Lucas 12
MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs ARIB
1 Nda sɨmɨ ngíti sị́lị́ gɨ do kacɨ́ ledre máa wo née ní, zɨ́ tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e yóko royé ꞌdii cigí Yésụ gɨ ro úwú ledre bɨ gɨ taraa ní. Gɨ zɨ́a bɨ ofụnɨ́ nda kóo go ní, zɨ́ye ndị́sịyé ꞌdítílúyú do sogo sịndị́ lafúye. Sɨmɨ bɨ Yésụ tonó ódro ní, zɨ́a úkuụ́tụ ledre fị zɨ́ ꞌyị lódụ́ kacɨ́ne e kɨ́dí, “Komosé idí ídí rosé gɨ zɨ́ Farụsáyo nɨyí ꞌyị mani e.”
1 Ajuntando-se entretanto muitos milhares de pessoas, de sorte que se atropelavam uns aos outros, começou Jesus a dizer primeiro aos seus discípulos: Acautelai-vos do fermento dos fariseus, que é a hipocrisia.
2 Karanée ꞌdáꞌdá íri sɨmɨ odụ sịndị́ kadra ꞌbɨ ꞌdécị ngbanga, bɨkéṛị́ lúyú ledre ꞌbɨ Farụsáyo ga gére née wo bɨ yaá ꞌdodoogụnɨ́ do nyárá bi wá ní ndaá. Nɨyí karanée ózoógụ yée za mbá zɨ́ kadra.
2 Mas nada há encoberto, que não haja de ser descoberto; nem oculto, que não haja de ser conhecido.
3 Ledre ga bɨ za mbá úkuúgusé yée mɨúkuúgu sɨmɨ mɨtụlụrụ togụ́ mbú sɨmɨ bɨ ólụ́sé go ꞌdị́cị́ ní, Lomo nɨ karanée ꞌdódoógụ yée zɨ́ tụ́ꞌdụ́ mbílí e mbá úwú a.
3 Porquanto tudo o que em trevas dissestes, à luz será ouvido; e o que falaste ao ouvido no gabinete, dos eirados será apregoado.
4 Máúku zɨ́se, ndásé éré ngịrị ꞌyị ga bɨ rokoꞌbụ eyé nɨ cúkuꞌdée lá dụụ́ ꞌbɨ úfu sanáse bɨ nɨ káṇgá ní wá. Ngíti éyị́ bɨ nɨyí méngị a gɨ do kacɨ́ a ní ndaá ꞌbɨ ené e wá.
4 Digo-vos, amigos meus: Não temais os que matam o corpo, e depois disso nada mais podem fazer.
5 ꞌYị bɨ ídísé éré a ní, nɨ Lomo gɨ zɨ́a nɨ ne kɨ́ rokoꞌbụ ꞌbɨ úfu ꞌyị kpá kɨ́ rokoꞌbụ ꞌbɨ ónzó ꞌyị ku mongụ́ phoꞌdụ bɨ ngárá ịlị́ kú wá ní. Máúku zɨ́se ídísé éré wo.
5 Mas eu vos mostrarei a quem é que deveis temer; temei aquele que, depois de matar, tem poder para lançar no inferno; sim, digo, a esse temei.
6 Lúrúsé aka, abú mɨnzéré owụ́ solụ́ ndanɨ́ kɨ́ ledreyé owóowó zɨ́ ꞌyịmaꞌdí e wá yá, Lomo owo yée kékị́éꞌdo mbá bú. Wo bɨ kị́éꞌdo yaá owo wá ní ndaá.
6 Não se vendem cinco passarinhos por dois asses? E nenhum deles está esquecido diante de Deus.
7 Abú gba bị dosé, Lomo owo kékị́éꞌdo mbá. Ásé kɨ́ ledresé zɨ́ Lomo owóowó rómo do tụ́ꞌdụ́ owụ́ solụ́ e. Gɨ zɨ́ kéyị née, máyá zɨ́se ní, ndásé éré ngịrị gɨ zɨ́ gbékpị́ rokoꞌbụ ꞌbɨ ꞌyịmaꞌdí e wá.
