Atos 2
MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs AAI
1 Sɨmɨ bɨ sịndị́ kadra ꞌbɨ Pénítakote utúasá ní, zɨ́ ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Yésụ go ní kótrụ royé mbá do bi kị́éꞌdo sɨmɨ Yerụsaléma.
1 Pentecost ana veya na tit, etei’imak hiru’ay efan ta’imonamaim hima.
2 Nɨyí ídí kɨ́e ní, zɨ́ gboṛụ éyị́ ówụ́ne gɨ komo ere káa zɨ́ gboṛụ mongụ́ síli bɨ káa zɨ́ mɨgombị ní sɨmɨ ꞌdị́cị́ bɨ kóo nɨyí sɨmɨ a ní.
2 Naniyan meyemeye yaurabad nidun wowogabe marane rena bar hima’am imaim run awan karatan.
3 Sɨmɨ ledre bɨ ndị́sị méngị roné ba ní, zɨ́ye lúrúndíki éyị́ káa zɨ́ mɨngálánga mbílí phoꞌdụ ní. Zɨ́ éyị́ bɨ káa zɨ́ mbílí phoꞌdụ ba ífi báyi roné do ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Yésụ go ní za mbá.
3 Naatu abisa hi’i’itin i wairaf orot menan na’atube tamunimun na ta’ita’imon tafahimaim mara’ara’at.
4 Gɨ do kacɨ́ ledre bɨ mengị roné kenée ní, zɨ́ ꞌDówụ́ Lomo íꞌbí rokoꞌbụ zɨ́ye, zɨ́ye tónóye ódroyé sɨmɨ ngíti géyị tara e káa zɨ́ bɨ ꞌDówụ́ Lomo ꞌdodo zɨ́ye ní.
4 Etei’imak Anun Kakafiyin iwanih menah botabir tur tata’amaim hio, Anun Kakafiyin fair bitih na’atube.
5 Sɨmɨ sịndị́ kadra máa kóo née ní, tụ́ꞌdụ́ Yụ́da ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Lomo go ní, nɨyí kóo bo ogụnɨ́ sɨmɨ Yerụsaléma ore gɨ do bi e do sogo káṇgá za mbá.
5 Nati ana veya, Jew sabuw God ana bowayah orot gagamih etei tafaram tata’ane hiru’ay Jerusalemamaim hima’am.
6 Sɨmɨ bɨ ꞌyị ga gére née uwúnɨ́ mongụ́ gboṛụ éyị́ bɨ owụ́ née ní, zɨ́ye ụ́dụyé mbá ngásáye do bi bɨ ledre ba mengị roné doa ní. Zɨ́ye ndị́sị ónzó komoyé gɨ zɨ́a ledre ga bɨ ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Yésụ go ndịsịnɨ́ úku a ní, ndịsịnɨ́ úwú a tɨ́ káa zɨ́ ndịsịnɨ́ úku ledre née sɨmɨ tara eyé ní.
6 Iti nidun hinonowar ana maramaim sabuw rou’ay gagamin na’in hiru’ay hima’am, hai kasiy ra’at naatu hifofofor men kafaita, anayabin etei hai turamaim hio hinowar.
7 Zɨ́ tarayé ị́drị́ne mbá mɨị́drị́ gɨ zɨ́ ledre bɨ mengị roné née. Zɨ́ye ndị́sịyé ódroyé dengbị́ye kɨ́dí, “ꞌYị ga ba nɨyí mbá gɨ sɨmɨ Galiláya mengị káa be ꞌdi zɨ́ye ndị́sị ódroyé sɨmɨ tara ezé?
7 Kasiy gagamin maiyow isah matar naatu taiyuwih hibabatiyih. “Iti sabuw tur teo etei i Galilee oro’orot?
8 Éyị́ bɨ mengị roné ní ꞌdi. Bɨ uwúzé nda ledre ga bɨ ndịsịnɨ́ úku yée tɨ́ káa zɨ́ ukunɨ́ sɨmɨ tara ezé ní?
