Apocalipse 10
Hɨm Yaaim Me God (AVT) vs ARA
1 Menmen im epei man, hi hɨr ensel hak wɨsenuk keke wit ke God kan. Napɨ mɨwapɨnek mar ke klos mɨt neriuwetem mɨwapɨn yɨnk kɨr, manpen (o yenmik) kewep hɨm kau paan kɨrak kau niu, nɨnaan mɨrak mɨr mɨre wepni, hɨt mɨrak merhɨhe mar ke si.
1 Vi outro anjo forte descendo do céu, envolto em nuvem, com o arco-íris por cima de sua cabeça; o rosto era como o sol, e as pernas, como colunas de fogo;
2 Hɨrak ketenen buk hak kike kekre his mɨrak hɨrak kewep (o keyi) kɨwaai. Hɨrak kewis hɨt yaaim mentar wan, hɨt henkik merp tɨ,
2 e tinha na mão um livrinho aberto. Pôs o pé direito sobre o mar e o esquerdo, sobre a terra,
3 hɨrak in ek kɨnap kenɨne hɨm iuwe, hɨm kewen ken yanɨmɨn. Hɨrak kenɨne hɨm iuwe te nepni mewenɨn mar ke hispɨnak wik (7) matɨp hɨm.
3 e bradou em grande voz, como ruge um leão, e, quando bradou, desferiram os sete trovões as suas próprias vozes.
4 Hɨram matɨp epei au, hi hare ewis menmen im mamu tɨwei, te hi hemtau hɨm me mitɨk hak meke wit ke God man hɨrak ketpo kar ik: “Hɨm me nepni mewenɨn hɨram metpim ti ap ewisɨm mau tɨwei kit emɨt! Ti hɨsawɨnem ap ewepyapɨrem emɨt!”
4 Logo que falaram os sete trovões, eu ia escrever, mas ouvi uma voz do céu, dizendo: Guarda em segredo as coisas que os sete trovões falaram e não as escrevas.
5 Hɨrak katɨp epei au, hi hɨr ensel kerek nɨpaa kerp kentar wan metike tɨ, hɨrak kɨkɨam his yaaim mɨrak men niu.
5 Então, o anjo que vi em pé sobre o mar e sobre a terra levantou a mão direita para o céu
6 Hɨrak kɨkɨam his yaaim mɨrak men niu, hɨrak katɨp kar ik: “Hi hatɨp werek hekrehɨr ke God kerek nɨpaa kɨrɨak nepni, tɨ ketike wan, menmen yapɨrwe mewim, hɨrak kerek kaku tipmain tipmain enum eik. Hi hatɨp haiu ap mamerɨr wɨ meiyam mamnen au.
6 e jurou por aquele que vive pelos séculos dos séculos, o mesmo que criou o céu, a terra, o mar e tudo quanto neles existe: Já não haverá demora,
7 Maain yi yayɨmtau ensel hak kar ke hispɨnak wik (7) hɨrak kaktenwo taur kɨrak, menmen God kɨrɨakem kɨsawɨnem hɨram epei au mesi. Nɨpaa God katɨp mɨt nɨrak profet menmen im hɨr newisɨm mau tɨwei. Te hɨram mamnen mar ke nɨpaa hɨrak ketpor.”
7 mas, nos dias da voz do sétimo anjo, quando ele estiver para tocar a trombeta, cumprir-se-á, então, o mistério de Deus, segundo ele anunciou aos seus servos, os profetas.
8 Mɨtɨk ensel ik katɨp epei au, mɨtɨk keit wit ke God nɨpaa ketpo menmen, hɨrak pɨke ketpo hɨm ketpo kar ik: “Ti eno ehɨt buk kewep (o keyi) kɨwaai his yaaim me mɨtɨk ensel kerek kerp wan metike tɨ.”
8 A voz que ouvi, vinda do céu, estava de novo falando comigo e dizendo: Vai e toma o livro que se acha aberto na mão do anjo em pé sobre o mar e sobre a terra.
9 Hɨrak katɨp epei au, hi hen hɨr mɨtɨk ensel hi hetpɨwek har ik: “Ti eweto buk kewep (o keyi) kɨwaai his mit.” Hɨrak kewenhi ketpo kar ik: “Ti etɨwek ehɨk. Ti ehɨk hɨrak yaaik katɨn hɨm, te maain mekre tu kit hɨrak enuk hɨm sisi.”
9 Fui, pois, ao anjo, dizendo-lhe que me desse o livrinho. Ele, então, me falou: Toma-o e devora-o; certamente, ele será amargo ao teu estômago, mas, na tua boca, doce como mel.
10 Hɨrak ketpo epei au, hi heit buk ik ke his me mɨtɨk ensel hi haak. Hi haak hɨrak yaaik katɨn hɨm kɨre hɨnaan, te maain hi haak henektɨn, hɨrak kekre tu kai enuk hɨm sisi kentar hɨm enum mekrerek maain mamnen mamnep mɨt.
10 Tomei o livrinho da mão do anjo e o devorei, e, na minha boca, era doce como mel; quando, porém, o comi, o meu estômago ficou amargo.
11 Hi haak henektɨn, mɨtɨk ketpo kar ik: “Buk ik ti nepei haak hɨrak kakɨkepit te ti pɨke atɨp awepyapɨr hɨm me God me menmen yapɨrwe mamnen mɨt miyapɨr kerek natɨp hɨm ham hɨm ham nerer wit wit, yɨnk kɨr hak hak, hɨr netike mɨt iuwe nɨr naanmɨpror.”
11 Então, me disseram: É necessário que ainda profetizes a respeito de muitos povos, nações, línguas e reis.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.