7 Mas até os cabelos da vossa cabeça estão todos contados. Não temais, pois mais valeis vós do que muitos passarinhos.
8 ꞌYị bɨ eré ngịrị gɨ zɨ́ gbékpị́ rokoꞌbụ bɨ lá ꞌbɨ ꞌyịmaꞌdí e ní, zɨ́a ódó mɨmbéꞌdené úku ledre fúó dongará tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e kɨ́dí née nɨ ꞌyị amá gɨ zɨ́a née ṇguṇgu ledremá go ní, Máa Owụ́ ꞌbɨ ꞌYịmaꞌdí, karanée kadra ꞌdécị ngbanga, Mááyí tóro do komo Lomo kɨ́ maláyika ené e úku ledre gɨ ro ꞌyị née kɨ́dí, maꞌdíi née ꞌyị amá ṇguṇgu ledremá go.
8 E digo-vos que todo aquele que me confessar diante dos homens, também o Filho do homem o confessará diante dos anjos de Deus;
9 ꞌYị bɨ nɨ éré ngịrị gɨ zɨ́ rokoꞌbụ ꞌbɨ ꞌyịmaꞌdí e zɨ́a óyó sogoné zɨ́ma ní, mááyí karanée kpá óyó sogomá zɨ́a do komo maláyika e kadra ꞌdécị ngbanga.
9 mas quem me negar diante dos homens, será negado diante dos anjos de Deus.
10 Máúku aka ngíti ledre zɨ́se, togụ́ ꞌyị uku cayi ledre gɨ do bi Má, Owụ́ ꞌbɨ ꞌYịmaꞌdí yá, Lomo nɨ ótoómo ledre zɨ́a. Togụ́ uku sinyi ledre kɨ́dí rokoꞌbụ bɨ Mándị́sị méngị ledre e kɨ́e ba ndaá rokoꞌbụ ꞌbɨ ꞌDówụ́ Lomo bɨ ogụ gɨ zɨ́ Lomo wá, Lomo otoomo ledre zɨ́ ꞌyị née wá.
10 E a todo aquele que proferir uma palavra contra o Filho do homem, isso lhe será perdoado; mas ao que blasfemar contra o Espírito Santo, não lhe será perdoado.
11 Togụ́ karanée ꞌdiꞌbiogụnɨ́ sée gɨ zɨ́a bɨ ṇgúṇgusé ledre amá ní sɨmɨ ꞌDị́cị́ Kótrụro e kóꞌdụ́ mɨngburoko ꞌyị ꞌdáná mbayi ꞌbɨ Lomo, togụ́ mbú kóꞌdụ́ ngére e yá, ndásé éré ngịrị kɨ́ ndị́sị sómụ́ lóꞌbó ledre bɨ ásé úkulúgu a togụ́ nduꞌyúnɨ́ sée go ní wá.
11 Quando, pois, vos levarem às sinagogas, aos magistrados e às autoridades, não estejais solícitos de como ou do que haveis de responder, nem do que haveis de dizer.
12 ꞌDówụ́ Lomo nɨ úkuíꞌbí ledre bɨ zɨ́se úkulúgu a ní ne zɨ́se.
12 Porque o Espírito Santo vos ensinará na mesma hora o que deveis dizer.
13 Zɨ́ ngúru ꞌyị gɨ dongará ꞌyị ga bɨ Yésụ ndịsị ódro zɨ́ye née ị́nyịné úku ledre zɨ́ Yésụ kɨ́dí, “Mongụ́ ꞌyị, ídí úku ledre zɨ́ mongụ́ lúndumá, éyị́ ga bɨ ꞌbụzé uyuomo yée ní, idí mu ífi sɨmɨyé zɨ́a íꞌbíógụ ꞌbɨ amá.”
13 Disse-lhe alguém dentre a multidão: Mestre, dize a meu irmão que reparte comigo a herança.
14 Zɨ́ Yésụ úkulúgu ledre zɨ́a kɨ́dí, “Lúrú goó, máógụ amá do sogo káṇgá ona gɨ ro ífi sɨmɨ éyị́ ga bɨ ꞌbụsé uyuomo yée ní wá.”
14 Mas ele lhe respondeu: Homem, quem me constituiu a mim juiz ou repartidor entre vós?
15 Gɨ do kacɨ́ ledre née ní, zɨ́ Yésụ ndáꞌbané kpá úku ledre zɨ́ tụ́ꞌdụ́ ꞌyị ga bɨ ndịsị ódro zɨ́ye ní kɨ́dí, “Komosé idí ídí rosé, ndásé ꞌdíꞌbi ꞌbú éyị́ ꞌbɨ sága ba óto a zɨ́se ꞌdáꞌdá wá, gɨ zɨ́a tụ́ꞌdụ́ éyị́ ꞌbɨ sága ba yomonɨ́ eyé ꞌyị wá abú áyí kɨ́ye ba cụ́ káa zɨ́ ꞌdíya.”