8 Naatu mi’itube’emih it ata turamaim hio tanonowar?
9 Bɨ ogụzé ꞌbɨ ezé yị́ ezé zaá gɨ sɨmɨ káṇgá ga bɨ Pátiya, Medị́ya kɨ́ Elamị́tị, kpá zaá gɨ sɨmɨ Mesopatómiya, Yụdáya nda kɨ́ Kapadósiya, kpá gɨ sɨmɨ Pánato kɨ́ Ásiya,
9 It i tafaram ta ta’ika tana, Partia, Media, Ilam naatu afa i Mesopotamia’ane hina, Judea, Kapadosia, Pontus naatu Asia,
10 ngíti géyị ogụnɨ́ ꞌbɨ eyé gɨ sɨmɨ Pharagáyi, Pamafíliya kɨ́ gɨ sɨmɨ Ízibiti kɨ́ bi ga bɨ sɨmɨ Lị́bịya gbóo kɨ́ Seréna ní. Ngíti géyị ogụnɨ́ ꞌbɨ eyé gɨ sɨmɨ mongụ́ gara bɨ Róma ní,
10 Firigia, Pamfilia, Egypt naatu Libia wanawanan turin Sairini na’atune auman hina tema’ama. Naatu Romene nanawan auman hina Jerusalem tema’am. Nati i Jew sabuw naatu sabuw afa hai baitumatum hibotabir hina Jew sabuw himamatar auman.
11 gba Yụ́da e kɨ́ ngíti géyị kúfú ga bɨ oyóloꞌbónɨ́ royé káa do ꞌyị ga bɨ ꞌyị ṇgúṇgu ꞌdódo ledre ꞌbɨ Yụ́da e ní, kɨ́ ngíti géyị ga bɨ ogụnɨ́ ꞌbɨ eyé gɨ sɨmɨ Kuréto kɨ́ Arábiya ní, uwúzé ledre ga bɨ ndịsịnɨ́ úku yée kɨ́ tara ezé gɨ ro mongụ́ ledre bɨ Lomo mengị ba mbá bú.”
11 It afa i Kurit naatu Arab sabuw. Baise God sawar gewasih maiyow sisinaf isan ata turamaim hio tanonowar!”
12 Gɨ zɨ́ ledre née ní, zɨ́ tarayé ị́drị́ne mbá mɨị́drị́. Zɨ́ye ndị́sị ónzó komoyé kacɨ́ ledre bɨ mengị roné née ní, owo ꞌdiꞌbinɨ́ mbị́ éyị́ bɨ mengị roné ní wá. Zɨ́ye ndị́sị ndúꞌyú lóꞌbo royé dengbị́ye kɨ́dí, “Ini ledre gɨ sɨmɨ ledre bɨ mengị roné ba ꞌdi?”
12 Sabuw hifofofor naatu hai kasiy ra’at taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti sawar anayabin i abisa?” Peter sabuw rou’ay gagamin isah ebibinan|alt="Peter speaking to crowd" src="CN01892B.TIF" size="col" loc="Act 2.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2.12"
13 Zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e gɨ dongaráye fóló ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Yésụ go née kɨ́dí, “ꞌYị ga gére née koyónɨ́ yị́ eyé mɨkóyó.”
13 Baise sabuw afa hi’iyab hio, “Nati sabuw i harew fokarin, hitom imih teo kwanekwan!”
14 Zɨ́ Pétero e kɨ́ lafúne ꞌyịmɨkása ga bɨ kóo sokó doa kị́éꞌdo (11) ní ị́nyịógụyé ꞌdága. Zɨ́ Pétero úku ledre kɨ́ mongụ́ kúrú zɨ́ tụ́ꞌdụ́ ꞌyị ga bɨ kóo kotrụnɨ́ royé ní kɨ́dí, “Lafúma e Yụ́da e kɨ́ ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ ndị́sị sɨmɨ Yerụsaléma ona ní, índisé aka mbílíse zɨ́ma yáa gɨ ro zɨ́ma úku ꞌdódo ini ledre sɨmɨ ledre bɨ mengị roné ba zɨ́se.
