Atos 3

MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Kadra kị́éꞌdo zɨ́ Pétero e kɨ́ Yiwáni ị́nyịyé ndéréye sɨmɨ ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo sɨmɨ sịndị́ kadra ota (3) gɨ do kacɨ́ yana kadra sɨmɨ bɨ ꞌyị e nɨyí go mbá íri ndị́sị íni ini zɨ́ Lomo ní.
1 Veya ta rabirab three korok na’atube Peter, John hairi Tafaror Bar gagaminamaim yoyobanamih hiyen hin.
2 Sɨmɨ bɨ ogụnɨ́ ku mbotụ bɨ ndịsịnɨ́ ndólo a Mbotụ Lámá ní, zɨ́ye ndíki oꞌdo bɨ aránɨ́ wo kú mɨgịgị́rị́ ní ore. ꞌYị e ndịsịnɨ́ ị́mbị́óto wo ore gɨ ro zɨ́a ndị́sịné ómbo késị́ gɨ zɨ́ ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ ndéré íni ini zɨ́ Lomo do ligá ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo ore ní.
2 Nati Tafaror Bar gagamin ana seboseb Etawan Gewagewasin awanamaim orot an kafikafirin auman tutufuw, i mar etei te’abar tena nati’imaim teyare sabuw tirun titit isah ema efefeyan.
3 Sɨmɨ bɨ onzó komoné ro Pétero e kɨ́ Yiwáni kɨ́ ólụ́ sɨmɨ ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo ní, zɨ́a ị́nyịné ómbo késị́ gɨ zɨ́ye.
3 Peter, John hairi hina hirur itih, isah kabayamih fefeyan.
4 Zɨ́ Pétero e kɨ́ Yiwáni lúrú wo gbóó, zɨ́ Pétero úku ledre zɨ́a kɨ́dí, “Lúrú aka bɨ zɨ́ze yáa.”
4 Peter John hairi mutufor isan hinuw naatu Peter eo, “Aki kui’iti!”
5 Zɨ́a sị́kpị komoné lúrú yée kɨ́ sómụ́ ledre bɨ yaá nɨyí go íꞌbí éyị́ zɨ́ne.
5 Basit orot isah nuw, notanot boro hairi biyahimaim abisa ta tab.
6 Sɨmɨ bɨ nɨ go gbóó ndị́sị lúrú yée ní, zɨ́ Pétero úku ledre zɨ́a kɨ́dí, “Késị́ ndaá ꞌbɨ ené zɨ́ma wá, éyị́ bɨ Mááyí íꞌbí a zɨ́yị ní nɨ, kɨ́ ịrị Kɨ́résịto Yésụ ꞌyị ꞌbɨ Nazeréta, ị́nyịógụ mu ꞌdága zɨ́yị tónó ndéréyị do sịndị́yị.”
6 Baise Peter isan eo, “Ayu auru kabay en, baise abistan abai anan i boro anit. Jesu Keriso Nazareth mowan i wabinamaim, abiyuni kumisir kubat kuremor!”
7 Gɨ do kacɨ́ ledre bɨ Pétero uku née ní, zɨ́a sị́kpị oꞌdo bɨ mɨgịgị́ṛị́ née ꞌdága kɨ́ sị́lị́ne ꞌbɨ anú. Sịndị́ga kɨ́ komo ṛigiga ga bɨ kóo ngárá rokoꞌbụyé ndaá ní, zɨ́ye geré ídíye eyé kɨ́ rokoꞌbụyé.
7 Naatu ofere uman ana asukwafune bai ibais misir an yan bat. Mar ta’imon orot an fuk sun higewasih,
8 Zɨ́a ị́nyịógụ tóroné ꞌdága, zɨ́a tónóne gámálící roné do sịndị́ne. Gɨ ore zɨ́ye ólụ́ye ndro kɨ́ Pétero e kɨ́ Yiwáni do ligá ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo nɨ go mɨndéréne ndị́sị kɨ́ léꞌbélící roné kɨ́ kófó ịrị Lomo.
