Gênesis 14
MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs NVT
1 Sɨmɨ sịndị́ kadra máa bɨ kóo née ní, Amaraféle nɨ kóo mongụ́ ngére ꞌbɨ Sinára, Ariyóka nɨ kóo ꞌbɨ ené ꞌbɨ Elesára, Kedarolaméra nɨ ꞌbɨ ené ꞌbɨ Eláma, zɨ́ Tidála nda ídí ꞌbɨ ené ꞌbɨ Góyịma,
1 Por esse tempo, houve guerra na região. Anrafel, rei da Babilônia, Arioque, rei de Elasar, Quedorlaomer, rei de Elão, e Tidal, rei de Goim,
2 zɨ́ye ị́nyịyé ndéré útúye kɨ́ okó do ngére e ịnyị. Ngére maáge nɨyí Béra ngére ꞌbɨ Sodóma, Bịrása ngére ꞌbɨ Gomóra, Sinába ngére ꞌbɨ Adéma, Semebére ngére ꞌbɨ Zeboyị́ma, nda kɨ́ ngére ꞌbɨ Béla bɨ nɨ Zóra ní.
2 lutaram contra Bera, rei de Sodoma, Birsa, rei de Gomorra, Sinabe, rei de Admá, Semeber, rei de Zeboim, e contra o rei de Belá (também chamada Zoar).
3 Zɨ́ ngére ga bɨ ịnyị née yóko royé kɨ́ asikíri eyé e mbá sɨmɨ ꞌbululu bɨ kɨ́ ịrịné Sịdị́mị bɨ gbóo kɨ́ mɨkavu bɨ éyị́ trịdrị ndanɨ́ sɨmɨ a wá ní.
3 Esse segundo grupo de reis reuniu suas tropas no vale de Sidim (ou seja, no vale do mar Morto).
4 Ngére ga bɨ ịnyị née nɨyí kóo mbá sị́ sị́lị́ Kedarolaméra kɨ́ sɨmɨbi sokó doa gbre, tɨ́ lá nda sɨmɨ sokó doa ota sɨmɨbi zɨ́ye óyólóꞌbó royé ị́cị́ okó roa.
4 Por doze anos, estiveram sob o domínio do rei Quedorlaomer, mas no décimo terceiro ano se rebelaram contra ele.
5 Nda sɨmɨ sokó doa eso sɨmɨbi, zɨ́ Kedarolaméra kɨ́ ngére ga bɨ ilinɨ́ aka fú ledre ené ní, ị́nyịyé kɨ́ asikíri eyé e ndéré útúye kɨ́ okó do ꞌyị ꞌbɨ Réfa e ga bɨ sɨmɨ Aseteróta Karána ní do rómo komoyé cụ́, zɨ́ye rómo komo ꞌyị ga bɨ Zụ́zụ bɨ sɨmɨ Áma kpá cụ́, do ókpóye rómo komo ꞌyị ꞌbɨ Émị ga bɨ ndịsịnɨ́ ndị́sị sɨmɨ ꞌbululu bɨ Kiriyatámi kpá cụ́,
5 Um ano depois, Quedorlaomer e seus aliados vieram e derrotaram os refains em Asterote-Carnaim, os zuzins em Hã, os emins em Savé-Quiriatim,
6 zɨ́ye tátáye ro ꞌyị ꞌbɨ Órị e ga bɨ ndịsịnɨ́ ndịsị do bi ekị́ekị́ bɨ sɨmɨ káṇgá ꞌbɨ Seyíra ní, do ógó ngíti géyị ndéré kɨ́ye mɨꞌdí sɨmɨ Eliparána sɨmɨ súwú.
6 e os horeus no monte Seir, até El-Parã, à beira do deserto.
7 Née ní zɨ́ye ndáꞌbalúgu royé ꞌdáꞌba do ndéréógụyé sɨmɨ gara bɨ Misapáta sɨmɨ Kadése ní. Zɨ́ye ꞌdíꞌbi za káṇgá ꞌbɨ ꞌyị ꞌbɨ Amalékị e kɨ́ ꞌbɨ ꞌyị ꞌbɨ Amóra e ga bɨ ndịsịnɨ́ ndị́sị sɨmɨ Azazóna Tamára ní mbá.
7 Em seguida, voltaram e foram a En-Mispate (hoje chamada Cades) e conquistaram o território dos amalequitas e dos amorreus que viviam em Hazazom-Tamar.
8 Nda gɨ ore zɨ́ ngére ꞌbɨ Sodóma, kɨ́ ꞌbɨ Gomóra, kɨ́ ꞌbɨ Adéma, kɨ́ ꞌbɨ Zeboyị́ma, nda kɨ́ ngére ꞌbɨ Béla bɨ Zóra ní, zɨ́ye ndéréye yóko royé mbá sɨmɨ ꞌbululu sịdị́mị yéme royé gɨ ro okó,
8 Então os reis de Sodoma, Gomorra, Admá, Zeboim e Belá (também chamada Zoar) se prepararam para a batalha no vale do mar Morto.