14 Tur Abarayah etei 11 hai founamaim Peter misir fanan aumetawat sabuw rou’ay gagamin na’in isah eo, “Taitu tuwai’inah Jew sabuw naatu kwa iyab Jerusalem wanawanan kwama’am, akokok tain kwanarub gewas sawar iti mamatar anayabin anakubuna kwananowar.
15 ꞌYị ga ba ní koyónɨ́ eyé e wá. Ba aka lá sịndị́ kadra ịnyị doa eso kɨ́ phịyị́.
15 Kwa kwanotanot iti orot i harew fokarin hitom tibikoko’aw, baise, boun i nine korok mar auman.
16 Yị́ ené ba ledre bɨ kóo nébị Yúwele uku ledre gɨ roa kɨ́dí,
16 Imih i men harew hitomamih, baise dinab orot Joel ana Bukamaim Atamaninamaim kirum eo,
17 “ ‘Lomo uku ledre kɨ́dí, sɨmɨ odụ sị́lị́,
17 ‘Mar ana yomaninamaim God eo,
18 Gba ꞌyị kasa amá e, yaꞌdá e kɨ́ kará e
18 Isa’amih, nati ana veya ayu au akir wairafih, oro’orot naatu baibin etei,
19 Mááyí karanée méngị mɨngburoko ledre e komo ere kɨ́ ngíti géyị do sogo káṇgá ona gɨ ro zɨ́a ꞌdódo rokoꞌbụ amá zɨ́ ꞌyị e.
19 Ayu boro maramaim baifofofor ana sinaf
20 Komo kadra nɨ ị́lị́ zɨ́ mɨtụlụrụ útúne mbụụ́,
20 Veya matan boro nagugum
21 Gɨ ore, ꞌyị bɨ nɨ íni ini
21 Orot yait
22 “Lafúma e Isɨréle e, ídísé úwú ledre bɨ mááyí úku a zɨ́se ba. Yésụ ꞌyị ꞌbɨ Nazeréta nɨ kɨ́ rokoꞌbụ ꞌbɨ méngị mɨngburoko ledre zɨ́ne, káa zɨ́ bɨ ꞌdodo roné go zɨ́se sɨmɨ ledre ga bɨ ndịsị méngị yée kɨ́ rokoꞌbụ bɨ Lomo iꞌbí zɨ́a ní. Ówoyémesé bú bɨlámáne káa zɨ́ bɨ kóo ndịsị méngị yée dongaráse ona ní.
22 “Israel sabuw tur iti kwananowar! Jesu Nazareth mowan i God rubin naatu i wanawanamaim ina’inan yumatah ta ta, baifofofor ta ta God kwa biyamaim sinaf kwa’itin kwaso’ob.
23 Kacɨ́ mɨyéme ledre ꞌbɨ Lomo, ótoómo kóo Yésụ do sị́lị́se gɨ ro zɨ́se íꞌbí wo zɨ́ ꞌyị lúyú ledre e phéphé wo zɨ́a úyuné do mɨngbúngbu kágá.
23 Iti orot hibai kwa umamaim hiyai kwa’a’asabun i God ana kok naatu marasika yakitifuw inu’inumaim matar, naatu kwa sabuw kakafih hai baibaisamaim Jesu kwabai onaf afe’en kwa’onaf morob.
24 Bɨ kenée ní, Lomo uru wo go gɨ sɨmɨ umbu gɨ zɨ́a Yésụ utúasá ídí sị́ sị́lị́ rokoꞌbụ ꞌbɨ umbu wá. Cakaba ba ní, Lomo oto yị́ ené wo go zɨ́a ídíne kɨ́ ro doné.
24 Baise God morobone iyawas maiye misir, naatu morob ana biyababanane rufam tit, anayabin morob ana fair men karam boro diburamaim tabotan tama.