8 fasi iwa’an misir an yan bat remor. Imaibo bairi etawan awan hirun kunununuw God ana merar yi wabin bora’ara’ah.
9 Sɨmɨ bɨ ꞌyị e lurúnɨ́ wo nɨ go mɨndéréne kɨ́ ndị́sị kófó ịrị Lomo ní,
9 Sabuw rou’ay gagamin hima’am kawasa kununuw God bobora’ah hi’itin,
10 zɨ́ye ówoyéme ledre gɨ roa kɨ́dí, ba tɨ́ oꞌdo bɨ ndịsị ómbo éyị́ ku mbotụ ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo bɨ ndịsịnɨ́ ndólo a Mbotụ Lámá ona ba. Zɨ́ tara ꞌyị e ị́drị́ne mbá mɨị́drị́ gɨ zɨ́ mongụ́ ledre bɨ mengị roné zɨ́a née.
10 Naatu hi’i’inan i fefeyanayan Etawan Gewagewasin awanamaim ma’ama, naatu biyanamaim abisa matar hi’i’itin isan hi’oror sa’irih naatu hai kasiy ra’at.
11 Gɨ zɨ́a bɨ oꞌdo née lanyá nda go fú lá ngónó ngónó do kacɨ́ Pétero e kɨ́ Yiwáni ní, zɨ́ tara ꞌyị e ị́drị́ne mbá mɨị́drị́. ꞌYị e owo ꞌdiꞌbinɨ́ mbị́ éyị́ bɨ nɨyí méngị a ní wá. Zɨ́ye ụ́dụyé mbá ngásá lódụ́ Pétero e kɨ́ Yiwáni sị́ mbílí ꞌdị́cị́ bɨ ndịsịnɨ́ ndólo a Mbílí ꞌdị́cị́ ꞌbɨ Solomóna ní.
11 Orot na Peter, John hairi biyahimaim bukikinih batabat sabuw hi’i’itin ana veya hifofofor erekasiy auman hinunuw hin biyah hitit, efan wabin Solomon ana seboseb efanamaim.
12 Sɨmɨ bɨ Pétero lurú nda ledre ba káa ní, zɨ́a úku ledre zɨ́ye kɨ́dí, “Lafúma Isɨréle e, tarasé ịdrị́ kɨ́ lúrú ledre bɨ mengị roné zɨ́ oꞌdo ba gɨ zɨ́ ꞌdi? Éyị́ bɨ ndị́sịsé ndáꞌbá kɨ́ lúrú zée kenée gɨ zɨ́a ní ꞌdi? Sómụ́sé ꞌbɨ esé kɨ́dí rokoꞌbụ bɨ oꞌdo née ịnyịogụ kɨ́e do sịndị́ne née ogụ gɨ zɨ́ze?
12 Peter bat sabuw itih in sawar naatu iuwih eo, “Israel sabuw, aisim iti sawar mamatar isan kwabifofofor? Naatu aisim aki kwa’i’iti kikini? Kwanotanot iti i aki ai fairamaim, ai aki ai kakafiyinamaim iti orot ai yawas bat ereremor?
13 Máúku zɨ́se maꞌdíi, éyị́ bɨ mengị roné née, Lomo bɨ kóo ndịsị lúrú bi kacɨ́ bulúndusé Abarayáma, kɨ́ Isáka e nda kɨ́ Yakóbo ní, iꞌbí kóo mongụ́ úndru go zɨ́ ꞌyị ꞌbɨ moko ené Yésụ. Zɨ́se kóo ꞌdíꞌbi wo íꞌbí a zɨ́ ngére ga bɨ do sogo káṇgá ona ní gɨ ro do úfu a, zɨ́se kpá ásisé gɨ roa sɨmɨ bɨ ꞌdiꞌbiogụnɨ́ wo kóꞌdụ́ Piláto ní, tɨ́ bɨ kóo Piláto ayí go íꞌdí sị́lị́ne gɨ roa ní.