15 E disse ao povo: Acautelai-vos e guardai-vos de toda espécie de cobiça; porque a vida do homem não consiste na abundância das coisas que possui.
16 Nda gɨ ore zɨ́ Yésụ ị́nyịné úku ngíti ledre zɨ́ye sɨmɨ muruwayi kɨ́dí, “Ngíti oꞌdo, oꞌdo kóo mongụ́ yáká ené zɨ́ kére ánáye zɨ́a nguku, do ṛóngoyé mbá mɨṛóngo.
16 Propôs-lhes então uma parábola, dizendo: O campo de um homem rico produzira com abundância;
17 Zɨ́a ndị́sịné sómụ́ ledre kɨ́dí, ‘Kɨ́bi ba kére aná zɨ́ma go kɨ́ngaya, bɨ ngárá gbagba eye wá ba, mááyí ndíṛíóto yée ꞌda?’
17 e ele arrazoava consigo, dizendo: Que farei? Pois não tenho onde recolher os meus frutos.
18 “Zɨ́a úku ledre zɨ́ne kɨ́ roné kɨ́dí, ‘Togụ́ kenée yá, mááyí ndụ́rụóyó kuṛú gbagba née ꞌdáꞌba, zɨ́ma ụ́bụ́ mɨkánda nda mongụ́ne, zɨ́ma ndíṛí kére née za kɨ́ mɨnzéré éyị́ ga bɨ ꞌbɨ ꞌbe ní mbá sɨmɨ a.
18 Disse então: Farei isto: derribarei os meus celeiros e edificarei outros maiores, e ali recolherei todos os meus cereais e os meus bens;
19 Kɨ́bi ngíti a, máméngị moko wá, mááyí ánu kɨ́ éwé lá dụụ́ éyị́ ga gére née zɨ́ odụ ledre amá ídíne dụụ́ rokinyi.’
19 e direi à minha alma: Alma, tens em depósito muitos bens para muitos anos; descansa, come, bebe, regala-te.
20 “Zɨ́ Lomo úkulúgu ledre zɨ́ oꞌdo née kɨ́dí, ‘Ówo ledre wá gɨ zɨ́ ꞌdi, sómụ́ yá trịdrị nɨ do sị́lị́yị? Togụ́ kenée yá, mááyí ꞌdíꞌbi ꞌdówụ́yị kɨ́ ndụlụ ba togụ́ éyị́ ga bɨ kɨ́ ledreyé zɨ́yị owóowó née nɨyí nda ídí ꞌbɨ ambí yá?’ ”
20 Mas Deus lhe disse: Insensato, esta noite te pedirão a tua alma; e o que tens preparado, para quem será?
21 Yésụ ya née ledre bɨ nɨ méngị roné zɨ́ ꞌyị ga bɨ otonɨ́ komoyé dụụ́ gɨ ro éyị́ ga bɨ ꞌbɨ sága ba ilinɨ́ óto ledre ꞌbɨ Lomo zɨ́ye owóowó wá ní.
21 Assim é aquele que para si ajunta tesouros, e não é rico para com Deus.
22 Zɨ́ Yésụ ndáꞌbané úku ledre zɨ́ ꞌyị lódụ́ kacɨ́ne ga gére née kɨ́dí, “Bɨ kenée ní, máúku zɨ́se, ndásé sómụ́ ledre gɨ ro trịdrịsé, éyị́ bɨ ásé ánu a ní, togụ́ mbú sanáse kɨ́ bongó bɨ ásé ị́sị a ní wá.
22 E disse aos seus discípulos: Por isso vos digo: Não estejais ansiosos quanto à vossa vida, pelo que haveis de comer, nem quanto ao corpo, pelo que haveis de vestir.
23 Trịdrị idí ídí ne kɨ́ ledrené owóowó gɨ zɨ́a romo do éyị́ mɨánu kɨ́ bongó.
23 Pois a vida é mais do que o alimento, e o corpo mais do que o vestuário.
24 Lúrúsé aka solụ́ e, tɨ́ bɨ ngárá ledreyé ndaá owóowó wá ní, Lomo ndịsị lúrú bi kacɨ́ye. Ledresé nɨ zɨ́ Lomo owóowó nɨ lúrú bi kacɨ́se rómo ꞌbɨ solụ́ e mbá.