25 Dawídi eké kóo owụ́ ꞌbɨ mbágá ledre go kpá kenée gɨ ro Yésụ ya Yésụ nɨ gú úku ledre kɨ́dí,
25 David nati orot isan eo,
26 Gɨ zɨ́ kéyị née ní, rokinyi ucu go do mɨmbéꞌdemá,
26 Isan imih ayu dogorou ebiyasisir
27 gɨ zɨ́a útúásá ótoómo máa sɨmɨ bi wá,
27 Anayabin o boro men ininatbuhuruwu rahemaim ana’in,
28 Bɨ kenée ní, ꞌdódo mɨsiꞌdi trịdrị go zɨ́ma,
28 O yawas ana ef i’obaiyu, naatu o ataragub wanawananamaim aiyasisir boro iniwansumu.’”
29 “Owụ́ ꞌbɨ babá e, máúku ba wo zɨ́se fúó kɨ́dí, bulúnduzé ngére Dawídi bɨ ꞌyị e owonɨ́ wo mbá bú ní, uyu kóo do óto bi zɨ́a, bi nɨ zɨ́a karaba bo do sogo káṇgá ona.
29 “Taituwau Jew, bebeyan a tur ao’owen aiwob orot David ata agir wabin gagamin, morob hiyai naatu ana rah i iti biyatamaim inu’in.
30 Owozé bú kɨ́dí Dawídi uku ené kóo ledre ga gére née gɨ ro kụṛụꞌbụné wá. Tɨ́ lá nɨ yị́ ené kóo nébị, owo bú kɨ́dí Lomo mocụ́ kóo éyị́ go zɨ́ne. Lomo mocụ́ ya née nɨ gú karanée óto ngúru bulúndu Dawídi káa do ngére káa zɨ́ Dawídi ní.
30 Naatu David i dinab orot God omatanen ana obaifaro auman yayare i so’ob, veya ta David ana rara’ane i uwan ta boro ni’aiwob.
31 Dawídi owo yị́ ené kóo ledre bɨ Lomo nɨ méngị a ní go ꞌdesị́ ꞌdáꞌdá. Née sị́ ledre bɨ kóo uku ledre kɨ́dí, Lomo nɨ úru Kɨ́résịto gɨ sɨmɨ umbu gɨ zɨ́a ní. Lomo utúasá ené ótoómo wo sɨmɨ bi wá, útúásá kpá gbawá ótoómo wo zɨ́a ényené.
31 God mar boro nanan abisa nasisinaf David i so’ob, Keriso morobone misir maiye isan ana tur i nowar.
32 “Bɨ kenée ní, Lomo uru Yésụ go gɨ sɨmɨ umbu. Lurúzé ledre bɨ mengị roné née go maꞌdíi cụ́ kɨ́ komozé.
32 “God iti Jesu i boun morobone iyawas maiye misir, naatu aki i iti sawar himamatar ana sif robonayah.
33 ꞌBụa Lomo, íꞌbí mongụ́ úndru go zɨ́ Yésụ maꞌdáa gɨ ro zɨ́a ídíne mɨndị́sịné do sị́lị́ ꞌbɨ anú ꞌbɨ ꞌBụné Lomo. Lomo iꞌbí kóo rokoꞌbụ ꞌbɨ ꞌDówụ́ne go zɨ́ Yésụ káa zɨ́ bɨ kóo mocụ́ ledre a zɨ́a ní. Ledre bɨ lúrúsé kɨ́ wo bɨ úwúsé wo ba ní, yị́ ené née ꞌDówụ́ Lomo bɨ Yésụ kasa zɨ́a ógụ ndị́sịné sɨmɨzé ní.
33 God iti Jesu bora’ah yen uman asukwafune mare, naatu Tamah biyanane Anun Kakafiyin eo’omatan bai aki tafai yan isuwai re’er boun iti kwa’i’itin naatu kwanonowar.