9 kɨ́ Kedarolaméra ngére ꞌbɨ Eláma, kɨ́ Tidála ngére ꞌbɨ Góyịma, kɨ́ Amaraféle ngére ꞌbɨ Sinára, nda kɨ́ Ariyóka ngére ꞌbɨ Elesára. Zɨ́ ngére ga bɨ eso née ị́cị́ okó kɨ́ ngére ga bɨ ịnyị ní.
9 Lutaram contra Quedorlaomer, rei de Elão, Tidal, rei de Goim, Anrafel, rei da Babilônia, e Arioque, rei de Elasar, quatro reis contra cinco.
10 Sɨmɨ sịndị́ kadra née ní ꞌBululu Sịdị́mị nɨ kóo kɨ́ mɨngburoko gu e kɨ́ mɨceceꞌdị koꞌbó sɨmɨné. Nda sɨmɨ bɨ ngére ꞌbɨ Sodóma kɨ́ ꞌbɨ Gomóra ngásá bayinɨ́ royé gɨ zɨ́ okó ní, zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e útúye sɨmɨ mɨngburoko gu ga gére née zɨ́ ngíti géyị ngásá ꞌbɨ eyé do bi ga bɨ ekị́ekị́ ní.
10 Acontece que o vale do mar Morto era cheio de poços de betume. Quando o exército dos reis de Sodoma e Gomorra fugiu, alguns dos soldados caíram nos poços de betume, enquanto o restante escapou para as montanhas.
11 Zɨ́ ngére ga bɨ eso née kókụ́ éyị́ ga bɨ kacɨ́ ngére ꞌbɨ Sodóma kɨ́ Gomóra ní kɨ́ éyị́ mɨánu mbá Yóó ndéréye kɨ́e.
11 Os invasores vitoriosos saquearam Sodoma e Gomorra e partiram para casa, levando consigo todos os espólios da guerra e os mantimentos.
12 Zɨ́ye kpá ꞌdíꞌbi Lóto owụ́ ꞌbɨ lúndu Abaráma, bɨ ndịsị ndị́sị sɨmɨ Sodóma ní kɨ́ eyị́ ené e mbá ókpóye kɨ́ye.
12 Também capturaram Ló, o sobrinho de Abrão que morava em Sodoma, e tudo que ele possuía.
13 Nda gɨ ore zɨ́ ngúru ꞌyị bɨ omo gɨ dongaráye ní ị́nyịné ndéréne úku ledre Lóto zɨ́ Abaráma bɨ Ébere ní. Sɨmɨ sịndị́ kadra máa bɨ kóo née kụ́tụ́ ꞌbɨ Abaráma nɨ kóo gbóo kɨ́ mongụ́ kágá ꞌbɨ Mamaré ꞌyị ꞌbɨ Amóra e ní. Mamaré e kɨ́ lúnduné Esekólo kɨ́ Anéra nɨyí kóo ꞌyị ga bɨ ilinɨ́ ledre ꞌbɨ Abaráma ní.
13 Um dos homens de Ló, porém, conseguiu escapar e contou tudo a Abrão, o hebreu, que morava junto ao bosque de carvalhos pertencente a Manre, o amorreu. Manre e seus parentes, Escol e Aner, eram aliados de Abrão.
14 Sɨmɨ bɨ Abaráma uwú kɨ́dí ꞌdiꞌbinɨ́ owụ́ ꞌbɨ lúnduné go sɨmɨ okó ní, zɨ́a ị́nyịné yóko asikíri e ga bɨ gɨ sị́ sịndị́ne ní míya ota doa sokó doa ịnyị doa ota (318) zɨ́ye lódụ́ yée gị sɨmɨ ngíti mongụ́ gara kɨ́ ịrịné Dána.
14 Quando Abrão soube que seu sobrinho Ló havia sido capturado, mobilizou os 318 homens treinados que tinham nascido em sua casa. Perseguiu o exército de Quedorlaomer até alcançá-los em Dã,
15 Kɨ́ ndụlụ a née zɨ́a ífi sɨmɨ asikíri ga gére née do óto yée ị́cị́ okó kɨ́ ngére ga gére née do ésị ngásá sɨmɨ sịndị́ye zɨ́ye lódụ́ yée gị sɨmɨ Óba bɨ gɨ ꞌdí do ngelị gɨ sɨmɨ Damásika ní.
15 onde dividiu os homens em grupos e atacou durante a noite. O exército de Quedorlaomer fugiu, mas Abrão o perseguiu até Hobá, ao norte de Damasco.