24 Considerai os corvos, que não semeiam nem ceifam; não têm despensa nem celeiro; contudo, Deus os alimenta. Quanto mais não valeis vós do que as aves!
25 Éyị́ ga bɨ ꞌyị e ndịsịnɨ́ sómụ́ ledreyé née mbá, iꞌbínɨ́ eyé trịdrị zɨ́ ꞌyị e wá, Lomo ndịsị íꞌbí trịdrị zɨ́ ꞌyị e dụụ́ ne.
25 Ora, qual de vós, por mais ansioso que esteja, pode acrescentar um côvado à sua estatura?
26 Káa zɨ́ bɨ gbékpị́ éyị́ ga gére née, iꞌbínɨ́ eyé trịdrị zɨ́ ꞌyị wá ní, ndásé óto komosé dụụ́ royé wá.
26 Porquanto, se não podeis fazer nem as coisas mínimas, por que estais ansiosos pelas outras?
27 “Lúrúsé aka mɨsúrú kágá ga bɨ sɨmɨ súwú ní, kɨ́ lámá ga bɨ royé ní mbá, ngíti géyị mɨṛíṛíye gindri gindri ꞌdiꞌbiogụnɨ́ bongó zɨ́ye wá. Abú za cụ́ mongụ́ ngére kóo kɨ́ ịrịné Solomóna ní, abú nɨ kɨ́ tụ́ꞌdụ́ éyị́ zɨ́ne, bongó ené emeogụnɨ́ káa zɨ́ mɨsúrú kágá ga gére née mbá wá.
27 Considerai os lírios, como crescem; não trabalham, nem fiam; contudo vos digo que nem mesmo Salomão, em toda a sua glória, se vestiu como um deles.
28 Éyị́ bɨ ílisé ṇgúṇgu ledre ꞌbɨ Lomo gɨ zɨ́a wá ní ꞌdi. Togụ́ bɨ Lomo lurú bi kacɨ́ gbékpị́ mɨsúrú kágá e sɨmɨ súwú bú ní, nɨ nda ꞌbɨ ené ótoómo kɨ́ íꞌbí bongó e zɨ́se ga bɨ kɨ́ ledresé zɨ́a owóowó wá ní káa be ꞌdi?
28 Se, pois, Deus assim veste a erva que hoje está no campo e amanhã é lançada no forno, quanto mais vós, homens de pouca fé?
29 Ndásé óto mɨmbéꞌdesé dụụ́ gɨ ro éyị́ mɨánu kɨ́ éyị́ mɨéwé, zɨ́se ndị́sịsé sómụ́ sɨmɨsé gɨ royé wá
29 Não procureis, pois, o que haveis de comer, ou o que haveis de beber, e não andeis preocupados.
30 ꞌYị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Lomo wá ní, ꞌbú éyị́ ga gére née ndịsị ꞌdíꞌbióyó sómụ́ ledre eyé gɨ zɨ́ Lomo. Ndásé sómụ́ ledre wá, ꞌBụsé owo éyị́ ga bɨ ílisé yée ní mbá bú nɨ íꞌbí yée zɨ́se.
30 Porque a todas estas coisas os povos do mundo procuram; mas vosso Pai sabe que precisais delas.
31 Bɨlámá a ídísé óto Lomo zɨ́se káa do Ngére esé. Owo éyị́ ga bɨ ílisé yée ní mbá bú, nɨ íꞌbí yée zɨ́se.
31 Buscai antes o seu reino, e estas coisas vos serão acrescentadas.
32 “Sée ꞌyị lódụ́ kacɨ́ma e, ngịrị ndaá méngịsé wá. ꞌBụsé bɨ komo ere ní, yemeomo bi go ꞌbe ꞌbɨ ené gɨ rosé.
32 Não temas, ó pequeno rebanho! porque a vosso Pai agradou dar-vos o reino.
33 Ndásé óto komosé dụụ́ ro éyị́ ga bɨ ꞌbɨ do sogo káṇgá ba wá gɨ zɨ́a ndịsịnɨ́ sinyí eyé mɨsínyí zɨ́ye ndị́sị ụ́kụ́ eyé kpá mɨụ́kụ́. Ídísé óto komosé dụụ́ ro ledre ꞌbɨ Lomo bɨ ụkụ́ wá, sinyí kpá wá ní.