13 Iti i Abraham, Isaac naatu Jacob hai God, naatu it ata’a’agir auman hai God, ana omatanen i iti ana’akir orot Jesu kakafiyin isan eo, baise kwa kwabai a orot ukwarih umahimaim kwayai hi’asabun, naatu Pilate botaitinamih eo ana veya Pilate nanamaim kwakwahir.
14 Tɨ́ ꞌyị bɨ ngará lúyú ledre ndaá roa wá ní, zɨ́se ásisé gɨ roa yaá Piláto ídí íꞌdí sị́lị́ne gɨ ro ꞌyị bɨ kóo úfu ꞌyị e ní.
14 Kwa Orot Kakafiyin naatu ana Yawas Mutufurin kwakwahir, efanin Pilate kwaifefeyan sabuw asbunuwenayan i botait.
15 Zɨ́se ị́nyịsé úfu ꞌyị bɨ nɨ ne mɨsiꞌdi trịdrị bɨ za fí ní. Bɨ ba ní, Lomo úru wo gɨ sɨmɨ umbu go. Lurúzé wo go cụ́ kɨ́ komozé.
15 Kwa ayawas ana bonawiyenayan orot kwa’asabun. Baise God morobone bora’ah misir maiye naatu aki i iti yawas ana kourerebayah.
16 Gɨ zɨ́a bɨ ṇguṇguzé ledre Yésụ ní, oꞌdo bɨ mɨgịgị́ṛị́ bɨ lúrúsé wo karaba go kɨ́ sanáne bɨlámáne filo née ní gɨ zɨ́ rokoꞌbụ ꞌbɨ Yésụ. Ṇgúṇgu ledre Yésụ oto wo ne zɨ́a ídíne bɨlámáne káa zɨ́ bɨ lúrúsé wo née ní.”
16 Aki abitumatum Jesu wabinamaim iti orot iyawas fair bai. Iti i Jesu wabinamaim naatu baitumatum i wanawananamaim na, iti orot biyan tutufin etei iyawas boun iti kwa’i’itin naatu kwaso’so’ob.
17 “Owụ́ ꞌbɨ babá e, máówo bú kɨ́dí ledre bɨ méngịsé kɨ́ manda esé e zɨ́ Yésụ née ní, gɨ zɨ́a bɨ ówosé esé yaá nɨ ꞌYị yómo ꞌyị e ní wá.
17 Taitu tuwai’inah Jew, ayu bounabo aso’ob kwa a ukwarih bairi a kasiyomaim Jesu isan iti na’atube kwasinaf.
18 Ledre née ní ogụ go té do ledre bɨ kóo Lomo ukuiꞌbí tara nébị e ꞌdesị́ gɨ ro zɨ́ye úkutátá a ya Kɨ́résịto bɨ Lomo nɨ kása wo ní nɨ ꞌdóꞌdó mɨꞌdóꞌdó, sɨmɨ odụ a zɨ́a úyuné.
18 Baise God marasika ana dinab orot biyahimaim itenaya, ana Roubininenayan orot boro ni’akir naatu ana tur nati i boun na iturobe.
19 Bɨ kenée ní, ídísé mu ótoómo kɨ́ lúyú ledre, zɨ́se ndị́sịsé méngị dụụ́ ledre bɨ nɨ óto Lomo zɨ́a ídíne kɨ́ rokinyi kɨ́se ní gɨ ro zɨ́a lụ́lụóyó lúyú ledre esé, gɨ ro zɨ́se ídíse kɨ́ rokinyi gɨ zɨ́a.
19 Imih dogor kwanikitabir naatu God isan kwanatatabir maiye, saise i boro a kakafih nakusouwen.
20 Togụ́ ótosé Lomo go zɨ́a ídíne kɨ́ rokinyi, sịndị́ kadra nɨ ógụ, zɨ́a kása Kɨ́résịto Yésụ bɨ kóo gelé wo go ꞌdesị́ káa do Ngére ní zɨ́se.
