledre bɨ bɨlámá kágá ndịsị ánáógụ bɨlámá mɨánáne gɨ zɨ́a ní. Bɨsinyí kágá ndịsị ánáógụ ꞌbɨ ené kpá té bɨsinyí mɨánáne.
43 Porque não há árvore boa que dê mau fruto nem tampouco árvore má que dê bom fruto.
44 Ndịsịnɨ́ ówoyéme kágá e mbá dụụ́ gɨ ro mɨánáye. Utúasánɨ́ líkpí mánga gɨ komo ngéyé wá. Togụ́ goófo yá, likpínɨ́ gɨ komo ráka kpá wá.
44 Porque cada árvore se conhece pelo seu próprio fruto; pois dos espinheiros não se colhem figos, nem dos abrolhos se vindimam uvas.
45 Gɨ zɨ́ kéyị née ní, bɨlámá ꞌyị ndịsị méngị bɨlámá ledre dụụ́ ne gɨ zɨ́a bɨlámá ledre máa née nɨ sɨmɨ mɨmbéꞌde a. Bɨsinyí ꞌyị ndịsị méngị ꞌbɨ ené dụụ́ bɨsinyí ledre gɨ zɨ́a mɨmbéꞌde a nɨ bɨsinyíne. Ledre bɨ ꞌyị ndịsị úku a kɨ́ méngị a ní, ꞌdị́cị́ a nɨ yana mɨmbéꞌde a.”
45 O homem bom, do bom tesouro do seu coração tira o bem; e o homem mau, do seu mau tesouro tira o mal; pois do que há em abundância no coração, disso fala a boca.
46 “Éyị́ bɨ ndị́sịsé ndólo máa gɨ roa Ngére, Ngére, ní ꞌdi? Bɨ ngárá ílisé kpá méngị ledre ga bɨ mándị́sị ꞌdódo yée zɨ́se ní wá ní.
46 E por que me chamais: Senhor, Senhor, e não fazeis o que eu vos digo?
47 Máúku aka owụ́ ledre zɨ́se gɨ ro ꞌyị bɨ ndịsị méngị ledre amá ní.
47 Todo aquele que vem a mim, e ouve as minhas palavras, e as pratica, eu vos mostrarei a quem é semelhante:
48 ꞌYị née nɨ cé káa zɨ́ ꞌyị bɨ togụ́ ili ụ́bụ́ ꞌdị́cị́ yá, nɨ aka íci kágá ꞌdị́cị́ née sɨmɨ káṇgá ngị́rị kí, zɨ́a nda ụ́bụ́ a. Abú mongụ́ iní nɨ ógụ kɨ́ mongụ́ síli éꞌdịné yá, ꞌdị́cị́ née utú wá gɨ zɨ́a ụbụ́nɨ́ go do bɨlámá mɨsiꞌdiné.
48 É semelhante ao homem que, edificando uma casa, cavou, abriu profunda vala, e pôs os alicerces sobre a rocha; e vindo a enchente, bateu com ímpeto a torrente naquela casa, e não a pôde abalar, porque tinha sido bem edificada.
49 ꞌYị máa wo bɨ ili úwú ledre amá zɨ́a ndị́sịné méngị ledre kacɨ́ a wá ní, nɨ káa zɨ́ ꞌyị máa wo bɨ ụbụ́ ené ꞌdị́cị́ ené do bɨlámá mɨsiꞌdiné wá ní. Sɨmɨ bɨ mongụ́ iní nɨ ogụ kpá kɨ́ mongụ́ síli ní, geré zɨ́ ꞌdị́cị́ née útú ené gɨ zɨ́a ụbụ́nɨ́ eyé do bɨlámá mɨsiꞌdiné wá.”
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante a um homem que edificou uma casa sobre terra, sem alicerces, na qual bateu com ímpeto a torrente, e logo caiu; e foi grande a ruína daquela casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.