33 Vendei o que possuís, e dai esmolas. Fazei para vós bolsas que não envelheçam; tesouro nos céus que jamais acabe, aonde não chega ladrão e a traça não rói.
34 Bi bɨ óto éyị́ eyị́ bɨ kɨ́ ledrené owóowó doa ní, mɨmbéꞌdeyị́ nɨ ídí kpá fú íri.”
34 Porque, onde estiver o vosso tesouro, aí estará também o vosso coração.
35 “Sée ꞌyị amá e máúku zɨ́se, ndásé ndị́sị lị́gị rosé wá. Kacɨ́ kadra mbá ídísé ídí nzíyisé gɨ ro mɨndáꞌbaógụmá,
35 Estejam cingidos os vossos lombos e acesas as vossas candeias;
36 cé káa zɨ́ ꞌyị ꞌbɨ moko bɨ ndịsịnɨ́ tɨ́ fú lá góꞌdo sóngó mongụ́ ꞌyị eyé kɨ́ ndáꞌbaógụ gɨ sɨmɨ ayímbi gɨ ro zɨ́ne ị́nyịné ꞌdiya líkpí mbotụ zɨ́a ní.
36 e sede semelhantes a homens que esperam o seu senhor, quando houver de voltar das bodas, para que, quando vier e bater, logo possam abrir-lhe.
37 Togụ́ mongụ́ ꞌyị née ogụ ndiki ꞌyị ꞌbɨ moko ené ga gére née kɨ́ óto komoyé kacɨ́ne yá, nɨ ídí kɨ́ye kɨ́ rokinyi zɨ́a méngị bɨlámá ledre zɨ́ye gɨ ro zɨ́ye ídíye kpá kɨ́ rokinyi.
37 Bem-aventurados aqueles servos, aos quais o senhor, quando vier, achar vigiando! Em verdade vos digo que se cingirá, e os fará reclinar-se à mesa e, chegando-se, os servirá.
38 Sịndị́ kadra ꞌbɨ mongụ́ née ndaá mɨówoné wá. Togụ́ sɨmɨ kútú ndụlụ togụ́ kɨ́ sɨmɨbi mɨárá yá, ꞌyị ówo a ndaá. Mongụ́ ledre tɨ́ lá togụ́ ogụ go yá, nɨ méngị bɨlámá ledre zɨ́ ꞌyị ꞌbɨ moko ga bɨ nɨ ógụndíki yée nzíyiyé ní.
38 Quer venha na segunda vigília, quer na terceira, bem-aventurados serão eles, se assim os achar.
39 Úwúsé aka ledre ba, ꞌyị bɨ owo bú bɨlámáne kɨ́dí ꞌyị ugu nɨ ógụ karaba lágá ꞌdéwe mbotụ ené zɨ́a úgu éyị́ e ní, ꞌyị née utúasá ené ólụ́ógụ gɨ ꞌbe wá.
39 Sabei, porém, isto: se o dono da casa soubesse a que hora havia de vir o ladrão, vigiaria e não deixaria minar a sua casa.
40 Nɨ kpá kenée gɨ ro mɨndáꞌbaógụ Owụ́ ꞌbɨ ꞌYịmaꞌdí. Ídísé ídí nzíyisé gɨ zɨ́a mɨndáꞌbaógụmá ówosé esé e wá, Mááyí lị́yị sée mɨlị́yị.”
40 Estai vós também apercebidos; porque, numa hora em que não penseis, virá o Filho do homem.
41 Zɨ́ ngúru ꞌyịmɨkása ꞌbɨ Yésụ bɨ kɨ́ ịrịné Pétero ní ị́nyịné ndúꞌyú Yésụ kɨ́dí, “Ngére, muruwayi bɨ úku née nɨ dụụ́ zɨ́ze togụ́ kpá za zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e mbá?”
41 Então Pedro perguntou: Senhor, dizes essa parábola a nós, ou também a todos?
42 Zɨ́ Ngére Yésụ úkulúgu ledre zɨ́a kɨ́dí, “Bɨlámá ꞌyị bɨ nɨ kɨ́ komokenzị zɨ́a ndị́sịné méngị ledre bɨ mɨútúásáne bɨ mongụ́ ꞌyị ené utúasá go óto wo zɨ́a ndị́sịné lúrú bi kacɨ́ ꞌyị kasa ené e gɨ ro zɨ́a ndị́sịné íꞌbí éyị́ eyé e sɨmɨ sịndị́ kadra ené ní, nɨ náambi?