34 Ndaá ꞌbɨ ené bɨ kɨ́dí Dawídi nderé kóo komo ere, zɨ́a kóo uku ledre kɨ́dí,
34 Naatu David i men au mar yenamih, baise iti tur i eo,
35 gị sɨmɨ sịndị́ kadra bɨ Mááyí óto ezeokóyị e mbá
35 Inama’am a kamabiy sabuw ana bow
36 “Bɨ go kenée ní, sée ꞌyị ꞌbɨ Isɨréle e, ídísé ówo a maꞌdíi kɨ́dí, Yésụ bɨ phéphésé wo do mɨngbúngbu kágá née ní, nɨ ne wo bɨ Lomo oto wo zɨ́ye ídíye kéne káa do Ngére kpá Kɨ́résịto dozé ní.”
36 Isan imih kwa Israel sabuw iti tur ao i kwanaso’ob gewas. God iti Jesu kwabai kwao’onaf i bai yen ata Regah naatu ata Roubininenayan matar!”
37 Sɨmɨ bɨ ꞌyị ga gére née uwúnɨ́ ledre bɨ Pétero uku zɨ́ye kenée ní, zɨ́ mɨmbéꞌdeyé ꞌdécịné ꞌduo tụ. Zɨ́ye ndúꞌyú Pétero e kɨ́ ngíti géyị lafúga ꞌyịmɨkása e kɨ́dí, “Owụ́ babá e, azé nda méngị go ꞌdi?”
37 Sabuw iti tur hinonowar ana veya dogoroh rusib Peter naatu Tur Abarayah hibatiyih, “Taitu tuwai’inah aki boro mi’itube ana sinaf?”
38 Zɨ́ Pétero úkulúgu ledre zɨ́ye kɨ́dí, “Sée mɨkékeṛị́a mbá, ídísé ótoómo kɨ́ lúyú ledre. Do bábátị́zị́ sée kɨ́ ịrị Kɨ́résịto Yésụ gɨ ro zɨ́ Lomo lụ́lụóyó lúyú ledre esé. Gɨ ore, Lomo nɨ íꞌbí tákpásị́lị́ bɨ ꞌDówụ́ne ní zɨ́se.
38 Peter iyafutih eo, “Kwa etei dogor hinikitabir naatu Jesu Keriso wabinamaim bapataito kwanab, saise a bowabow kakafih nanotawiyen, naatu God ana usar Anun Kakafiyin boro kwanab.
39 Ledre bɨ kóo Lomo mocụ́ wo ní, nɨ kóo gɨ rosé kɨ́ owụ́ ꞌbɨ esé e, kɨ́ ꞌyị ga bɨ nɨyí gbála gɨ ro Lomo ní kɨ́ yée ga bɨ Ngére ezé Lomo ndolo yée káa do ꞌyị ené e ní.”
39 Iti omatanen i kwa isa naatu kwa natunat isah, na’atube sabuw tutufin etei iyab ef yok tema’am ata Regah God boro na’a’afih isah.”
40 Zɨ́ Pétero úku tụ́ꞌdụ́ ledre ga bɨ oꞌbụóbụ ní zɨ́ye. Zɨ́a ndéndị́ roné zɨ́ye kɨ́dí, “Mé ba ní, ídísé mu ndúꞌyú Lomo gɨ ro zɨ́se ómosé káa bɨ Lomo nɨ ꞌdóꞌdo sée sɨmɨ bɨ nɨ ꞌdóꞌdo ꞌyị ga bɨ ꞌyị lúyú ledre e ní.”
40 Peter tur maumurih na’in imaim imatnuwih naatu ifefeyanih eo, “Sabuw tafa’asarih wanawanah kwama’am saisewat kwanatit kwaniyawasi!”
41 Gɨ ore ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre bɨ Pétero uku ní, zɨ́ye óyólóꞌbó somụ́ ledre eyé do íꞌbí babatị́za zɨ́ye. ꞌYị ga bɨ kóo oyóloꞌbónɨ́ somụ́ ledre eyé sɨmɨ kadra máa bɨ kóo née ní, nɨyí kóo mbá álifu ota.