20 Nati namamatar ana veya, imaibo ayub ana fair bain baiboubun isan boro Regah wanawananamaim nan biya natit. Jesu, i ana Roubinineyan orot marasika kwa isa rurubin boro niyafar.
21 Gɨ zɨ́ kéyị née ní, Yésụ nɨ aka ndị́sị fú komo ere gị sɨmɨ sịndị́ kadra bɨ togụ́ Lomo óyólóꞌbó ledre e go mbá mɨkándayé ní. Lomo ukuiꞌbí kóo ledre née go ꞌdesị́ tara nébị ené e yaá idínɨ́ úkutátá a zɨ́ ꞌyị e.
21 I boro maramaim nama nanan God ana veya ya’iyai nan natit, sawar etei nasinaf hinan hiniboubuh maiye, marasika ana dinab orot kakafiyih biyahimaim kukurereb na’atube.
22 Mụ́sa uku kóo kɨ́dí, ‘Ngére esé Lomo nɨ karanée kásaógụ nébị zɨ́se káa zɨ́ bɨ kasa máa ní gɨ dongará ꞌyị esé e. Ledre ga bɨ mbá nɨ úku yée zɨ́se ní ídísé úwú yée zɨ́se ṇgúṇgu a.
22 Moses eo, ‘Regah a God boro kwa wanawanamaim a orot ta narubin dinab orot namatar ayu rurubinu na’atube, imih tain kwanarub sawar etei sinafumih nao kwananowar.
23 ꞌYị máa yée ga bɨ uwúnɨ́ ledre gɨ tara nébị máa née wá ní, Lomo nɨ ꞌdíꞌbióyó yée gɨ dongará ꞌyị ené e ꞌdáꞌba.’
23 Orot yait nati dinab orot fanan men nabobosiyasiyar i boro God ana sabuw biyahine hina’afuru’um natit anababatun.’
24 “Maꞌdíi, nébị e mbá tónóne gɨ sɨmɨ sịndị́ kadra ꞌbɨ nébị Sámele, ndéréógụné gị ro lafúga nébị ga bɨ kóo gɨ do kacɨ́ a ní, ndịsịnɨ́ kóo go úkuógụ tɨ́ fú lá ledre ga bɨ ndịsị méngị roné do sị́lị́ ga ba ní ní.
24 Dinab oro’orot etei tur hibai, Samuel ma’am ana veya’amaim dinab orot afa i ufununamaim auman iti veya boun boro abistan namamatar isan i hi’orerebaka.
25 Mɨyéme ledre bɨ Lomo yeme kpụrụ́ gɨ sɨmɨ nébị ené e ní, nɨ gɨ rozé kése mbá, ásé ndíki mɨyéme ledre bɨ Lomo yeme kɨ́ bulúndusé ní. Káa zɨ́ bɨ kóo uku go zɨ́ Abarayáma kɨ́dí, ‘Kpụrụ́ gɨ sɨmɨ bulúnduyị́ e, Mááyí karanée íꞌbí úndru zɨ́ ṛị́kị́ sị́ do ꞌyịmaꞌdí e do sogo káṇgá ona za mbá.’
25 God ana’omatanen dinab biyahine nan i kwa isa, naatu obaibasit iti boun kwafafaram God bai uwatanah bairi hibasit ana veya, Abraham isan iti na’atube eo, ‘O wawaw wanawanahimaim sabuw tafaram wanawanan tutufin etei boro baigegewasin hinab.’
26 Gɨ zɨ́ kéyị née ní, zɨ́ Lomo gélé ꞌyịmɨkása ené Yésụ zɨ́a kásaụ́tụ wo zɨ́se Isɨréle e, gɨ ro zɨ́se ótoómo kɨ́ méngị bɨsinyí ledre gɨ ro zɨ́ Lomo íꞌbí úndru zɨ́se.”
26 Imih God ana bai’akirayan orot rubin iyafar kwa isa wan na, anayabin God ana kok i kwa baigegewasin tit naatu kwa ta’ita’imon a ef kakafihine kwama’am kwatamatabir maiye isan.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.