16 Zɨ́ Abaráma ngákalúgu éyị́ ga bɨ kóo ngakanɨ́ yée ní, do kpá ngákalúgu Lóto owụ́ ꞌbɨ lúnduné kɨ́ éyị́ ené e ga bɨ kóo ꞌdiꞌbinɨ́ yée ní ndro kɨ́ kará e kɨ́ ngíti géyị ꞌyị ga bɨ ꞌdiꞌbinɨ́ yée ní mbá.
16 Abrão recuperou todos os bens saqueados e trouxe de volta Ló, seu sobrinho, com todos os seus bens, as mulheres e os outros prisioneiros.
17 Sɨmɨ bɨ Abaráma e nɨyí go ndáꞌbaógụ gɨ do kacɨ́ bɨ romo komo ngére Kedarolaméra kɨ́ lafúga ngére e ní, zɨ́ ngére ꞌbɨ Sodóma ị́nyịné ndéré ꞌdíꞌbi wo sɨmɨ sụmụ sɨmɨ ꞌbululu bɨ Sáve (bɨ ndịsịnɨ́ kpá ndólo a ꞌBululu Ngére) ní.
17 Depois que Abrão regressou vitorioso do conflito com Quedorlaomer e todos os seus aliados, o rei de Sodoma saiu ao seu encontro no vale de Savé (conhecido como vale do Rei).
18 Zɨ́ Malekesédeke bɨ nɨ ngére ꞌbɨ Salímu kpá ꞌyị ꞌdáná éyị́ zɨ́ Lomo bɨ rokoꞌbụ a ofụ go ní, ꞌdíꞌbi éyị́ mɨánu kɨ́ leꞌyị́ e íꞌbí yée zɨ́ Abaráma kɨ́ ꞌyị ga bɨ ndaꞌbaogụ kéye née ní.
18 Melquisedeque, rei de Salém e sacerdote do Deus Altíssimo, trouxe pão e vinho
19 Zɨ́a ꞌdíꞌbi sị́lị́ Abaráma, zɨ́a úku ledre kɨ́dí,
19 e abençoou Abrão, dizendo: “Bendito seja Abrão pelo Deus Altíssimo, Criador dos céus e da terra.
20 ꞌYịmaꞌdí e idínɨ́ íꞌbí mbófo éyị́ zɨ́ Lomo bɨ rokoꞌbụ a ofụ go ní,
20 E bendito seja o Deus Altíssimo, que derrotou seus inimigos por você”. Então Abrão entregou a Melquisedeque um décimo de todos os bens que havia recuperado.
21 Nda gɨ ore zɨ́ ngére ꞌbɨ Sodóma úku ledre zɨ́ Abaráma kɨ́dí, “Ídí íꞌbílúgu ꞌyị amá e zɨ́ma, zɨ́yị ꞌdíꞌbi ꞌbɨ eyị́ éyị́ ga bɨ ngakanɨ́ yée née.”
21 O rei de Sodoma disse a Abrão: “Devolva-me apenas as pessoas que foram capturadas. Fique com os bens que você recuperou”.
22 Zɨ́ Abaráma úkulúgu ledre zɨ́a kɨ́dí, “Málólóbụ́ go zɨ́ma sị́kpị sị́lị́ma zɨ́ Ngére Lomo bɨ rokoꞌbụ a ofụ go ní, bɨ nɨ ne ꞌyị bɨ otoogụ ere e kɨ́ do sogo káṇgá ní kɨ́dí,
22 Abrão respondeu ao rei de Sodoma: “Juro solenemente diante do S enhor , o Deus Altíssimo, Criador dos céus e da terra,
23 máútúásá amá ṇgúṇgu a zɨ́ma ꞌdíꞌbi éyị́ gɨ zɨ́yị wá, abú mongụ́ éyị́ togụ́ mbú owụ́ a, káa bɨ áyí óyólóꞌbó tarayị́ kɨ́lóndó yá, ‘Máíꞌbí tụ́ꞌdụ́ éyị́ ga bɨ zɨ́ Abaráma née máa.’
23 que não ficarei com coisa alguma do que é seu, nem sequer um fio ou uma correia de sandália. Do contrário, o rei poderia dizer: ‘Fui eu que enriqueci Abrão’.
24 Éyị́ bɨ máꞌdíꞌbi go ní, tɨ́ lá dụụ́ éyị́ mɨánu bɨ ꞌyị e amá e anunɨ́ ní. Ídí íꞌbí éyị́ e zɨ́ Anéra, Esekólo kɨ́ Mamaré e gɨ zɨ́a née ꞌyị ga bɨ nderézé kéye ní.”
24 Aceito apenas aquilo que meus jovens guerreiros comeram e peço que dê uma parte justa dos bens a Aner, Escol e Manre, meus aliados”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gênesis 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.