41 Sabuw maumurih na’in iti tur hinonowar hitumatum naatu bapataito hibai, nati ana veya’amaim sabuw etei 3000 na’atube nati kou’ayamaim hirun.
42 Nda gɨ do kacɨ́ a bɨ oyóloꞌbónɨ́ somụ́ ledre eyé ní, zɨ́ye íꞌbí royé ndị́sị ówoyéme ledre gɨ ro Yésụ gɨ zɨ́ ꞌyịmɨkása ené e, zɨ́ ndị́sị eyé kɨ́ ánu éyị́ mɨánu ꞌbɨ sómụ́ndíki ledre umbu Ngére Yésụ kɨ́ ini zɨ́ Lomo ídíne ndro do bi kị́éꞌdo.
42 Naatu hai veya hiya’asair Tur Abarayah biyahine tur hinowar bairi hibita’ay, rafiy himseseb hifaram hi’aa naatu hiyoyoyoban.
43 Zɨ́ ꞌyị ga bɨ sɨmɨ Yerụsaléma ní ị́nyịyé mbá ndị́sị óto úndru Lomo gɨ zɨ́ rokoꞌbụ bɨ ndịsị íꞌbí a zɨ́ ꞌyịmɨkása e ndị́sịyé méngị mɨngburoko ledre e kɨ́e kacɨ́ kadra e mbá ní.
43 Tur Abarayah wanawanahimaim ina’inan naatu baifofofor maumurih maiyow hisisinaf sabuw awah ha’e.
44 Bɨ kenée ní, zɨ́ ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre Yésụ go ní kótrụ royé zɨ́ye ndị́sịyé méngị ledre eyé e kacɨ́ kadra mbá ndro.
44 Bai’ufununayah mar etei hina hita’imon sawar i nowah etei nena hifafarambonen.
45 Zɨ́ ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Yésụ go ní ndị́sịyé togụ́ ugúoyónɨ́ éyị́ eyé e go yá, zɨ́ye ndị́sịyé ífi késị́ye dongaráye mɨútúásáne kpịnị kacɨ́ éyị́ bɨ ꞌyị ili wo ní.
45 Naatu hai sawar was arin, roumukur arin etei hibow hin hitobon kabay hibai hina wanawanahimaim sabuw iyab hai kok abisa isan hibiyababan etei ana fofonin hifafarambonen.
46 Kacɨ́ kadra mbá zɨ́ye ndị́sịyé kótrụ royé do ligá ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo, ngíti géyị yá ꞌbe ꞌbɨ eyé e ndị́sịyé ánu éyị́ mɨánu ꞌbɨ sómụ́ndíki ledre umbu Ngére Yésụ kɨ́ mongụ́ rokinyi do mɨmbéꞌdeyé.
46 Veya matan hiyi Tafaror Bar gagaminamaim hiruru’ay. Naatu hai baremaim bay himseseb dogoroh ere yasisir auman hi’aa,
47 Sɨmɨ bɨ ledre née nɨ ndị́sị méngị roné kenée ní, zɨ́ye ndị́sịyé kófó ịrị Lomo. Zɨ́ ꞌyị ga bɨ sɨmɨ Yerụsaléma ní mbá ndị́sịyé óto ꞌbú ledre bɨ ndịsịnɨ́ méngị a née doyé. Nda gɨ zɨ́ kéyị née ní, zɨ́ Ngére Yésụ ndị́sịné ꞌdíꞌbiógụ ngíti géyị yata ꞌyị e gɨ ro zɨ́ye ómoyé.
47 God hibobora’ara’ah naatu sabuw etei tur abarayah isah i hibiyasisir. Naatu veya ta’ita’imon ana fofonin sabuw iyab God biyawasih Regah bow ana kou’ay wanawanan yababar rara’at.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.