42 Respondeu o Senhor: Qual é, pois, o mordomo fiel e prudente, que o Senhor porá sobre os seus servos, para lhes dar a tempo a ração?
43 Nɨ ídí bɨlámáne zɨ́ ꞌyị kasa bɨ mongụ́ ꞌyị ené nɨ ógụndíki wo ndị́sị méngị moko ené do bɨlámá mɨsiꞌdiné ní.
43 Bem-aventurado aquele servo a quem o seu senhor, quando vier, achar fazendo assim.
44 Máúku zɨ́se ba maꞌdíi, mongụ́ ꞌyị née nɨ óto wo zɨ́a ndị́sị lúrú bi kacɨ́ éyị́ ené e mbá.
44 Em verdade vos digo que o porá sobre todos os seus bens.
45 Togụ́ zɨ́ ꞌyị ꞌbɨ moko née somụ́ a kɨ́dí, ‘Mongụ́ ꞌyị amá ógụ aka ꞌdiya wá,’ zɨ́a ndị́sị ené kóyó ené kɨ́ ócó ngíti géyị ꞌyị ꞌbɨ moko ga bɨ yaꞌdá e kɨ́ kará e kɨ́ leꞌyị́ komoné.
45 Mas, se aquele servo disser em teu coração: O meu senhor tarda em vir; e começar a espancar os criados e as criadas, e a comer, a beber e a embriagar-se,
46 Nɨ lị́yị ní mongụ́ ꞌyị ené ógụndíki wo go ngbụ́rụ́ ro ledre née kenée, mongụ́ ꞌyị née nɨ ꞌdóꞌdo wo bɨsinyíne do ógóóyó wo zɨ́a ndéré ndị́sịné zɨ́ ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Lomo wá ní.
46 virá o senhor desse servo num dia em que não o espera, e numa hora de que não sabe, e cortá-lo-á pelo meio, e lhe dará a sua parte com os infiéis.
47 “Togụ́ ꞌyị ꞌbɨ moko bɨ owo éyị́ ga bɨ mongụ́ ꞌyị ené ili zɨ́ne méngị a ní bú bɨlámáne zɨ́a ásiné kɨ́ méngị a ní, maꞌdíi, mongụ́ ꞌyị ené née nɨ ꞌdóꞌdo wo kɨ́ngaya.
47 O servo que soube a vontade do seu senhor, e não se aprontou, nem fez conforme a sua vontade, será castigado com muitos açoites;
48 Tɨ́ lá ꞌyị moko máa wo bɨ owo ené éyị́ bɨ mongụ́ ené ili zɨ́ne méngị a ní wá ní, togụ́ luyú ledre go yá, mongụ́ ꞌyị née nɨ tɨ́ ꞌdóꞌdo wo ndaá za kɨ́ngaya wá. Kpá kenée ꞌyị máa wo bɨ Lomo méngị bɨlámá ledre go zɨ́a ní, Lomo ili zɨ́a méngị ledre bɨlámáne zɨ́ne. ꞌYị máa wo bɨ Lomo mengị bɨlámá ledre go zɨ́a za kɨ́ngaya ní, Lomo ili zɨ́a méngị ledre zɨ́ne kpá za kɨ́ngaya.”
48 mas o que não a soube, e fez coisas que mereciam castigo, com poucos açoites será castigado. Daquele a quem muito é dado, muito se lhe requererá; e a quem muito é confiado, mais ainda se lhe pedirá.
49 Zɨ́ Yésụ kpá úku ledre kɨ́dí, “Máógụ amá kɨ́ bikịdrị́ do sogo káṇgá ba wá, yị́ ené phoꞌdụ. Nɨ kóo ídí bɨlámáne togụ́ do sogo káṇgá máa tonó go áṛá.
49 Vim lançar fogo à terra; e que mais quero, se já está aceso?
50 Tɨ́ lá mááyí ógụ ídí sɨmɨ mongụ́ úzu éyị́, zɨ́ma ꞌdóꞌdóma mɨꞌdóꞌdó kɨ́ngaya, ꞌbúó togụ́ ꞌdoꞌdó máa née ụkụ́ go.
50 Há um batismo em que hei de ser batizado; e como me angustio até que venha a cumprir-se!
51 Lúrúsé íri káa zɨ́ éyị́ bɨ máógụ kótrụ sée ní? Ɨ́ꞌɨ, máógụ gɨ ro zɨ́se ífi sɨmɨsé.
51 Cuidais vós que vim trazer paz à terra? Não, eu vos digo, mas antes dissensão:
52 Togụ́ ꞌyị e nɨyí ꞌbe ꞌbɨ eyé ịnyị yá, yée ga bɨ gbre ní nɨyí óyólóꞌbó royé ídíye okó ro yée ga bɨ ota ní. Togụ́ kenée wá, yée ga bɨ ota ní, nɨyí óyólóꞌbó royé ídíye okó ro yée ga bɨ gbre ní.
52 pois daqui em diante estarão cinco pessoas numa casa divididas, três contra duas, e duas contra três;
53 ꞌBụmɨowụ́ nɨ ídí okó ro wotị́ne, zɨ́ wotị́a ídíne okó roa. Mbámɨowụ́ nɨ ídí okó ro nyị́ne, zɨ́ nyị́a ídíne okó roa. Togụ́ kára nɨ ídí okó ro meꞌbe wotị́ne, zɨ́ meꞌbe wotị́a ídíne okó roa.”
53 estarão divididos: pai contra filho, e filho contra pai; mãe contra filha, e filha contra mãe; sogra contra nora, e nora contra sogra.
54 Zɨ́a kpá úku ngíti ledre zɨ́ tụ́ꞌdụ́ ꞌyị ga gére née mbá kɨ́dí, “Togụ́ lúrúsé iní nɨ go ụ́lụ gɨ gbére kɨ́ngaya yá, geré zɨ́se ówo a kɨ́dí iní nɨ go ógụ éꞌdị. Tɨ́ maꞌdíi zɨ́ iní éꞌdịné.”
54 Dizia também às multidões: Quando vedes subir uma nuvem do ocidente, logo dizeis: Lá vem chuva; e assim sucede;
55 Kpá kenée togụ́ síli nɨ go ndị́sị ílíógụ ịrị́ ịrị́ yá, ásé geré ówo a kɨ́dí bi mɨị́rị́ ogụ go. Tɨ́ maꞌdíi, zɨ́a ídíne kenée.
55 e quando vedes soprar o vento sul dizeis; Haverá calor; e assim sucede.
56 Sée ga bɨ ótosé rosé káa do ꞌyị ówo ledre e, kɨ́ ndị́sị ówo ini ledre gɨ sɨmɨ toso síli ledre ga bɨ ndịsịnɨ́ ílí komo ere kɨ́ yée ga bɨ bi ona ní, sara ówoyémesé ini ledre gɨ sɨmɨ lị́lị ledre bɨ Lomo ndịsị mengị yée zɨ́ma cakaba ba wá ní gɨ zɨ́ ꞌdi?
56 Hipócritas, sabeis discernir a face da terra e do céu; como não sabeis então discernir este tempo?
57 “Nɨ kóo ídí bɨlámáne zɨ́se ówo maꞌdíi ledre zɨ́se méngị wo.
57 E por que não julgais também por vós mesmos o que é justo?
58 Togụ́ ngíti ꞌyị iꞌbí ngbángáyị go zɨ́ ngére e yá, ídísé yéme dongaráse kéne ꞌdáꞌdá zɨ́a kɨ́ ꞌdíꞌbi ókpó yị́ị do ngbanga zɨ́ye ꞌdécị ngbanga royị́ do íꞌbí yị́ị zɨ́ asikíri e ndéréye kɨ́yị sɨmɨ sị́gịnị.
58 Quando, pois, vais com o teu adversário ao magistrado, procura fazer as pazes com ele no caminho; para que não suceda que ele te arraste ao juiz, e o juiz te entregue ao meirinho, e o meirinho te lance na prisão
59 Togụ́ ótoómo go zɨ́ éyị́ méngị roné kenée, áyí ídí sɨmɨ sị́gịnị ꞌbúó togụ́ késị́ bɨ ilinɨ́ gɨ zɨ́yị née íꞌbíónzó go, áyí fú ólụ́ógụ.”
59 Digo-te que não sairás dali enquanto não pagares o derradeiro lepto.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.